<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>herné štúdia - attelier.sk</title>
	<atom:link href="https://www.attelier.sk/tag/herne-studia/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://www.attelier.sk/tag/herne-studia/</link>
	<description></description>
	<lastBuildDate>Mon, 05 Jan 2026 14:24:51 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>

<image>
	<url>https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2020/01/cropped-ATT-01-1-32x32.png</url>
	<title>herné štúdia - attelier.sk</title>
	<link>https://www.attelier.sk/tag/herne-studia/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>Farby áno, kód nie. Prečo ženy v hernom priemysle prenechávajú technické pozície mužom?</title>
		<link>https://www.attelier.sk/zeny-v-hernom-priemysle/</link>
					<comments>https://www.attelier.sk/zeny-v-hernom-priemysle/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[Sebastián Soroka]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 07 Jan 2026 05:00:05 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Analýzy]]></category>
		<category><![CDATA[Médiá]]></category>
		<category><![CDATA[Spoločnosť]]></category>
		<category><![CDATA[fmk]]></category>
		<category><![CDATA[herné štúdia]]></category>
		<category><![CDATA[hry]]></category>
		<category><![CDATA[predsudky]]></category>
		<category><![CDATA[rodové stereotypy]]></category>
		<category><![CDATA[SGDA]]></category>
		<category><![CDATA[stereotyp]]></category>
		<category><![CDATA[študenti]]></category>
		<category><![CDATA[TEDI]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.attelier.sk/?p=54704</guid>

					<description><![CDATA[„Muži vždy očakávajú, že vždy vedia niečo lepšie ako ja,“ reaguje jedna zo študentiek TEDI, keď hovorí o tom, prečo sa má problém uplatniť v hernom priemysle. Problém s rodovými stereotypmi sa pritom v našej kultúre objavuje oveľa skôr, než pri hľadaní zamestnania. Významnú úlohu...]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p><strong><em>„Muži vždy očakávajú, že vždy vedia niečo lepšie ako ja,“ </em>reaguje jedna zo študentiek TEDI, keď hovorí o tom, prečo sa má problém uplatniť v hernom priemysle. Problém s rodovými stereotypmi sa pritom v našej kultúre objavuje oveľa skôr, než pri hľadaní zamestnania. Významnú úlohu zohráva už výchova na školách. </strong></p>



<span id="more-54704"></span>



<p>Keď v polovici 90. rokov prišiel na trh Tomb Raider, v ktorom mala hlavnú úlohu dobrodruhyňa Lara Croft, nikto netušil, ako to ovplyvní celý herný priemysel. Hoci nebola prvou ženskou hrdinkou v hrách, <strong>jej vplyv sa neskôr stal fenoménom</strong>, ktorý prerástol do globálnych rozmerov a príbeh jej postavy neskôr sfilmovali v hlavnej úlohe s Angelinou Jolie.</p>



<p>Dnes je podobných hier viac. Séria The Walking Dead, kde má jednu z hlavných úloh dievčatko s menom Clementine, či The Last of Us, kde sa príbeh točí okolo tínedžerky Ellie. Lara Croft však nebola inšpiráciou len pre ženské videoherné hrdinky, ale aj jej mužských náprotivkov. <strong>Príkladom je Nathan Drake z Uncharted</strong>, ktorý sa v podstate stal jej mužskou kópiou.</p>



<p>Herný priemysel, podobne ako ďalšie sektory mediálneho a zábavného priemyslu, poznačujú rodové stereotypy. <strong>Ľudia dlhodobo považovali digitálne hry za výsadu malých chlapcov</strong>. A to samotným zastúpením mužov v hernom priemysle, ako aj prezentáciou hier. Túto skutočnosť začala ale postupne meniť už spomínaná Lara Croft.</p>



<blockquote class="wp-block-quote is-layout-flow wp-block-quote-is-layout-flow">
<p>Ženy, aby boli prijaté v hernej komunite, musia omnoho viac dokazovať svoje schopnosti.</p>
</blockquote>



