Martin sa vždy radil medzi aktívnejších študentov. Svoje prvé skúsenosti naberal postupne v regionálnych aj školských médiách. Aj keď nachvíľu počas posledných ročníkov z mediálneho prostredia vypadol, uplatnenie našiel. Nebolo to celkom ľahké, ale stálo to za to. Po niekoľkých odoslaných životopisoch a neúspešných pohovoroch našiel svoje miesto v Hospodárskych novinách. Pôsobí tam ako redaktor na oddelení príloh. Aj keď ho to ťahá do rádia alebo televízie, je rád, že dostal príležitosť pracovať v printe.

V podcaste vám redaktor Martin Pápai prezradí:

• ako sa dostať do medií,
• na akých zručnostiach môžete pracovať už ako študent,
• prečo sa netreba báť poslať si životopis, aj do celoslovenského známeho média,
• ako nazbierať skúseností už počas štúdia, ktoré zaručene v životopise pomôžu,
• ako vyzerá bežný deň v redakcii a ako sa zmenil počas pandémie.

Trafiky a obchodné centrá zostali v určitých etapách otvorené, no frekvencia nákupov periodickej tlače klesla, keďže ľudia pre mnohé opatrenia ostali doma. Firmy znížili inzerciu v novinách, čo zapríčinilo pre redakcie stratu ziskov. Hoci médiám stúpal počet digitálnych predplatiteľov, príjmy z onlinového predaja nedokázali nahradiť chýbajúce peniaze z printu, ktorý stále tvorí hlavný biznis niektorých vydavateľstiev.

Viaceré printové médiá zamykajú zaujímavý a jedinečný obsah, ku ktorému sa dostanú čitatelia a návštevníci webu po zaplatení predplatného. V aktuálnom období sa tak zvýšil predaj elektronických verzií periodík. Pre vydavateľstvo je spoplatnenie obsahu a predaj digitálneho predplatného stabilnejším zdrojom príjmu ako tržba z každoročne klesajúcej reklamy.

Systém predplatného sa inak nazýva monetizácia. Ide o prevod čohokoľvek do zákonných platobných hodnôt. Pojem môže vyjadrovať prevod cenných papierov, ale často sa tiež používa v súvislosti s nadobudnutím práva na inkasovanie financií za akékoľvek hodnoty. Zjednodušene povedané, monetizácia je spoplatňovanie, ktoré sa týka aj žurnalistického obsahu na webe.

Niektoré slovenské tlačené periodiká, ktoré kríza postihla, uverejnili svoje dáta. Nový Čas sa od jari definitívne prepadol pod 60-tisíc denne predaných výtlačkov a denník SME sa posunul pod hranicu 20-tisíc. Všetky veľké spravodajské weby majú aktuálne každý deň trojnásobne viac návštevníkov oproti obdobiu pred pandémiou. Viac čitateľov a klikov však vôbec neznamená, že sa im darí lepšie.

Čítanosť onlinového obsahu stúpa

S poklesom predaja tlačeného vydania novín však vydavatelia zaznamenali nárast záujmu o ich elektronickú verziu. Najvýraznejší nárast dosiahli Hospodárske noviny, ktoré zvýšili predaj digitálnej verzie až o 167 %, z 1 142 kusov vo februári na 3 047 v marci. V októbri to bolo až 3 589 kusov.

Denník SME si pripísal v marci nárast digitálnej verzie novín o 4,1 %, podľa údajov ABC dosiahol v októbri najviac predaných kusov, bolo to presne 46 341 elektronických výtlačkov. V meraní elektronického predaja tlače je zaradený aj týždenník Trend vydavateľstva News and Media Holding, ktorý v marci dosiahol takmer 5-tisíc predaných kusov.

SME má viac ako 50-tisíc predplatiteľov

Počet predplatiteľov SME.sk prekročil začiatkom apríla novú hranicu – digitálne predplatné si zakúpilo už 50 112 čitateliek a čitateľov. Dôvodom nárastu je obdobie pretrvávajúcej epidémie, a teda dopyt po aktuálnych a overených informáciách. SME navyše na svojom webe informuje, že k informáciám o šírení koronavírusu majú prístup aj čitatelia bez predplatného, informovanie o epidémii považuje redakcia za službu verejnosti.

