Študentka Klaudia nakupuje v second-handoch od úplného detstva. Pamätá si, ako ju tam mamka brávala, keď bola ešte malá, a tak si vytvorila vášeň, ktorá ju neopustila až doteraz. V posledných rokoch si však začala všímať zmeny. „Sekáče sa dosť spopularizovali. Kedysi tam chodilo len pár ľudí. Teraz, keď je nová kolekcia, sa dnu pomaly ani nedostaneš, lebo príde veľký nával zákazníkov,“ opisuje Klaudia.

Popularita a nárast predaja v second-handoch sa odráža aj na číslach. Podľa globálneho prieskumu spoločnosti Thredup vyše polovica zákazníkov si v priebehu roka 2023 kúpila oblečenie z druhej ruky. Záujem majú hlavne mladí ľudia. Z generácie Z a mileniálov si kúpilo použité oblečenie 65 %. Európska ambasádorka klimatického paktu Lidia Martin odhaduje, že do roku 2030 by second-handový trh mohol byť dvakrát väčší ako trh rýchlej módy.

Nákupná horúčka hrozí aj v sekáčoch

Second-handy sa považujú za skvelú ekologickú alternatívu nakupovania oblečenia, ktoré vedú k udržateľnejšiemu prístupu k oblečeniu. Ich nízke ceny ale môžu lákať k nezodpovednému a impulzívnemu nakupovaniu podobne ako vo fast fashion predajniach. „Keď som bola mladšia, zvykla som čakať na výpredaje v sekáčoch, kedy všetko stálo jedno euro alebo 50 centov. Potom som si nakúpila úplné somariny, ktoré som ani nenosila. Podobnej nákupnej horúčke sa teraz už vyhýbam,“ uvádza absolventka FMK Lucka.

Psychologička Barbora Kuchárová, ktorá sa venuje prevencii proti závislostiam, hovorí, že dopaminové nadšenie z nakupovania je veľmi krátkodobé. „Najskôr žena pociťuje eufóriu, že si niečo kúpila. Potom prichádza domov s pocitmi viny, hovorí si, že si to mala odoprieť, ďalší sveter už nepotrebuje.“

Nadmerné nakupovanie môže prerásť až do závislosti. Ťažko sa však odhaľuje, keďže na prvý pohľad si ju nevšimnete. Psychologička Kuchárová pracovala s klientkou, mladou mamičkou závislou na nakupovaní v second-handoch. Navštevovala ich pre veľmi lacné oblečenie, no skutočným dôvodom bola potreba oddychu, ktorý ako mama popri starostlivosti o deti nachádzala len pri tejto činnosti.

Podľa psychologičky môže časté nakupovanie značiť hyperkompenzáciu. Človek si neprítomnosť niečoho (vzťahov, lásky, sebaprijatia) vynahrádza prebytkom iného. „Ľudia túžia po exkluzivite, výnimočnosti, že sú nenahraditeľní, napríklad vo vzťahoch. Obchodné reťazce im ponúkajú tento pocit,“ opisuje Kuchárová.

Hodnotu nachádzame v schopnosti nakupovať

S prehnaným nakupovaním sa spája pojem konzumná spoločnosť, ktorá kladie dôraz na neustálu potrebu spotrebovať nové produkty. Aj keď je v súčasnosti konzumerizmus na Slovensku veľmi rozšírený, pred desiatkami rokov bola situácia úplne iná. „Za komunizmu boli výrobky drahé, silným ekologickým faktorom bola vysoká cena. Keď stál sveter 300 korún a zarobili ste 1 500, tak ste si nekúpili štyri svetre. Boli ste radi, že máte jeden alebo dva. Dnes kúpite vo výpredaji rifle za 20 eur, čo ľudí láka. Keď je niečo dostupné, tak si to doprajú,“ vysvetľuje sociológ SAV Milan Zeman.

Poukazuje na fakt, že výrobky kedysi aj niečo vydržali a kvalita bola pýchou výrobcu. Dnes sa však vyrábajú produkty, aby sa čo najrýchlejšie museli vymeniť. Ako príklad sociológ uvádza topánky, ktoré keď si hneď po kúpe odložíte do skrine, za päť rokov by sa mala rozpadnúť podrážka. Od obuvníka zistil informáciu, že výrobcovia používajú prchavé látky, ktoré vydržia tak akurát záručnú dobu, teda dva roky.

Podľa sociológa otvorený trh a konkurencia spôsobili, že z oblečenia sa stal rýchloobrátkový tovar. Rovnako sa rozšíril predaj fast fashion, kde sa módne trendy menia v priebehu mesiacov. Psychologička Kuchárová hovorí, že práve preto pribúdajú prípady závislosti na nakupovaní. „Žijeme v konzumnej spoločnosti, kde sa konzum spája s našou hodnotou. Náš potenciál sa meria schopnosťou nakupovať,” dodáva.