<p>A hoci sa táto téza vyskytuje dodnes, <a href="https://newzoo.com/resources/blog/spotlighting-women-gamers-and-how-they-play-and-spend-on-video-games?utm_campaign=GGS%202024&amp;utm_source=email&amp;utm_content=Newsletter_May%2015_2024" target="_blank" rel="noreferrer noopener">neguje</a> ho agentúra Newzoo, ktorá sa zaoberá výskumom herného priemyslu. Jej prieskum z roku 2023 uvádza, že z celkovej online populácie, teda ľudí s pravidelným prístupom k internetu, hrá digitálne hry 72 % žien a 81 % mužov. <strong>Iba 36 % týchto žien sa však označuje za „hráčky“</strong>.</p>



<h3 class="wp-block-heading">U žien prevládajú netechnické pozície</h3>



<p>Lenže hranie hier je jedna vec, a ich tvorba druhá. Zastúpenie žien podieľajúcich sa na vývoji počítačových a mobilných hier na Slovensku <a href="https://sgda.sk/statistics/" target="_blank" rel="noreferrer noopener">mapuje </a>Slovak Game Developers Association (SGDA). Z ich poslednej výročnej správy vyplýva, že v roku 2024 pracovalo v slovenských herných štúdiách <strong>dokopy 984 zamestnancov</strong>.</p>



<p>Takmer polovica slovenských herných štúdií zamestnáva ženy.<strong> Z celkového počtu zamestnancov však tvoria len necelých 20 %.</strong> Najčastejšie &#8211; až v 34 % prípadov &#8211; sa uplatňujú ako grafičky alebo koncept artistiky. U žien dominujú aj pozície na oddeleniach marketingu a predaja (8,5 %) a 6,5 % z nich pracuje ako PR alebo Komunitná manažérka.</p>



<figure class="wp-block-image size-full"><img fetchpriority="high" decoding="async" width="966" height="734" src="https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/SGDA_infografika_2024_SK-02-1-1.jpg" alt="ženy v hernom priemysle" class="wp-image-54768" srcset="https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/SGDA_infografika_2024_SK-02-1-1.jpg 966w, https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/SGDA_infografika_2024_SK-02-1-1-306x233.jpg 306w, https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/SGDA_infografika_2024_SK-02-1-1-768x584.jpg 768w, https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/SGDA_infografika_2024_SK-02-1-1-585x445.jpg 585w" sizes="(max-width: 966px) 100vw, 966px" /><figcaption class="wp-element-caption">Až pätina všetkých zamestnancov slovenského herného priemyslu sú programátori. U žien je to výrazne menej. Zdroj: snímka obrazovky, sgda.sk</figcaption></figure>



<p>Menej často by ste stretli animátorky, ženy na riadiacich pozíciach, herné dizajnérky, testerky. <strong>Na programovaní sa podieľajú len 4 % žien pracujúcich v tejto sfére na Slovensku. </strong>Nižšie zastúpenie majú už iba v dátovej analytike, produkcii a zvukovom dizajne. Vyše 18 % však pracuje na bližšie nešpecifikovaných pozíciach.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Nútia im záujem o domáce práce</h3>



<p>Podľa odborníčky na digitálne hry Veroniky Šašálovej z FMK UCM môže za prevládajúci stereotyp, že ženy do herného sveta či priemyslu nepatria, aj spôsob referovania o počítačových hrách v spoločenskej diskusii: „<em>Treba si uvedomiť, že <strong>hry nemali ľahké postavenie v našej kultúre</strong>. Keď sa referuje o hráčoch, často počujeme o manželoch, ktorí kvôli hrám zanedbávajú rodinu, o chlapcoch, ktorí sa pri hraní hier radikalizujú, alebo z nich vyrastajú násilníci.</em>“</p>



<p>Šašálová dodáva, že stereotyp sa buduje už pri edukácii na základnej škole, čo ženám neskôr sťažuje vstup do herného priemyslu. Často sa podceňujú ich technické schopnosti, respektíve už v škole sa zanedbávajú. <em>„<strong>Musíte byť technicky zdatní, a to v prostredí, kde dievčatá už na základnej škole chodia na varenie a chlapci na technickú výchovu.</strong> To vytvára rodovo nerovné predstavy o tom, kam ženy patria a aké sú ich schopnosti,“ </em>objasnila.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Programátoriek je málo celosvetovo</h3>



