Moje miesto na bežeckej dráhe tak prevzal kolega-redaktor Sebastián a rozhodol sa beh absolvovať namiesto mňa. Síce neviem či dobrovoľne, ale nenamietala som.

Reportáž z podujatia sme tým pádom písali obaja. Ja som sledovala priebeh podujatia z pozície diváka, Sebastián ho zažil z pozície bežca.

Nečakal som, že pôjdem behať

Je pondelok poobede a na Messenger mi pride správa od vedúceho kabinetu eventov. Týka sa v súčasnosti najväčšieho univerzitného eventu – UCM Night Run-u. Mám z neho napísať reportáž. Nečakal som to, článok som pôvodne nemal písať vôbec. Avšak, človek mieni a život mení. Diana si deň pred pretekmi vyvrtla členok a na bežeckú trať som sa musel postaviť ja. Znova po roku. Tentokrát však nebude čas na prípravu. Napriek tomu idem do toho, hoci viem, že to bude bolieť.

Upravená trasa aj bolesti členka

Ihneď po príchode ma ako návštevničku prekvapuje príjemná atmosféra a tanečná hudba, ktorá sa ozýva po celom Trojičnom námestí. Pri stánkoch sa zastavujú náhodní okoloidúci, ktorí sa zaujímajú o aké podujatie ide. Veľmi príjemným zistením je, že medzi dobrovoľníkmi a fotografmi spoznávam aj mojich spolužiakov, ktorí sa podieľajú na organizovaní behu. 

Prekvapením tohtoročného UCM Night run-u je však zmena trasy, ktorá je oproti minulému roku kratšia o jeden kilometer a začína na trojičnom námestí. “Minulý rok bol štart z UCM na Námestí Jozefa Herdu. Pôvodne sme toto podujatie chceli aj minulý rok organizovať na Trojičnom námestí, čo však nevyšlo. Práve vďaka tejto zmene sa menila aj dĺžka trasy a samozrejme, nechceli sme príliš narúšať premávku.“,  dopĺňa Romana Hanová z Kabinetu eventov na FMK UCM, ktorého študenti sú hlavnými organizátormi tohto podujatia.

Účastníci behu ale aj okoloidúci sa počas programu mohli zúčastniť až štyroch diskusií so sponzormi a partnermi akcie. Zaujímavým prekvapením je diskusia s influencerom Denisom Kučerom. Ten svojou účasťou tento benefičný beh podporil práve preto, že celý výťažok zo štartovného putuje na účet Slovenského zväzu telesne postihnutých.

Na registrácii spočiatku nebolo rušno, okolo 18.00 však začínajú prichádzať bežci, ktorým organizátori odovzdávajú tašky s darčekovými predmetmi. Námestie sa tak začína plniť účastníkmi v pestrofarebnom športovom oblečení. Našla som medzi nimi aj takzvaných “rekreačných” športovcov, ktorí si prišli užiť beh so svojimi priateľmi. “Bol to spontánny nápad a veľmi som sa nepripravoval. Idem behať po dlhšom čase, tak som zvedavý, ako to vyjde. Veľmi sa však na beh teším”, zverí sa mi študent Jakub.

Nemôžem zabudnúť na hlavnú hviezdu tohto príbehu – svoj opuchnutý členok, ktorý po troch hodinách státia značne trpí. Naštastie, organizátori Night Run-u mysleli na všetkých a okrem lavíc na sedenie je k dispozícii aj niekoľko tulivakov. Pre bežcov nechýba ani teplý čaj, káva a občerstvenie v podobe chlebíčkov. 

Na mieste činu 

Medzitým čo Diana monitoruje sprievodný program, ja ešte len kráčam na Trojičné námestie. Spúšťa sa jemné mrholenie. Hovorím si, “asi nás dnes čaká zabáva”. Nechcelo sa mi úplne behať po daždi, ale bol som pripravený na všetky možnosti. Kým si však preberám štartovacie číslo, dážď ústáva. Pri registrácii však nastane chyba, ktorú zistím až neskôr. Zatiaľ nič netušiaci idem do šatne prezliecť sa. Na registrácii som tiež zinkasoval balíček od Cukrovaru (díky Kiko). 

Už prezlečeného sa ma snaží k fotke dokopať moja kamarátka Simona. Nedal som sa presviedčať dlho a už jej pózujem pred objektívom. Nech mám pamiatku. Simona ma povzbudzuje, čo ma teší. “To dáš Sebo, úplne to odbehnéš ako pán”, znejú jej slová. Idem na roczvičku a snažím sa nájsť Dianu, aby sme si dohodli inštrukcie k reportáži. 

Rozcvička a na štart 

Presne o 19:40 sa celé námestie začína hýbať a rozcvičovať do rytmov hudby a ja si tiež ledva ustrážim boky. Nálada je neopísateľná a na tvárach bežcov sa objavujú úsmevy aj napriek značne nepriaznivému počasiu.

Hodiny ukazujú 19:53, keď sa účastníci benefičného behu presúvajú k štartovaciemu miestu. So Sebastiánom si hovoríme posledné inštrukcie ohľadom reportáže a o chvíľu na to už beží za davom na štart. “Asi chce chytiť dobré miesto, aby prekonal svoj minuloročný rekord”, pomyslím si. Na začiatok sa však nedostáva, nakoľko za štartovacou čiarou už netrpezlivo poskakujú nadšení bežci. Z megafónu sa behom minúty ozýva štart a ja ho márne hľadám v húfe ľudí. 

