S očkovaním MMR vakcínou prišiel v roku 1998 gastroenterológ Andrew Wakefield. Vakcína sa používala v boji proti osýpkam, príušniciam a ružienke. Podľa Wakefieldovho tvrdenia však toto očkovanie spôsobovalo autizmus alebo črevné problémy.

Symptómy autizmu sa môžu u detí prejaviť až vo veku troch rokov 

Pojem autizmus vysvetľuje Dominika Neprašová na portáli o vzdelávaní a sebarozvoji nasledovne: „Autizmus je komplexná neurobiologická a vývinová porucha, ktorá zahŕňa poruchu v oblasti sociálnej, behaviorálnej i komunikačnej. Typické sú slabé komunikačné zručnosti, nedostatok empatie alebo rigidné opakujúce sa správanie a činnosti. Autizmus má viacero symptómov, ktorý sa pre ich rozsah radí medzi tzv. Poruchy autistického spektra. Poruchy autistického spektra zahŕňajú široké spektrum úrovní poškodenia a symptómov.“

Autizmus je komplexná neurobiologická a vývinová porucha, ktorá zahŕňa poruchu v oblasti sociálnej, behaviorálnej i komunikačnej.

Symptómy autizmu sa u niektorých detí prejavujú od narodenia, no v iných prípadoch sa môžu vyskytnúť okolo osemnásteho až tridsiateho šiesteho mesiaca života. Autizmus však u každého človeka vyzerá inak a môže byť sprevádzaný miernymi či výraznejšími príznakmi.

Spoločným znakom autistického spektra sú nedostatky v sociálnych zručnostiach, komunikácii a správaní. Dieťa má problémy v interakcii s ostatnými a približne 40 % detí vôbec nehovorí. 25 % až 30 % sa naučí rozprávať, no časom prestane. V prípade, že niektoré autistické deti začnú hovoriť, tak k tomu dôjde neskôr v živote. Pre deti, trpiace autizmom sú typické nezvyčajné správanie i záujmy.

Súčasťou autistického spektra je aj Aspergerov syndróm

Psychologička Mgr. Jana Pešková sa v rozhovore pre Atteliér vyjadrila, že: „Podstatou tohto syndrómu je porucha sociálnych a komunikačných zručností, čiže človek nevie, resp. nerozumie sociálnym situáciám – nevie priradiť emóciu k tomu, ako tá emócia vyzerá na človeku, nechápe, aký má význam a ako by mal v takej situácii reagovať.“

Ľudia s Aspergerovým syndrómom majú určité problémy v komunikácii s inými. Môže ísť o nesprávne priradenie, prípadne nepochopenie danej emócie, určitá neohrabanosť alebo výstrednosť. Intelekt je však neporušený. Syndróm predstavuje vývojovú poruchu, takže jeho príznaky sa často časom zmiernia.

„Takže ľudia s Aspergerovým syndrómom sa normálne naučia v rôznych situáciách postupne odčítať, čo dané emócie v sociálnom kontakte znamenajú a ako sa majú v tej-ktorej situácii zachovať. Čiže sa to jednak zlepšuje časom a, samozrejme, sú nejaké prístupy, ktoré im môžu pomôcť, napríklad aj podporné rozhovory,“ uvádza Pešková.

Viacero štúdií vyvrátilo tvrdenie, že by očkovanie spôsobovalo autizmus

Prvá štúdia bola vykonaná ešte v roku 1998 vo Veľkej Británii. Zistilo sa, že gastroenterológ Andrew Wakefield, ktorý prišiel s očkovaním MMR vakcínou, podvádzal. Prípad vyšetrovala britská lekárska rada a pre početné zasadnutia išlo o najdlhšie pojednávanú odbornú otázku v histórii britskej lekárskej rady. Doktorovi Wakefieldovi bolo následne zakázané vykonávať lekársku prax vo Veľkej Británii.

