Pandémia zasiahla celý svet a ako prvá obeť v tom filmovom padla Čína. Filmové štúdiá začali výrazne meniť dátumy premiér. Koronavírus v krajine vychádzajúceho slnka, kde pandémia aj vypukla, zastavil celý spoločenský a kultúrny život.

Čína predstavuje pre filmový svet krajinu s najväčším podielom na ziskoch. Krajina má vyše 70 000 kín a minuloročný podiel zisku na trhu pre Hollywood predstavoval 9,2 miliardy dolárov. Pritom je hollywoodskych filmov v tejto krajine odpremiérovaných len niekoľko desiatok. Čína svoje kiná uzatvorila začiatkom marca a v apríli sa k nej pridali aj USA.

Prvým výraznejším filmom, ktorý oznámil posun, sa stal James Bond: Nie je čas zomrieť. Film mal zmenený dátum premiéry už tretíkrát, keďže dátum vydania posúvali nezhody medzi tvorcami a neustále prepisovanie scenára. V poradí dvadsiata piata bondovka s posledným vystúpením Daniela Craiga ako agenta 007 dostala nový dátum – 12. november.

Veľkú zmenu v posúvaní premiér oznámil aj gigant Marvel. Pripravená sólovka Čiernej vdovy sa taktiež presunula na koniec roka 2020. Rovnako sa presúvajú viaceré premiéry od Marvelu, pôvodne naplánované v týchto a nadchádzajúcich mesiacoch.

Marvel u susedov Čechov nakrúcal pripravovaný seriál Falcon and Winter Soldier. Práce na projekte v Prahe boli prerušené a tak isto aj celé nakrúcanie seriálu.

Celková škoda pre Hollywood je zatiaľ odhadovaná na 20 miliárd dolárov, čo predstavuje veľký problém nielen pre menšie projekty, ale tiež pre veľkofilmy. Cena nákladov narastá aj pri marketingu, keďže filmy už mali rozbehnutú propagáciu. Je teda veľmi pravdepodobné, že straty budú len narastať.

Festivaly veria do poslednej chvíle

Jeden z najvýznamnejších filmových festivalov v Cannes pôvodne nechcel počúvať nariadenia a odmietal nadchádzajúci ročník presunúť na nový dátum. Následne prišiel s nápadom vytvorenia digitálneho festivalu, voči ktorému sa však ohradil riaditeľ Thierry Fremaux. Argumentoval, že takáto možnosť transformácie festivalu neprichádza do úvahy. Organizátori nakoniec ustúpili a festival je momentálne odložený na neurčito.

Český minister zdravotníctva Adam Vojtěch vyhlásil, že masové akcie s tisíckami ľudí sa toto leto konať nebudú. Preto treba s vysokou pravdepodobnosťou rátať, že ani jeden z domácich či zahraničných filmových festivalov  sa toto leto neuskutoční. Napriek jeho vyjadreniu organizátori festivalov, zdá sa, stále čakajú na ďalšie oficiálne vyjadrenie vlády.

Najvýznamnejším festivalom v našom okolí je Filmový festival v Karlových Varoch. Päťdesiaty piaty ročník festivalu by sa mal konať od 3. do 11. júla. Do dnešného dňa (18. 4. 2020) organizátori nevydali stanovisko, či sa festival bude rušiť, alebo len presúvať na neskorší dátum. Česká republika má momentálne koronavírusom nakazených vyše 6000 obyvateľov a od začiatku marca zatvorené hranice. Zakázané sú taktiež všetky kultúrne a spoločenské akcie nad 100 ľudí. Organizátori napriek tomu stále zháňajú personál a nabádajú na podávanie prihlášok do súťažných sekcií.

Produkcia seriálov na Slovensku je zastavená

RTVS 4. apríla namiesto galavečera OTO musela zmeniť programovú štruktúru. Televízia tento ročník udeľovania cien OTO odložila na neznámy termín. Programový riaditeľ Marek Ťapák sa vyjadril: „V tejto situácii je dôležité ochrániť zdravie ľudí a vyvinúť maximálne úsilie na zamedzenie šírenia koronavírusu, preto považujeme posunutie vyhlásenia výsledkov za logický krok. O novom termíne vysielania galavečera budeme včas informovať.“

Minulý mesiac mala RTVS taktiež prerušené natáčanie viacerých relácií. Stopnuté boli Tajomstvo mojej kuchyne, Zlaté časy, rodinná zábavná súťaž 5 proti 5, diskusná relácia Večera s Havranom či detský program Smajlíci.  Pandémia sa dotkla aj vysielania výpravnej folklórnej šou Zem spieva, ktorá bola prerušená.

