Biden chce znížiť teplotu, dôvodom je globálne otepľovanie. Bývalý prezident Donald Trump po svojom zvolení odišiel od Parížskej dohody (uzavretej v rámci Organizácie Spojených národov), Biden k nej chce opäť pristúpiť.

Parížska dohoda chce zastaviť globálne otepľovanie

Cieľom tejto zmluvy je vytvoriť preventívne opatrenia voči zmene podnebia udržaním globálneho nárastu teploty, hlboko pod dva stupne celzia. Navyše chce dohoda pokračovať v úsilí o ďalšie obmedzenie nárastu teploty a znížiť krivku na 1,5 stupňa celzia.

Úlohou Parížskej zmluvy je najmä posilniť schopnosť krajín vyrovnať sa s dopadmi zmeny podnebia. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov sa zavedú vhodné finančné prostriedky na vytvorenie technológií a podporu činnosti rozvojových krajín, ktoré sú najohrozenejšie.

Budúcnosť vidí v elektrických autách

Bidenove predsavzatia ohľadom globálnych zmien nekončia len pri znižovaní teploty. Prezident chce, aby sa výroba elektriny v USA stala bezuhlíkovou do roku 2035 a aby krajina do polovice storočia dosiahla nulové emisie. Dosiahnutie čistej nuly si vyžaduje, aby sa akékoľvek emisie uhlíka vyvážili absorpciou rovnakého množstva z atmosféry, napríklad sadením stromov.

Na tieto účely plánuje Biden minúť vyše dva bilióny dolárov po dobu štyroch rokov. O sumách a investíciách sa začal vyjadrovať už v predvolebných kampaniach. Peniaze by chcel investovať do modernizovania budov, aby boli energeticky efektívnejšie a vytvorili čo najmenej emisií.

Peniaze chce použiť aj na úpravu verejnej dopravy či nabíjacích staníc elektrických vozidiel a poskytnúť lepšie finančné prostriedky na obchodovanie s elektrickými automobilmi.

Vo svojom prejave vo Wilmingtone Biden povedal: ,,Toto sú najdôležitejšie investície, ktoré môžeme urobiť pre dlhodobé zdravie a vitalitu americkej ekonomiky, pre fyzické zdravie a bezpečnosť obyvateľov Ameriky.”

Na rozdiel od Donalda Trumpa, ktorý počas jeho vlády nenavrhol žiadny klimatický plán, sa nový prezident vložil do nápravy v otázke globálneho otepľovania. Vedci tvrdia, že Bidenov plán (skresať teplotu a znížiť emisie) môže mať významné dôsledky v klimatických zmenách.

Slovensko nezaostáva

Nielen Spojené štáty majú veľké plány do budúcna. Slovensko sa počas októbra zviditeľnilo najväčšou online petíciou v histórii našej republiky. Túto petíciu podpísalo vyše 120-tisíc ľudí. Jej hlavnými atribútmi bude schválenie novej legislatívy, ktorej cieľom je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040.

Hnutie #klímaťapotrebuje tiež vyzýva vládu, aby do konca roku 2021 pripravila a schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality Slovenskej republiky, ako plán krokov v jednotlivých odvetviach hospodárstva. Zároveň žiada aj o zaviazanie vlády podporiť najvyšší možný cieľ petičného návrhu znižovania emisií a na rokovaní Európskej rady.

Národná rada prevzala návrh

Prezidentka Zuzana Čaputová a minister životného prostredia Ján Budaj túto iniciatívu otvorene podporujú. Vo štvrtok, 22. októbra, signatári odovzdali 124-tisíc podpisov do Národnej rady.

Jeden zo zakladateľov hnutia #klímaťapotrebuje, Michal Sabo, sa po odovzdaní návrhov vyjadril na sociálnej sieti nasledovne: ,,Očakávame, že body petície sa jednoznačne premietnu do uznesenia Národnej rady SR, ktoré stanoví zrozumiteľné a jasné úlohy pre vládu Slovenskej republiky aj s termínmi na ich vypracovanie”. Marta Fandlová, vedúca iniciatívy Mladí za klímu, k tomu dodala: ,,Našim cieľom je, aby poslanci prijali návrhy obsiahnuté v petícii vo forme uznesenia, aby sa stali záväznejšími pre vládu.“

Národná rada Slovenskej republiky prevzala návrh. Michal Sabo sa vyjadril o petícii aj v podcaste pre Attelliér a aktívne pôsobí aj na sociálnych sieťach, kde informuje o ďalších novinkách.