Vedecky podložené štúdie nepreukázali kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom.

O kurióznom prípade píše aj Tomáš Prokopčák: „Wakefield nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Prešetrovanie však ukázalo, že dvanásť detí nebolo vyberaných náhodne, ale cielene. Najmenej v ôsmich prípadoch z dvanástich rodičia žalovali farmafirmy či úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov.“

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky uvádza, že vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom, narodených v rokoch 1979 až 1992. Napriek potvrdenému nárastu prípadov neboli pozorované žiadne zmeny v počte diagnóz autizmu po roku 1987, kedy sa začala využívať MMR vakcína.

Ďalšie vyvrátenie mýtu prichádza z Fínska a Dánska. Odborníci čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu z národných registrov. Sledovanou vzorkou bolo viac ako pol milióna detí, narodených v rokoch 1982 až 1998. Ani u nich nebolo potvrdené riziko vzniku autizmu po očkovaní.

K hoaxu sa vyjadril aj autor na YouTube kanáli s názvom BeWise. Vo videu popisuje autizmus, ale aj to, že ho očkovanie nespôsobuje. O vakcinácii a jeho histórii zas nájdeme video na YouTube kanáli Dejepis Inak.

Prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zakladateľka Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD uvádza, že: „Vedecky podložené štúdie nepreukázali kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom. Oddialenie očkovania alebo rozhodnutie neočkovať dieťa nezmenší riziko autizmu, len zvýši riziko ochorení, ktorým možno očkovaním predchádzať. Riziko vzniku závažných a niekedy aj smrteľných ochorení sa zďaleka nevyrovná zriedkavým komplikáciám, ktoré môžu očkovanie sprevádzať.“

Zdroje: tvnoviny.sk, sprievodcaockovanim.sk, tech.sme.sk, uvzsr.sk, ockovaniechrani.sk, eduworld.sk, attelier.sk

Fotografie maloletých dievčat, zdieľané na ich sociálnych sieťach, zneužíva bot aplikácie Telegram, ktorý pomocou deepfake metódy vytvára ich nahé varianty. Takéto znepokojivé nepravdivé fotografie vytvára umelá inteligencia, ktorá vie virtuálne vyzliecť oblečené ženy. Informovala o tom spoločnosť Sensity a následne aj britský denník Daily Mail.

Deepfake je počítačom generovaná a často veľmi reálne vyzerajúca fotografia alebo video vytvorené podľa predlohy z reálneho sveta. Táto forma hoaxov sa používa na manipulovanie s voľbami, v pornografii alebo na presadenie dezinformácií.

Jednoduché ovládanie bota ako najväčšie nebezpečenstvo

Medzi júlom 2019 a 2020 sa online objavilo viac než 100 000 botom vytvorených nedobrovoľných deepfake fotografií so sexuálnym podtónom, ktoré patria 10 000 ženám a dievčatám.

Väčšina obetí bola súkromnými osobami a zdrojom ich fotografií boli sociálne siete – všetky osoby boli ženského pohlavia a niektoré z nich boli „viditeľne maloleté”, informovala spoločnosť Sensity.

Táto forma „deepfake porna” nie je žiadnou novinkou. Technológia spomínaného bota je pravdepodobne založená na nástroji nazývanom DeepNude, ktorý sa objavil minulý rok.

Spomínanú službu umelej inteligencie spustili online, avšak jej použitie bolo relatívne náročné. Nástroj ľuďom poskytol možnosť nahrať fotografiu ženy a zistiť, ako by fotografia vyzerala, keby žena nebola odetá. Nikto nebude nikoho vydierať kvôli nahým fotografiám, ktorých kvalita je nereálna.

DeepNude síce do 24 hodín odstránili z internetu, Sensity však podozrieva bota z toho, že je založený na cracknutej verzii pôvodnej aplikácie.