Konkurenčná súkromná televízia JOJ však nakrúcanie všetkých svojich programov nateraz nestopla a napriek nepriaznivej situácii sú v súčasnej ponuke JOJky dokonca dva nové seriály – Nový život a Jenny: „Prijali sme prísne opatrenia, aby sme ochránili zdravie našich zamestnancov a spolupracovníkov. Projekty, ktoré si nevyžadujú vysokú koncentráciu osôb, nakrúcame naďalej. Sú nimi Inkognito bez komparzu, takisto aj relácia Sedem bez komparzu, kuchárska relácia Moja mama varí lepšie ako tvoja v tejto chvíli nakrúca epizódy, v ktorých sa nesúťaží, no naši špecialisti radia divákom, ako zaujímavo navariť zo surovín, ktoré majú v zásobe doma,” vysvetlila Lucia Kulihová, vedúca PR a hovorkyňa JOJ Group.

Podľa vyjadrení Kulihovej sa teda programová štruktúra televízie výraznejšie meniť neplánuje. Pre divákov sa pripravilo špeciálne spravodajstvo: Noviny špeciál. Politická relácia Na Hrane je nakrúcaná taktiež bez komparzu. Väčšie a nákladnejšie projekty televízie sú však taktiež pozastavené.

Aj televízia Markíza stopla natáčanie niektorých vlastných programov, napríklad obľúbeného rodinného seriálu Oteckovia. Tiež sa na neurčito stopli niektoré rozbehnuté projekty. Kvôli prerušenému natáčaniu seriálov sa programová štruktúra vysielania posunie. Podľa aktuálnych nariadení vlády sa zatiaľ nedá predpokladať, kedy by natáčania televíznych programov mohli byť obnovené.

Vďaka pandémii sa môže zmeniť budúcnosť filmov

Pandémia koronavírusu si okrem ľudských obetí vyberá aj tie filmové. Svet sa nachádza v kríze, ktorá prináša izoláciu a minimum možností socializácie. Preto sa súčasným únikom pre ľudí stáva televízia a streamovacie služby. Netflix si vyťaženie pre európsku sieť uvedomil a znížil kvalitu videí. Čo sa týka HBO Go a Otto, tie kvalitu zatiaľ znižovať neplánujú.

Filmové odvetvie zatiaľ netuší, čo ho v nasledujúcich mesiacoch čaká. Kiná sú v súčasnosti zatvorené už niekoľko týždňov a zmena je v najbližších mesiacoch v nedohľadne. Pre mnohé kiná a distribučné siete, ktoré rovnako prichádzajú o desiatky až stovky miliónov, to môže mať dokonca likvidačný charakter. Opatrenia sa navyše môžu predĺžiť a náklady zvyšovať. Pandémia koronavírusu bude mať veľký dopad na všetky projekty a je zrejmé, že budú padať najmä tie nízkorozpočtové. Ak ich nepodržia väčší giganti, bude filmový svet o takéto filmy alebo seriály pravdepodobne chudobnejší.

Naša fakulta prináša študentom množstvo príležitostí a pracovných ponúk pre ich odbor. Stáž v Karlových Varov sa odlišuje najmä tým, že niekoľko študentov zastupuje viacero slovenských médií vrátane školy. Tento rok sa desiatim študentom podarilo spracovávať reportáže, fotografie, rozhovory pre médiá ako: RTVS, Tv JOJ, Život, Rewind.sk, Totalfilm.cz, päť regionálnych televízií a samozrejme naše školské médiá.

Naše začiatky na festivale neboli ľahké. Odchádzali sme skoro ráno z bratislavskej hlavnej stanice, cestovali sme do Prahy a následne do Karlových Varov. V prvý deň nás privítalo upršané a chladné počasie. Boli sme skeptickí, aké bude otvorenie festivalu.

Následný deň sme niekoľko hodín chytali bronz na červenom koberci. Hviezdy si dali na čas a my sme nedočkavo stáli a čakali na prvé zábery. Atmosféra sa zmenila lusknutím prsta a my sme sa snažili o čo najlepší záber medzi veľkými rybami. Pocítili sme aj rivalitu medzi ostatnými novinármi. Užívali sme si bezprostrednú blízkosť a začali byť profesionálmi vo svojom odbore.

