Hudobník oldis odštartoval svoju kariéru už počas strednej školy. Zameriava sa nielen na svoju sólo tvorbu v podobe vlastných piesní, vyniká aj ako producent. Okrem toho pôsobí v rámci undergroundovej scény ako DJ rapera Temného Ruda.

V rozhovore sa dozviete:

• ako začal tvoriť vlastnú hudbu,
• ako prebieha spolupráca s Temným Rudom, 
• o čom sú jeho nové skladby Trhlina a Sidekick,
• čo odkazuje začínajúcim interpretom.

S oldisom sa rozprávala Rebeka Rajtarová.

Tohtoročnému line-upu dominujú veľké svetové mená. Svoje najnovšie projekty prinesie popová ikona Charli XCX, ktorá v Budapešti predstaví svoj dlho očakávaný album Brat. Po jej boku vystúpi aj americká speváčka Chappell Roan, ktorej extravagantný prejav a queer hymny valcujú pódiá i rebríčky, a audiovizuálny mág Anyma, ktorého sety sú zážitkom na hranici hudby, umenia a digitálnej performance.

Chýbať nebudú ani elektronické legendy Justice a Armin van Buuren či kanadská hviezda Nelly Furtado, ktorá v Maďarsku vystúpi po prvý raz. Na festivalovom ostrove zaznie aj energický rock od Papa Roach, soul Michaela Kiwanuku, vizionárska tvorba FKA Twigs či angažovaný rap od Little Simz.

Sziget však už dávno nie je len o hudbe. Tento rok prinesie výrazne prepracovaný areál a nové tematické zóny. Najväčšou novinkou je tzv. Delta District, nočná štvrť festivalu, kde sa sústreďujú tri hlavné elektronické pódiá vrátane ikonického Yettel Colossea.

Okrem toho vznikne aj úplne nová Szoho zóna, ktorá spája inšpirácie z londýnskeho a newyorského Soho a vytvára priestor pre vizuálne umenie, módu či performance.

V Paradox Zone zasa čakajú návštevníkov hravé ilúzie, akrobacia a nečakané umelecké zásahy priamo v uliciach festivalu. Umenie, cirkus, divadlo, diskusie či svetelné inštalácie budú prirodzenou súčasťou každej minúty, ktorú návštevníci na ostrove zažijú.

Sziget Festival patrí medzi najväčšie a najobľúbenejšie európske festivaly už celé desaťročia. Vďaka rozmanitému programu, medzinárodnému publiku a výnimočnej atmosfére sa z neho stalo miesto, kde sa každý rok stretáva sloboda, kreativita a hudobná vášeň. Ostrov slobody tak aj v roku 2025 ponúkne zážitok, na ktorý sa nezabúda, a ten začína už o pár dní.

(Tlačová správa)

Nový areál na Szigete sa volá Delta District a bude žiť vždy od súmraku až do úsvitu. Jeho súčasťou bude prepracované Yettel Colosseum a novooznačené Bolt Night Stage, ktoré nahradí bývalú Arénu. Poteší aj nové miesto s názvom The Club by Don Julio, ktoré sľubuje najsilnejší lineup elektronickej hudby v histórii festivalu.

Ďalším prírastkom je Szoho – energická, na umenie zameraná štvrť inšpirovaná kultovými štvrťami, ako je londýnske a newyorské Soho. Medzitým sa pohyb, predstavenie a ilúzia dostávajú do centra pozornosti v zóne Paradox, ktorý zahŕňa viacero žánrov. 

„Zmenami chceme posilniť našu pozíciu medzi poprednými svetovými festivalmi. Práve preto sme sa rozhodli urobiť veľký krok vpred,“ povedal Tamás Kádár, riaditeľ festivalu. Vďaka prepracovanej programovej štruktúre je cieľom ponúknuť festivalové zážitky takmer 24 hodín denne, 7 dní v týždni. „Hnacia sila Szigetu je stále rovnaká tak, ako na začiatku. Vtedy sme sa stali jedinečnými tým, že sme ani nevedeli, aké sú medzinárodné trendy. Dnes posilňujeme identitu Szigetu tým, že presne chápeme, v akom prostredí pôsobíme,“ doplnil.

Jedna z najviditeľnejších zmien privíta návštevníkov hneď po príchode: ikonický K-Most dostane dramatický nový vzhľad. „Medzi piliermi mosta K-Bridge bude lietať kŕdeľ mohutných farebných vtákov, ktorí všetkých privítajú na Ostrove slobody,“ podelil sa o skúsenosti riaditeľ festivalu.

V znamení hviezd

Headlinermi hlavného pódia sú na Szigete v roku 2025 hip-hopová rebelská ikona A$AP Rocky, žánrovo pestrá superstar Post Malone a globálny popový fenomén Shawn Mendes.

V zostave headlinerov sa objaví aj vychádzajúca senzácia Chappell Roan, elektrizujúca Charli XCX, ktorej najnovší album označili za jeden z najlepších popových albumov roka. Vystúpj Anyma, známy z Tale of Us, ktorý pôsobí na podmanivom pomedzí umenia, hudby a technológie, a v súčasnosti patrí medzi najúspešnejších svetových producentov a vizuálnych umelcov.

Hviezdna sila na hlavnom pódiu sa však nekončí. Vystúpia aj Nelly Furtado, Michael Kiwanuka, FKA Twigs, Rilès, Little Simz a The Last Dinner Party. Prvýkrát v histórii Sziget privíta aj K-popové zoskupenie, ktoré sa pridá k skupine Kiss Of Life.

Revolut Stage sa tiež môže pochváliť vzrušujúcim a eklektickým lineupom. Medzi hlavné hviezdy patrí Empire of the Sun, najvýraznejšie austrálske electro-glam-popové duo, a kultoví Justice, známi svojou nezameniteľnou zvukovou identitou. Vystúpia aj Papa Roach, ktorí oslávia výročie svojho debutového albumu a predstavia úplne nový materiál.

Vystúpia tu aj Caribou, ktorí sú už viac ako dve desaťročia určujúcou silou elektronickej hudby a britskí indie rockoví Blossoms. Tiež aj výbušné duo Brutalismus 3000, ktoré spája raný gabber, hardstyle, punk a wave, a švédske post-hardcorové legendy Refused, pre ktoré je Sziget jednou zo zastávok ich rozlúčkového turné. Na Revolut Stage budú mať samozrejme silné zastúpenie aj maďarskí umelci. S veľkými vystúpeniami príde Krúbi, Co Lee a Elefánt, ktoré sľubujú skutočne nezabudnuteľné festivalové momenty.

Sofiia si presne pamätá moment, keď sa zamilovala do Eurovízie. Písal sa rok 2016 a na pódiu štokholmskej Globe Arena stála Jamala s emotívnou piesňou 1944. Keď ukrajinská speváčka zvíťazila, vtedy len 12-ročná Sofiia cítila hrdosť a radosť z toho, že hudba môže spájať.

Odvtedy sa pesničková súťaž stala súčasťou jej života. Každý rok si s priateľmi a rodinou už týždne vopred prehráva súťažne piesne, sleduje kvalifikácie a hlasuje za svojho obľúbenca či obľúbenkyňu. Keď príde na rad finálový večer, vyzerá to ako narodeninová oslava.

Slovensko na Eurovízii chýba a bol by úspech, ak by sme mali aspoň nejakého reprezentanta.

Miestnosťou s televíziou rozvoniava chutné občerstvenie a partia kamarátov sedí pred televíziou Počas večera si úpenlivo sledujú hudobný program, zapisujú si dojmy a vytvárajú rebríčky umiestnení. Nakoniec ich porovnávajú s konečnými výsledkami súťaže.

Keď sa presťahovala na Slovensko a začala študovať na FMK UCM, prekvapilo ju, že jej noví kamoši nemali k Eurovízi podobný vzťah. „Keď som sa rozprávala so slovenskými rovesníkmi, zistila som, že túto súťaž nepozerajú a nepoznajú ju,“ uviedla. O čo teda ide?