Sensity hovorí o tom, že tento bot je obzvlášť desivý pre jeho jednoduché použitie, pretože vyžaduje len prosté nahratie fotografie dievčaťa a kliknutie na pár tlačidiel. Následne využije svoju „neurálnu sieť” na zistenie toho, čo sa nachádza pod oblečením, a vytvorí nahú fotografiu.

 „Inováciou v tomto prípade nemusí byť nutne akákoľvek forma umelej inteligencie,” tvrdí Giorgio Patrini, výkonný riaditeľ deepfake-výskumnej spoločnosti Sensity a spoluautor správy pre CNet. „Faktom je, že dokáže veľmi jednoducho zasiahnuť množstvo ľudí.”

Patrini tvrdí, že tento nový krok, použitie fotografií súkromných osôb a ich transformácia do hanlivej podoby, je relatívne nový a každého užívateľa sociálnych sietí stavia do nebezpečenstva.

Bot, ktorý ešte nemá svoje meno, operuje na Telegrame – platforme pre výmenu súkromných správ, ktorá si zakladá na idei slobody prejavu.

Ako sa k situácii vyjadril admin nebezpečného bota?

Administrátor bota, známy ako ,,P”, povedal BBC, že táto služba bola určená čisto na pobavenie a „neprináša so sebou násilie.”

„Nikto nebude nikoho vydierať kvôli nahým fotografiám, ktorých kvalita je nereálna,” tvrdí „P”, pričom dodáva, že všetky fotografie maloletých sú odstránené a používateľ následne blokovaný.

Kde bol bot najviac propagovaný?

Sieť bota, kde sú deepfake fotografie vytvorené a zdieľané, má viac než 100 000 členov, pochádzajúcich najmä z Ruska a východnej Európy, podotklo Sensity.

„Zdieľanie tvojich fotografií alebo videí, bez známosti prístupnosti tohto obsahu verejnosti – kto to môže vidieť, kto to môže ukradnúť, kto to môže stiahnuť bez tvojho vedomia – otvára rôzne možnosti, ako sa môžeš stať obeťou útoku,” povedal Patrini pre Buzzfeed News.

Bot bol primárne propagovaný na ruskej sociálnej sieti VK. Sociálna platforma sa vyjadrila, že takýto obsah netoleruje a odstránila ho, keď sa dostala k týmto informáciám.

Koho užívatelia bota najčastejšie vyzliekali?

 „Množstvo týchto webstránok alebo aplikácií sa neskrýva, pretože nie sú prísne ilegálne,” povedal Patrini pre BBC.

Autori vyjadrili taktiež obavu, že so zlepšením deepfake technológie môžu byť boty využívané na vydieranie žien.

Zatiaľ čo sa väčšina takýchto fotografií doteraz zameriavala na celebrity alebo politikov, používatelia tejto aplikácie javili väčší záujem o fotografie ľudí, ktorých poznajú.

Anketa pre používateľov bota, vytvorená spoločnosťou Sensity, zistila, že 63 % ľudí nástroj používalo na to, aby zistili, ako asi vyzerá žena, ktorú poznajú, bez oblečenia.

Ako to vyzerá s právnou reguláciou?

Autori pôvodnej správy o falošných fotografiách zdieľali svoje poznatky s agentúrami, ktoré presadzujú právo, Vk a Telegramom, avšak k ich znepokojeniu nedostali žiaden ohlas .

 „Naše právne systémy nie sú vhodne nastavené na riešenie takýchto problémov,” povedala Nina Shick, autorka  knihy Deep Fakes and the Infocalypse, keď hovorila s BBC.

Spoločnosť sa zásluhou technologických vymožeností mení rýchlejšie, ako si dokážeme predstaviť, a my sme ako spoločnosť ešte nerozhodli, ako to celé regulovať.

Pre obete fake porna je to skutočne zdrvujúce, pretože to môže prevrátiť celý ich život – cítia sa byť zneuctené a potupené.

