Môžeme ťa vídať vo videách na YouTube kanáli Zrebný&Frlajs ako jednu z hlavných postáv. Prečo si kývla práve na tento typ spolupráce? Čím ťa oslovili?

So spoluprácou ma oslovil Lukáš Frlajs, ktorého som sem-tam stretávala na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré som navštevovala. Jeho otec ma učil dabing a keďže sa tam zvykol objaviť aj Lukáš, občas sme prehodili pár slov. Raz mi napísal, že do videa „Chcem skončiť!“ potrebujú dievča, ktoré už má nejaké herecké skúsenosti. Netušila som o čo ide, pretože som nikdy YouTube scénu nesledovala.

Tým, že som ho poznala už predtým, prevažne ako kvalitného herca, dôverovala som mu v tom, že ak sa pustil do nejakého projektu, tak to bude mať zmysel. O čo šlo, to som sa dozvedela až na mieste. V konečnom dôsledku malo video taký úspech, že ma začali na natáčania volať častejšie, až som sa nakoniec stala súčasťou tímu. Ak okrem školy nemám žiadne iné povinnosti, zúčastňujem sa na každom jednom nakrúcaní.

Keď sa povie herečka Kristína Valovičová, veľa ľudí si predstaví Miu Khalifu z vašich YouTube videí. Ako vnímaš fakt, že si ťa niektorí ľudia spájajú s pornoherečkou?

Mrzí ma to, pretože ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že som bola vždy viac chlapec ako dievča (smiech). V bežnom živote nenosím ani tričká s výstrihom, nie to ešte minisukne. Nikdy som nebola promiskuitná žena, naopak, aj čo sa vzťahov týka, mám také vysoké hodnoty, že je to niekedy až kontraproduktívne. Mateja už rok prosím o to, aby ma neobsadzoval do postáv ľahkých žien, ale akosi ma stále nechce poslúchať.

Je pravda, že keď sa zverejní video, kde stvárňujem takúto postavu, čísla sledovateľov na mojom Instagrame zrazu rastú celkom rýchlo, no to mi je v podstate jedno. Radšej by som mala vo svojej základni fanúšikov, ktorí vedia oceniť herecké kvality. Aj v rámci týchto videí si totiž zakladám na neprvoplánovom herectve, konkrétne podľa Michaila Čechova. Fakt tam nepotrebujem ľudí, ktorí na môj instagramový profil prídu hľadať polonahé fotografie. Také tam samozrejme nenájdu, čiže sú na zlej adrese (smiech).

Vravíš, že v rámci tvojich vzťahov máš vysoko nastavené hodnoty. Predpokladám, že tieto hodnoty sa vykryštalizovali aj na základe tvojich, možno nepríjemných, predošlých skúseností.

Áno, takto vysoko nastavené hodnoty som nemala odjakživa. No prešla som si niekoľkými vzťahmi s mužmi, ktorí boli nevďační. Mala som čo dočinenia s klamárom alebo aj s takými, ktorí sa vyžívali vo veciach typu alkohol, marihuana a podobne. To sa neraz vyvŕšilo až do agresivity. A presne preto mám averziu voči návykovým látkam a hlavne klamstvu. U mňa jednoducho neprejde ani klamstvo typu: „Včera som jedol fazuľovú polievku,“ ak bola v skutočnosti šošovicová.

Takže v rámci tvojej hereckej práce čerpáš zo svojich reálne prežitých emócií a skúseností. Máš na ich „fixovanie“ nejakú techniku?

Áno, mám. Možno to bude znieť zvláštne, ale keď sa pristihnem, že momentálne pociťujem niečo, čo som ešte nikdy necítila, tak si svoju hlavu predstavujem ako skriňu, ktorá pozostáva z množstva malých šuflíčkov. Ak teda prežívam niečo, čo si chcem zafixovať, pomyselne otvorím zásuvku, všetko do nej vložím a zatvorím ju. V momente, keď si danú emóciu potrebujem vybaviť alebo stvárniť tak, aby bola čo najreálnejšia, v tú chvíľu ju otváram. Znie to celkom psycho, ale naozaj to pomáha. V hlave tak nosím desiatky šuflíčkov.

Vráťme sa ešte k nakrúcaniu YouTube videí. Ako sa pripravuješ na natáčanie?

