Demokrati po ôsmich rokoch opäť vo voľbách uspeli

„Prezident je mŕtvy, nech žije prezident.“ V Spojených štátoch amerických sa začiatkom novembra tohto roku uskutočnili prezidentské voľby. O priazeň občanov USA zabojovali kandidát demokratov Joe Biden i vtedajší prezident a zároveň republikán Donald Trump. Historicky najstarším prezidentom sa stane Biden (78), ktorý zvíťazil v pomere hlasov 306 : 232.

Priebeh volieb už tradične sprevádzali rozporuplné vyjadrenia Trumpa. Ten počas svojho 17-minútového prejavu z Bieleho domu spochybnil výsledky volieb a tvrdil, že má aj fyzické dôkazy. Na túto nanajvýš pochybnú reakciu reagovali viaceré americké televízie (ABC, CBS a NBC) prerušením priameho prenosu, čím dali jasne najavo, že pohár trpezlivosti môže pretiecť aj voči najmocnejšiemu mužovi planéty.

Podpora novín jednoznačne zafarbená do modra

Takisto ako pred štyrmi rokmi, aj počas týchto volieb najčítanejšie americké noviny zverejnili, na koho stranu sú naklonené a koho by ich čitatelia mali voliť. Výsledky boli opäť extrémne jednostranné. Podobne ako v predchádzajúcom volebnom období, keď vypomáhali Hillary Clintonovej, bol teraz Biden podporovaný v pomere 47 : 7 oproti Trumpovi. V preklade to znamená, že zhruba až 300 miliónov ľudí mesačne číta články, ktoré sú orientované na stranu demokratov, zatiaľ čo len 28 miliónov sa dostáva k tvorbe podporujúcej druhú stranu.

Priaznivci republikánskej strany tento postoj novín pochopiteľne odsudzujú. Faktom však je, že si za to ich prezident môže aspoň v tomto predvolebnom období sám. A to kvôli šíreniu pochybných a nepravdivých informácií. Len za prvých 100 dní vládnutia bolo Trumpovi narátaných 492 nepravdivých tvrdení.

Viac peňazí = väčšia šanca zvíťaziť

Takmer 5 miliónov (4.9 milióna). To je číslo všetkých typov reklám, ktoré boli použité v predvolebnej kampani oboch táborov. Či už to bola reklama internetová, bannerová, televízna alebo akákoľvek iná. Je to viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokmi 2012 a 2016.

Niektorí ľudia si môžu myslieť, že vyšší počet reklám môže mať na voliča opačný efekt. Teda, že nimi bude znechutený a volieb sa nezúčastní. Výskum periodika Washington Post však hovorí, že síce ovplyvnenie voličov všeobecne nie je až tak značné, no účinok sa môže prejaviť v tzv. „swing states“ (štáty, v ktorých je pomer hlasov enormne vyrovnaný).

Swing states boli hlavným cieľom oboch kandidátov. Svedčí o tom fakt, že spomedzi 14 najdôležitejších štátov sa až 85 % rozpočtu (700 miliónov dolárov) ušlo práve šestici swing states (Florida, Pensylvánia, Severná Karolína, Michigan, Wisconsin a Arizona). Demokrati minuli na svoju kampaň o 42 miliónov dolárov viac ako republikáni (379 mil. ku 337 mil. dolárov).

Voľby rozdelili médiá

V USA rozlišujeme dva hlavné politické subjekty. Následkom tejto polarizácie sa aj médiá delia do dvoch základných kategórií – konzervatívci a liberáli. Je známe, že liberáli skôr inklinujú ku demokratom a konzervatívci ku republikánom.

Konzervatívna skupina je výrazne zastúpená v impériu Ruperta Murdocha. Do jeho vlastníctva spadajú napríklad Fox News, Wall Street Journal a The Sun. Síce nevyjadrujú oficiálnu podporu republikánom, no z ich textov je zrejmé, na koho stranu sú naklonení. Podľa štúdií Fox News, Murdochova skupina pravidelne prináša republikánom zhruba 3 % hlasov.

Do skupiny liberálnych médií patria CNN, NBC, The New York Times či USA Today. Harvardská štúdia z roku 2017 ukázala, že až 93 % správ CNN a NBC v prvom mesiaci od zvolenia Donalda Trumpa bolo negatívnych. The New York Times motivoval svojich čitateľov, aby volili Joe Bidena. Autorom článku je výber editorov a to znamená, že tým reprezentuje názor celého periodika.

USA TODAY’s Editorial Board is endorsing Joe Biden for president, an extraordinary step for @usatodayopinion, which previously had never endorsed a presidential candidate. https://t.co/Xio705JiXJ

— USA TODAY (@USATODAY) October 20, 2020

K podobnému kroku sa odhodlal aj server USA Today. Ich článok nesie nadpis „Voľte Joe Bidena. Odmietnite Donalda Trumpa.“ Ďalej uvádzajú, že takéto rozhodnutie doposiaľ nemuseli vykonať od svojho založenia v roku 1982. Vysvetľujú to tým že, Trump podľa nich nemá „znalosti, povahu, spoľahlivosť a úprimnosť, ktorú Amerika od svojho prezidenta potrebuje.“ Biden vraj môže krajine priniesť kompetenciu a stabilitu.

Niekomu môže byť Trumpa až ľúto, keď vidí, v akej presile boli v ostatných voľbách jeho súperi – či už finančne alebo vďaka mediálnej podpore. No okrem ekonomickej stránky jeho 4 roky vládnutia zaujali skôr negatívne. Kvôli nemu sú diplomatické vzťahy s Čínou na bode mrazu, jeho komunikácia bola azda ešte na horšej úrovni, akú predvádza náš predseda vlády a všetko to zaklincoval nezvládnutím pandemickej situácie.