Experiment bol úspešný

Eurovision Song Contest, na Slovnesku známa ako Eurovízia, je pesničková súťaž, na ktorej každoročne vystupujú zastupitelia národnostných krajín. Za jej vznikom stojí Európska vysielacia únia (EBU), ktorá ju organizuje od mája 1956. Tento rok sa dočkáme už 69. ročníku.

EBU však pôvodne neplánovala vytvoriť súťaž. Len dva roky pred prvým ročníkom založili Eurovision Network. Jej poslaním bola výmena a výroba spoločných televíznych programov s cieľom nákladovo efektívne rozšíriť materiál pre národné vysielacie organizácie.

Fanúšikovia Eurovízie sa môžu za jej vznik poďakovať talianskemu verejnoprávnemu vysielateľovi RAI, keďže práve ten prišiel s myšlienkou súťaže. Historik zaoberajúci sa súťažou Dean Vuletic pre NBC News povedal, že išlo experiment so zárodkom televíznej technológie.

Horehronie je typ piesne, ktorý na Eurovízii funguje dodnes, keďže je v národnom jazyku krajiny, odzrkadľuje národné tradície, kultúru a etnické prvky.

Prvého ročníku sa zúčastnilo sedem krajín. Reprezentanti Holandska, Švajčiarska, Belgicka, Nemecka, Francúzska, Luxemburska a Talianska sa stretli v meste Lugano, ktoré sa nachádza na juhovýchode Švajčiarska. Víťazstvo vtedy utŕžila domáca speváčka Lys Assia.

„Nemáme k dispozícii údaje o sledovanosti za rok 1956, ale vlastníctvo televízora vtedy nebolo veľmi rozšírené, takže pravdepodobne neboli veľmi vysoké,“ zhodnotil Vuletic. Nasledujúci rok sa odohrala vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa zapojilo už aj Rakúsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo. Postupne rozrástla o ďalšie krajiny a vlani sa jej zúčastnilo 37 reprezentantov – národov z Európy, ale aj Izraela či Austrálie.

Nový režim priniesol nové príležitosti

Pokiaľ by ste sa pozreli zoznam minuloročných účastníkov, Slovensko by ste v ňom hľadali márne. Našu krajinu naposledy reprezentoval v roku 2012 Miroslav Šmajda, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Max Jason Mai. Naša eurovízna história sa však začala písať ešte v minulom storočí.

Po rozpade Sovietskeho zväzu a vlne politických zmien naprieč východnou Európou, vzniklo viacero samostatných štátov, ktoré prejavili záujem o Eurovíziu. Zapojiť sme sa chceli už pár mesiacov po vzniku Slovenskej republiky, no situácia bola vtedy komplikovaná.

Študent FMK a člen skupiny OGAE Slovakia (oficiálny fanklub Eurovízie na Slovensku – pozn. red.) Blažej Fabian vysvetľuje, že pre obrovský záujem nových krajín muselo vzniknúť kvalifikačné kolo. Slovensko naň vtedy vyslalo populárnu skupinu Elán s piesňou Amnestia na neveru. Na postup do súťaže to však nestačilo.

Naším prvým oficiálnym reprezentantom sa stala skupina Tublatanka. V Dubline predstavila Nekonečnú pieseň, s ktorou sa umiestnila na 19. mieste, čo nás zaradilo do najhoršej sedmičky. Vtedajšie pravidlá súťaže automaticky diskvalifikovali krajiny z tejto kategórie z účasti v ďalšom ročníku.

Fabian z OGAE Slovakia to odôvodňuje tým, že EBU chcela krajiny motivovať, aby do súťaže posielali najlepších interpretov a najlepšie piesne. Keďže sa Slovensko v roku 1995 nemohlo súťaže zúčastniť, Slovenská televízia sa vtedy rozhodla Eurovíziu nevysielať.

Tak blízko, a predsa tak ďaleko

Po ročnej stopke vycestoval do nórskeho Osla Marcel Palonder s piesňou Kým nás máš. Pred jeho vystúpením ho moderátor predstavil zahraničným divákom. Následne sa na televíznych obrazovkách objavil vtedajší premiér Vladimír Mečiar a povedal: „Veľa šťastia Slovensko!“

Slovenská televízia a rozhlas sa do Eurovízie nezapojí ani v najbližšom období.

Marcel Palonder napokon obsadil 18. miesto. Odvtedy na Eurovízii súťažilo ďalších päť reprezentantov Slovenska – Katarína Hasprová, Nela Pocisková & Kamil Mikulčík, Kristína, dvojičky Veronika a Daniela Nízlové ako TWIINS a už spomínaný Max Jason Mai, no nikto sa nedostal k víťazstvu bližšie ako on.

Za vyzdvihnutie však stojí pieseň Horehronie od Kristíny. Podľa Blažeja sme v roku 2010 boli považovaní za jedného z favoritov na výhru vďaka výberu piesne. „Horehronie je typ piesne, ktorý na Eurovízii funguje dodnes, keďže je v národnom jazyku krajiny, odzrkadľuje národné tradície, kultúru a etnické prvky,“ ozrejmil Fabian.

Zatiaľ čo zahraničných fanúšikov mohla pieseň a jej odprezentovanie zaujať, na Slovensku bolo jej prijatie zmiešané. Aj keď sa stala extrémne populárnou a získala dve ocenenia počas udeľovania Slavíkov, našli sa aj posmešné alebo poburujúce reakcie. Časť ľudí totiž v texte započulo vulgarizmus.

Na výslednej podobe pesničky pracovala aj Hanka Servická, ktorá naspievala vokály v „anjelskej reči“. V prvej minúte a 34 sekunde piesne ľudia počujú „po**b sa Denis“. Servická tvrdí, že tam vulgarizmus nie je a spieva tam „Lia sankte di alla mann“, čo má znamenať „Osláv sa tvoje sväté meno, Pane môj“.

Slovensko sa mohlo vrátiť do Eurovízie

Zuzana Vicelová, vedúca odboru komunikácie RTVS, v auguste 2023 deklarovala, že verejnoprávny vysielateľ zvažuje návrat do súťaže v roku 2025. Rok na to sa tieto plány rozplynuli. Vicelová to odôvodnila nedostatočnými finančnými zdrojmi, ktoré poznačilo aj zníženie príspevku zo štátneho rozpočtu pre RTVS.

So zrušením RTVS a vznikom STVR sa tento plán stal ešte viac nereálny. Na pozícii generálneho riaditeľa je dočasne poverený generálny riaditeľ Igor Slanina. Ten mal telerozhlas viesť do konca septembra 2024, no jeho poverenie bolo niekoľkokrát predĺžené. Na poste štatutára zostane najmenej do 30. júna 2025.

„Vzhľadom na aktuálnu situáciu, keď nie je riadne zvolený manažment STVR a s tým súvisiace obmedzenia v rámci rozpočtu, sa Slovenská televízia a rozhlas do Eurovízie nezapojí ani v najbližšom období,“ uviedol pre časopis atteliér PR manažér STVR Filip Púchovský.

Napriek tomu na pesničkovej súťaži vystúpi Slovák Adam Pavlovčin. Víťaz Česko Slovenskej Superstar známy ako Adonxs bude v máji v švajčiarskom Bazileji reprezentovať Česko. Pre Aktuality.sk poznamenal, že Slovensko na Eurovízii chýba a bol by úspech, ak by sme mali aspoň nejakého reprezentanta.

Zabudli sme na ňu

Ako sme už načrtli, Slovensko malo svoje zastúpenie v najväčšej hudobnej show. Počas druhej vlny reprezentácie medzi rokmi 2009 a 2012 súťaž trhala rekordy sledovanosti na vtedajšej samostatnej Slovenskej televízii, tvrdí Fabian. Zároveň hovorí, že ľudia sa vtedy o nej bežne rozprávali.