Na prípravy extra dlhý čas nemám, pretože dispozície na natáčanie dostávam vo väčšine prípadov deň vopred. Pozriem si teda, či mám scénky, v ktorých sú texty, prípadne nejaký špecifický kostým. Ak áno, naučím sa texty, pobalím kostýmy a môže sa nakrúcať. Ak točíme v ranných hodinách, zvyknem si urobiť pár dychových a rečových cvičení, aby som predišla koktaniu a surovému rannému hlasu.

Nervozitu našťastie odbúravať nemusím, pretože aj keď mi niečo nevyjde, točí sa znovu. Horšie pre mňa boli divadelné predstavenia, v ktorých má herec na všetko iba jeden pokus. Vtedy sa mi často stávalo, že som nezvládla vlastnú nervozitu, a to už som musela prijať bezpečnostné opatrenia v podobe niečoho na upokojenie a čierneho uhlia (smiech).

Všimla som si, že v poslednom čase sa v rámci kontentu zameriavate na aktuálnu situáciu na Slovensku. Čo je podľa teba inšpirácia k vytváraniu tohto typu videí?

Tak na toto odpovedať neviem, nakoľko ja nie som tvorca scenárov. Často chalani spravia taký scenár, v ktorom mám za úlohu parodovať konkrétne osoby. V 90 % som ani nevedela, o koho vlastne ide. Často som bola prekvapená, že všetci vedeli, koho stvárňujem okrem mňa.

Takto tomu bolo napríklad vo videu „Typy susedov“, kde som stvárňovala pomerne známu osobu, ktorú som až do dňa pred natáčaním nepoznala. Po tomto videu som na chvíľu dostala strach, aby si ma niekto neodchytil na ulici. Ťažko by sa vysvetľovalo, že som fakt nevedela, koho vlastne parodujem.

Momentálne navštevuješ bakalársky ročník masmediálnej komunikácie v Trnave. Ako stíhaš skĺbiť prácu so školou?

Musím (smiech). Natáčanie máme každý druhý štvrtok a keďže tento semester mi vyšiel rozvrh práve na štvrtok, tak vždy poviem produkcii svoje časové obmedzenia, na základe ktorých zostavujú dispozície. Aj za toto celý náš tím zbožňujem, pretože sú to ústretoví ľudia, ktorí sa dokážu prispôsobiť, aj keď nie vždy sú podmienky pre natáčanie ideálne.

Mám strach, že budem zaškatuľkovaná ako herečka, ktorá stvárňuje len komické postavy.

Je nejaká herecká úloha, s ktorou by si nikdy nesúhlasila?

Od hercov sa vo všeobecnosti očakáva, že budú schopní stvárniť všetko. Jasným príkladom je už spomínaná Mia Khalifa a podobné postavy. Sama sebe vždy vravím, že herectvo je moja práca, tak ju musím plniť najlepšie ako viem, aj keď sa v reálnom živote s postavou absolútne nestotožňujem. Paradoxom však je, že sa vyžívam v tragických úlohách, nie v komických. Preto mám strach, že budem zaškatuľkovaná ako herečka, ktorá stvárňuje len komické postavy. Ale aby som neodbočila od témy, som ochotná zahrať všetko, čo nie je maximálne pohoršujúce.

Myslíš si, že sa mladý herec v dnešnej dobe dokáže uživiť herectvom?

Samozrejme, je to beh na dlhé trate. Väčšina kolegov, ktorých poznám, majú okrem herectva aj inú prácu. Sú takí, ktorí pracujú v divadlách na plný úväzok. No tých je málo vzhľadom na to, koľko hercov je reálne na Slovensku. Myslím si, že herci, ktorí sú permanentne obsadzovaní do projektov v televízii, či už sú to seriály alebo rôzne zábavné relácie, si žijú možno až nad pomery. Takže áno, uživiť sa tým dá. Ale len vtedy, ak herec vyhrá lotériu v podobe hlavnej postavy seriálu.

Kde okrem YouTube ťa môžu čitatelia vidieť?

Sem-tam sa objavím v nejakom seriáli a ako každý správny konzervatorista mám svoje čestné miesto v Rodinných a Susedských prípadoch, ktoré sú donekonečna reprízované (smiech). Tiež sa podieľam na veľmi milom projekte s názvom Dobre vedieť, kde točíme inscenované odpovede na otázky. Po škole by som možno chcela vyskúšať účinkovanie v divadle, pretože už mi chýba tá nekonečná tvorivosť, ktorá je s ním spätá.

Prečo po škole a nie teraz?