Celý týždeň sme boli neustále v jednom kole. Vytvárali sme fotografie, reportáže a články, ktoré sme museli spracovávať do požadovaného termínu. Ale samozrejme sme zažívali aj zábavu v kruhu uzavretej spoločnosti, čo bol pre väčšinu z nás najväčší zážitok. Osobne sa nám podarilo stretnúť s viacerými hviezdami, napr.: Taika Waititi, Anna Paquin, Jaromír Hanzlík, …

Jednotliví študenti (stážisti) sa aj podelili o vlastné zážitky a pocity z Karlových Varov:

Iris: ,,Počas festivalu v Karlových Varoch som sa cítila ako v inom svete. Je to tam čarovné a plné pozitívnej energie. Pre mňa najväčším zážitkom je to, že som spoznala ľudí, ktorých aj po festivale zaraďujem do kolónky PRIATELIA. Niet sa čomu čudovať. Fotenie v alobale ľudí zbližuje, okrem iného (áno, aj to sme robili).“

Lýdia: ,,Uvedomila som si aké je dôležité vedieť pracovať v tíme. Navzájom sa motivovať, dopĺňať a hlavne sa rešpektovať. Taktiež som si uvedomila, že každý človek je iný, jedinečný a s každým treba inak komunikovať, poprípade vidieť problém aj z jeho strany. Naj zážitok boli všetky tie párty, na ktoré sme mali voľné vstupy, tvárili sme sa ako zo smotánky a hodovali sme do neskorých ranných hodín.“

Patrik: ,,Karlove Vary sú jednou z najlepších príležitostí, ktorá naša škola ponúka. Vyskúšate si pritom reálnu prácu novinára, spoznáte neskutočných ľudí a zažijete zážitky, na ktoré budete ešte dlho spomínať.“

Lucia: ,,Stáž na veľkom festivale, akým je KVIFF, mi dala do života nielen viac profesionálnych skúseností, ale aj príležitosť ukázať, že ich viem využiť. Najväčším zážitkom bol festival sám o sebe. Jeho atmosféra, filmy, prácou strávené dni a zábavou zaplnené večery s inšpiratívnymi ľuďmi, ktorých som tam mala možnosť spoznať.“

Lenka: ,,Prvýkrát som stáž na KVIFF zažila ako bakalárka v roku 2015. Vtedy to bolo iné. Karlove Vary 2018 mi v prvom rade dali nové priateľstvá a kontakty do života. Spoznala som našich šikovných študentov a skvelých začínajúcich novinárov. Nadobudla opäť ďalšie skúsenosti, naučila sa viac trpezlivosti. V neposlednom rade, kto si nezamiluje Vary, nie je človek. Vary festivalom žijú a teší ma, že my tiež. Top zážitok? Day off. Máme aj vlog, škoda, že nie dostupný širokej verejnosti (haha).“

Matej: ,,Bola to pre mňa veľká príležitosť vyskúšať si mediálnu prácu. Prinášal som informácie pre ľudí priamo z diania tejto veľkolepej akcie prostredníctvom fotografií a videí. Priamo som prispieval do spravodajstva rôznych televízií. Túto príležitosť hodnotím pozitívne, pretože som získal veľa skúseností, mal som možnosť stretnúť sa bližšie s mnohými osobnosťami. Ďakujem všetkým, ktorí so mnou spolupracovali a boli súčasťou.“

Michal: ,,Stáž v Karlových Varoch mi v prvom rade zvýšila sebavedomie, stres a skúsenosť. Až keď človek zažije takúto akciu, zistí, čo všetko si môže dovoliť. Určite sa naučíte lepšie si zorganizovať čas a určiť si priority. Prvýkrát je to vždy ťažké, pretože idete na cudzie teritórium, kde sa nemôžete spoliehať na skúsenosti druhých. Ide o veľmi spontánnu vec.“

Jakub: ,,Stáž v Karlových Varoch ma obohatila o mnohé. Po ľudskej stránke bolo prínosné spolupracovať s novými ľuďmi, ktorí mi poskytli inú perspektívu na dianie. Po profesionálnej som sa následne snažil hľadať nové uhly pohľadu a spôsobu zachytenia momentu. Zaujímavým zážitkom bola večerná párty s uzavretou spoločnosťou, kde sme sa dostali v úlohách poľského herca s produkčnou, a tak sa zabávali celý večer.“