Pôvodný článok nájdete na stránkach Sensity.

Čo sa deje u nás? Niektorých usvedčuje dokumentárny film

Tému ohľadom sexuálnych predátorov veľmi dobre zachytil český dokumentV siti. Zameriava na pedofilov z českej sociálnej siete lide.cz.

Poburujúcim spôsobom zobrazuje priebeh onlinového vzťahu od prvého stretnutia až po jeho koniec. Niektorí sú umiernenejší, iní nie. Každopádne na spôsobe nezáleží, protizákonná činnosť a ničenie životov detí sa deje tak či tak.

iDnes sa o tomto dokumente vyjadrilo ako o „experimente, ktorý posiela za mreže”. Vďaka projektu V síti polícia začala vyšetrovať hneď niekoľko sexuálnych predátorov, ktorí v spomínanom dokumente nevedomky účinkovali.

Správy z februára 2020 hovoria o celkom 9 osobách podozrivých z prečinu nadväzovania nedovolených kontaktov s dieťaťom v štádiu pokusu, za čo hrozia až 2 roky vo väzení.  Policajný hovorca uviedol, že žiadna z vyšetrovaných osôb predtým nemala kriminálnu minulosť.

Jeden z prípadov bol kvôli miestnej príslušnosti ďalej riešený v Ústí nad Labem. Druhý prípad bol odložený, pretože nešlo o trestný čin a tretí bol podmienečne zastavený štátnym zástupcom.

Návrh na podanie obžaloby zo strany kriminalistov figuroval v ďalších dvoch prípadoch. Jeden z týchto prípadov je už ukončený, rozhodnutie súdu pre páchateľa znamenalo 10-mesačný trest odňatia slobody s odkladom na 3 roky.

Vo zvyšných prípadoch stále prebieha vyšetrovanie podozrivých. Kriminalisti totižto zistili, že majú na svedomí aj iné trestné činy, ktoré s filmovým dokumentom nemajú súvislosť – zvádzanie k pohlavnému styku, sexuálny nátlak, šírenie pornografie a zneužitie dieťaťa k výrobe pornografie.

Policajný hovorca uviedol aj to, že žiadna z vyšetrovaných osôb vo veku 21 až 62 rokov nemala kriminálnu minulosť.

Je potrebné svojmu dieťaťu zakázať internet?

Film otvoril oči mnohým ľuďom. Internet deťom rozhodne nie je vhodné zakazovať, veľmi vítané je však deti informovať o jeho nástrahách a zároveň im ukázať, ako túto technológiu používať na vzdelávacie a kreatívne účely. Zákaz by spôsobil len to, že sa nám deti prestanú zdôverovať.

Takýto postup odporúča pedagóg doc. Mgr. Kamil Kopecký, Ph.D., ktorý pôsobí na Univerzite Palackého v Olomouci, špecializuje sa na kyberšikanu, sexting a iné riziká sociálnych sietí

Vo februári sa spoločnosť Facebook rozhodla spustiť  fact-checkingový program na Slovensku a v Českej republike. Ten je súčasťou celosvetového projektu, ktorý spoločnosť realizuje od roku 2016 s cieľom bojovať proti dezinformáciám. Aktuálne sociálna sieť spolupracuje s viac ako 50 partnermi, ktorí kontrolujú obsah vo viac ako 40 jazykoch. Z našich susedov nie je do programu zapojené už len Maďarsko.

Samotný Facebook však fact-checking nerobí, ale spolupracuje s nezávislými recenzentmi z celého sveta. Títo kontrolóri faktov, tzv. fact-checkeri, posudzujú a hodnotia vierohodnosť článkov zobrazujúcich sa v kanáli noviniek – News Feede najznámejšej sociálnej siete. Na Slovensku overovanie faktov zastrešuje francúzska tlačová agentúra Agence France-Presse (AFP).