„Jarná vlna pandémie hrozila výpadkom až 30 % tržieb z predaja a z inzercie. Príjmy printového aj digitálneho predplatného nám rástli a tržby z predaja na stánku klesli v tomto roku o 4 %,“ vraví Alexej Fulmek, riaditeľ vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník SME. Ďalej povedal, že neskôr nastal obrat a čitatelia aj inzerenti sa začali vracať k svojim novinám.

„Denník SME klesol medziročne v príjmoch z printovej reklamy len o 5 %, ale regionálna časť vydavateľstva poklesla takmer o 20 %,“ dodal Fulmek. V budúcom roku očakáva vydavateľstvo Petit Press výpadky v predaji a inzercie o takmer 5 %.

Ďalej tvrdí, že predaj digitálneho predplatného tento rok narástol o 50 %. Avšak aktuálna situácia prinútila vydavateľstvo prejsť do obmedzeného režimu. „V personálnych nákladoch sme šetrili 9,5 % a pri tomto šetrení naďalej zostaneme, nebudeme ho zvyšovať,“ doplnil riaditeľ vydavateľstva.

Denník N kríza nepoložila

Lukáš Fila, riaditeľ vydavateľstva Denníka N, sa vyjadril, že sa im aj v období krízy naďalej darí dobre. „Je to možné kvôli podpore predplatiteľov, ktorých je už 60-tisíc. Pribúdajú vďaka viac ako 1,3 milióna ľuďom, ktorí chodia mesačne na našu stránku, a vďaka inzerentom, ktorí nám ostávajú verní aj v ťažkých časoch.” 

V liste, ktorý venoval svojim predplatiteľom tiež uvádza, že ich priazeň opätuje skvalitnením obsahu a služieb. V septembri spustili regionálny projekt Denník N ide za vami, v rámci ktorého sa redakcia presunula do Rožňavy. Priniesla odtiaľ desiatky textov, videá, diskusiu o pandémii, debatu s ministrom životného prostredia Jánom Budajom a ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským.

Platené konferencie museli rušiť aj Hospodárske noviny. Nahrádzajú ich onlinové podujatia, ktoré sú síce lacnejšie na organizáciu, no účastnícke poplatky – a teda aj tržby – sú výrazne nižšie. Hospodárske noviny presiahli už 60-tisíc digitálnych predplatiteľov.

Na slovenskom trhu nie je veľa prevádzkovateľov webových portálov s novinárskym obsahom, avšak o to viac si cenia svojich predplatiteľov. Čitatelia, ktorí sú zároveň aj predplatiteľmi, pomáhajú rozvoju segmentu „publisherov”. Podľa štúdie Reuters – Digital New Project – tie médiá, ktoré sa zamerali na platby od čitateľov, začínajú prosperovať. 

Našu digitálnu verziu časopisu Atteliér si môžete prezerať bez skrytého obsahu. Archív tlačených vydaní je rovnako prístupný bezplatne.

V Hospodárskych novinách teda nie ste nováčikom. Pôsobili ste tu už v rámci ekonomického oddelenia. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Priamo na webovej stránke Hospodárskych novín som našiel inzerát, a tak som do redakcie napísal mail. Nemal som žiadne skúsenosti, keďže som len vyšiel zo strednej školy. Písal som síce blogy, ale tie sa nedali porovnať s touto prácou. Skúsil som to a dá sa povedať, že som mal šťastie. Pozvali ma na pohovor. O týždeň nasledovalo ďalšie stretnutie, kde si ma vyskúšali, napísal som skúšobný článok, a potom mi oznámili, že som prijatý na miesto redaktora.

 A za 6 rokov ste sa prepracovali až na miesto zástupcu šéfredaktora…
Áno, za tých šesť rokov som prešiel viacerými funkciami. Prvé tri roky som pôsobil ako redaktor ekonomického oddelenia, potom som editoval ekonomické oddelenie a pol roka pred tým, ako som sa stal zástupcom šéfredaktora, som bol vedúcim ekonomického oddelenia. Vyskúšal som si tak všetky pozície v redakcii, čo dnes veľmi oceňujem. Viem totiž, čo môžem očakávať od ľudí, s ktorými pracujem.