Človek nemusí byť dokonale vypracovaný, aby mohol o sebe povedať, že je športovec a miluje pohyb. Svoje obrazy nemusí predávať za veľké sumy a mať výstavy v galériách, aby povedal, že je umelec.
Ani cestovateľom sa nestanete až vtedy, keď precestuje polovicu krajín sveta. Keď sa bavíme o životnom prostredí, súčasná populácia nemusí žiť bez internetu, nakupovania či vôbec nevyužívať auto, a predsa môže byť udržateľná a mať ekologický život.

Byť zodpovedným človekom k životnému prostrediu nemôže ostať iba vecou názoru. Nemalo by ísť o to, či sme za alebo proti. Cieľom nie je byť 100 % eko, ale začať. A nie je to vôbec náročné.
Na jednoduchosť ekologickej formy života poukazuje aj eko aktivista Matej Zámečník, ktorý hovorí,
že aj deti vedia zmeniť svet a vôbec nemusia čakať do dospelosti.

Ide o spôsob myslenia a rozhodovania v každodenných situáciách

K enormnému nárastu emisií prispieva každý z nás. Podľa svetových odborníkov existuje viac ako 95 % pravdepodobnosť, že ľudské činnosti za posledných 50 rokov môžu za ohrievanie našej planéty.
Pri ďalšom zvyšovaní priemernej teploty o 2 až 4 °C už naozaj nepôjde iba o zmeny v ďalekej Kalifornii či Austrálii, ale o nárast hladiny oceánov a topenie ľadovcov, ktoré budeme cítiť všetci na vlastnej koži.

Aby sme dosiahli znižovanie emisií skleníkových plynov, musíme sa zamerať na dve základné oblasti: energetika, do ktorej spadá elektrina, teplo, doprava a priemyselné činnosti a na potravinárstvo. Prechod na obnoviteľné a nízko-uhlíkové zdroje sa zdá byť kľúčovým faktorom v napredovaní. A ako môžeme znížiť emisie z poľnohospodárstva, a teda z potravinárstva? Dáta sa zhodujú, že striedmejšia spotreba mäsa, najmä hovädzieho a mliečnych výrobkov, môže výrazne pomôcť k zníženiu emisií.

Začať je možné už každodenným nákupom. Stačí sa zamyslieť, či  naozaj potrebujem všetko, čo mám
v nákupnom košíku. Áno, aj v tom internetovom. Propagátorka ,,zero waste“ prístupu na Slovensku Petra Slezáková motivovala aj mňa premýšľať nad vlastnou spotrebou úplne jednoduchou myšlienkou:  „Pamätaj, že každý tvoj dnešný nákup bude zajtrajším odpadom.“ V súčasnosti sa dokonca odhaduje,
že až 1/3 potravín skončí ako odpad.

Začať sa dá aj v obchode

Našťastie, triedenie odpadu je už samozrejmosťou v mnohých domácnostiach. Dobrým zvykom je tiež zužitkovať, a teda „otočiť“ ešte raz použitú vec či obal, a tak eliminovať všetko jednorazové.

Pokiaľ nekupujete kartón mlieka a potraviny pre celú rodinu, na cestu do obchodu zvoľte namiesto auta vlastné nohy. Namiesto skleníkových plynov, spotrebujete radšej vlastnú zásobu energie, ktorá sa nachádza v svaloch a posilnite tak aj svoje zdravie.

V supermarkete naozaj nepotrebujete plastové vrecko na banány či pomaranče, ktoré už vlastný obal majú. Namiesto plastového vrecka zvoľte radšej ekologickejšiu formu, a to sieťky na zeleninu.
Pri budúcom nákupe skúste zablúdiť do uličky s rastlinnými alternatívami jedál. Dnes ich je na trhu veľké množstvo a aj z tofu, cíceru či vegánskeho proteínu je možné vytvoriť naozaj chutné a nutrične bohaté jedlo.

Ženskému oku určite v žiadnom obchode neujde výpredaj oblečenia či drogérie. Zaradiť spiatočku
pri bezhlavom hádzaní do košíka všetkého nepotrebného, je opäť len plusom pre životné prostredie.

Netreba byť ekoterorista a hádať sa s každým, kto klimatickú krízu podceňuje. Lepšie je začať od seba. Možností ako priložiť ruku k dielu, je naozaj neúrekom. Prispieť môže tým, že si dáte deň bez mäsa, auta, či návštevou bezobalového obchodu alebo sekáču namiesto nákupného centra.

Na motivačný začiatok k ekologickejšiemu správaniu odporúčam aj najnovší dokument na Netflixe od Davida Attenborougha  A Life On Our Planet. Poďme do toho všetci spolu a urobme z eko životného štýlu cool záležitosť. Treba si uvedomiť, že naša planéta bola vo vesmíre veľmi dlho aj bez nás. Pre svoju existenciu ľudskú rasu naozaj nepotrebuje, my ju však áno.