Z hodín pani Bugošovej mi utkvelo tvrdenie, že novinárčina je služba verejnosti. Vnímam ju až vznešene, ako poslanie. Novinárov preto mám – rovnako ako záchranárov, lekárov, hasičov či vojakov – v kolónke hrdinovia. Myslím si, že pre výkon svojho povolania musia mať altruistický osobnostný základ, odvahu a vôľu pomôcť v kríze aj na úkor vlastného pohodlia. Mám ich preto v úcte.

Môj prvý (uvedomený) kontakt s dobrovoľníctvom bol v roku 2022 na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici. Prihlásila som sa ako dobrovoľníčka na oddelenie médií a PR, aby mi to pasovalo do životopisu. Na začiatku mi celý EYOF prišiel strašne „prehajpovaný“ a myslela som si, že reálne nebude takou obrovskou udalosťou. Omyl. Je ako malá olympiáda.

Športové dobrovoľníctvo má v sebe osobitný „drajv“, vďaka ktorému som chcela makať (čo znie mojej salamistickej pracovnej náture až neuveriteľne) a byť tak súčasťou niečoho väčšieho. Asi nikdy sa mi nestalo, že by som si tak rýchlo sadla s toľkými ľuďmi, nikto s nikým nemal väčší problém a všetci dokopy sme sa vedeli mimoriadne dobre zabaviť.

Bystrický EYOF bol až utopisticky dobre zorganizovaný, plný dobra a ľudsky blízky a blízko ľudský. Naštartoval mi chuť pracovať na sebe, roznášať dobro a nebáť sa medzinárodných vôd.

Keďže ma môj prvý festival maximálne nadchol, hneď po jeho konci som sa prihlásila na ďalší, do slovinského Mariboru. Spolu s ďalšími nadchnutými dobrošmi z Bystrice sme vytvorili v Maribore solídnu slovenskú enklávu. Tieto dobrovoľnícke výpravy ma stoja len cestu a vreckové.

Vráťme sa na začiatok

Neuvedomene som však začala dobrovoľníčiť už v roku 2017, keď som vstúpila do Slovenského skautingu. Vtedy mal pre mňa skôr povahu záujmového krúžku či formy trávenia voľného času. No všetky výpravy či akcie mali svoj dobrovoľnícky význam – opravovali sme studničku, zbierali peniaze v Deň narcisov a roznášali Betlehemské svetlo. Aj len tvoriť program či variť deckám na skautskom tábore je dobrovoľnícka služba druhým.

Dnes aktívne neskautujem, no zásady a hodnoty tohto hnutia vo mne ostali a žijem podľa nich. Vraví sa, že raz skautom, navždy skautom. Potvrdzujem. Skauting ma dovychoval, aj keď som doň vstúpila až ako 17-ročná.

Najsilnejším momentom skautskej služby pre mňa bolo, keď Ukrajinci utekali cez hranice pred vojnou. Skauti tam vytvorili funkčný systém pomoci a koordinovali aj ďalšie zložky. Bola som vtedy na nás neuveriteľne hrdá. Ja som pomáhala z úzadia, s Radou pre komunikáciu. Aktivizoval ma krízový stav a cítila som, že moja pomoc má zmysel.

Dobrovoľníctvo sa stalo súčasťou mojej – požičiam si výraz novinárky Ireny Brežnej – „patchworkovej“ identity. Už je mi až zvykom. Poskytuje hrejivý dopamín a vracia mi vieru v ľudstvo. Je odpoveďou a zvládacím mechanizmom ľudskej zloby. Keďže stále prichádzam na to, kto som a pozorujem, kým sa stávam, som vďačná dobrovoľníctvu, že môžem objavovať (seba).