Za vtedajším veľkým záujmom vidí aj skutočnosť, že sme v tom čase mali vlastnú súťaž, prostredníctvom ktorej sme vyberali reprezentantov. Túto kvalifikáciu organizovala samotná Slovenská televízia. Zároveň spomenul, že na Slovensku dlho existovala tradícia festivalu populárnych piesní Bratislavská lýra.

Ako je teda možné, že po viac ako dekáde Slováci nepoznajú Eurovision Song Contest? Keďže naša krajina od roku 2012 na túto súťaž nevyslala žiadneho reprezentanta, médiá nemali veľkú motiváciu o nej informovať. Slovami Jána Amosa Komenského – čo oči nevidia, to srdce nebolí.

Umenie môže mať veľa podôb. Nemusí to byť len fotografia, film, grafika, podcast či písanie článkov, na ktoré sme zvyknutí. Kreativita študentov siaha ďaleko za hranice tradičných médií. Niektorí svoje myšlienky a pocity vyjadrujú prostredníctvom maľby, básní, hudby, tetovaní či háčkovania. Umelci na FMK tvoria srdcom, neboja sa experimentovať a majú veľké ambície, ktoré chcú naplniť prostredníctvom svojej tvorby.

Filip Čaňo – Coffee D sleep, FMK, 5. ročník Mgr.

Filip Čaňo je mladý umelec, ktorý svoju umeleckú dušu zasvätil nie len písaniu krátkych textov, no taktiež ich vizuálnemu spracovaniu. Zväčša píše o vlastných pocitoch, avšak jeho tvorba reflektuje aj jeho myšlienky a situácie, ktoré zažíva. To, čo dostatočne nevie vyjadriť slovami, transformuje do umeleckých inštalácií. Hoci sám svoju tvorbu neoznačuje vyslovenie za umenie, teší ho, že ju tak vnímajú iní.

Písaniu textov sa venuje od roku 2021, kedy si založil profil cez sociálne médiá s názvom Coffee D sleep. Predtým písal krátke básne, ktoré publikoval v aplikácii Wattpad. I napriek tomu, že ich množstvo nebolo malé, skromne konštatuje: „Či boli moje básne dobré, to už dnes neviem povedať, pretože to predsa len boli začiatky.” Najskôr prostredníctvom svojho instagramového účtu publikoval len texty, dnes sa svoju tvorbu snaží rozšíriť aj o vizuálne umenie.

Skromne priznal, že spočiatku nečakal, že jeho tvorba bude veľa ľudí zaujímať. Jeho popularita však výrazne vzrástla po tom, čo ho na Instagrame zdieľal jeho vzor Expl0ited a jeho umenie bolo predstavené v rubrike Refresher Art.

I napriek tomu, že pre písanie diplomovej práce nachvíľu pozastavil svojho kreatívneho ducha, má stále víziu rozvíjať svoju tvorbu. Filipove ambície sa však nekončia v Trnave. Vlastne ani na Slovensku. Okrem jeho sna vystavovať v slovenských galériách ho láka zahraničie. Svoju tvorbu by chcel ideálne spojiť s japonskou kultúrou.

Stihol už uskutočniť niekoľko výstav – od prvej s názvom „Ľúbenie potichu” v bývalej kaviarni OOZI v Trnave, cez inštaláciu prostredníctvom WLVS LIVE v Košiciach, až po projekt „Odlišnosť z oranžovej” na Wave festivale v Trenčíne. Najnovšie predstavil svoju inštaláciu „Nežný chaos” na podujatí „Ozveny umenia”. Zorganizoval ju spolu so študentskou radou s cieľom podporiť podobných umelcov, ktorí potrebujú priestor na prezentáciu.

Filipa môžete sledovať prostredníctvom instagramového účtu @coffed.sleep. Ak sa mu podarí dostať do Japonska, možno sa raz budeme chváliť, že sme jeho tvorbu poznali ešte predtým, ako sa objavila na obaloch sushi boxov.

Martina Ondovčinová – Afra.ink, FMK, 3. ročník Bc.

Čarbanice v zošitoch, pokreslené lavice i ruky kamarátov. Niektorí sme z toho už vyrástli, no všetci to poznáme. Martina však kresliť neprestávala. Na druhom stupni základnej školy začala chodiť na umeleckú školu, kde sa naučila základy o maľbe či kresbe. Plátno jej však nestačilo, a tak v roku 2020 chytila do rúk ihlu a začala s handpokom (štýl tetovania – pozn. red.).

Táto minimalistická metóda však podľa jej slov nebola nič pre ňu: „Párkrát som to skúsila na umelú kožu, neskôr aj na sebe, no veľmi ma to nebavilo, pretože to vyžaduje veľa času a nedajú sa s tým robiť precíznejšie práce,” hovorí. Práve to bol jedným z dôvodov, prečo presedlala na strojček. Začínala na banánoch a pomarančoch, neskôr na umelej koži a nakoniec na odvážnych kamarátoch – často za fľašu vodky alebo za pozvanie na bare.

Ak predpokladáte, že medzi jej prvé tetovania patrili motýle, dátumy alebo iné klišé nápisy, mýlite sa. Čo tak veľkú palmu cez celé brucho a bok? Miesto, ktoré je nočnou morou aj pre skúsených tatérov. „Obidve sme tam potili krv tri-štyri hodiny, ale podarilo sa. Na to, aké som mala skúsenosti, to tetovanie stále vyzerá dobre,” spomína Martina. Podľa tejto skúsenosti môžeme predpokladať, že jej spôsob učenia spočíva v skoku do hlbokej vody. V tomto prípade možno povedať, že rovno do oceánu.

V súčasnosti Martina tetuje profesionálne, no stále u seba doma v provizórnych priestoroch. Sníva o vlastnom štúdiu, kde by sa mohla umelecky realizovať naplno. Okrem iného stále maľuje aj na plátno a jej maľby môžete vidieť na múroch Trnavskej klubovne.

Podľa jej slov jej umenie môžete zahliadnuť najmä v lete, keď si dá sukňu alebo šortky, na jej kamarátoch a ,samozrejme, na jej instagramovom účte @afra.ink. A ak si niekedy všimnete peknú „kerku” na niektorom z pedagógov, možno ju tetovala práve Martina.

Mishino, FMK, 1. ročník Bc.

Niektorí ľudia si píšu denník, iní chodia k terapeutovi. Mishino však tvorí hudbu. Jeho skladby pre neho predstavujú priestor, v rámci ktorého spovedá každú jednu myšlienku. Či už je pozitívna alebo negatívna. A keďže je súčasťou generácie Z, jeho hudba je určená najmä jeho rovesníkom – teda tým, čo si prechádzajú rovnakými krízami a životnými otázkami.

Podľa jeho slov o hudbu „zakopol” už v roku 2018, kedy sa pokúsil zhudobniť jednu zo svojich básní: „Bola to dosť katastrofa a sľúbil som si, že sa k tomu už v živote nevrátim,” opísal tak svoju skúsenosť. Niektoré „zakopnutia” nám ale môžu ukázať smer. V roku 2019, keď mal iba 14 rokov, sa opäť vrátil k tvorbe – tentokrát ju už postupne začal pridávať aj na Soundcloud, Youtube a neskôr aj na iné hudobné streamovacie platformy.

Prvé skladby patrili trapu. No potom prišiel Covid, viac času na rozmýšľanie až nakoniec zakotvil pri gitarovej hudbe. Síce sa z pohľadu svojich začiatkov sám pomenoval ako „veľké poleno bez znalosti rytmu a hudobnej teórie”, veľkú podporu mu poskytli najmä priatelia, ktorí mu podali pomocnú ruku.