<p>Zo slovenských čísel vyplýva zaostávanie v rodovej diverzii oproti zahraničiu. Štúdia z Univerzity v Liverpoole z roku 2011 <a href="https://www.researchgate.net/publication/50985291_Segregation_in_a_Male-Dominated_Industry_Women_Working_in_the_Computer_Games_Industry" target="_blank" rel="noreferrer noopener">zaznamenala</a> na programátorskej pozícii v hernom priemysle len približne 5 % žien. Dáta agentúry Zippia z roku 2023 však <a href="https://www.zippia.com/video-game-developer-jobs/demographics/" target="_blank" rel="noreferrer noopener">poukazujú</a> na výraznejší posun. V USA, druhom najväčšom hernom trhu na svete, <strong>ženy tvoria štvrtinu programátorov</strong>.</p>



<blockquote class="wp-block-quote is-layout-flow wp-block-quote-is-layout-flow">
<blockquote class="wp-block-quote is-layout-flow wp-block-quote-is-layout-flow">
<p><em>Stačí sa pozrieť na titulky hier a vidíme, že zloženie tímov je omnoho diverznejšie. Ide o výrazný posun</em>.</p>
</blockquote>
</blockquote>



<p>Porovnanie dát z týchto samostatných štúdií z rozdielnych období a za použitia rozdielnej metodiky naznačuje postupný nárast zastúpenia žien na technických pozíciach v hernom vývoji. Samotnú tézu o neuplatnení žien v technickom smere pritom už v minulom storočí <strong>búrala programátorka Carol Shaw.</strong> Bola priamo zodpovedná za vznik hry <em>River Raid</em>, ktorá vyšla na vtedy <strong>mimoriadne populárnej</strong> konzole Atari 2600. Shaw je dodnes v kontexte ženského zastúpenia v hernom priemysle vnímaná ako jedna z jeho legiend.</p>



<p>Ženy sa však pri vývoji hier stále vo väčšej miere uplatňujú najmä v oblasti dizajnu, no ich zastúpenie aj spoločenské uznanie postupne rastú. „<em>Stačí sa pozrieť na titulky hier a vidíme, že zloženie tímov je omnoho diverznejšie. Ide o výrazný posun, keď si uvedomíme, že ešte v časoch Atari sa mnohé vývojárky nedostali do záverečných titulkov, prípadne boli uvedené len v poďakovaní</em>,“ zdôrazňuje Šašálová.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Čelia sexuálnemu obťažovaniu </h3>



<p>„<em>Ženy, aby boli prijaté v hernej komunite, <strong>musia omnoho viac dokazovať svoje schopnosti</strong>, prípadne svoje znalosti o hrách, aby ukázali, že ich záujem o hry nie je náhodná záležitosť</em>,“ opisuje Šašálová situáciu žien v hernej komunite a priemysle.</p>



<p>Naraziť môžu aj na sexistické narážky alebo poznámky, ktoré sa následne podpíšu aj na ich pracovnej angažovanosti. „<em>Na týchto pozíciách sú vo firmách prevažne mužské kolektívy. Aj keby žena bola rovnako kvalifikovaná,<strong> brali by ju ako ‚rozptýlenie‘ alebo zbytočnú drámu</strong>, pretože niektorí muži sú stále sexistickí</em>,“ priblížila v anonymnom dotazníku, ktorý sme vytvorili pre potreby článku, problém zamestnať sa jedna zo študentiek odboru TEDI.</p>



<blockquote class="wp-block-quote is-layout-flow wp-block-quote-is-layout-flow">
<p>Univerzita vytvára veľmi otvorené, inkluzívne a férové prostredie, horšie je to už na samotných pracoviskách.</p>
</blockquote>



<p>Celosvetovo <a href="https://www.bbc.com/news/technology-58982225" target="_blank" rel="noreferrer noopener">otriasli</a> herným priemyslom viaceré kauzy spojené so sexuálnym obťažovaním žien. <strong>Najzásadnejšie sa odohrali v spoločnostiach Blizzard a Ubisoft</strong>, ktoré skončili až na súde. Firmy preto môžu pristupovať k cenzurovaniu vlastného obsahu v hrách, aby vytvorili prijateľnejšie prostredie. Podľa Šašálovej však ide o ďalší problém, ktorý bráni ženám presadiť sa v hernom odvetví. Ak sa aj do ich hier niečo implementuje, nerieši to pôvodný problém súvisiaci s obťažovaním.</p>



