Ak ste si mysleli, že najťažšou výzvou semestra budú skúšky, skúste uskutočniť za desať minút cestu zo Skladovej do Jamy. Pre šťastlivcov, ktorí dostali tento „expresný transfer“ do rozvrhu, sa otvára možnosť experimentu na hranici fyzikálnych zákonov. Tieto budovy sú od seba vzdialené tri kilometre, pešo vám to podľa Google Maps najkratšou cestou potrvá presne 41 minút. No podľa rozvrhu to musíte dať za desať. Ak sa teda chystáte na tento výlet, tu sú niektoré potenciálne spôsoby presunu:

• bežecký tréning – ak máte v žilách aspoň kvapku športového ducha, môžete sa pokúsiť trénovať na polmaratón a vyraziť šprintom. Samozrejme, za predpokladu, že nebudete čakať na semaforoch alebo sa nezaseknete za niekým, kto má na všetko čas. Bonusový efekt? Do ďalšej hodiny dorazíte nielen spotení, ale aj s pľúcami v plameňoch. Aspoň si tak môžete hneď na začiatku semestra vyskúšať skúšku zo sebaovládania.

• taxi syndróm – znie to ako riešenie, kým si nespočítate, že jedna cesta vyjde na približne štyri eurá. Ak sa poskladáte štyria, je to lepšie, ale ak to máte takto trikrát týždenne, do konca semestra budete jesť instantné polievky a rozhodovať sa medzi MHD lístkom a kávou;

• MHD lotéria – teoreticky existuje, prakticky však nepremáva v čase, keď ju potrebujete. A ak by aj išla, tak so všetkými zastávkami a presunom do budovy by to bolo stále nereálne;

• teleportácia – žiaľ, zatiaľ len v štádiu vývoja.

Výsledok? Niekto pri tvorbe rozvrhov opäť podcenil existenciu priestoru a času. A študenti sú tí, ktorí sa každý deň rozhodujú, či sa pokúsia o teleportáciu, alebo budú trpezlivo vysvetľovať vyučujúcemu, prečo meškajú.

Našťastie, v tejto chaotickej hre na presun zo Skladovej do Jamy máme aj pedagógov, ktorí rozumejú našej situácii a prejavujú toleranciu voči našim oneskoreným príchodom. Vďaka tomu sa cítime menej ako v neustálom závode s časom a viac ako súčasť akademického prostredia, ktoré chápe, že nie všetko sa dá naplánovať.

Na FMK dokonca už aj kvantová superpozícia nie je len teória, ale denná prax. Študenti majú dve vyučovacie hodiny naraz, pedagóg učí predmety, ktoré sa ironicky prekrývajú, a všetci sa tvária, že to dáva zmysel. Keby sa to dalo predať ako metóda time managementu, možno by nám raz aj Steve Jobs závidel.

Riešením by mohlo byť zohľadnenie reality pri zostavovaní rozvrhov. Nemuseli by sme tak každé ráno stáť pred budovou so stopkami v ruke a riešiť, koľko svetelných rokov máme na presun alebo či zvládneme byť na dvoch miestach naraz. Ak už musíme ovládať teleportáciu a kvantovú superpozíciu, aspoň by mohli zaviesť študentské zľavy na taxíky. Prežiť semester by predsa nemalo byť finančne likvidačné.

Na záver sme sa pani dekanky opýtali, z čoho mala počas FMK day najlepší pocit:

„Za najúspešnejšie považujem to, že prišlo veľa pedagógov, prišli s úsmevom na tvári, s rôznymi dobrotami z vlastnej kuchyne, s výrobkami a so súťažami pre študentov. Taktiež to, že prišli stovky študentov.“

Autor: Jana Fridrichová

Fotil: Matej Bruchala

Nakupovať na tzv. „blšáku” už dávno nie je hanba. Kedysi nosenie starého oblečenia zo second handu poukazovalo na slabé finančné zázemie v rodine či nevkus. Teraz je to vyslovene móda. Nakúpiť lacno originálne kúsky, ktoré nemá nikto a ešte tým aj pomôcť vyprázdniť skrine nákupným maniačkam. Tento spôsob recyklácie oblečenia sa zapáčil aj študentom našej fakulty. Preto sa rozhodli vytvoriť na chodbách Jamy FMK Blšák.

Zuzana Múkerová, ktorá sa podieľala na plánovaní tejto akcie, nám poskytla niekoľko bližších informácií: „Blšák organizujem už druhýkrát. Celkovo sa organizuje štvrtý rok a iba druhý ročník sa realizoval takýmto spôsobom, že veci sa vyzbierali od predajcov a my sme ich sprostredkovali formou predaja.“ Prispieť nejakým kúskom sa skutočne oplatí, pretože peniaze po skončení poputujú predajcom. Pýtali sme sa tiež na to, koľko kusov oblečenia študenti poskytli. „Tento ročník bolo k dispozícii viac ako 850 kusov oblečenia. Minulý rok to bolo 2000.“ Blšák, samozrejme, nie je len o oblečení, nájsť ste mohli aj obuv, doplnky, handmade šperky a podobne. Tohtoročné miesto Blšáku sa muselo z technických dôvodov zmeniť. Namiesto v učebni v Jame sa predávalo na chodbe pri knižnici FMK. Skvelú atmosféru akcie to nijako neovplyvnilo, pretože stolíky, police a vešiaky boli plné oblečenia a to je hlavné.

foto: Ivana Vyšná

Čakalo tam na nás množstvo strachu, ale aj zábavy. Organizátori si pre návštevníkov pripravili naozaj zaujímavý program. Študenti sa mohli zúčastniť napínavých súťaží v jedení špagiet, vyrezávaní tekvice alebo zombie behu bez jednej končatiny. Tí odvážnejší hľadali v tímoch podľa indícií protilátku na šíriaci sa vírus. Víťazov samozrejme neminuli ani skvelé odmeny. O hudbu sa postarala dvojica DJov VKTRD & Remb a atmosféru dotvorila halloweenska výzdoba a študenti v strašidelných kostýmoch.

Účastníci si mohli pochutnať na špeciálnom občerstvení od realizátorov eventu, ale tiež na množstve dobrôt od sponzorov. Na stoloch bolo možné nájsť naozaj všeličo od chutných chlebíčkov, tekvicovej polievky či rôznych koláčov až po červíkové želé a slané syrové kostičky, takže nezúčastnení môžu naozaj ľutovať! Akciu tento rok podporili Mr. Lemon so svojimi smoothies, Leháro, Baldisimi a Bubbleology. Spaghetti Leviathan a Hollywood Burger venovali poukážky, ktoré študenti mohli vyhrať v súťažiach. Niektorí si trúfli aj na strašidelné líčenie zdarma a premenili sa na ďalšiu mŕtvolu zo záhrobia. Po skončení akcie sa pokračovalo na afterpárty v Cerveze.

K tomu, ako boli s výsledkom spokojní samotní organizátori z Event Squad a čo by prípadne zmenili sa nám vyjadrila jeho členka Paula Setnická: “Hlavne sme spokojní s účasťou na našej akcii, keďže sa kryla s Týždňom vedy a techniky a navyše aj s konferenciou na Smolenickom zámku. Atmosféra bola skvelá a feedback je zatiaľ pozitívny, hlavne čo sa týka súťaží, ktoré prebiehali počas večera. Keby sme niečo z tohto ročníka mohli zmeniť, tak by to boli určite priestory, ktoré nás veľmi obmedzovali.”

Autor: Nikoleta Žišková, Foto: autor, Matt Pastor