Postupne sa vypracoval z „neviem sa trafiť do rytmu” na „budem hrať koncerty v Žiline, Bratislave aj v Prahe”. Najbližšie dokonca plánuje vydať svoj debutový album. Hoci je Mishino na FMK len prvák, už teraz si stihol nájsť svoje miesto medzi ľuďmi, ktorých spája rovnaká vášeň – láska k umeniu.

Laura Ballová – Laurana, FMK, 3. ročník Bc.

Čo tak trochu oddychu po písaní bakalárky? Scrollovanie na Instagrame, pozeranie tiktokov alebo rýchle zdriemnutie? Má to však háčik! A práve ten Laura potrebuje, keď sa rozhodne tento čas využiť kreatívnejšie – vytvorením štýlovej kabelky z vlny.

Svoju značku začala postupne budovať minulý rok, kedy si prvýkrát kúpila priadzu. Ani jej štart nebol však úplne podľa predstáv: „Na prvýkrát to nevyšlo ideálne. Vyzeralo to dosť zle a zlomila som aj zopár háčikov,” pozerá sa spätne na svoje začiatky s humorom. Neskôr, keď jej kabelky začali mať ten správny tvar, si začala vytvárať aj vlastnú vizuálnu identitu, kartičky a nálepky. Na svojom instagramovom účte @laurana.atelier predstavuje širokú škálu svojich výtvorov v rôznych farbách, veľkostiach a štýloch.

Súčasne pracuje na jemnej a elegantnej kolekcii kabeliek a crossphonov (popruhy na telefón krížom cez telo – poz. red.). Niektoré jej výtvory ste mali možnosť zahliadnuť aj v kamennej predajni Poig v Trnave, kde boli sprístupnené zákazníkom na predaj. Aktívne však tvorí kabelky prostredníctvom objednávok cez jej instagramový účet.

Do budúcna plánuje spolupráce s vybranými influencermi. „Mám veľké sny. Určite by som chcela, aby moje kabelky nosili aj známe osobnosti,” prezrádza a dodáva, že už má presne vytipovaných niekoľko ľudí.

Atmosféra sa bude konať na lúke neďaleko Hontianskych Nemiec 5. až 7. augusta. Finálny výber účinkujúcich prebiehal v troch líniách. Organizátori vyberali tých, ktorí sa za posledné roky stali súčasťou festivalu a návštevníci si ho bez nich nedokážu predstaviť. Preto príde napríklad Martin Geišberg a skupina Para.

Rovnako oslovili interpretov, ktorých koncerty boli výnimočnými zážitkami a návštevníci na ne spomínajú niekoľko rokov. Aj kvôli tomu pozvali speváčku Janu Kirschner. V neposlednom rade Atmosféra chce priniesť výnimočné spojenia na pódiu. Predstavia sa teda napríklad zoskupenia ako Zvíře jménem Podzim, Václav Havelka so zborom Elpida či Jakub Ursíny s projektom Modrý vrch live.

„Po dvoch rokoch pandémie a neistoty chceme, aby návštevníci zažili na lúke pocity spomalenia, vďačnosti, uvoľnenia a zábavy. Tomu sme sa rozhodli prispôsobiť tohtoročný program, ktorého súčasťou sú známe aj menej známe mená,” vysvetľuje hlavná organizátorka Atmosféry Gretka Pavlovová.

Vizuál tohto ročníka festivalu pripravila ilustrátorka Tina Minor. Témou je slovné spojenie Buďme spolu. Vo vizuále sa preto objavuje partnerské objatie, osobná blízkosť, o ktorú sme boli posledné roky ukrátení, ale aj motív zraniteľnosti a bezpečnosti. „Práve posledné mesiace si uvedomujeme, že pocit bezpečia a pohody nie je samozrejmý. A keď ho máme, treba zaň byť vďačný,” uzatvára Pavlovová.

Gretka Pavlovová bola jednou s prednášajúcich na Týždni vedy a techniky FMK 2019. Porozprávala, ako dokázala z malého podujatia pre jednu obec vytvoriť veľký festival pre niekoľko tisíc ľudí. Chcete poznať príbeh Atmosféry? Pozrite si záznam prednášky jej hlavnej organizátorky /od 50. minúty/.

Atmosféra navyše ponúka zaujímavú možnosť aj pre študentov. Môžu sa stať dobrovoľníkmi a na rôznych pozíciách pomáhať pri príprave festivalu. Ide o jedinečnú šancu naučiť sa pracovať v tíme a zistiť, ako to chodí pri organizácii veľkého eventu. Stačí sa prihlásiť.

Miroslav Rajt pôsobí ako cimbalista na slovenskej i poľskej scéne. Vyštudoval komponovanie vážnej hudby, v súčasnosti sa však venuje predovšetkým filmovej a scénickej hudbe a vlastným projektom. Podieľal sa na tvorbe hudby pre rôzne divadelné hry v divadle v Zakopanom či v bratislavskom divadle GUnaGU. V rozhovore priblížil ako vyzerá proces tvorby filmovej hudby, koľko času dokáže zabrať a akým spôsobom je možné dostať vašu vlastnú hudobnú tvorbu do divadiel a filmov.

Pôsobili ste v súboroch SĽUK a LÚČNICA, ako vás to ovplyvnilo vo vašej práci?

Boli to pre mňa dosť významné súbory, kde som mal možnosť pôsobiť hneď po štúdiu na konzervatóriu. Stretol som sa tam s veľmi dobrými muzikantami a kolegami, ktorí ma zasvätili do sveta hudby. Spoznal som novú hudobnú kultúru a slovenský folklór, keďže som vyrastal na Brezovej pod Bradlom a poznal najmä folklór tu v okolí. Keď som prišiel do SĽUKU, hrali sme všetky folklórne štýly a to som sa musel naučiť. Dal mi väčší rozhľad vo folklóre. V Lúčnici to bolo podobné,

Ďalšou mojou skúsenosťou bol Slovenský rozhlas. Podieľal som sa na nahrávaní niekoľkých albumov spolu s významnými umelcami z folklórnej bradže. Okrem albumov to boli aj rôzne rozhlasové nahrávky v Banskej Bystrici alebo v Bratislave. Nahral som veľa sólových skladieb pre cimbal spolu s OĽuN-om. Zaujímavé boli aj rozhlasové koncerty v malom štúdiu v Bratislave spolu s OĽuN-om a jeho hosťami.

V súčasnosti pracujete na komponovaní scénickej hudby, ako prebieha spolupráca s režisérmi?

Je to náročné, pretože s nimi musíte komunikovať a spolupracovať. Niekedy jednoducho režisérovi nevhoviete, keďže on má svoju predstavu a vy, ako autor, máte odlišnú. Občas je to potreba skĺbiť a nájsť kompromis. Všetko je to o dohode, schopnostiach a možnostiach autora.

Čo zahŕňa tvorba scénickej hudby?

Samotná tvorba je založená na hraní sa so zvukmi. Je to experimentovanie so všetkým z čoho ide zvuk. Nájdeme hudbu k divadlu, ale aj divadlo k hudbe. Scénická hudba je žáner čo znesie absolútne všetko. Od príjemných romantických melódií, ktoré sú väčšinou znázorňované slákmi a klavírom, až po napätie, ktoré býva napríklad znázornené v nízkych polohách s pravidelným rytmom a stále sa opakujúcou melódiou vo vysokých tónoch. V poslucháčovi sa tak vzbudzuje napätie.

Ako vyzerá tento proces? Tvoríte cimbalovú alebo kombinovanú hudbu?

Všetko sa robí na počítači. Nie je to klasické komponovanie kedy sa sedí pri klavíri a zapisujú sa jednotlivé tóny do partitúry. Hudobných programov na komponovanie je veľmi veľa a konkurencia je obrovská. Stačí, ak sa niekto vyzná v hudobných serveroch a môže pracovať na takýchto projektoch. Ja ale uprednostňujem klasické komponovanie. Ak už pracujem na počítači, využívam program Sibelius, ktorý slúži na zapisovanie partitúr. Som zástancom toho, že pravá hudba je hudbou vtedy, ak je písaná zo srdca a z emócií, nie na počítači.