Sekáčový nešvár menom Shein

Obeťou konzumerizmu sú aj second-handy. „Kedysi tam bolo o dosť jednoduchšie nájsť kvalitné, pekné kúsky. Teraz veľa oblečenia, ktoré ponúkajú, sú značky Shein, H&M a podobne,“ rozpráva o svojej skúsenosti Klaudia. Rovnako aj absolventka FMK Lucka v nich pozoruje nárast fast fashion a ultra fast fashion značiek.

Nekvalitné oblečenie trápi aj samotné vedenie second-handov. „Vidíme to na percentách v rámci triedenia. Kedysi, keď sme nakúpili textilnú surovinu, až 50 % z nej bolo takej dobrej kvality, že sme ju mohli predávať v predajniach. Teraz to predstavuje niečo medzi 30 – 40 %,“ opisuje manažérka Textil House Zdenka Komárová.

Ľudia podľa nej nakupujú veľmi lacno a kvalita pre nich nie je prvoradá. Podobne manažér značky Humana Zdenek Nosek vidí problém v tom, že ľudia prešli na kúpu menej kvalitných vecí vo väčšom množstve. Odráža sa to potom na predajniach second-handov, kde sa objavuje menšie percento kvalitných kúskov oblečenia.

Manažér Humany apeluje na ekologický princíp sekáčov. „Naši zákazníci tým, že kupujú oblečenie z druhej ruky, odďaľujú nákup toho nového, čo má priamy vplyv na dopyt a aspoň čiastočné zníženie výroby, ktorá zaťažuje životné prostredie masívnym spôsobom. Ak by sme second-handy nemali, dopyt po novom oblečení by prudko vzrástol,“ hovorí. Síce kvalita produktov v second-handoch klesá, absolventka FMK Lucka oceňuje, že ich kúpou dokáže predĺžiť životnosť jednotlivých kúskov namiesto toho, aby skončili hneď v koši.

Mladým nevadí priplatiť si za udržateľnosť

Študentka Kika rada nakupuje v second-hadoch nielen pre udržateľnosť, ale aj pre originalitu ponúkaného tovaru. Má svoj špecifický štýl a zameriava sa na retro módu. Väčšinu zaujímavých kúskov vo svojom šatníku našla práve v obchodoch z druhej ruky. Pochvaľuje si, že stále v nich dokáže nájsť staršie a kvalitné produkty vyrobené z tradičných materiálov namiesto umelých látok.

Rovnako ale priznáva, že nakupuje aj vo fast fashion reťazcoch, pretože niekedy nemá čas na „hrabanie sa“ v sekáčoch. Svoje nákupné správanie opisuje: „Rýchlu módu kompenzujem internetovými obchodmi, ktoré sa zameriavajú napríklad na čisto bavlnené výrobky a smerujú k udržateľnosti. Rada podporím slovenských výrobcov. Fast fashion je pre mňa skôr krajná možnosť.“

V dôsledku environmentálnej krízy sa v dnešnej dobe kladie väčší dôraz na ekologickú stránku módneho priemyslu, ktorý predstavuje tretie najviac znečisťujúce odvetvie výroby. Podľa prieskumu KMPG 68 % mileniálov a generácie Z zo Slovenska akceptuje priplatiť si za udržateľný produkt. Trend udržateľnosti môžeme vidieť aj na sociálnych médiách. Vo videách koncipovaných ako anti-haul tvorcovia vyzývajú sledovateľov, aby zbytočne nekupovali produkty, či už kvôli ich osobnej zlej skúsenosti alebo zbytočnosti.

Stopka prehnanému nakupovaniu

Psychologička Kuchárová radí, aby si ľudia, ktorí majú problém s nadmerným nakupovaním, urobili inventúru svojej duše a pozreli sa, ktoré veci skutočne potrebujú, čoho majú dostatok, a tak si stanovili stopku. Do obchodov pomáha chodiť s nákupným zoznamom a nakupovať transparentne. Niektorí ľudia závislí na nakupovaní majú podľa psychologičky tendenciu kamuflovať svoje nákupné správanie. Napríklad schovávajú štítky z oblečenia v smetnom koši alebo chodia nakupovať do rozličných predajní, aby ich ľudia nespoznali.

Pri podobných prípadoch je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a problém riešiť s terapeutom. Psychologička radí: „Dôležitá je analýza, teda zistiť problém, ktorý riešim nakupovaním. Môže to byť napríklad aj strach zo samoty, strach zo starnutia alebo potreba zažívať blízkosť ľudí. Potom sa treba rozhodnúť pre zdravšie spôsoby, ktorými by si človek vedel uspokojiť svoju potrebu.“

Zaoberáte sa ekonomickým trhom. Ako by ste popísali konzumerizmus?

Charakterizoval by som ho ako myšlienku na zvýšenie spotreby tovarov a služieb na trhu, kedy ľudia kupujú viac ako skutočne potrebujú, a tým vytvárajú prebytok. Nakupujú veci, ktoré majú radi, páčia sa im alebo o nich počuli, no v skutočnosti ich nepotrebujú. Konzumerizmus ako taký však presnú definíciu nemá.

Kde podľa vás pramení a ako sa prvýkrát prejaví?

