Kabinet podnecuje študentov kreatívne myslieť, posúva ich ďalej v technike fotenia a zaručuje, že aspoň raz za dva týždne vezmú do ruky fotoaparát a vypracujú zadanú tému. Výstupy z dvojtýždňového zadania, ktoré študenti donesú, sa spoločne hodnotia na hodine a od vyučujúcich dostávajú rady na zlepšenie. Táto dvojstrana obsahuje fotografie vybraných mladších študentov, ktorí poňali tému ,,Dve tváre ženy” v kontrastných situáciách.

Autor: Michaela Stareková
Foto: študenti z ateliéru KEFA

Prečo ste sa rozhodli, že nová publikácia fotoateliéru FMK bude o koňoch?
Každý rok mala knižne vychádzať publikácia Muuza, ako kompilát prác študentov spisovateľov a našich študentov ako fotografov. Tento plán sa však zmenil, a tak v roku 2012 namiesto Muuzy vyjde publikácia o koňoch, ktorá už je hotová a je pripravená do tlače.

Ako sa bude táto publikácia volať?
S najväčšou pravdepodobnosťou sa táto kniha bude volať Kone.FMK. S Tiborom sme mali vymyslený názov FMKONE, ale tento názov sa vedeniu nepáčil…

Novú knihu fotili študenti na Slovensku, ale i v zahraničí. Z akých miest sú fotky?
Naša vízia bola, aby sa kone nefotili iba na Slovensku, ale aj v iných krajinách, ktoré navštívili naši študenti. Fotilo sa napríklad v Španielsku, v Rakúsku, v Dánsku, dokonca aj v Číne a na Slovensku rôzne, povedal by som, že asi všade, kde to bolo možné. Napríklad spolu s Tiborom a študentmi sme v rámci workshopu fotili na Muránskej planine. Bol to skvelý zážitok.

Fotili ste nejaký konkrétny druh koní?
Fotilo sa široké spektrum koní. Od tých vyštafírovaných, ktoré vozia turistov vo Viedni, až po jazdecké, cirkusantské, parkúr, ťažné, pretekárske kone, dokonca konské pólo, hipoterapiu a iné.

Z koľkých fotiek ste vyberali tie najlepšie?
Za dva roky sa nazbieralo naozaj veľa dobrých záberov. S Tiborom a Katkou Acélovou sme vyberali do knihy asi 230 fotiek z takmer 6 000. Veľa výborných fotografií sa do knihy bohužiaľ nezmestilo.

Zúčastnili sa fotenia všetci študenti fotoateliéru?
Fotenia sa zúčastnili všetky ročníky, ale nie všetci študenti fotili kone, pretože je to téma, ktorá nie všetkým sadne, nie každý môže ísť do prostredia koní a tiež nie všetci študenti mali odvahu priblížiť sa ku koňom.

Budú v knihe aj nejaké poviedky alebo poézia ako pri predchádzajúcich publikáciách?
Pôvodne mali byť v knihe poviedky a príbehy z prostredia koní. Taká bola dohoda. Avšak za dva roky príprav tejto publikácie Seminár kreativity docenta Magála nebol schopný dodať ani jednu poviedku o koňoch. Takže táto knižka o koňoch je vyslovene naša obrazová publikácia. Mali sme zozbieraných asi desať poviedok od našich študentov- fotografov, ale nakoniec to bolo málo.

Plánujete pokračovať v publikáciách o koňoch alebo sa pustíte do inej témy?
Máme veľa kvalitného fotografického materiálu aj na ďalšiu knihu, ale nebudeme pravdepodobne pokračovať v tejto téme, máme vymyslené iné projekty, ktorým by sme sa chceli venovať.

Aké sú to projekty?
Napríklad máme už rozfotené dve malé dedinky Ďubákovo a Šoltýsku na Hradišských vrchoch pri Poltári, ktoré majú byť v budúcnosti kvôli projektu hydroelektrární zatopené. Sú to veľmi malebné dedinky s príjemnými ľuďmi, tak nám s Tiborom napadlo, že by sme to mohli s našimi študentmi fotografovať ako fotodokument pre zachovanie kultúrneho dedičstva.  Druhý projekt, ktorému by sme sa chceli venovať je pozitívny obraz cigáňa na Slovensku. Chceme fotiť cigáňov, ktorí sa dokázali adaptovať do spoločnosti, pracujú, študujú, majú firmy, zamestnávajú ľudí… Takže taký ten iný obraz cigáňa, ktorý je pre väčšinu Slovenska asi nepredstaviteľný.