Ak chcete dostať vami vytvorenú hudbu do divadla, môžete im zavolať alebo sa zúčastniť kastingu.

Keďže sa všetko robí na počítači, koľko času zaberie tvorba scénickej hudby?

Záleží ako intenzívne sa tomu venujete. Je to náročné, ak chcete vytvoriť dobrú hudbu, treba najskôr vymyslieť dobrú a zaujímavú tému, aby si ju poslucháč ľahko zapamätal. Potom už len tému zaranžovať a zvoliť vhodnú inštrumentáciu. Všetko záleží od skladateľovej predstavy.

Ako to myslíte?

Záleží, či to skladateľ chce mať jemné, rozprávkové, alebo chce tomu pridať dramatickosť. To, na čom aktuálne pracujem sa nesie v magickom duchu. Je tam aj to rozprávkové aj trochu dramatiky. Zvolil som mysteriózne cítenie.

Kam by ste chceli hotovú hudbu poskytnúť?

Na čom aktuálne pracujem je skôr scénická hudba. Keď ju dokončím, chcel by som ju ponúknuť do divadla alebo do filmu. Mám zámer zverejniť svoju tvorbu u nás alebo v zahraničí.

Ako to funguje? Oslovíte divadlo alebo režiséra, že máte pripravenú hudbu?

Áno, presne tak. Zavolám im. No robia aj kastingy. Režiséri majú často svojich skladateľov, ktorí im robia hudbu a keď nemôžu, tak oslovia niekoho iného. Ale rovnako, ako v iných odvetviach, existujú kastingy pre filmovú hudbu. Tiež sa vo filmoch často zvyknú využívať skladby z vážnej alebo populárnej hudby, kde oslovia kapelu. Dokonca som nahrával cimbal do amerického filmu, nakoľko si skladateľ zvolil práve tento nástroj.

Je niekto, pre koho by ste chceli tvoriť?

Nemám nikoho konkrétneho. Je veľa režisérov, ktorých obdivujem. Páči sa mi Stanislav Štepka z Radošinského naivného divadla, má dobré hry, tvorbu a humor. Osobne sme sa párkrát stretli. Ponúkol som mu pár skladieb, ktoré mi veľmi pekne ohodnotil, žiaľ neboli vhodné do jeho hier. Viac sme sa už nekontaktovali, čo bola možno škoda.

Okrem toho pracujete na zhudobňovaní básní. O aké básne ide?

Sú to básne Máši Haľamovej, presnejšie zo zbierky Ruky. Zatiaľ som zhudobnil asi šesť básní, ktoré sme aj nahrali. Teraz pracujem na básňach, ktoré napísala moja manželka.

Budú tieto básne niekde dostupné?

Určite áno. Chceme nahrať album a verím, že sa nám to podarí zrealizovať v blízkej budúcnosti. Texty sú písané v poľštine ale aj slovenčine, takže by sa mali objaviť na oboch trhoch.

Keďže sa venujete hlavne cimbalu, stretávate sa so stereotypizáciou, že na cimbal hrajú len Rómovia?

Absolútne nie. V dnešnej dobe už cimbal nie je braný ako nástroj ľudovej, alebo cigánskej hudby, hoci nepopieram, že kedysi to platilo. V súčasnosti je dosť populárny. Cimbal môžete počuť aj vo filmovej hudbe, či už v domácej alebo zahraničnej tvorbe. Je to atypický nástroj, nie je to ani klavír ani harfa. Znie ako niečo medzi tým. Poznám veľa mladých ľudí a hlavne mladé dievčatá, ktoré ho študujú na vysokej škole, či už v Banskej Bystrici alebo v Budapešti na Listovej akadémii.

V tomto rozhovore sa dozviete:

Koľko ľudí vrátilo lístky za neuskutočnený festival?

Aké novinky prinesie Grape 2021?

Ako pomáhajú vlády v zahraničí a u nás?

V čom vidí hudobník pozitíva pandémie?

Bol tento rok pre Grape horší ako 2015, kedy bol festival pre zlé počasie zrušený?

Rok 2015 nebol dobrý, pretože nám blblo počasie. Spojili sa tam vysoké teploty a silný vietor. V 35 až 40 stupňoch sa nedá pracovať, keďže na letisku je tieňa málo. Keď sú veľké teploty, pravdepodobnosť búrok je veľká. Tie búrky bývajú veľmi silné. Museli sme vtedy aj evakuovať areál. V tom roku sme mali k tomu všetkému aj veľký nárast návštevníkov. Samozrejme, nedá sa to porovnať s rokom 2020, pretože celý svet zastal.

Ako funguje momentálne agentúra Grape?

Naša agentúra Grape má full-time iba jedného človeka, ktorým je hlavný produkčný. Tu sme trošku vo výhode, keďže iné festivaly majú zamestnaných omnoho viac ľudí a buď museli prepúšťať, alebo znižovať platy. Ťaháme všetci za jeden povraz, ľudia boli chápaví a navzájom si pomáhame.

Viete nám povedať zhruba koľko ľudí percentuálne vrátilo lístky za tento rok a koľko si ich ponechalo?

12,5 % vrátilo (1 000 z 8 000). Absolútne tomu rozumieme. Ľudia nemajú peniažky a aj napriek tomu nás veľmi pekne podržali.

Koľko ste prerobili?

Agentúra sa zadlžila. Niektoré zmluvy máme zle postavené. Budeme v dlhu tak okolo 150 000 eur.

Mysleli sme si, že v roku 2020 sa zarobia peniaze, ktoré sa preinvestujú do nového areálu.

Má koronakríza vplyv aj na predaj merchu?

Určite tiež negatívny. Niečo sa predalo, ale určite by toho bolo viac, keby bol festival.

V rozhovore pre SME ste v júni hovorili, že veríte v prebookovanie 80 % kapiel na budúci rok. Darí sa vám zatiaľ naplniť tento cieľ?

Celá agentúra sa snažila prebookovať interpretov na ďalší rok. Myslím, že sa nám nepodarilo prebookovať len štyroch interpretov. Celá Európa v tomto spolupracuje, takže ten booking bol jednoduchý.

Po dlhých rokoch musí Grape opustiť pieštanské letisko. Už sa vie, kam festival pôjde?

Stále máme problém s nájdením nového areálu. Je to veľmi ťažká práca, keďže potrebujeme 50 až 60 hektárov plochy, ktorá nesmie byť roľa, ani byť v zastavanom území. My sme prešli asi 15 rôznych miest, kde hľadáme spoločnú reč. Mesto Piešťany je minoritný majiteľ letiska, majoritný je Trnavský samosprávny kraj, ktorý má hlavné slovo, ale predsa len mohlo mesto vyvinúť nejaký tlak. A ten tlak, čo vyvíjalo, som ja vyvíjal na učiteľku na strednej škole. Takže veľmi slabučké. Podnikatelia ten týždeň volajú zlatý týždeň. Prichádzajú o státisíce eur. My by sme veľmi radi ostali, keďže nám to vytvára identitu aj komfort, ale žiaľbohu to nejde. Na druhej strane chápeme a rešpektujeme, že letisko je na to, aby sa na ňom lietalo.

Každý týždeň sa to mení. Mali sme nejakých favoritov, pretože my o tom, samozrejme, už dva roky vieme. Pán Viskupič (pozn. red. predseda Trnavského samosprávneho kraja) nám držal nejaké fleky. Mysleli sme si, že v roku 2020 sa zarobia peniaze, ktoré sa preinvestujú do nového areálu. Momentálne hľadáme možno len dočasné riešenie. Naším cieľom i víziou je, že chceme vybudovať nový areál, na ktorom by sme zostali aj do konca života. Takže je možné, že v roku 2021 bude Grape niekde a od roku 2022 už bude mať každoročne stále miesto. Primátori boli veľmi ústretoví i nápomocní, takže verím, že sa z toho niečo urodí.