Na bežeckej trati 

“Tri, dva, jedna aaaa štart”, zahlási moderátorka. Zrazu je cítiť energiu, všetci bežíme a predierame sa dopredu. Tempo je zo začiatku veľmi rýchle. Snažím sa ho držať, aj keď viem, že na tom kondične nie som dobre. Kopírujem trasu, ktorú premyslel pes prorektora Andreja Brníka. Áno, aj tento rok beží so svojim štvornohým miláčikom. Vnímam to ako povolený doping, ktorý pomôže aj mne.

Nebežíme v bežeckom pelotóne, ale na okraji námestia, kde nemusíme obchádzať desiatky bežcov. Prorektorov bígl však zvykne zabrechať, keď sa k nemu priblížim. “Pes čo breše, nehryzie”, dodávam si odvahu.

Keďže som bol na začiatku pomerne vpredu, je jasné, že ma začne obiehať množstvo skúsenejších bežcov. Trochu ma to štve, ale viem, že to nemôžem prepáliť. Môj cieľ je bežať bez toho, aby som musel čo i raz zastaviť. Na viac tento rok ani nemám nárok, prípravu totiž neoklamete.

Ľudia na námestí povzbudzujú bežcov  

V podstate ani neviem ako beh plynie. Viem len, že si v hlave neustále vravím: “Vydrž, nepoľavuj”. Som zhruba v polovici trasy, keď sa dostávam späť na Trojičné námestie. Práve tu, v centre celého eventu s najväčším počtom ľudí, je hmatateľná najlepšia energia. Povzbudzovanie mi dodáva silu do ďalšej fázy behu. 

Keď opúšťam historické centrum Trnavy, viem, že ma čaká najťažší úsek. Nekonečná rovinka po Hlbokej ulici až k City aréne. Viem, že ak túto časť prežijem bez toho, aby som zastavil, zvládnem to až do cieľa. 

V tejto časti však trpím rovnako, ako ďalší bežci. Chodník je navyše úzky a komplikuje predbiehanie či prepúšťanie rýchlejších súťažiach. Niektorí radšej volia alternatívu behu po cyklochodníku. Ja to vyriešim svojsky a bežím po tráve. 

Občas zavzdychám a nadávam, že to musím vydržať, počujú to aj všetci naokolo. Kašlem na nich. Som už pri City aréne a svoj cieľ som spĺňam. Išiel som bez prestávky. Teraz to už dotiahnem. Avšak paradoxne, práve tu nastáva najväčšia kríza. Mám pocit, že cieľ je čoraz ďalej. Hlboká ulica dala zabrať. Vzdychám ešte viac, ale nepoľavujem. 

Sledujem kolóny áut, ktoré sa tvoria pri námestí, vodiči na nás trúbia a povzbduzujú. Keď už v dialke vidím Trojičné námestie, viem, že bude dobre. Zrazu ma desiatky ľudí popri trati nabudia a ja skutočne zrýchľujem. Zlomovým momentom je, keď pred sebou vidím kamarátovu priateľku. Na tento súboj som čakal. Namotivuje ma to k brutálnemu šprintu a ja nechápem, kde som vzal toľko energie. Bez problémov ju predbehnem a bežím k cieľu. Za povzbudivým pokrikom môjho spolužiaka Adama pretínam cieľovú čiaru. Svoj čas neviem. Viem len, že bol vzhľadom na podmienky dobrý. Dokonca cítim, že lepší ako minulý rok. 

Zmrznutá a slepá 

Zatiaľ čo Sebastián beží, ja sa ako nestranný fanúšik staviam na kraj trate, odkiaľ povzbudzujem všetkých bežcov. Celú dobu sa ho snažím nájsť, aby som ho mohla podporiť v jeho životnom športovom výkone. 

Po pol hodine státia ma prepadá myšlienka, že to niekde v polovici trate musel vzdať. Keď však všetci účastníci dobiehajú do cieľa, príde mi od neho správa na Instagram. Prederiem sa za ním cez dav spotených bežcov čakajúcich na občerstvenie, kde nadšene stojí. Pochváli sa mi, že dokonca prekonal aj svoj minuloročný “rekord”. “Paráda takže okrem toho, že mám vyvrtnutý členok, ešte aj nevidím”, pomyslím si. Gratulujem mu k výkonu a naše cesty sa rozchádzajú. 

Na prvom mieste UCM Night run-u sa umiestňuje Ján Sopko s číslom 181 a jeho výsledným magickým časom 16 minút a 16 sekúnd. Dostáva odmenu v podobe pohára a mikiny s logom Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Celkový počet bežcov, ktorí dobehli do cieľa a finančne tak podporili Slovenský zväz telesne postihnutých, organizátori vyhlasujú na 519.

Po dlhom dni sa celá uzimená poberám domov. Mrzí ma, že som sa kvôli opuchnutému členku nemohla behu zúčastniť aj ja. Na budúci rok si však so Sebastiánom zabeháme spoločne a uvidíme, či prekonám jeho tohtoročný rekord. 

Zmena priezviska aj nové predsavzatie

Po rozlúčke s Dianou si beriem veci zo šatne a za zvuku z vyhlasovania víťazov opúšťam Trojičné námestie. Mám zmiešané pocity. Asi je to tým, že až tesne pred cieľom som zistil, že som mal stále energiu nazvyš. Neviem odkiaľ sa vzala, ale bola tam. Hlavne som netrénoval. Pripisujem to však lepšej strave, aj dlhodobému cvičeniu vo fitku. 

Pozerám si však online výsledky, aby som zistil svoj čas. V štartovej listine sa však nemôžem nájsť. Po dôkladnom prejdení listiny, zisťujem, že mám nové priezvisko “Sokora”. Ujo na registrácii sa trochu pomýlil. Teší ma však výsledný čas 25:15. Oproti minulému roku zlepšenie o viac ako 5 minút. S rezervou by mi tento čas vtedy stačil na umiestnenie v TOP 100 a zisku medaile. Tento rok však bola konkurencia podcstatne väčšia. 