Agence France-Presse
Francúzska tlačová agentúra AFP bola založená v roku 1835 v Paríži, radí sa tak medzi najstaršie na svete. Zamestnáva 1700 novinárov zo sto rôznych krajín. Overovať fakty a výroky začali v roku 2017. Na Slovensku pôsobia od februára 2020. 

Ako fact-checking funguje?

„Hneď ako fact-checker posúdi správu ako falošnú, Facebook ju začne zobrazovať v News Feede na nižších pozíciách, vďaka čomu sa značne zníži jej šírenie. Zabráni sa tak šíreniu hoaxov a zredukuje sa počet ľudí, ktorí uvidia daný obsah,“ uvádza Facebook.

Sociálna sieť prostredníctvom tlačovej správy ďalej tvrdí, že stránky, ktoré opakovane zdieľajú nepravdivé informácie, budú mať obmedzený dosah na publikum. Stratia tiež možnosť inzerovať a speňažiť svoje príspevky. Rovnako Facebook používateľov upozorní, ak takúto správu čítali alebo zdieľali.

Fact-checking sa však nedotýka každého používateľa, ktorý zverejní pochybný príspevok. Facebook nechce zasahovať do politickej súťaže, a preto sa rozhodol, že tento program sa nebude vzťahovať na aktívnych politikov a politické strany. Pre nich platia len dve pravidlá – nesmú podnecovať násilie a zavádzať ľudí o tom, ako, kedy a kde môžu voliť.

Na Slovensku máme jedného fact-checkera

Podľa stránky AFP, fact-checking vykonávajú novinári, ktorí pri svojej práci dodržiavajú základné pravidlá žurnalistickej práce a kľúčové princípy a zásady tejto svetovej agentúry. Informujú tak, aby poskytli presné, nezávisle a nestranné spravodajstvo.

Preskúmané dezinformácie sú následne dôkladne rozanalyzované na stránke AFP formou článkov. „Obsah na preskúmanie vyberáme na základe redaktorského záujmu, frekvencie zdieľania, stupňa virality a verejnej diskusie o danom obsahu,“ vysvetľujú agentúra výber príspevkov.

Na Slovensku má AFP jedného člena – novinára Roberta Barcu. V rozhovore pre technologický magazín Živé.sk na margo detailného editorského procesu, ktorým prechádzajú všetky články, povedal, že každá informácia je desaťkrát preverovaná. Ich cieľom je všetko vysvetliť a dokázať, následkom čoho trvá editovanie aj niekoľko dní.

50 miliónov pochybných príspevkov o koronavíruse

Len v apríli zverejnila sociálna sieť upozornenia na 50 miliónov príspevkov súvisiacich s nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusu. Vychádzali pritom zo 7500 článkov, ktoré napísali fact-checkeri. Slovenský fact-checker napísal počas apríla desať článkov, v ktorých upozorňoval na viaceré nepravdy a zavádzajúce informácie.

Vyvrátil napríklad hoax súvisiaci s mobilnou technológiou 5G, ktorá má prispievať k šíreniu koronavírusu, či obrázok, podľa ktorého predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová tvrdí, že seniori predstavujú pre Brusel nového nepriateľa a treba ich vytlačiť z bežného života.

Ozývajú sa kritici

Kontrolovanie faktov však má aj svojich odporcov a čelí skepticizmu z viacerých strán. Aktivisti a kritici z oblasti technologického priemyslu tvrdia, že spoločnosť a jej partneri stále nevenujú dostatok pozornosti rastúcemu problému s dezinformáciami. Taktiež sa im nepáči, že Facebook presúva zodpovednosť za overovanie pravdivosti obsahu do rúk externých organizácií.

