Pozvanie prijali absolventky Patrícia Čertek , ktorá pôsobí v Zaraguze, Katarína Sopková z Istropolitana Oglivy, Marika Tisoňová z agentúry TRIAD a aktuálna študentka FMK Klaudia Némethová z This is Locco. Dievčatá sa podelili o skúsenosti z prvého roka v reklamných agentúrach, ale aj o to, či padli do kolotoča práce alebo či vyhoreli.

O tom, aký bol prvý rok v reklame

S nástupom do novej práce sa tiahnu otázky dostatočnosti. V agentúre sú totiž ľudia, ktorí toho vedia značne viac ako juniori zo začiatku. Patrícia o svojom prvom roku povedala: „Určite presiahol moje očakávania v tom, čo môže človek robiť hneď od nástupu.“ Už ako juniorka mohla pracovať na veľkých zadaniach. Nebola len osobou, ktorá sedí v kancelárii a pripravuje podklady, ako si mnohí môžu myslieť.

Marike už zo začiatku dávali veľkú zodpovednosť a dôveru. „Hneď mi zverili podcasty, pretože vedeli, že pochádzam z rádiového prostredia,“ povedala Marika, ktorá pôsobila päť rokov v našom študentskom rádiu Aetter. Aj v rámci zaúčania ju hneď vzali vymýšľať na brainstorming. Brali ju ako úplne rovnocennú, veľmi ju podporovali a posúvali rýchlo dopredu.

Pred prácou vo veľkej A-čkovej agentúre si Katarína vyskúšala stáže v malej digitálnej a v PR agentúre. Až keď sa dostala do Saatchi & Saatchi ju práca začala viac baviť a napĺňať. „Prvý rok bol o tom, že som sa učila procesy, nakúkala som, ako sa čo robí, ako sa robí digitálna a potom aj printová časť.“ Začiatky sú vždy o tom, že sa človek do toho potrebuje dostať a rozkukať sa. Najskôr dostávala hlavne malé a až postupne väčšie práce. Samozrejme, postupy a prejavená dôvera sa v každej agentúre mierne líšia.

Úvodné faily neboli veľké

Klaudia je v reklamnej agentúre od apríla 2023, čiže svoj prvý rok stále prežíva. Hľadala prácu, v ktorej sa bude rozvíjať. „Je dôležité ísť tam s tým, že sa chceš učiť. Bude to často ťažké, budeš sa sama seba pýtať, prečo si to robíš, ale nakoniec to stojí za to.“ Tvrdí, že ak čokoľvek neviete, pýtajte sa. Tí ľudia sú tam na to, aby pomohli.

Kombinácia praxe a skúšania pomáha.

Keď ste junior, máte okolo seba tím ľudí, ktorý vám pomáha. Nie je to o tom, že niečo urobíte a hneď to dáte von. Vždy to vidí niekto ďalší zo seniorov, čím sa riziko failov eliminuje. „Občas sa mi stalo, že som niečo zabudla publikovať načas. Nikdy sa mi však nestalo nič také, že by som namiesto 50 € minula 500 €,“ hovorí Marika. 

Z komunikačného hľadiska sa môžu vyskytnúť brepty na prezentáciách a nervozita. Patrícia si preto prešla hlasovým koučingom. Tvrdí, že kombinácia praxe a skúšania taktiež pomáha. Na rôznych vzdelávacích kurzoch rozvíjala svoje jemné zručnosti a stretávala inšpiratívnych ľudí. 

Začiatočné makanie a kolegiálne vzťahy spolu súvisia

Práca v agentúre, špeciálne v začiatkoch, trvá dlhšie. Neskôr, keď naberiete prax, to už ide jednoduchšie a rýchlejšie, lebo viete, čo máte kde hľadať. Ste si viac vedomí toho, čo sa od vás očakáva, aký má byť výstup a ako si to celé vyskladať. Pomerne kľúčové je počas voľného času vzdelávať sa vo vami vybranej oblasti. Katarína sa učila kresliť podľa rôznych návodov a po večeroch sa zdokonaľovala v Adobe Illustratore, InDesigne a Photoshope. V agentúre sa už skôr učila celkovo vnímať reklamu.

Takmer všade je aj nejaký absolvent FMK, čo ponúka skvelú možnosť small talku. Agentúry stále potrebujú ľudí, treba len využiť príležitosť. Talent sa vychováva, nebudete hneď pripravení a vedieť všetko. Marika si prácu domov nenosila, svoj voľný čas venovala kope iných projektov. „V agentúre som makala najviac, ako som vedela. Chcela som im ukázať, že som šikovná a potvrdiť, že si dobre vybrali. Tento pocit som však mala pri všetkom a zamotala som sa v hore povinností.“

Klaudia začala pracovať počas školy, čiže tam nebola zo začiatku každý deň. „Viac som sa začlenila do kolektívu hlavne počas leta a teambuildingov. Pokiaľ si extrovert, ide to rýchlejšie. Ja som však introvertnejšia a trvalo to dlhšie.“ Teambuildingy majú aj v TRIADe. Nových kolegov sa hneď snažia zapájať, ukazovať, vysvetľovať a pristupovať k nim ľudsky.