Konečné 181. miesto v konkurencii vyše 500 bežcov ma však v konečnom dôsledku teší. Výsledný čas ešte viac. Obzvlášť, ak si uvedomím, že som nebehal veľmi dlhú dobu a pôvodne sa mi na akciu ísť nechcelo. 

Nemám istotu, či budem na škole aj budúci rok, ale ak áno, UCM Night Run-u sa nepochybne zúčastním a tentokrát si už pôjdem po umiestnenie medzi stovkou najlepších. Utorkový beh mi ukázal, že to dokážem. Tento článok bude dôkazom môjho predsavzatia. A kto vie, možno zaútočím aj na popredné priečky v mojej kategórii. 

Mestská organizácia Zaži v Trnave chystá v spolupráci s FMK UCM podujatie zamerané na študentov stredných a vysokých škôl. Event s názvom Podcast park sa uskutoční 7. mája o 17.00 v trnavskom Ružovom parku. Jeho cieľom je priniesť do tejto časti mesta zážitky, ktoré by boli atraktívne aj pre mladých ľudí. “Vnímame, že je dôležité zapájať do kultúrneho diania mesta aj skupiny stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorých je v trnave niekoľko tisíc. Chceme ich prilákať do pekných mestských zón, do ktorých možno zatiaľ nechodia, nech ich spoznávajú a trávia v nich čas,“ hovorí Peter Cagala, riaditeľ mestského kultúrneho strediska Zaži v Trnave. 

Na podujatie preto zavítajú influenceri Milan Bardún známy ako Milan Bez Mapy a Samuel Miškov, ktorý na internete vystupuje pod pseudonymom samo_zvany. Na influencerov čakajú moderované rozhovory, ktoré súvisia s ich tvorbou a budovaním osobnej značky. Moderátorkou rozhovorov bude Rebeka Ryšková z FMK UCM. Okrem iného prídu na event hlavní protagonisti Vedátorského podcastu, Samuel Kováčik a Jozef Kleberc. Vedátorska dvojica sa postará o nahrávanie živého podcastu s edukačnou témou. 

Prípravu podujatia sa mestská organizácia rozhodla prepojiť s vysokoškolákmi. Iniciatívy sa chopili študenti z Kabinetu eventov FMK UCM. „Prepojenie s univerzitou nám prišlo ako dobrá fúzia. Študenti FMK dostali zadanie vytvoriť event v obnovenom Ružovom parku. Z troch nápadov sme vybrali práve Podcast park. Podcasty sú fenoménom, ktorý zasahuje práve mladšiu generáciu“, dodáva Cagala.

Organizátori z Kabinetu eventov nazbierali cenné skúsenosti

Študenti na príprave eventu Podcast Park participovali od začiatku akademického roka. „Organizácia eventu nás veľa naučila. V rámci nášho tímu sme si rozdelili úlohy, aby každý robil to, v čom je najlepší. Takúto spoluprácu medzi mestom a univerzitou vnímame veľmi pozitívne, keďže sme si vďaka nej na vlastnej koži vyskúšali, aké je to pripravovať veľký event,“ objasňuje študentka Rebeka Ryšková.  

Pre návštevníkov bude k dispozícii aj stánok s občerstvením či dobrou kávou, ktoré zabezpečí OOZI. Počas prestávok medzi rozhovormi sa návštevníci budú môcť zapojiť do kvízu, v ktorom  budú môcť získať knihy od vydavateľstva Slovart alebo kupóny od donáškovej služby Wolt.

Plánované ukončenie podujatia je o 19:30, v prípade nepriaznivého počasia sa akcia presunie do kina Hviezda na Paulínskej ulici. Vstup na event je voľný. Návštevníkom však organizátori odporúčaju vziať si deky na sedenie.

Viac informácii o podujatí je k dispozícii v udalosti na Facebooku.

Harmonogram: 

• 17:15 – Moderovaný rozhovor s influencerom Samuelom “Samozvaným” Miškovom, 
• 18:00 – Nahrávanie Vedátorského podcastu so Samuelom “Vedátorom” Kováčikom a Jozefom Klebercom,
• 19:00 – Moderovaný rozhovor s influencerom Milanom Bardúnom, alias Milanom Bez Mapy,
• 19:30 – predpokladaný koniec podujatia.

Tohtoročný UCM Night Run má oproti minulému roku niekoľko inovácii. Prvou z nich je uzavretie generálneho partnerstva so spoločnosťou Cukrovar, ktorá sa venuje developerským projektom v Trnave.

Beh bude mať tiež benefičný charakter. Na mieste konania eventu bude prebiehať zbierka venovaná Slovenskému zväzu telesne postihnutých, ktorý združuje ľudí s telesným postihnutím a ich rodinných príslušníkov. Vyzbierané peniaze poputujú spoločne so štartovným na konto charitatívnej organizácie. 

Pozmenená trasa, aj bohatý program 

Organizátori si prichystali aj zmenu trasy. Začínať sa tentokrát nebude pred budovou UCM na ulici J. Herdu 2. Preteky totiž odštartujú o 20:00 z Trojičného námestia, ktoré bude slúžiť ako centrum celého eventu. Trasa z “Trojičného” následne povedie cez Hlavnú ulicu smerom k Bernolákovmu sadu. Odtiaľ sa bežci znova vrátia k centru námestia odkiaľ pobežia na Hlbokú ulicu, kde ich bude čakať dlhá rovinka až smerom k City aréne. Poslednou etapou pretekov bude presun z Halenárskej ulice smerom späť na Trojičné námestie.