Kritické hlasy sa ozývajú aj z tábora konzervatívcov. Znepokojuje ich, že činnosť vykonávajú najmä liberálne zameraní novinári a konzervatívnejšie ladené príspevky sú kvôli tomu znevýhodňované. Brent Bozell, konzervatívny spisovateľ a aktivista, vo svojom blogu uviedol, že hovoril s Markom Zuckerbergom a vyjadril vážne znepokojenie nad liberálnymi organizáciami, ktoré Facebook do programu vyberá.

Ďalšiu obavu vyvoláva domnienka, že program bude potlačovať právo prejaviť slobodný názor a rovnako aj sledovať názory ostatných. V Česku sa napríklad šírilo video Dana Vávru, ktoré si na YouTube pozrelo takmer 150-tisíc ľudí. Vávra v ňom spochybňuje činnosť fact-checkerov a kritizuje cenzúru na Facebooku. Vo všeobecnosti sa boj proti dezinformáciám nepáči ani politikovi Eduardovi Chmelárovi, ktorý ho prirovnáva k najtemnejšej vízii Georgea Orwella.

Na hoaxy intenzívnejšie reaguje aj slovenská vláda

Silu dezinformácií nemožno podceňovať. Treba na ne poukazovať už len kvôli tomu, že cez skresľujúce alebo úplne nepravdivé správy šíria nenávisť a rozdeľujú spoločnosť. Konšpirátorom sa už dlhodobo na Slovensku venujú iniciatívy Konšpirátori.sk či Infosecurity.sk. Falošné správy neignorujú ani domáce médiá. Denník N, SME či portál Aktuality.sk na podobné články upozorňujú pravidelne.

Vážnosť situácie si uvedomuje aj vláda SR a začína sa touto problematikou intenzívnejšie zaoberať. Štát pracuje na zlepšení komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí, pričom nevylučuje ani spoluprácu s influencermi, ktorí dokážu oslovovať väčšie publikum. Súčasne chce podporovať iniciatívy bojujúce proti hoaxom.

Od začiatku roka 2020 sa svet trápi s viacerými krízami. V januári sme boli na pokraji vypuknutia tretej svetovej vojny kvôli vypätej situácii medzi Spojenými štátmi americkými a Iránom. Krátko na to bola Austrália v plameňoch, ľudia tu stratili domovy a požiare si vyžiadali miliardu zvieracích obetí.

Teraz čelíme ďalšej kríze, ktorá sa volá koronavírus SARS-CoV-2. Je to druh vírusu podobný tomu, ktorý spôsobuje nádchu. Rozdiel je v tom, že na ochorenie nazývané COVID-19, zapríčinené práve týmto typom koronavírusu, zomiera niekoľko tisíc ľudí denne. Vedci z celého sveta sa preto snažia jeho postupovanie zastaviť alebo aspoň zmierniť. Je však ešte niečo, čo sa šíri rýchlejšie ako samotný vírus – dezinformácie a hoaxy s ním súvisiace.

Ibuprofén podporuje šírenie vírusu

Asi každý sa už stretol s týmto hoaxom, ktorý koloval po internete. V hlasovej správe žena hovorí, aby si ľudia pri zvýšených teplotách nedávali Brufen, pretože duplikuje ochorenie. Tvrdí, že pri pitve mali všetci zosnulí z Talianska v tele účinnú látku Ibuprofén. Správa sa šírila cez Messenger na Facebooku a aj cez aplikáciu WhatsApp. Autorku dezinformácie už polícia našla a prípad posudzujú ako šírenie poplašnej správy.

Avšak, existuje niekoľko štúdií, ktoré spájajú Ibuprofén a nižšiu schopnosť tela vytvárať si protilátky. Tým teda môže podporiť šírenie vírusu, ale nie je pravdou, že ochorenie duplikuje. Zväčša si pri zvýšenej teplote dávame lieky na jej zníženie a na ustúpenie bolesti. Odborníci však v takej situácii odporúčajú radšej siahnuť po liekoch, ktoré obsahujú Paracetamol. Zároveň upozorňujú, aby si ich ľudia dávali len v prípade zhoršenia zdravotného stavu. Lieky na zníženie horúčky neslúžia ako prevencia.