Vzhľadom na to, že som išla z konzervatória na vysokú školu, kde študujem masmediálnu komunikáciu, nie je to pre mňa „med lízať”. Informácie, ktoré sa tu na mňa hrnú, sú pre mňa úplnou novinkou. Takže aj čas, ktorý venujem učeniu a príprave do školy tomu musím prispôsobiť. V skratke povedané, stále sa učím. Som tak trochu bifľoška. Nie preto, že by som tak milovala učenie. Skôr preto, že nenávidím stresy, keď niečo na 100 % neviem, a potom musím zase prijímať svoje bezpečnostné opatrenia (smiech). Divadlo je niečo, čomu herec musí venovať takmer všetok svoj čas.

Bojím sa, že budem zafixovaná ako youtuberka a nedostanem podstatnejšiu seriálovú alebo filmovú postavu.

Nebojíš sa toho, že YouTube ti zatvára možnosti účinkovania v iných projektoch?

Bojím. A celkom dosť, pretože robím v prvom rade herectvo. Nie som youtuberka. Bojím sa, že budem zafixovaná ako youtuberka a nedostanem tak nejakú podstatnejšiu seriálovú alebo filmovú postavu. Naposledy mi nevyšli castingy na nové seriály Červené pásky a Pán profesor. V takýchto situáciách vždy rozmýšľam, či je príčinou moje herectvo, či sa typovo nehodím do postavy alebo k hereckému partnerovi, alebo je na vine práve YouTube.

Musím však povedať, že vďaka videám sa mi otvárajú zase iné dvere. Vďaka nim som dostala príležitosť hrať v reklamách a iných projektoch. Tiež dostávam ponuky na Instagrame, ale na to si až tak nepotrpím. Ak by sa aj stalo, že YouTube videá budú môj osud, tak plakať nebudem. Tieto videá mi dávajú priestor na to, aby som sa herecky realizovala a zábava, ktorú prežívame na každom nakrúcaní, je na nezaplatenie.

Po maturite ste sa rozhodli odísť na leto do Bratislavy. Čím ste sa tam živili?

Tie dva mesiace, kým mi začala vysoká škola, som brigádovala ako čašníčka v reštaurácii. Keď mi začala škola, nočné zmeny som už nezvládala a venovala som sa iba štúdiu.

Vedelo sa tam mladé dievča o seba samé postarať?

Vedelo. Som najstaršia z troch súrodencov. Som zvyknutá byt samostatná a nezávislá. Vybaviť si všetko sama a poradiť si v ťažkých situáciách.

Pochádzate z Myjavy. Ako často chodievate na návštevu k rodičom? Trávia tam čas aj vaši synovia?

Snažím sa raz za mesiac. Teraz som nakrúcala seriál Kukučka, exteriéry sa točili blízko Myjavy, takže som chodila častejšie. Synovia si to tam užívajú, lebo rodičia majú starý dom s veľkou záhradou, psami, mačkami a občas cez zimu máme v kúpeľni aj ježkov, ktoré mama zachraňuje.

„Duša 18-ročného dievčaťa je krehká ako krídla motýľa.“

Už dlhé roky žijete v Prahe. Ako ste sa tam dostali?

Odišla som na stáž počas prázdnin a nakoniec zostala na trvalý pracovný pomer. Robila som redaktorku v magazíne a obe vysoké školy som doštudovala diaľkovo.

Bolo pre vás náročné používať v seriáli slovenčinu alebo ste ju využívali pravidelne aj doteraz?

Slovensky samozrejme rozprávam. S rodičmi a aj so slovenskými kamarátmi, ktorých mám v Prahe dosť. Ale je pravda, že som v nej dlho nehrala a mala som rešpekt, strach a trému. Takže som poctivo pilovala, aby nebol ani trochu cítiť prízvuk.

Napísali ste aj pár blogov. Neprekáža vám, že sa v nich nachádzajú gramatické chyby?

Aha? To ani neviem, nikto ma na chyby neupozornil. Ale slovenskú gramatiku ovládam, skôr používam českú klávesnicu, píšem rýchlo a už si to po sebe nečítam. Inak by som nič nezverejnila. Čím viac to po sebe čítam, tým viac mi to príde hlúpe.

Koľko kníh vám vyšlo? Viete priblížiť, o čom sú?

Vyšli dve – Moara a Sama sebou. Sú to krátke príbehy zo života, o láske, vzťahoch, materstve, detstve, chybách, lekciách aj odpustení.

Hrávate stále aj v reklamách?

Reklamy už veľmi málo, ale určite áno. V dobrých reklamách sa herectvo nelíši od filmového. Rovnako vyžaduje prirodzenosť, ale je nutné všetko zachytiť v rýchlom tempe, bez slov, iba rečou očí a mimikou. Aj tu ide o emócie.