Pred samotným behom nebude chýbať ani sprievodný program a moderované diskusie. Prvá diskusia s investorom Karolom Šebom, ktorý bližšie priblíži projekt Cukrovar, sa začne o 17:30. O 18:00 prídu na rad zástupcovia Slovenského zväzu telesne postihnutých, Monika Vrábľova a Denis Kučera. Finálnu diskusiu uzavrie fyzioterapeut a absolvent UCM Ondrej Machovič, ktorý bude rozprávať o zdravotných benefitoch behu na ľudský organizmus. 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa UCM Night Run (@ucm.nightrun)

Na prípravách sa podieľajú študenti UCM 

Organizácie UCM Night Run sa znova zhostili študenti z Kabinetu eventov FMK UCM. Tí v kooperácii s mestom Trnava zabezpečujú podujatie po všetkých stránkach. “Naším cieľom je rozhýbať Trnavu, naučiť sa spoločne prekonávať prekážky, informovať verejnosť o benefitoch športu na duševné zdravie, ale aj posilniť športové aktivity našej alma mater,“ vysvetľujú študentky a študenti z Kabinetu eventov.

Dodávajú, že realizácia podujatia im dáva príležitosť nazbierať cenné skúsenosti a rozvinúť svoje zručnosti aj mimo akademickej pôdy. Kontakty a skúsenosti, ktoré získajú pri organizácii, budú vedieť využiť aj v ich ďalšom profesijnom zameraní.

Organizačné pokyny

Organizátori ubezpečujú, že trať s dĺžkou päť kilometrov je vhodná pre všetky bežkyne a bežcov bez ohľadu na úroveň ich kondície či skúseností. Základné štartovné v predregistrácii predstavuje 10 eur, pre študentky a študentov 5 eur. Bežkyne a bežci zaregistrovaní až na mieste podujatia zaplatia jednotnú cenu 13 eur.

Záujemkyne a záujemcovia sa môžu so zvýhodnenou cenou registrovať prostredníctvom online formulára. Počet kategórií, ale aj všetky ostatné informácie môžu bežci a verejnosť nájsť na Facebooku alebo Instagrame podujatia.

Tohtoročnú plesovú sezónu ovládli grécke témy. Organizačný tím FMK z Kabinetu eventov na UCM sa rozhodoval hneď medzi dvomi – muzikálom Mamma Mia a Nocou na Olympe v štýle gréckej antiky a mytológie. Namiesto kráľa a kráľovnej plesu, ako tomu bolo minulý rok, by sa volil boh a bohyňa. Na konci dňa však vyhrala téma Mamma Mia.

Nadšené dievčatá, zmätení chlapci

Študenti vnímali tému rôznorodo. „Inak reagovali dievčatá, inak chlapci, ktorí mi hovorili, že lepšia by bola Noc na Olympe. Dievčatá boli nadšené z Mamma Mia,“ prezradil organizátor Sebastián Soroka. Sám priznal, že film nikdy nevidel a bol pre neho novinkou: „U dievčat som vnímal skôr pozitívne reakcie, u chlapcov zmätené ako u mňa.“

Vybrali sme sa teda medzi študentov zistiť, ako vnímali plánovaný FMK ples a jeho neočakávaný koniec. Bibiána z filozofickej fakulty zachytila, že sa mal organizovať nejaký ples. Vyjadrila aj ochotu sa ho zúčastniť, ale priznala, že to bližšie nesledovala. Na téme jej nezáležalo: „Podľa mňa sa ľudia zabavia na všeličom. Ja by som si išla hlavne zatancovať.“

Milada a Samantha vôbec o tomto podujatí nevedeli. Ak by si všimli, že sa na fakulte organizuje, s veľkou pravdepodobnosťou by sa ho nezúčastnili. Peter o ňom, podobne ako ony, nič nepočul. Minuloročný ples s názvom Prom však zachytil a vybavuje si galériu fotiek, na ktorú narazil na sociálnych médiách.

Mnohí radšej pôjdu domov

Vstupenky na ples stáli 50 eur na osobu a zahŕňali večeru, polnočné občerstvenie, víno a nealko nápoje, vystúpenie folklórnej speváčky Dominiky Paňkovej, tanečníčky Chiary, speváčky Emmy Llure, DJ-a a voľnú zábavu.

Eunika sumu považuje za vysokú vzhľadom na to, že študenti nemajú pravidelný príjem. Za najväčší kameň úrazu vníma miesto konania: „Je to prostredie, ktoré poznáme ako školskú jedáleň. Aj keď tam dáš balóny, tak sa až tak nezmení.“ Ďalej si myslí, že mnohí nepochádzajú z okolia Trnavy a radšej cestujú domov a ušetria, ako by mali minúť 50 eur.

Rovnako hlavný organizátor považuje pri plese za najväčší problém práve cenu. „Nie je veľa možností, ako to zmeniť,“ povedal. Minulý rok sa účastníci vo feedbacku sťažovali na málo jedla. Preto sa teraz objednalo viac a neexperimentovalo sa s inými možnosťami stravnej jednotky. To sa odrazilo aj na cene: „Keď očakávaš full service na plese, tak žiaľ, tá vstupenka bude drahšia.“

Ako reagovali učinkujúci?

Keď sa spúšťal predaj vstupeniek, mali zajednaných aj moderátorov. Tombolu a harmonogram programu postupne finalizovali. Objednali DJ-a a jedáleň, no, bohužiaľ, to museli zrušiť. Počas prípravnej fázy projektu neprerobili organizátori žiadne peniaze. Penále nemali ani od Dj-a, ani od jedálne. Jediná zaplatená položka boli plagáty rozvešané po chodbách univerzity. Tie hlavný organizátor zaplatil z vlastného vrecka.