Tipy ako začať

Ak chcete vyskúšať iné ako športové či skautské dobrovoľníctvo, pozrite si Európsky zbor solidarity (European Solidarity Corps) a podpornú organizáciu Mladiinfo. ESC vám hradí cestovné, ubytovanie, stravu, vreckové, poistenie a kurz jazyka. Viete nájsť projekty rôznej dĺžky (1 – 12 mesiacov) a zamerania (kultúra, ochrana životného prostredia, vzdelávanie, pomoc po prírodnej katastrofe a pod.). Humana organizuje 10-mesačný program, z ktorého polroka strávite v Afrike či Indii. Alebo darujte krv.

Od pondelka 22. februára organizujú akciu s názvom Týždeň dobrých skutkov. „Prostredníctvom týždňa dobra by sme chceli dať ľuďom príležitosť pomáhať a zároveň ich informovať o dobrých projektoch, do ktorých sa oplatí zapojiť či podporiť ich,“ hovorí Janka Reháková, spoluzakladateľka Baterkárne.

Počas siedmich dní uverejňujú na svojich sociálnych sieťach, aký dobrý skutok urobili. Napríklad v pondelok každé dieťa, ktoré navštívilo ich prevádzku, dostalo sladkosť zadarmo.

Stačí použiť hashtag #konamdobro

K dobrým skutkom vyzývajú aj ostatných. „Dávame ľuďom možnosť zapojiť sa do výzvy #konamdobro na sociálnych sieťach jednoduchým zdieľaním dobrých skutkov, aby sme ukázali, že veľa drobných vecí, ktoré robíme každý deň, sú v skutočnosti dobrými skutkami, aj keď ich tak nevnímame,“ hovorí Janka.

Baterkáreň spolu s iniciatívou Pošli dobro poukazujú aj na osamelých dôchodcov. Ak im chcete spríjemniť deň a vyčariť úsmev na tvári, stačí kontaktovať Pošli dobro na Facebooku alebo Instagrame. Vyplníte dotazník a následne si vyberiete osobu, ktorej napíšete list. So svojimi skutkami sa môžete podeliť aj s ostatnými.

Do 27. februára máte možnosť priniesť do ich prevádzky suché trvanlivé potraviny, ktoré majú minimálnu spotrebu do augusta. Následne ich Baterkáreň daruje združeniam, ktoré pomáhajú v núdzi. „Spolupracujeme s niekoľkými organizáciami, ktoré pomáhajú ľuďom v Trnave a po ukončení zbierky ich budeme kontaktovať a potraviny im odovzdáme. Oni budú vedieť najlepšie, kto ich potrebuje najviac,“ vysvetľuje Reháková.

Baterkáreň pomáha celý rok

Trnavská Baterkáreň je prvé reuse centrum na Slovensku, ktorého hlavnou myšlienkou je predĺžiť životný cyklus starých, ale funkčných vecí, ktoré ľudia nepotrebujú a nepoužívajú. Týždeň dobrých skutkov teda vôbec nie je jedinou formou ich pomoci. Za symbolický príspevok ponúka centrum možnosť kúpiť si nielen oblečenie, ale aj potreby do domácnosti či dekorácie. Príspevky putujú na prevádzku centra a organizovanie ďalších dobročinných akcií.

V súčasnosti, počas pandémie, fungujú ako drogéria. Ak vás Baterkáreň zaujala, môžete si v nej vyskúšať dobrovoľníctvo, ktoré bolo témou onlinovej diskusie s dobrovoľníčkou Ashley Eaton.

https://www.facebook.com/BaterkarenTrnava/videos/877675183025870

Momentálne im pravidelne vypomáha približne 10 ľudí, zväčša sú to študenti stredných a vysokých škôl. „Pracujeme na množstve aktivít, a preto vítame akúkoľvek pomoc. Dobrovoľníci nám pomáhajú s chodom komunitného reuse centra, s webstránkou, sociálnymi sieťami, fotografovaním, tvorbou grafických materiálov, písaním blogov či organizovaním podujatí. Bez nich by Baterkáreň fungovala len veľmi ťažko,“ uzatvára Reháková.