Kedy plánujete oznámiť, kde bude festival?

Keďže Vianoce sú veľmi dobré obdobie na to, aby si človek niečo kúpil i predal, tak sa to budeme snažiť oznámiť čím skôr. Miesto ale musí byť. Nemôžeme predsa zavádzať. Práve kvôli tomu, že niekomu nové miesto nemusí sadnúť, držíme vrátenie lístkov do konca roka. Takže prichádzame o nejaké peniaze, ale je to asi fér.

Ukázali sme, že aj v rámci obmedzení sa ľudia naučili pravidlá rešpektovať a nebol vôbec žiaden problém.

Bojíte sa, ako rok 2021 dopadne?

Sme v komunikácii so všetkými veľkými agentúrami. Sme aj v Európskej asociácii. Tam sa všetci tvária, že to bude v poriadku. To znamená, že bude vakcína. Vieme, že aj rýchlotesty sa vyvíjajú. Najpravdepodobnejšia bude asi ústna voda. Naleješ do úst, po pár sekundách vypľuješ a podľa zafarbenia vieš zistiť, či si pozitívny. Snáď bude existovať digitálny QR kód, ktorý bude hovoriť o tom, či si zaočkovaný. Každopádne agenti v Európe sa tvária, že to bude v poriadku. Americké kapely doletia, dajú si karanténku a pohoda. Takže roka 2021 sa nebojím. No keby sa náhodou niečo stalo, máme pripravený náhradný program na leto. Viac akcií, menej ľudí.

Čo plánujete zmeniť v roku 2021?

Máme pripravenú novú identitu, novú tému. Vytvorili sme kartovú hru, ktorá návštevníkom spríjemní pobyt na festivale. Je to taký manuál, ako lepšie prežiť túto udalosť. Je to podľa mňa veľmi vtipné a pevne verím, že sa s tým ľudia budú zabávať.

Musíme sa rozhodnúť do dvoch týždňov. Kontinuálne predávame lístky. Predĺžili sme možnosť vrátenia lístkov do konca roka. Tie lístky, ktoré si ľudia kúpili, im zostali.

Aspoň čiastočnou náplasťou za zrušený Grape bol Festival duševného zdravia. Dopadol tento minifest dobre?

Podľa mňa áno. Síce ekonomicky nie, pretože opäť zaúradovalo mesto Piešťany, kde sa niečo dohodlo a nakoniec sme platili nájmy za veci, ktoré sme platiť nemali. Priestory, ktoré sme mali mať ohradené nám zrušili, takže sme museli ísť inam. Skrátka poleno za polenom. Obyvatelia Piešťan to každopádne prijali veľmi, veľmi dobre.

Všetky hygienické opatrenia museli byť dodržané. Každý deň sa predávalo iba 1 000 lístkov, priestor bol ohradený, návštevníci mohli vstúpiť len s rúškom. Trvalo to tri dni. Ukázali sme, že aj v rámci obmedzení sa ľudia naučili pravidlá rešpektovať a nebol vôbec žiaden problém. Samozrejme, že policajti o jedenástej síce došli a vypínali nám to, čím sa chcem „poďakovať“ mestu Piešťany, že sme nemohli pobudnúť aspoň do polnoci.

Každopádne, mestský park je naozaj krásny a pripadá mi, že práve na takéto akcie bol postavený. Za 50-tisíc by sme to spravili aj budúci rok, ale pokiaľ sa prístup mesta nezmení, tak sa na to môžem vieš čo. Prišlo by nám to ako pekná tradícia, zostať takto v Piešťanoch v malom, ale to je otázka na pána primátora. Pokiaľ to chce, musí pre to niečo urobiť.

Taktiež sa začiatkom leta odohrala aj trojdielna miniséria koncertov medzi blokmi v Bratislave, Košiciach a Piešťanoch . Môžeme niečo podobné očakávať aj v budúcnosti?

Vtedy sa dalo len streamovať. Myslím si, že ľudia už majú streamovania po krk. Toto bolo tiež bojové riešenie. Sponzori nás veľmi podržali. Mali sme tam Orange, Gambrinus a, samozrejme, Red Bull. Neviem, či by takýto projekt práve pre tú presýtenosť streamovania mal zmysel.

Pevne verím, že v máji vyrážame na tour, ktorú sme preložili už dvakrát.

Poďme teraz od festivalu k vašej kapele. Zvláda Billy Barman toto obdobie?

Minulý víkend sme si prenajali veľmi pekne prerobenú stodolu na Myjave. Už sme tam boli aj pred rokom, keď sme písali pesničky na Zlatý vek. Strávili sme tam celý víkend a vzišli z toho 2 nové skladby. No preorientovať sa na online svet nás vôbec nezaujíma. Natočili sme tri diely Prázdnych miest. Sú to live klipy v uzavretých prevádzkach, ktoré potrebujú pomoc.

Natočíme ešte nejaký vianočný koncert s babami so SĽUK-u. Pevne verím, že v máji vyrážame na tour, ktorú sme preložili už dvakrát. (smiech) Z apríla na október, z októbra na máj.

Aké sú ohlasy ľudí na album Zlatý vek?

Korona priniesla to, že ľudia sú, čo sa týka streamingu veľmi aktívni. Má to najväčšiu počúvanosť a sťahovanosť zo všetkých albumov. Buď nám to pomohlo, alebo sme nahrali dobrý album. (smiech) Vinyly sa nepredávajú, ale rozumieme tomu, že musíme chodiť za ľuďmi a koncertovať. Problémom je, že tie pesničky vieme otestovať jedine tam. Takže v máji budeme vedieť, ako na tom Zlatý vek je. (smiech)

V rozhovore pre SME ste povedali, že ďalší album by mal byť tanečnejší. Stále to platí?

Ináč, prišlo mi zvláštne, že sme si na tom rozhovore vykali. Až som sa kvôli tomu zapotil. (smiech) Zdá sa nám, že sa ľudia nemajú na čo hýbať. Áno, asi by sme to radi roztancovali. To sedí.

Aké bolo robiť onlinový koncert pre Rádio FM?

Rádio FM máme veľmi radi. Je to naše domácke rádio, takže vždy radi prídeme čokoľvek zahrať. Bola to premiéra celého albumu. Malo to celkom dosť videní. Sme veľmi radi, že si na to ľudia klikli.

Dokáže zvýšený záujem fanúšika o hudbu v onlinovom priestore finančne nahradiť koncerty?

Nahradiť určite nie.

Ste v kontakte s kolegami z brandže. Viete uviesť nejaký príklad, ako iní interpreti zvládajú toto obdobie?

Sú dve skupiny umelcov. Takí, ktorí majú hudbu ako sekundárne povolanie a ľudia, ktorí sa hudbe venujú full-time. Tí, ktorí boli na hudbe závislí, si museli nájsť novú prácu. Napríklad aj náš bubeník. Mne sa „vypli“ obidve povolania. Takže ja žijem zo zásob, ktoré dochádzajú.

Jednu z požiadaviek máme, aby nám dane tento rok odpustili alebo aspoň znížili.

Ako vnímate pomoc vlády umelcom? Je podľa vás dostatočná?

Pevne verím, že za festival sa konečne niečo udeje. Bolo to veľmi chaotické. Strašne veľa združení, strašne veľa spolkov. Na druhú stranu treba povedať, že tento segment je rôznorodý. Od zvukárov cez majiteľov klubov až po maliarov. Strašne široké spektrum. Tento proces trval veľmi dlho, kým sa našli aspoň tri spolky, ktoré začali rozumne a s konceptom reprezentovať vládu.