Zo strany účinkujúcich sa stretli s pochopením a nedostali sa k nim žiadne negatívne reakcie. Potvrdila to aj učinkujúca speváčka Emma Llure: „Pripravovala som sa na ples a je škoda, že sa nakoniec neuskutočnil, keď si dal človek tú námahu. Ale zmierila som sa s tým.“

Nepredala sa ani polovica lístkov

„Oproti minulému roku som bol dosť zhrozený z čísel predaja už od prvého dňa. Dostali sme sa tak tesne pod polovicu,“ hovorí Soroka o počte zakúpených vstupeniek. Kabinet eventov tak svoje pozvanie rozšíril aj na ostatné fakulty. Na pozvánku sme narazili aj na webovej stránke Fakulty sociálnych vied UCM, ktorá študentov motivovala, aby sa poponáhľali s kúpou vstupeniek.

Rozposlať e-maily fakulte a neskôr celej univerzite vnímal organizátor ako záchranné koleso. Potápajúcu loď z názvom FMK ples sa však pomyslenému kolesu nepodarilo zachrániť. Soroka uzavrel tému: „Lepšie by som možno nastavil marketingovú komunikáciu, kde sa vždy dá urobiť niečo viac. Myslím si však, že to bol minoritný dôvod, prečo sme ples nakoniec nezorganizovali.“

Čo ty a škrečky? Nelezú ti v robote na nervy?

Priznám sa, lezú. (smiech) Ono to bol pre nás, ktorí sme tam dlhšie, obrovský šok. Som veľmi rada, že celá táto idea funguje, aj sa mi tá veselosť páči. Prejsť však z listovej tváre dedka k škrečkom a smajlíkom je veľký skok a nezvyk. No viem si predstaviť aj horšie veci.

Druhého Alzáka?

Napríklad. (smiech)

Vráťme sa do školských čias. Počas celého štúdia si sa angažovala v kabinete eventov. Akú udalosť si zorganizovala ako prvú?

V druhom ročníku, keď som si kabinet eventov zvolila ako predmet, sa nás tam prihlásilo príliš veľa. Pamätám si, že som sa nedostala do skupiny ľudí, ktorí mohli už reálne niečo organizovať. Ostala som v skupinke takých tých navyše, ktorí mohli projekty len teoreticky navrhovať. Mne sa však pošťastilo, že hneď druhý projekt, ktorý som teoreticky vymyslela, sa pedagógom zapáčil a dostali sme možnosť zrealizovať ho. Prvý After Easter Picnic sa tak uskutočnil hneď v letnom semestri.

Keďže ho doteraz pozná veľa študentov, asi bol úspešný.

Áno, od vtedy sa uskutočnil štyrikrát, ak nie päťkrát – každý rok na inú tému. Keďže sme sa osvedčili, na ďalší rok sme mohli organizovať halloweensky večer s názvom Jama Nightmare. Pri ňom sme si často volali na spoluprácu univerzitné divadlo THE.ART.RE, aby mohli herci stvárniť postavy strašidelného príbehu, ktorý sme vymýšľali. Nakoniec sme pridali aj tradičné vianočné podujatie – Vjamnoce s tzv. handmade trhmi či spievajúcimi detičkami z vedľajšej škôlky. Doteraz si rada pozerám zábery z každej udalosti na Facebooku  Event Squadu.

Rada sa pýtam na trapasy. Stal sa ti pri podujatiach nejaký?

Áno, v prvom ročníku sme organizovali FMK Flash mob (pozn. red. zábavná, blesková akcia na verejnom mieste, napríklad tanec viacerých ľudí na stanici). So spolužiačkou sme pripravili choreografiu, naverbovali ľudí zo školy a nakoniec to aj zatancovali na vlakovej stanici. So sebou sme mali obrovské retro rádio zapojené v zásuvke, vedľa ktorej si nejaký chalan dal nabíjať mobil. V tom to začalo celé sekať. Síce sme to odtancovali a naživo to bolo ako-tak okej, nemáme z tej udalosti žiadne video, pretože to celé hudobne nesedelo. (smiech)

Chýbajú ti časy na Fakulte masmediálnej komunikácie?

Veľmi. Ja som veľmi hrdá a vďačná, že som bola na FMK. Pôvodne som preto chcela ísť aj na doktorát, len to potrebujem nejako skĺbiť s prácou. Možno sa to raz udeje, uvidíme.

Predpokladám, že v Dedolese neorganizuješ podujatia.

Donedávna nie, ak nerátam pomoc pri sadení stromov a interné teambuildingy. Po roku a pol v Dedolese som sa však konečne dostala k eventovej pozícii. Celé leto som mala byť na najväčších aj menších festivaloch a iných akciách každý víkend, ale pri mojom šťastí sa stalo to, čo sa stalo. Kvôli korone to padlo.

Vďaka otvorenosti v pracovnom tíme a skvelému marketingovému manažérovi som mala možnosť skúšať a hľadať sa.

Opustila si sféru event marketingu, nechcela si sa tomu venovať po škole na plný úväzok?

Veľmi som chcela, ale nejako aktívne som si CV-čká do eventových agentúr neposielala, maximálne som si pozrela, či nemajú akurát voľné miesta. Tiež zavážilo to, že hneď po škole som sa odsťahovala do Čiech, pretože tam moji rodičia kúpili dom. Prácu som si chcela hľadať tam, no vtedy mi zavolali z Dedolesu a ja som sa kvôli tomu vrátila naspať na Slovensko do Bratislavy.

Ako o tebe vedeli?