Simona: ,,Stáž v Karlových Varoch mi dala dobru skúsenosť do života, tým, že som sa naučila lepšie pracovať v kolektíve, pod stresom a nátlakom, a byť odvážnejšia. Celý festival bol silným zážitkom. Vidieť známe osobnosti, robiť s nimi rozhovory a vidieť ako ľudia za nimi šalejú je neskutočný pocit, najmä keď som od nich bola len pár cm.“

Dominika: ,,Mesto Karlove Vary má svoje čaro, ale počas festivalu žije filmom a je to cítiť na každom kroku. Táto eufória stiahla aj mňa. Je to zážitok vidieť a stretnúť osobnosti z filmovej brandže. Už sme neboli len študenti. Menili sme sa na profesionálov, medzi ktorými to občas škrípalo, ale vždy sme držali pokope. Najväčší zážitok pre mňa bolo osobné stretnutie s Jaromírom Hanzlíkom, s ktorým sme robili rozhovor.“

PhDr. Jozef Tinka, PhD.: ,,Opäť sa v tíme prejavili sľubné talenty! A vznikli nové priateľstvá. To mi dáva energiu pokračovať v ojedinelom projekte novinárskych stáží. Zároveň, viac ako v minulosti, som vypozoroval, kde treba vzdelávací systém viac priblížiť praxi, aby študenti dokázali lepšie pracovať so zdrojmi a rozvinúť vlastnú kreativitu. Vždy sa teším, keď sa mladé talenty presadzujú a cez KVIFF sa to už tradične darí. Preto má stále väčší zmysel tento projekt zdokonaľovať.“

Autor: Dominika Petráková

Foto: Dominika Petráková, Jakub Kňažko

Vizuál festivalu sa na desať dní preniesol aj na nás, pretože sme sa aspoň na chvíľu mohli v Karlových Varoch vcítiť do kože profesionálnych novinárov, fotografov, moderátorov či kameramanov. Okrem samotnej novinárskej eufórie sme sa však rozhodli touto ideou inšpirovať aj o čosi kreatívnejšie a rovno to aj zdokumentovať. Poňali sme ju však trochu z iného uhla pohľadu a namiesto zámeny identity so známymi osobnosťami sme si v rámci nášho tímu zamenili tie vlastné.

Túto myšlienku zrealizovala Aneta Štefkovičová.

Autor: Nikoleta Žišková

Foto: Aneta Štefkovičová

Okrem týchto zvučných mien sme však na slávnostnom otvorení nechýbali ani my ako zástupcovia našej alma mater a niekoľkých slovenských médií. Už počas prvého dňa sa nám podarilo dostať k pár osobnostiam či dokonca fotiť a nakrúcať priamo na červenom koberci vedľa zástupcov známych médií. Ako #15madžentoví vám budeme pravidelne prinášať najväčšie zaujímavosti priamo z diania festivalu.

Autor: Nikoleta Žišková, Mária Kolčáková

Autor videa: Ján Proner

Autori fotografií: Aneta Štefkovičová, Mária Savkaničová, Júlia Blažejová, Daniela Slávová

Aktuálne festival oslavuje svoje 50. výročie. O chvíľu budete aj vy oslavovať svoje ”okrúhliny” na jeho podieľaní sa. Dvadsať rokov je dlhý čas – je niečo, na čo ste za svoju kariéru výnimočne hrdý?

Som hrdý, ako sa celá tá akcia vyvinula. Od toho, ako sme začínali a ako ten festival vyzeral, až po to, kde je dnes. Nedokázal by som z toho vypichnúť jednu vec, vnímam to skôr ako celok. To, že sem stále jazdia mladí ľudia ako sme boli my pred dvadsiatimi rokmi, možno to je to výrazné. Tento rok bolo najviac ľudí v stanovom mestečku… je pekné, že tá akcia má zmysel pre novú generáciu.

Pozícia výkonného riaditeľa vám bola takpovediac šitá na mieru. Čo je náplňou práce riaditeľa festivalu? Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Ono je to z každého niečo, tak ako je tá pozícia pomenovaná. Financovanie festivalu najviac riešime samozrejme s pánom Bartoškom, tie organizačné a technické veci s Petrom Lintimerom, vedúcim produkcie. Čo sa týka väzieb na ľudí v zahraničí, to riešime s Karolom Ochom. My štyria spolu trávime najviac času. S Karolom jazdíme na veľké festivaly a pravidelne na cesty do Ameriky, New Yorku, L.A. Bežný deň je klasika, teraz počas festivalu zistíme, kto s nami z partnerov zostane, budeme vedieť, koľko nás ten festival presne stál a budeme sa snažiť zohnať viac peňazí. Už pomaly pripravujeme veci na ďalší ročník.