Nás ako festival si trošku pohadzovali. Najprv sme boli priradení na Ministerstvo kultúry, odtiaľ sme šli na Ministerstvo hospodárstva a teraz sme na financiách u Hegera. Je všetkým veciam otvorený, počúva nás. Ja na stretnutia nechodím. Ako festival nás zastupuje Mišo Kaščák a náš účtovník Majo.

Maďarsko, Poľsko, Česko už dostali peniaze dávno. Či Colours of Ostrava, či Balaton Sound, či Sziget. Tie dotácie boli v státisícoch. Takže som veľmi zvedavý, čo naši vymyslia.

Úplne nerozumiem jednej veci. Naša vláda ako prvá začala podporovať cestovný ruch, ktorý vynáša ľudí preč. Tí ľudia potom míňajú peniaze v zahraničí a nie na Slovensku. My robíme event, ktorý je na Slovensku a peniaze zostanú doma. Jednu z požiadaviek máme, aby nám dane tento rok odpustili alebo aspoň znížili. Stále máme 20 %. Nemci, Česi aj Rakúšania toto číslo znižujú. V tomto máme veľký bordel a cítim veľký nezáujem zo strany štátu.

Prišla vám nejaká podpora od štátu?

Ako umelec som si požiadal o štipendium. Malo by mi prísť teraz vyjadrenie. Ide o 3 000 eur. Ľudia okolo mňa to už dostávajú, ale my ako autori sme na rade až teraz. Zdá sa mi, že to dávajú skoro každému. Aj keď treba povedať, že 3 000 eur v tejto dobe nie je bohviečo. Akurát na zaplatenie kosenia v Piešťanoch. (smiech)

Má podľa vás toto obdobie nejaké pozitíva?

V mojom súkromnom živote určite má. Mám dvojročného syna. S ním a s priateľkou trávim viac času. Keď prišiel lockdown, zavreli sme sa na tri mesiace v Trenčianskych Tepliciach a uvedomil som si, ako málo času som s nimi trávil. Takže toto určite prinieslo trošku tepla.

Je toho veľa, čím by sa mohol Slovák pochváliť v zahraničí. Úspešní športovci, prírodné bohatstvo, či kultúrne dedičstvo. Avšak napadlo niekoho, že na Slovensku máme taktiež kvalitných hudobníkov spievajúcich v angličtine, ktorých tvorbu by si mohol pustiť ktokoľvek zo zahraničia a ocenil by ju? Nech sa páči. Desať slovenských hudobných skupín a spevákov, ktorí tvoria originálnu hudbu kvalitou sa rovnajúcu svetovému trhu.

1. Walter Schnitzelsson

Tradičný rock-n-roll s jemným nádychom indie inšpirovaný klasikami 90. rokov. Počiatok skupiny sa datuje do roku 2010. K presadeniu na hudobnú scénu im najviac dopomohla skupina Para, ktorá im umožnila robiť predskokanov na ich turné. V roku 2013 vyhrali ocenenie Radio Head Awards ako nováčik roka. Walter Schnitzelsson sa skladá z troch členov a tými sú Jozef Rezník (spev, gitara), ktorý je od roku 2015 súčasťou Pary. Ďalej Jakub Joštiak (basa) a Miroslav Michale (bicie). Na svojom konte majú dva albumy, Fever z roku 2013 a minuloročný Sugar Kids Won’t Stop Screaming.

2. Papyllon

Melodický indie-rock, ktorý v sebe mixuje prvky elektroniky a popu. Päťčlenná hudobná skupina pôvodom z Prešova bola založená v roku 2010, kedy vyhrali súťaž mladých talentov Prešovský Liverpool. V roku 2017 kapela vydala svoj debutový album s rovnomenným názvom – Papyllon. Odvtedy uverejnili iba dve krátke EP a zopár sólo skladieb. Napriek tomu si však už stihli zahrať aj na festivaloch ako Grape či Rock For People.

3. The Youniverse

Projekt gitaristu Jerguša Oravca a speváčky Tammy Nižňanskej sa dá len ťažko žánrovo zaradiť. Ako sama Tammy prehlásila: „Chceme vytvoriť kapelu, ktorá bude znieť, ako keby mali Led Zeppelin a Kanye West spolu dieťa.“ A hľa, podarilo sa im to. O tom svedčí napríklad aj debutový album s názvom CMYK, ktorý veľmi presne znázorňuje ich rôznorodosť. Vznikli v roku 2015, avšak ustálenie členov prišlo až v roku 2017, kedy sa do skupiny pridal basgitarista Šimon Vladár a bubeník Adam Olexík.

4. Don’t Trust Butterflies

Mladá partia štyroch chalanov z Bratislavy, ktorá  svoju kariéru začínala v garáži, už stihla vydať za svoje trojročné pôsobenie dva ucelené projekty. Debutové EP Red Butterfly a album Where’s Gregor?, ktorý vyšiel pred necelým mesiacom. Hlavným členom skupiny je spevák Simon Štubniak známy aj ako The Curly Simon, výherca minuloročných Radio Head Awards v kategórii objav roka. V roku 2017 vydali svoju prvú skladbu Colors, s ktorou sa im nasledovne podarilo aj vyhrať rebríček Demovnica na Rádiu_FM. V roku 2019 vyhrali cenu Radio Head Awards ako nováčik roka a zahrali si aj na festivale Grape. Ich hudba sa nesie v duchu indie-popu s prvkami rapu.

5. Zea

Tanečníčka Alžbeta Ferancová, tvoriaca hudbu pod pseudonymom Zea, je unikátom slovenskej hudobnej scény. Nielen svojim exotickým zjavom, ale tiež tým, že je to jediná R&B speváčka na Slovensku dosahujúca takých kvalít. Svoj debutový album Burning Light vydala v polovici septembra tohoto roku. Do povedomia sa však dostala vďaka jej priateľovi raperovi Pauliemu Garandovi, ktorému hosťovala na skladbe Loco.

6. Tolstoys

Päťčlenný projekt speváčky Ely Tolstovej je charakteristický svojim elegantným prejavom éterického dream-popu. Ich Debutový album Botanika vyšiel v roku 2017 a rovno s ním vyhrali aj Radio Head Awards ako debut roku. To čo sa podarilo Tolstoys za tri roky, niekto nestihne ani za desať. Za svoje krátke pôsobenie majú na konte vystúpenia na obrovských letných festivaloch ako Colours of Ostrava, Grape, MENT v Ljublane, Nouvelle v Prahe, BUSH v Budapešti, či najprestížnejší show-case festival v Európe Eurosonic Noorderslag.

7. Kristina Lash & Jakob Grey

Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý patria medzi výrazné mladé osobnosti slovenskej hudobnej scény. Obaja študovali na konzervatóriu v Prahe, no ich pôsobenie na Slovensku odštartovala výhra v súťaži Nové tváre slovenského jazzu, kde získali ocenenie Objav roka 2017. Odvtedy sa predstavili na pódiách pred svetovými hviezdami ako Stanley Clarke alebo Candy Dulfer. Taktiež koncertovali v Paríži a na známom jazzovom festivale Jazz à cours et à jardins 2019 v Lyone. Cez leto vydali svoj dlho-očakávaný debutový album Sleepin‘ With The Lights On. Dlho fungovali len ako jazzové duo, no na albume máme možnosť vidieť jemnú zmenu štýlu. Celý album sa nesie v melódiách moderného pop-soulu.

8. Luvver

Luvver je trojčlenné zoskupenia hudobníkov z Nitry tvoriacich crydance/indie-pop. Vo svojich textoch o sebe radi hovoria v tretej osobe. Ich tvorba je ovplyvnená rockovým pozadím skupín ako Depeche Mode, The Neighbourhood, či Lorde. Sú známi svojim energickým a umeleckým vystúpením. História Luvver však siaha až do roku 2013 kedy vznikli ešte pod menom Fresh Out Of The Bus, ale v roku 2018 prešli prerodom do formácie Luvver ako ich poznáme dnes. Odvtedy však vydali len zopár samostatných skladieb.