Písala som o Dedolese diplomovku. Moja kamarátka z FMK tam vtedy vďaka stáži dostala miesto a keď som písala prácu, párkrát som sa do firmy zastavila po informácie a zoznámila som sa s vedením. Vtedy bol marketingový tím maličký, boli asi štyria. Potom k sebe niekoho hľadali a ja som im napadla až vtedy, keď som odišla. Bolo to pre mňa dôležité rozhodnutie, vrátila som sa len kvôli tejto práci.

A urobila si dobre?

Určite.

Inak, v škole sa často hovorí, že keď pri diplomovej práci študent spolupracuje s nejakou firmou a je šikovný, je tam šanca, že si ho zapamätajú a neskôr mu ponúknu džob. Konečne som sa stretla s niekým, kto to naozaj zažil.

Tiež som bola prekvapená. Aj z toho, že veľa vecí, ktoré som navrhovala v diplomovke, sa časom aj uskutočnili.

V roku 2012 vznikol Dedoles a pomerne dlho bol malý e-shop, ktorý ľudia príliš nepoznali. Dnes extrémne rastie a pôsobí v dvadsiatich krajinách. V akom štádiu bola firma, keď si nastúpila?

Keď som prišla, firma bola na tej istej úrovni už viacero rokov. Bola to fáza, kedy si Dedoles nevyrábal svoje produkty, bol len tzv. reseller iných značiek. Vždy to ale boli značky, ktoré boli ekologické, prírodné alebo niečím výnimočné. Považujem za výhodu, že som zažila aj starý Dedoles. Vtedy nás bolo na marketingu päť a ja mám pocit, že nie som v Dedolese dva roky, ale minimálne desať.

Prečo?

Pretože sa veľmi zmenil a ja som si preskákala rôznymi konceptmi, zmenami. Je to iné ako keď ľudia prišli do firmy už s novým logom. Ja som tam bola len chvíľku, keď sa rozhodlo, že ideme vyrábať vlastný produkt – ponožky. Potom to už išlo raketovou rýchlosťou. Ponožky pribúdali, vytvoril sa vlastný produktový tím, pridávali sme výrobcov až do úrovne, kedy cudzie značky úplne eliminujeme. Už tak nie sme reseller, ale výrobca.

Čo si vtedy mala v Dedolese na starosti?

Keď ma zavolali na pohovor, čo bol v podstate len priateľský pokec, prijali ma na copywriterskú pozíciu. K tomu ani nedošlo. Začala som ako marketingový asistent a keď bolo treba, robila som aj technické veci – nahadzovanie bannerov, vytváranie zľavových kódov, jednoduché kódovanie na webe. Pritom som absolútne netechnický typ a chcela som robiť kreatívnejšiu prácu. Prešla som preto k vymýšľaniu a plánovaniu newslettrových kampaní, čo mi tiež príliš nesadlo. Vďaka otvorenosti v pracovnom tíme a môjmu skvelému marketingovému manažérovi Martinovi Mrvovi som mala možnosť skúšať a hľadať sa.

Neskôr som dostala svoju prvú veľkú pozíciu a projekt – mala som na starosti influencerov. Spolupracovali sme s mikroinfluencermi, blogermi a napríklad aj s Thomasom Puskailerom či s kapelou S hudbou vesmírnou. Potom sme sa rozhodli, že budeme robiť už len bartrové alebo dobročinné spolupráce a presunulo sa to pod PR oddelenie.

A potom si začala riešiť podujatia.

Prišiel čas ísť z onlinu aj do offlinu. Keďže na to boli konečne aj peniaze a všetci vo firme vedeli, že ma bavia eventy, stala som sa event manažérkou. Od apríla som mala byť stále v teréne a zodpovedať za stánky, Dedoles zóny a rôzne sprievodné aktivity. Nuž, ostatné už poznáš, stopku nám dala korona. Prvý a poslednýkrát som na akcii so stánkom bola vo februári na Big Air v meste v Kremnici.

Mám pocit, že nie som v Dedolese dva roky, ale minimálne desať.

Čo bolo s tebou, keď všetky plánované udalosti padli?

Som veľmi vďačná za to, že Dedoles je taký, aký je. Nemohla som vykonávať svoju prácu, tak som v tomto období pracovala a stále pracujem ako office manažérka. Koniec koncov, táto pozícia tu chýbala, keďže sa náš tím po kampani zväčšil o polovicu.

Keď si prišla, bolo vás päť, koľko interných ľudí má marketingový tím dnes?

Tridsať. Sedíme spolu s produktovým aj HR tímom, dokopy nás je v „kancli” okolo päťdesiat.

Predpokladám, že social media si robíte sami. Čo posledná kampaň, spolupracovali ste pri nej aj s externými agentúrami?

Dlho sme si robili úplne všetko sami. Externú pomoc sme potrebovali vtedy, keď sme išli do telky. Využli sme napríklad mediálne agentúry a Alien studio, ktoré nám robí animácie.

Tak a teraz otázka na telo. Kto môže za to, že popevok „Dedoles“ si po zhliadnutí reklamy spievajú celý deň deti aj dospelí?

Viacero ľudí. Náš marketing s agentúrami.

V marketérskych kruhoch vyvolali škrečky a celá kampaň bujné diskusie. Rozdelilo to ľudí z marketingu na dve skupiny – buď ju milujú, alebo nenávidia. Ako to vidíš ty?

U nás na oddelení to vrelo podobne. Riešila som to aj s kamarátmi, s rodinou, so všetkými. (smiech) Čisto osobne sa mi viac páčila stará identita, ale nový koncept je proste super. Keď si to človek zoberie so všetkými súvislosťami, prečo to tak je, čo to má vyjadrovať a prečo práve veselé škrečky, tak to dáva zmysel a funguje to.