„Povedala by som, že je iné, ako teba berú kolegovia verzus to, ako ty vnímaš samú seba v danom prostredí. Keď prídeš do práce ako junior, máš pocit, že všetci okolo teba sú veľmi seniorní ľudia a že k niektorým veciam je príliš skoro sa vyjadrovať, lebo si príliš juniorná,“ tvrdí Patrícia. Bolo pre ňu prekvapivé, že sa zaujímali o to, čo si myslí. Púšťali ju k veciam skôr, než si myslela, že budú.

Ako na dobrý životopis?

Rada, ktorú dostanete od každého, je prepracovaný životopis. Najhoršie, čo môžete urobiť, je poslať čistý dokument z Wordu. Zaujímavejšie vyzerá, keď je graficky prepracovanejší. Druhou esenciálnou zložkou je portfólio, do ktorého môžete pridať aj školské práce. Nie je na škodu pridať motivačný list, video alebo prezentáciu, z ktorých vidno váš záujem. Dôležité je predať sa.

Nemala takmer žiadny voľný čas a ak aj náhodou bola s kamarátmi, mala výčitky svedomia, že nepracuje.

Marika si vytvorila videoprezentáciu, kde bol posledný slide skutočný životopis. Aj ten však nebol typický, pretože si vo Photoshope prerobila profil na Instagrame a každé okienko niečo predstavovalo. Hlásila sa do TRIADu na pozíciu copywritera, kde nemala žiadne požadované skúsenosti. „Keď ich však zaujmeš, je možné, že sa ti ozvú s nejakou inou otvorenou ponukou, ktorá by bola pre teba vhodnejšia,“ dodáva. Neskôr sa jej naozaj ozvali s inou ponukou: junior social media manažér.

„Radšej zapálení ako vyhorení“ znie slogan v TRIADe

Podľa prieskumu od spoločnosti Fishbowl z roku 2019 až 65 % dopytovaných z reklamných a PR agentúr priznalo, že pociťujú príznaky vyhorenia. Štúdia z roku 2020 od Blindu hovorí o tom, že až 75 % dopytovaných z marketingových a komunikačných profesií zažilo vyhorenie.

„Veľmi som sa zľakla, keď som si začala predstavovať, že sa mi niečo stane. Že nemocnica je už dosť silný argument na to, aby som nemusela robiť,“ popisuje svoje vyhorenie Marika. V piatom ročníku sa jej povinnosti nakopili tak, až nakoniec pracovala 16 hodín denne.

Nemala takmer žiadny voľný čas a ak aj náhodou bola s kamarátmi, mala výčitky svedomia, že nepracuje, či už na školských, pracovných alebo dobrovoľných projektoch. Medzi jej príznaky vyhorenia patrili panické ataky, vypadávanie pamäte, neustály plač a nábeh na tetániu (svalové kŕče v dôsledku nedostatku horčíka a vápnika, pozn. red.).

„Stále som mala pocit, že to dám. Sama. Bez pomoci. Že je toho len veľa a musím si niečo nastaviť inak. Prešli týždne a nič sa nestalo,“ objasňuje ďalej. Preto využila bezplatné psychologické poradenstvo na UCM. Vyhorenie ale nemusí byť len o nakopenej práci. V Marikinom prípade sa k tomu pripočítala nízka sebahodnota, kvôli ktorej potrebovala pracovať stále viac, aby ostatní videli, že zvládne všetko.

Ako teda nevyhorieť v kreatívnej oblasti?

Dôležitá je podľa nej aj sebaláska a dopriať si voľno. Hlúpe je myslieť si, že si nezaslúžime oddych, kým nevidíme výsledok. Nesmieme vynechať aktívnu komunikáciu s nadriadeným a pokiaľ nevládzeme, treba to povedať. Neznamená to, že dostaneme týždeň neplateného voľna, ale nebudeme napríklad dostávať práce, ktoré horia. „Mozog nevypneš, on bude zapnutý stále. Len si musíš vytvoriť podmienky, aby to bolo príjemné,“ dodáva.

Patrícia sa učí spomaliť a hovoriť nie niektorým projektom, aj keď vyzerajú byť zaujímavé. „Keď je toho veľa, snažím sa nezabúdať na to, že sa treba starať aj o telo. Dať si nejaký šport a trochu to vybalansovať,“ hovorí. Katarína sa zas snaží cvičiť jógu, chodiť na prechádzky a relaxovať pri filme alebo hudbe. Tiež tvrdí, že nemá rada, keď sa slovo vyhorenie zneužíva, pretože nie každý nadbytok práce a únava je vyhorenie.