<p>S <a href="https://www.attelier.sk/mizogynia-v-hrach/" target="_blank" rel="noreferrer noopener">virtuálnym sexuálnym obťažovaním</a> sa v malej miere stretla aj komunitná manažérka z herného štúdia Nine Rock Games Miriam Kubovová: <em>„Stretla som sa s tým v minulosti a <strong>raz za čas sa objaví pár nevhodných komentárov</strong>. Takých je ale našťastie veľmi málo a komunita ich väčšinou aj sama uprace.“</em></p>



<p>Kubovová ale <strong>nemá priame skúsenosti s tým, že by sa nedokázala uplatniť v hernom priemysle</strong>, respektíve, že by na pracovisku čelila rodovým stereotypom. Zároveň dodala, že možno má len šťastie. <em>„Nine Rock Games je moja prvá naozajstná práca v hernom priemysle, kde som hneď našla prirodzené a férové prostredie,“</em> vysvetlila.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Ako to vidia študentky TEDI?</h3>



<p>Napriek prevládajúcim stereotypom záujem o odbor zaoberajúci sa digitálnymi hrami javia aj zástupkyne ženského pohlavia. V roku 2023 bolo zo všetkých uchádzačov o odbor TEDI prijatých 24,6 % žien. Minulý rok počet prijatých dievčat narástol na 33,33 %. <strong>V júni 2025 bolo z prijatých uchádzačov vyše 41 % dievčat</strong>.</p>



<p>Podľa jednej zo študentiek, ktorá odpovedala na náš dotazník, to však automaticky nemusí znamenať, že sa aj v hernom sektore uplatnia. Problém vidí vo vnútornej politike a nastavení, ktoré majú muži na riadiacich pozíciách. „<em>Zoznamovanie s mužmi, ktorí vás zapoja do projektov, <strong>nemajú problém s vami hovoriť, keď sa im páčite</strong>, ale za spoluprácou sa obrátia na mužov. Nijako nepomáha prijímanie veľkého počtu žien na odbor</em>,“ tvrdí.</p>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" width="1024" height="683" src="https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/581158886_1456186379840560_192024338082256852_n-1024x683.jpg" alt="ženy v hernom priemysle" class="wp-image-54730" srcset="https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/581158886_1456186379840560_192024338082256852_n-1024x683.jpg 1024w, https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/581158886_1456186379840560_192024338082256852_n-306x204.jpg 306w, https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/581158886_1456186379840560_192024338082256852_n-768x512.jpg 768w, https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/581158886_1456186379840560_192024338082256852_n-1536x1024.jpg 1536w, https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/581158886_1456186379840560_192024338082256852_n-585x390.jpg 585w, https://www.attelier.sk/wp-content/uploads/2025/12/581158886_1456186379840560_192024338082256852_n.jpg 2048w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /><figcaption class="wp-element-caption">Miriam Kubovová podporuje záujem žien o hry v novom podcaste Game Devy. Zdroj: Facebook/FMK UCM</figcaption></figure>



<p>Rovnaká študentka opísala situáciu, kedy na pozíciu vo firme prijali ženy bez dostatočných skúseností. Tvrdí, že nemali ani materiál, s ktorým by mohli odprezentovať svoje schopnosti. <em>„Nemali ani portfólio a prijaté <em>boli asi </em>na základe príjemného hlasu, neviem. Sama som žena a myslím si, že <strong>táto vnútorná politika nepomáha, iba situáciu <em>zhoršuje</em></strong></em>,<em>“</em> dodala.</p>



<p>Zdôraznila, že, ak sa v tomto ohľade nezlepší prístup a budú sa na pozície prijímať ženy bez adekvátnej odbornosti, mýtus o neschopných ženách pri tvorbe hier sa bude len umocňovať. Spôsob, ako minimalizovať riziko podobných situácií a búrať stereotypy, je vytvoriť inkluzívne prostredie a <strong>edukovať ľudí ohľadom problematiky už počas štúdia</strong>.</p>



<p>Na TEDI sa aktuálne vyučuje predmet Etika v digitálnych hrách. Jeho cieľom je dať študentom základy a širšie vzdelanie v spomínanej oblasti. <em>„<strong>Univerzita vytvára veľmi otvorené, inkluzívne a férové prostredie</strong>, horšie je to už na samotných pracoviskách, kde sa ešte aj dnes stretnete s veľmi sexistickými prejavmi,“</em> uzatvára Šašálová.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://www.attelier.sk/zeny-v-hernom-priemysle/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