S kampaňou ste išli aj do televízie, zároveň prišlo nové logo a dizajn.

Áno. Firma prijala nového, skúseného brand manažéra Richarda Marečka, ktorý priniesol do Dedolesu novú vlnu – pozmenenú stratégiu, spolupráce s agentúrami, TV kampaň. Síce sme mali v minulosti jednu TV reklamu, no bola ešte ekologicky orientovaná a s claimom „spojený s prírodou, inšpirovaný tebou“.

Od začiatku mal Dedoles status prírodnej, ekologickej firmy. Prečo sa to zmenilo?

Rástli sme a s nami aj objem výroby. Odkedy pôsobíme vo viacerých krajinách, už sme sa nemohli profilovať až tak čisto ekologicky. Keď prišiel Richard a zároveň nová kampaň, Dedoles sme rebrandovali. Interne sme sa do toho veľmi dlho vžívali, pretože starý branding bol pre nás obrovská srdcová záležitosť. Už sme však s novým Dedolesom zžití.

Dbá firma na ekologickosť aj teraz, keď nosným produktom sú veselé ponožky?

Už sa nemôžeme označovať, že sme prírodní, no na ekológiu stále dbáme. Od interných vecí až najďalej, kam máme dosah. Poznáme sa s výrobcami, vieme, v akých podmienkach sa pracuje a výroba má všetky certifikáty. Medzi produktmi máme aj ponožky z recyklovanej bavlny a pri papierových etiketách nepoužívame žiadne plastové úchyty či háčiky. Aj pri balení v sklade sa používa buď papier, alebo iný rozložiteľný materiál.

Mňa však v košíku na e-shope zarazila jedna vec. Za možnosť ekologického balenia si musí zákazník priplatiť jedno euro. Nemali by byť udržateľné obalové materiály v ekofirme samozrejmosť?

Ja si tiež myslím. Sama neviem, je to novinka a musím preskúmať dôvod. Neviem o tom, že by sme mali aj neekologické balenia.

Dedoles podporuje viaceré neziskovky, dokonca ste organizovali dobročinnú akciu Dedoles sadí les. Naozaj ste ho vysadili?

Vytvorili sme dedolesné drobné, aby sme celoročne zbierali peniaze na sadenie. Minulý rok sme to celé zorganizovali a aj sme tam tie stromy fyzicky sadili. Bolo to verejné sadenie lesov, mohol prísť hocikto, pričom tam vystupoval aj Thomas Puskailer, Veronika Strapková a S hudbou vesmírnou. Na Roháčoch bolo veľmi zlé počasie, no napriek tomu prišlo dosť ľudí a vysadili sme 50 000 stromov, aj keď pršalo, snežilo. Ako hovorí majiteľ a zakladateľ Jaro Chrapko – čím viac budeme prosperovať, tým je väčšia možnosť pomáhať. A ja s ním súhlasím.

Pred dvomi rokmi sme o HR oddelení v Dedolese ani nesnívali a teraz toho majú vyše hlavy.

Veselé dizajny sa navrhujú na Slovensku. Robia na nich interní zamestnanci alebo externí dizajnéri?

Navrhujú ich dizajnéri v našom produktovom tíme, je ich asi osem. Máme však aj otvorenú výzvu, kde sa do návrhov môže zapojiť ktokoľvek. Zákazníkom dávame pravidelne možnosť vybrať, ktoré dizajny pôjdu do výroby. Ako som ale povedala, veľké gro je od našich interných, veľmi šikovných ľudí.

Kde sa potom ponožky a iné kúsky šijú?

Turecko, Čína a Taliansko. Žiaľ, v takom veľkom objeme a vysokej farebnosti sa to inde nedá. Výroba na Slovensku je určite vízia do budúcnosti, boli by sme radi, keby sme mohli.

Dedoles má už niekoľko predajných kioskov v obchodných centrách vo viacerých mestách na Slovensku. Uvažuje sa aj o klasickej kamennej predajni či showroome?

V online využívame takmer všetko, čo sa dá. V offline sme chceli skúsiť kiosky. Nakoniec tvoria pomerne veľkú časť z obratu, preto sme otvorili viaceré. Nie som úplne oprávnená sa k tomu vyjadriť, ale myslím si, že časom bude aj kamenná predajňa.

Posledné týždne na mňa cieli náborová kampaň, vraj hľadáte viacero ľudí do tímu. Čím to je, že stále hľadáte zamestnancov?

Mohlo by sa zdať, že sa u nás rýchlo striedajú ľudia, no nie je to tak. Jednoducho extrémne rastieme. Ako terajšia office manažérka to zažívam z prvej ruky. Len za posledný týždeň prišlo päť nových ľudí a naplánované sú ďalšie pohovory.

Našlo by sa tam niečo pre študentov z FMK? Prijímate aj stážistov?

Ja by som chcela, aby sme viac využívali stážistov. Väčšinou ten človek u nás zostane. Dokonca niektorí ľudia z firmy sú ešte študenti. Aktívne nevypisujeme ponuky, ale keď nám študent napíše, tak ho normálne zaradíme do výberového konania. Teraz nebol na to čas, keďže HR oddelenie hľadalo ľudí primárne na full-time. To je tiež sranda. Pred dvomi rokmi sme o HR oddelení ani nesnívali a teraz toho majú vyše hlavy.

Prejsť však z listovej tváre dedka k škrečkom a smajlíkom je veľký skok a nezvyk. No viem si predstaviť aj horšie veci.

Takže, ak to bude čítať nejaký študent, ktorý by mal záujem, tak má šancu.