Študovať na FMK ste začali v čase, keď ste už pracovali. Keď sa teraz s odstupom času pozriete na toto štúdium, čo vám to dalo?
Pravdupovediac, najviac vecí sa človek naučí praxou. Aj ja som nadobudol skúsenosti práve tu, v Hospodárskych novinách, avšak netvrdím, že štúdium nie je potrebné. Škola dáva priestor na to, aby sa študent naučil prezentovať, presadiť sa na pôde univerzity. A keď sa dokáže presadiť tam, nemal by mať potom problém presadiť sa aj v skutočnom živote. Určite neľutujem, že som študoval na FMK, a že som mal možnosť byť v kontakte aj s profesormi, ktorých rešpektujem. Napríklad aj pána profesora Vojteka.
[alert]

Profil:

Filip Obradovič je čerstvým absolventom masmediálnej komunikácie FMK UCM. Narodil sa v roku 1986 v Bratislave, kde navštevoval Strednú priemyselnú chemickú školu. Svojmu odboru sa však nevenoval. Hneď po škole sa dostal do redakcie Hospodárskych novín na miesto redaktora ekonomického oddelenia, ktorému bol neskôr aj vedúcim. Hospodárskym novinám zostal verný aj naďalej, v súčasnosti v nich pôsobí ako zástupca šéfredaktora.[/alert]

Celý rozhovor nájdete v novom čísle Atteliéru 05/2012

Ste jednou z mála investigatívnych novinárov na Slovensku. Čo je podľa vás príčinou toho, že sa investigatíve na Slovensku momentálne príliš nedarí?
Podľa mňa je to preto, že vydavatelia majú málo peňazí, preto si nemôžu dovoliť zaplatiť novinára, ktorý by sa venoval investigatíve. Je to totiž oblasť, kde článok nevzniká zo dňa na deň, ale treba sa tej téme dlhšiu dobu venovať. Niekedy sú to týždne, niekedy aj mesiace, kým sa človek dopracuje k nejakému výsledku. Čiže jednak sú dôvodom finančné zdroje vydavateľov a jednak to, že tu nie je nejaká tradícia. Ľudia, ktorí prišli po novembri 1989, neboli naučení pracovať investigatívnym štýlom, čiže nie je tu taká dlhá tradícia investigatívy,  ako napríklad v Británii alebo v niektorých krajinách, v ktorých  majú dlhšiu dobu slobodu slova a slobodu vyjadrovania.

Čo vás presvedčí, aby ste zverejnili informáciu, o ktorej dopredu viete, že vám môže uškodiť?
Je to predovšetkým verejný záujem. Ak si aj myslím, že je to vec, ktorá je niekde na hrane zákona, ale viem že je dôležité ju zverejniť, aby mali ľudia informácie, ako sa hospodári napríklad s verejnými zdrojmi, alebo či je v politike klientelizmus, korupcia, tak vtedy je veľmi dôležité tú informáciu zverejniť, aj za cenu toho, že človek môže čeliť rôznym nepríjemnostiam, zastrašovaniu, trestným oznámeniam, žalobám.

Myslíte si, že škola dokáže študentov pripraviť aj na nástrahy investigatívnej žurnalistiky, alebo sa človek všetko musí naučiť v praxi?
Ako všade, aj tu platí, že  človek zistí, čo všetko táto práca obnáša, hlavne v praxi. Ako sa lekár musí naučiť operovať na operačnej sále, rovnako aj novinár sa musí prvýkrát stretnúť či už s ohrozením alebo s citlivými zdrojmi priamo pri písaní článku. Škola môže dať študentom nejaké predpoklady, môže ich pripraviť na veci týkajúce práva, tlačového zákona. Môže pripraviť novinára na to, ako má pracovať s utajovaným zdrojom, čo môže a čo nemôže zverejniť, ale konkrétne veci sa musí naučiť až rokmi skúseností.
[alert]

Profil

Zuzana Petková pochádza z Prešova a vyštudovala žurnalistiku na FF UK. Pracovala v televízii VTV, v spravodajskej agentúre SITA, v denníkoch Pravda a SME. Momentálne pôsobí v Hospodárskych novinách ako vedúca redaktorka pre Slovensko. Je na ňu podané trestné oznámenie za zverejnenie platu manželky bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Je nositeľkou Novinárskej ceny za roky 2009 a 2010.[/alert]

 Celý rozhovor nájdete v novom čísle Atteliéru 2012-2013/05