Funguje to tak, že skončí jeden ročník a automaticky prechádzate do príprav na ďalší?

De facto ten momentálny ročník je pre nás hlavne prípravou na ďalší. Vtedy, keď ľudia ten festival sami vidia, máme najlepšiu príležitosť prebrať s nimi to, či budú pokračovať, čo väčšinou aj robia. Snažíme sa mať aj dlhodobé zmluvy s partnermi, aby to bolo jednoduchšie a aby sme vedeli s čím môžeme narábať. Veľká otázka je hotel Thermal, ktorý bol pre festival postavený. Verím, že si aj ministerstvo financií uvedomilo, že sa k tomu baráku nedá pristupovať ako k štandardnému hotelu, ktorý je majetok štátu. Bez neho by festival nemohol existovať. To je jedna veľká téma, ktorá sa každý rok prelína s našou prácou.

„Atmosféra tu je unikátna, to skutočne nie je nikde inde na žiadnom festivale, ktorý som navštívil.”

Takže neviete odhadnúť konkrétne časové obdobie, koľko trvajú prípravy, to asi ide viac–menej ruka v ruke…

Presne, ono to trvá celý rok. Počas celého toho roka je nás tam desať a intenzívnejšie je to ku koncu. Robíme ešte festival krátkych filmov v Prahe, takže niektorí zo štábu už skoro neodchádzajú a ostávajú s nami celý čas. Posúvame sa k januáru, kedy prichádza viac a viac ľudí. Niektoré veci robíme v horizonte nie len roka, to je tých rokov vtedy viac. Napríklad Richard Gere, na ňom sme pracovali osem rokov. Posledné dva roky intenzívnejšie. To sú veci, ktoré musíte robiť kontinuálne.

Je niečo, čo vás dokáže pri vašej práci demotivovať?

Je toho veľa, ale nemôžem vám to povedať (smiech). Predovšetkým, keď narazíte na ľudí, ktorí nechcú. Túto prácu musíte robiť s tým, že ju máte radi. My sme si nikdy nemysleli, nikto z nás, že to bude vec, ktorá by nás živila. Robili sme to, pretože nás to bavilo a chceli sme byť toho súčasťou. Potom je problém, keď narazíte na ľudí, ktorí v tom vidia len príležitosť niekde zarobiť peniaze. Keď k tomu, nechcem aby to znelo pateticky, nepristupujú poctivo.

Čo je pre vás osobne vo vašej práci najnáročnejšie?

Tá práca je strašne lákavá. Výziev je veľa a každý rok pracujeme s úplne inými filmami a ľuďmi, snažíme sa to posúvať ďalej. Samotná podstata festivalu, že ľudia prídu na jedno miesto a spoločne sa chodia pozerať na filmy, je fantastická. Najťažšia vec je udržať celý tím vyladený, aby tí ľudia dokázali spolu dobre vychádzať. To je vlastne časť mojej práce, prepájam všetky jednotlivé oddelenia.

S kým sa vám najťažšie spolupracovalo počas vašej kariéry?

Keď sme sa pred 8 rokmi stretli s agentom Richarda Gerea, boli sme v podstate dohodnutí už vtedy, že plánuje cestu. Potom sa to na chvíľu odmlčalo a posledné dva roky sme komunikovali intenzívnejšie. Robert de Niro bol tiež náročný. Ide o to, že im neplatíme za to, že prídu. Keď majú 14 dní voľno a rozhodnú sa ísť, chcú ho stráviť s rodinou. Takže potom sa musí zorganizovať celá tá cesta. Keď som tu začínal a mal som potom na starosť hviezdy… Je to vlastne také vtipné oproti tomu, ako je to dnes doladené. Vtedy sme im neposielali dopredu nič, oni vôbec nevedeli, čo ich tu čaká a nikoho to moc nezaujímalo. Dnes je to úplne iné, pracuje na tom veľký tím Veroniky Gočovej. Stále hovoria s agentmi… Už sme sa v tomto veľmi posunuli.

„Samotná podstata festivalu, že ľudia prídu na jedno miesto a spoločne sa chodia pozerať na filmy, je fantastická.”

Ako sa vám spolupracuje s prezidentom festivalu, pánom Bartoškom?