Určite áno, stačí napísať.

Mimochodom, máš v tíme ešte niekoho z FMK?

Minimálne na marketingu je ich desať.

Otázka na záver. Koľko párov veselých ponožiek máš doma?

Och, neskutočne veľa. Keď som sa naposledy sťahovala, v jednej obrovskej škatuli boli len ponožky. Aj teraz mám na sebe nové, drakulovské. (smiech) Zaujímavé je, že som predtým nikdy nenosila farebné ponožky. Teraz mám len tie naše a občas kombinujem aj dva rozdielne dizajny.

Eva Toráčová (28)
Pochádza z Častej ležiacej kúsok od Trnavy, čo o nej prezrádza aj mierny prízvuk. Titul z marketingu na FMK získala v roku 2018, hneď na to ju prijali do Dedolesu, kde pracuje doteraz. Počas štúdia sa výrazne angažovala v kabinete eventov, brigádovala v PR agentúre Neuropea či na marketingovom oddelení v Zľavomate. Varenie, punk, metal, veľa koncertov a keď sa podarí, aj sedem festivalov za rok – tak sa dajú zhrnúť jej najväčšie koníčky.

Obmedzenia a zákazy sa prejavili v každej sfére života, dokonca aj v tej študentskej. Osobný kontakt nahradila onlinová komunikácia a priestory fakulty zostali prázdne na neurčitý čas. S aktuálnou situáciou sa museli vysporiadať okrem kabinetov a médií tiež fakultné podujatia. Aké zmeny prinesie nová forma a čo môžeme od eventov očakávať?

Konferencia Marketing Identity bude online

Jednou z najväčších konferencií, ktorú organizuje Fakulta masmediálnej komunikácie, je Marketing Identity. Žiaľ, tento rok ostanú priestory Smolenického zámku, kde sa jesenné podujatie každoročne koná, prázdne a konferencia prebehne onlinovou formou, a to dňa 11. novembra 2020. Livestream prednášok bude možné sledovať cez Facebook FMK alebo tiež cez oficiálny web https://marketingidentity.fmk.sk/.

Tohtoročná konferencia bude niesť aktuálny podtitul Covid 2.0. Diskutovať sa bude o budúcnosti marketingu či médií. Témou budú i digitálne technológie, ale aj ďalšie zaujímavosti. Paradoxne, vlani bola téma offline, dnes by sa bez onlinového pripojenia konferencia neuskutočnila.

„Aktuálne pracujeme na programe. Na konferencii vystúpi mnoho hostí z oblasti marketingu, zástupcovia reklamných a výskumných agentúr i samotní zadávatelia,“ informovala doktorka Vladimíra Jurišová, spoluorganizátorka podujatia. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov konferencia nebude prebiehať vo viacerých sekciách, ako sme boli zvyknutí, ale v jednom súvislom programe. Výstupom konferencie bude aj tento rok zborník vedeckých príspevkov a štúdií na aktuálne marketingové témy. K jeho vytvoreniu prispeli účastníci a kolegovia zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

Týždeň vedy a techniky sa spojí s vedeckou konferenciou

Podujatie Týždeň vedy a techniky, ktoré patrí medzi najväčšie študentské podujatia na Slovensku, ponúka každý rok na FMK mnoho pútavých prednášok, workshopov a diskusií. Študenti si ho veľmi obľúbili, keďže naň prichádzajú ľudia z praxe. Pre pandémiu sa tento rok workshopy rušia.

Avšak sekcie, na ktoré sme boli zvyknutí, sa zachovajú. Výnimkou sú marketingové bloky. Tie nahradí konferencia Marketing Identity, účasť na nej potvrdilo množstvo zaujímavých hostí z oblasti marketingu. Organizátori si aj napriek nepriaznivej situácii pripravili pútavé a hlavne aktuálne témy.

Kabinet eventov pripravuje nové fakultné podujatia

Naši študenti sa podieľajú na tvorbe množstva zaujímavých udalostí. Podujatia, na ktoré sme boli zvyknutí počas celého akademického roka, vytvárajú v rámci kabinetu eventov. Doktorand Branislav Oprala potvrdil, že celý kabinet prechádza do onlinového režimu a rovnakou formou budú organizované aj ich naplánované akcie.

Výnimkou nebude ani najväčší jednodňový event, na ktorom sa každoročne zúčastnia stovky stredoškolákov. Deň otvorených dverí slúži najmä na propagáciu fakulty a privítanie nádejných FMK people na akdemickej pôde. Novým podujatím bude online FMK kvíz. Hlavnou témou si pripomenieme skutočný offlinový život na fakulte. Tento kvíz by mal prebiehať niekoľko týždňov a jeho víťazom sa stane len jeden človek.

Prichádzajúci vianočný čas si spestríme cez počítačové obrazovky, a to tradičným eventom Vjamnoce. Jednou z ďalších pripravovaných akcií je celodenný onlinový workshop so zaujímavými hosťami, dnes už úspešnými absolventmi našej fakulty. Zameria sa na audiovizuálnu tvorbu.

Študenti z kabinetu eventov plánujú zorganizovať aj prednášky zamerané na prevenciu a ochranu duševného zdravia. Ich cieľom bude ukázať študentom, že je v poriadku hovoriť o psychických problémoch. V réžii kabinetu budú aj ďalšie fakultné podujatia, a to onlinový bazár oblečenia, FMK roadtrip a FMK raňajky.

Tento semester to vyzerá, bohužiaľ, len na onlinovú komunikáciu. Dúfame, že sa čoskoro po všetkých zákazoch a obmedzeniach opäť stretneme a zaplníme chodby našej alma mater.