Pár sekúnd ste sa objavili aj v Bondovke Casino Royale ako čašníčka, ktorá priniesla Danielovi Craigovi otrávený drink. Ako prebiehalo nakrúcanie?

Klasicky ako v hollywoodskom veľkofilme. Na všetko bolo veľa peňazí aj času, takže aj ja so svojou mini rolou som bola na pľaci asi 12 dní. A bolo o mňa kráľovsky postarané.

„Som zvyknutá byť samostatná a nezávislá. Vybaviť si všetko sama a poradiť si v ťažkých situáciách.“

Spomínate si na vaše študentské časy na FMK?

Spomínam, napríklad na pána Chovanca, ktorý nás učil právo. Boli to ťažké skúšky! A pamätám si na prijímací pohovor. Prijali ma určite vďaka ústnemu pohovoru, vyrozprávala som im tam zaujímavé historky zo svojho života.

Ako dlho ste pracovali ako redaktorka? Viete si predstaviť, že sa raz vrátite k novinárčine?

Ako redaktorka som vystriedala viacero médií, začala som už na Myjave v miestnej televízii, pokračovala v Bratislave v magazíne a skončila v Prahe v Elle. A možno sa vrátim, tak ako teraz môj kamarát Šarkan, ktorý sa stal šéfredaktorom Brejku.

Prečo ste sa rozhodli vyštudovať masmediálnu komunikáciu aj pedagogiku?

Nevedela som, čím budem. Vždy ma bavilo veľa vecí, prijímala som to, čo prichádzalo v ten moment. Keď mi ponúkli miesto redaktorky, ani chvíľu som neváhala. Keď prišli na gymnáziu do našej triedy hľadať dievča, ktoré bude recitovať na pohreboch, prihlásila som sa. Keď ma pozvali na prvý casting, išla som. A preto som dnes tam, kde som. Pretože som sa dopredu ničoho nebála. Dnes ma síce živí herectvo, ale okrem toho som napísala dve knižky, spievam, mám online obchod s vintage oblečením a možno budem kamarátkam zariaďovať interiéry bytov, to ma veľmi baví.

Ste známa tým, že dosť odkrývate svoje súkromie. V súvislosti s vami sa hovorilo  o bulímii aj o tom, že vás psychicky týral bývalý priateľ. Ako to bolo?

Nijak zásadne. Iba som počas maturít výrazne schudla. Bola som v strese z toho, či ich urobím a ešte mi môj vtedajší priateľ povedal, že mám veľký zadok. Duša 18-ročného dievčaťa je krehká ako krídla motýľa. V prípade priateľa išlo o prejavy žiarlivosti v extrémnej forme, ktoré som vtedy ešte nevedela identifikovať. Myslela som si, že je to láska a musí ma strašne milovať, keď ma chodí kontrolovať na internát. Životné skúsenosti a vek vás zocelia a na manipulátorov si potom dávate pozor. Takže všetko zlé je na niečo dobré.

Ako to zvládate sama s dvoma deťmi? Vedia hovoriť plynule aj po slovensky?

Rozumejú, plynule nerozprávajú. Dnešné deti sa v škole vysmievajú každej chybe, všetkému, čo je iné a keby syn občas priplietol do češtiny nejaké slovenské slovíčko, už by sa mu smiali, že nevie rozprávať. Zvládam to. Nič iné mi neostáva. A či som sama alebo nie, to iba dedukujú novinári, keďže o žiadnom vzťahu nerozprávam.

Je Vlastina vaše oficiálne meno?

Je moje oficiálne neoficiálne. Už ma tak volajú dlhé roky a na iné nepočujem.

Vlastina Svátková (33)

Vyštudovala dve vysoké školy – pedagogiku v Bratislave a masmediálnu komunikáciu na FMK v Trnave. Pracovala ako redaktorka, vyšli jej dve knihy, napísala zopár blogov, spieva, má internetový obchod s oblečením. Ako herečka pracovala doteraz zväčša v Prahe. Hrala vo viacerých seriáloch aj filmoch. V septembri mal premiéru český film Gangster Ka, kde hrala hlavnú ženskú úlohu.  Dnes ju už poznajú aj slovenskí diváci zo seriálu Kukučka. Vyrastala neďaleko Myjavy, dnes žije v Prahe. Je rozvedená a má dvoch synov. 

Autor: Diana Veizerová