Koronavírus ako biologická zbraň

Ďalšia nepotvrdená informácia, ktorá obletela svet hovorila, že tento vírus bol umelo vytvorený v laboratóriách. Spojené štáty americké obvinili Čínu z jeho úniku z laboratórií, ruskí a iránski predstavitelia zas obviňujú Američanov. Dokonca sa objavila informácia, že vírus rozvážajú po celom svete čiernymi vlakmi s nápisom Covid-19.

Táto správa bola vyvrátená mnohými odborníkmi. Biologickou zbraňou by bol vírus, ktorý by mal vysokú mortalitu za krátky čas. Smrtnosť spôsobená koronavírusom je zatiaľ okolo 5 %, čo sa nedá pokladať za biologickú zbraň. Zároveň sa už podarilo vyliečiť tisícky pacientov po celom svete.

Rada od japonských lekárov

Tento hoax sa niesol Facebookom z osobného profilu. Status mal obsahovať návod na vyliečenie. Vypiť každých 15 minút niekoľko dúškov vody vraj pomôže spláchnuť vírus do žalúdka, kde ho žalúdočné kyseliny rozpustia. Táto informácia mala byť vynikajúcou radou od japonských lekárov.

Tento hoax bol samozrejme vyvrátený odborníkmi, ktorí hovoria, že akonáhle je vírus v tele, dostáva sa do krvného obehu a žiadne pitie tekutín ho len tak nespláchne do žalúdka. Nepravdivú informáciu už taktiež vyšetruje Polícia Slovenskej republiky.

Nosenie rúšok a respirátorov ohrozuje zdravie človeka

Ide o nepravdivú informáciu, ktorá sa šírila na Facebooku. Hovorí, že nosenie rúšok a respirátorov spôsobuje menej okysličený mozog v dôsledku vydychovania a vdychovania oxidu uhličitého. Podľa tohto hoaxu ho máme vdychovať naspäť do pľúc až 30 %. To má spôsobiť menej okysličený mozog a spomaliť reflexy a otupovať zmysly.

Táto správa bola ihneď vyvrátená, pretože by to znamenalo, že doktori by nemohli nosiť rúška ani respirátory pri liečení pacientov. Ak by táto informácia bola pravdivá, nemohli by sme dýchať z úst do úst pri poskytovaní prvej pomoci. Taktiež sú rúška účinné pri zachytávaní kvapôčok, čo je hlavnou cestou prenosu koronavírusu.

Kolaps zásobovania potravín v obchodoch

Na Facebooku sa šírila prednedávnom aj informácia, ktorá hovorila o kolapse zásobovania. V tejto správe sa písalo o tom, aby si ľudia spravili zásoby trvanlivých potravín na pár mesiacov. Paniku šíril pán, ktorý tvrdil, že Slovensko je závislé od dovozu potravín. Zároveň tvrdil, že v Taliansku a na Sicílii dochádza k rabovaniu obchodov s potravinami.

Táto dezinformácia bola taktiež vyvrátená, predseda vlády ubezpečil verejnosť, že ku kolapsu zásobovania nedôjde. Slovensko je síce do určitej časti závislé od dovozu, no napriek tomu sú obchody stále plné potravín a ľudia sa nemusia báť nedostatku tovaru. Šíriteľa poplašnej správy už prešetruje polícia a bude z toho vyvodzovať dôsledky.

Polícia Slovenskej republiky pravidelne upozorňuje na rôzne hoaxy a dezinformácie na ich facebookovej stránke. Učia ľudí, ako si majú overovať informácie a neveriť každej správe, ktorú niekto zdieľal. Kvôli koronavírusu vznikli a vzniknú ešte mnohé nepravdivé správy, preto musíme byť obozretní a trikrát si preveriť, či je zdieľaný príspevok pravdivý.