My s pánom Bartoškom… To je strašne dlhý príbeh. On mi bol dokonca svedkom na mojej prvej svadbe. Ja mu stále vykám, on mi tyká. Aj napriek tomu, že mi tykanie navrhoval niekoľkokrát, nesúhlasil som. Sú niektorí ľudia, ktorým budem vykať stále. Sme priatelia, ale zároveň je to stále môj šéf a tak k tomu musím pristupovať. On je skvelý chlap, niekedy náročný, až veľmi. Stále je to o kompromisoch, nie je to vždy jednoduché, ale aj tak je to skvelé.

Výkonný riaditeľ festivalu – to bolo to, čo ste vždy chceli robiť?

Nie, chcel som pracovať pre Sláviu. Tam som sa videl, že budem robiť niečo pre ten klub. Potom sa to zvrhlo týmto smerom… Nikdy som nad tým veľmi nepremýšľal, nemal som nejakú utkvelú predstavu, čo by som chcel robiť a takto sa to vyvinulo… A je to lepšie, než by si človek mohol predstaviť.

Váš batôžkársky príbeh o tom, ako ste prvýkrát prišli na festival, je známy. Šťastnú náhodu, kedy ste sa dostali k novinárskej akreditácii, ste tiež pomenovali ,,drobným študentským podvodom”. Prezradíte nám ho?

Jasné, to vám poviem, bolo to veľmi jednoduché. Stalo sa to tu, o poschodie nižšie, v akreditačnej miestnosti. Prišiel som tam a mal som mať vybavenú nejakú študentskú kartu a tam nič, vtedy v tom bol šialený zmätok… Zrazu som uvidel, že vedľa sa vydávajú novinárske akreditácie. Dievčatám som povedal, že som tam mal jednu potvrdenú a ony sa ma spýtali, ako sa volám. „Mucha”. „Tak my vám ju vytlačíme.” A tak som ju dostal, svoju prvú novinársku akreditáciu, veľmi jednoducho. Lenže tie dievčatá poriadne nevedeli, čo majú na starosť…

„Verím, že si aj ministerstvo financií uvedomilo, že sa k tomu baráku nedá pristupovať ako k štandardnému hotelu, ktorý je majetok štátu. Bez neho by festival nemohol existovať.”

Je nás tu 11 študentov z Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave. Ako vnímate možnosť, ktorú nám poskytol pán Bartoška – mladí žurnalisti akreditovaní na festival tohto mena? Otvorili sa tým nejaké brány? Je to pozitívne aj pre festival?

Jednoznačne áno. To je trochu ako keď som hovoril o tom stanovom mestečku. Publikum vo Varoch je vďaka kontinualite a množstvu filmov veľmi skúsené publikum. Úplne to otvára iný pohľad. My ho vychovávame, pretože prinášame filmy a trochu určujeme vkus. Ľudia si potom samozrejme vyberajú. Niečo sa im páči viac, niečo menej. Ale aj tak robíme tú prvú selekciu. Tiež sem vozíme študentov, tento rok sme po prvýkrát urobili Feature Frames, najväčšie talenty. Založili sme nadáciu, ktorá podporuje študentov. Rovnako tak chceme vychovávať novinárov, ľudí, ktorí o filmoch píšu. Vidím to tu, že ľudia sa v týchto veciach málo vyznajú. Vary majú obrovskú výhodu, ľudia sa s tým svetom môžu veľmi jednoducho stretnúť a naučiť sa v tomto formovať.

Máte čas aj na iné aktivity? Ako sa dokážete odreagovať?

Snažím sa športovať a mám troch synov. Keď mám čas, chcem byť s nimi.

Na záver – čím sa karlovarský festival odlišuje od zahraničných?

Jednoznačne je ľahšie dostupný pre bežné publikum. Atmosféra je tu unikátna, taká skutočne nie je nikde inde na žiadnom festivale, ktorý som navštívil. Je to oslava filmu a filmári to tu milujú, pretože si ho pozrú s normálnym publikom, čo sa im často nestáva. Je to aj začiatok prázdnin a ľudia sú naučení sem jazdiť. Vlastne máme polovicu práce za sebou, pretože ľudia sem chcú ísť a tešia sa, nemusíte im nič dokazovať. Je dôležité, aby sa bavili. Celý rok riešia nejaké problémy a potrebujú týždeň, kedy na to zabudnú.

Autor: Lenka Ďurišová

Foto: Simona Mičová