9. King Shaolin

New-age popová skupina King Shaolin pôvodom z Bratislavy vznikla v roku 2011 a ich debutové CD vyšlo v roku 2012. Odvtedy už stihli vydať 6 ucelených hudobných projektov, posledný album vyšiel v marci tohto roku a nesie názov Mind Game. Na Slovensku sú stálicou, ich skladby boli v súčasťou pravidelnej rotácie všetkých Slovenských rádií. Dlho pôsobili ako koncertná skupina pre speváčku Celeste Buckingham s ktorou mali možnosť vystúpiť aj na festivale Sziget.

10. Diego

Diego je z pomedzi vyššie spomínaných skupín úplne najstaršie. Ich vznik sa datuje do roku 2004, debutový album s rovnomenným názvom ako má kapela vydali v roku 2005. V týchto rokoch boli najúspešnejšou alternative-blues skupinou na Slovensku. Odvtedy vydali dva albumy, Peripheries v roku 2009 a Et in Arcadia Diego v roku 2016. Pri tvorbe každej jednej skladby si dávajú veľmi záležať na každom detaile, pre to im aj tvorba hudby trvá tak dlho. Našťastie pri nich platí staré známe porekadlo: „Na dobré sa čakať oplatí“. A u skupiny Diego to platí dvakrát.

Slovenská hudobná scéna obsahuje veľa dobrej a zaujímavej hudby, ktorá si zaslúži pozornosť zahraničného trhu. Máme šťastie, že na tak malom území máme toľko umelcov, ktorí tvoria hudbu na svetovej úrovni. V prípade, že vás náš zoznam zaujal, môžete si výber piesní od vyššie spomenutých umelcov vypočuť na Spotify.

Význam slova hudba má pre každého jedného človeka svoj vlastný význam. Názorov je veľa, rovnako ako hudobných žánrov a častokrát sa stáva, že už zabehnutí umelci zabúdajú na svoje začiatky. Pohľad na to, čím si môže začínajúci hudobník prechádzať, alebo aj to, odkiaľ berie inšpiráciu sa dozviete v nasledujúcom podcaste.

V nasledujúcom podcaste sme sa spoločne s producentom skupiny Fallgrapp Jurajom Líškom porozprávali o tom, čo preňho znamená hudba. Taktiež sme načrtli, ako je na tom domáca scéna a ako sa dá u nás robiť hudba.

https://soundcloud.com/radovan-kurinec/podcast-hudba-sa-musi-robit-od-srdca

Slovenský premiér Igor Matovič predstavil v priebehu apríla štyri fázy uvoľňovania opatrení štátu. Hromadné podujatia, do ktorých spadajú aj hudobné festivaly, sa nachádzajú až v poslednej fáze. Tri sa už otvorili, pri štvrtej je premiér opatrný. Kedy bude možné uskutočniť hromadné podujatia, ostáva nateraz otázne.

S festivalovou sezónou to nevidí optimisticky ani nová ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO). V rozhovore pre Aktuality.sk vyjadrila očakávanie, že počas leta budeme všetci ešte opatrnejší, keďže budeme dožívať krízu, ktorú sme zažili. Domnieva sa však, že vôľa zorganizovať festivaly v spoločnosti bude.

Pohoda je zrušená, ďalší čakajú

Trenčiansky festival Pohoda oznámil presun ročníka 2020 ešte v polovici apríla. Návštevníkov môže aspoň čiastočne utešiť skutočnosť, že účasť opätovne potvrdili viacerí umelci, ktorí mali vystúpiť. Sľúbila sa Wolf Alice, Metronomy či The Libertines. Organizátori tiež pripravujú akciu Pohoda In the Air, ktorá by sa mala uskutočniť práve v dňoch, kedy sa malo odohrať podujatie na letisku.

Piešťanský Grape bol v minulosti zaradený medzi desať najlepších malých európskych festivalov.

https://www.instagram.com/p/B18z-_MCQiN/

Keďže vláda dodnes nevydala nariadenie o zákaze hromadných podujatí v závere leta, viaceré festivaly s konečným rozhodnutím otáľajú. Medzi také patrí piešťanský Grape, ktorý prebieha začiatkom augusta. V neistote ostávajú aj ďalšie festivaly. Festival reggae hudby zo Zlatých pieskov Uprising je na tom podobne a finálne stanovisko ešte usporiadatelia nezaujali. Organizátori Hip Hop Žije sa rozhodli podujatie presunúť na doposiaľ nezverejnený letný termín a v jeho príprave pokračujú naďalej.

Britský interpret Stormzy mal byť jednou z najväčších hviezd tohtoročnej Pohody.

https://www.instagram.com/p/BzRP5y5JHpk/

Ako reagujú organizátori v Česku?

Zatiaľ väčšina veľkých európskych open air festivalov rozhodnutie odkladá. V Česku nie je situácia o nič lepšia. Riaditeľka Colours of Ostrava Zlata Holoušová stále verí, že nádej na jeho uskutočnenie existuje a situácia sa zlepší. Nad zmenou júlového termínu, na rozdiel od Metronomy Prague, organizátori neuvažujú. Spomínaný pražský festival bol preložený na nový septembrový dátum.

V plánovanom čase sa neuskutoční ani Rock for People, na ktorom mali vystúpiť Green Day a Machine Gun Kelly. Organizátori tak mohli oznámiť vypredané už v januári. Očakávanému prelomovému ročníku však vystavil stopku koronavírus. Usporiadatelia návštevníkov uisťujú, že s agentmi umelcov jednajú o náhradnom termíne a snažia sa zabezpečiť pôvodný line-up aj do ďalšieho roku.

Glastonbury mal osláviť päťdesiatku

Podobne sa k tomu postavil aj legendárny britský hudobný festival Glastonbury. Jeho jubilejný 50. ročník, na ktorom mali vystúpiť tie najväčšie mená pohybujúce sa po svetovej hudobnej scéne, bol zrušený úplne. Podujatie, ktoré je okrem prvotriedneho line-upu známe aj zlým počasím, ročne navštívi až 200-tisíc návštevníkov. Na budovaní festivalového areálu tak začínajú pracovať stovky ľudí už s predstihom niekoľkých mesiacov. A hoci sa situácia môže do leta rapídne zlepšiť, jeho organizácia by bola aj z tohto dôvodu stále v ohrození.

Lístky na jubilejný 50. ročník Glastonbury sa vypredali za 34 minút. Na otvorenie predaja pritom čakalo takmer dva a pol milióna ľudí.

https://www.instagram.com/p/B0thxM9JV7R/

Rušia sa aj svetové festivaly

Festivalová sezóna sa bude musieť zaobísť aj bez júlového Tomorrowlandu. Belgická vláda totiž zakázala hromadné podujatia do 31. augusta tohto roka. O osude maďarského Szigetu, na ktorý zvyknú zavítať stovky Slovákov, nebolo dlho rozhodnuté. Maďarská vláda však vydala nariadenie, ktoré neumožňuje konanie hromadných podujatí do 15. augusta 2020, a tak už aj oni prostredníctvom sociálnych sieti oznámili, že festivalová sezóna bude bez nich.

Usporiadatelia americkej Coachelly museli prísť s rozhodnutím medzi prvými, keďže tento festival pravidelne zaberá dva aprílové víkendy po sebe. Vzhľadom na skutočnosť, že v Kalifornii je teplé počasie aj v neskoršej fáze roku, mohli si dovoliť presunúť hudobný festival na október. Hudobným nadšencom pomáhajú skrátiť čakanie aspoň novým dokumentárnym filmom „Coachella: 20 Years in the Desert“, ktorý prináša doteraz nezverejnené zábery.