Podľa môjho názoru je v nás od narodenia a postupne sa stupňuje. Napríklad, keď ide dieťa s rodičmi do obchodu, vidí tam nejakú sladkosť alebo hračku a veľmi ju chce. Dieťa samozrejme nevie zvážiť, či ju potrebuje alebo nie, ale vyzerá dobre, videlo ju v televízii alebo medzi kamarátmi a automaticky na ňu ukáže, že ju chce.

Keď to rodičia posúdia a povedia nie, nastáva plač. Môžeme to nazvať prvým prejavom konzumerizmu. Tým pádom sa dá povedať, že to máme istým spôsobom v sebe zakorenené, tie emócie sú v nás odjakživa.

Prečo je v súčasnosti konzumerizmus lákavý?

Najmä pre našu náklonnosť k dostupnosti. Ak je niečo ľahko dostupné, automaticky to chceme. Napríklad Coca-Cola, prečo ju pijeme? Lebo ju nájdeme skoro v každom obchode. Na tomto princípe sa zakladá celý konzumerizmus. Ľudia môžu mať všetko, čo chcú a to takmer okamžite. V histórii sa to nedialo, pretože kedysi to boli veľké korporácie, ktoré tvorili produkty. Teraz môže aj malá firma vďaka technológiám predávať výrobky celému svetu.

Konzumerizmu pomáha tiež cesta najmenšieho odporu. Ľudia idú na internet, párkrát kliknú a o chvíľu majú produkt pred domom. Okrem toho rozhoduje aj sociálne schválenie. Kedysi sme si kúpili niečo, čo mal aj sused, no dnes je náš sused celý svet. Čo vidíme na Instagrame, TikToku, Facebooku a hlavne medzi influencermi, to chceme aj my.

Prečo tomu toľko ľudí podľahne?

Ako som povedal, je s nami už od narodenia a my, ľudia sme boli stvorení nedokonalo, čo nás zároveň aj robí jedinečnými. Táto nedokonalosť takisto znamená, že robíme iracionálne chyby, a tým prechádzame do niečoho, čo sa nazýva bounded rationality alebo bounded self-control.

Opíšme si teóriu bounded rationality.

Je to takzvane ohraničená realita a hovorí o tom, že človek nemá dostatok informácií alebo znalostí. Zároveň tu zohráva rolu aj čas, pretože človek nemá na rozhodovanie rok, ale len istý krátky časový úsek.

Tým do toho vkladáme emócie a následkom toho robíme namiesto správnych nákupov uspokojivé. Čiže vyberáme alternatívu, o ktorej si myslíme, že je pre nás najlepšia. Väčšinou však nie je správna, hlavne z ekologického hľadiska. Alebo to je niečo, čo nevyhnutne nepotrebujeme.

Kedysi sme si kúpili niečo, čo mal aj sused, no dnes je náš sused celý svet. Chceme to, čo vidíme na sociálnych sieťach.

A čo bounded self-control?

Táto teória je o tom, že spotrebitelia racionálne premýšľajú a vedia, že keď tovar presiahne užitočnosť, prestanú si ho kupovať. Napríklad, keď máme množstvo tričiek, ďalšie si už nekúpime. Avšak túto sebakontrolu máme veľmi ohraničenú alebo je veľmi nízka, a tým sme, ako som už spomínal, istým spôsobom nedokonalí a určité predispozície nás vedú práve ku konzumerizmu. 

Dokážeme ho ovládať a kontrolovať naše správanie počas nákupov?

Do určitej miery áno. Je to však veľmi subjektívne, pretože kým niekto potrebuje len jedno auto pre celú rodinu, pre iných sú tak akurát štyri, aby mal každý v rodine vlastné.

Napriek tomu vieme trénovať naše myšlienky. Uvedomiť si, že nepotrebujeme hneď všetko, na čo si zmyslíme, alebo si nemusíme znova kúpiť niečo, čo už máme. Môžeme si nechať niekoľko dní na to, aby sme si premysleli, či to skutočne potrebujeme alebo sa len chceme niekomu zapáčiť. Keď sa už pre danú vec rozhodneme, je fajn, aby bola skôr z udržateľných zdrojov, prípadne od lokálnych a menších výrobcov.

Konzumerizmus je síce zlý, ale poháňa ekonomiku. Peniaze sa musia hýbať.

Povedal by som, že pri nakupovaní fungujeme na princípe horúceho taniera. Pokiaľ sa nepopálime a nebudeme niesť následky za naše činy, nepoučíme sa. Čiže napríklad, ak si nepozrieme nejaký dokument o súčasnej situácii na planéte a nevstúpime si do svedomia, budeme nakupovať aj naďalej.

Čo chceme v sebe týmto správaním uspokojiť?

My, ľudia uplatňujeme princíp vyhýbaniu sa bolesti a odmien. Keď nás bolí chrbát, môžeme vyhľadať doktora alebo si doprajeme niečo lepšie a ideme na wellness. To je problém konzumerizmu, spája obe veci dokopy. Racionalizujeme, že niečo potrebujeme, aby sme mali pohodlnejší život a cítili sa dobre.

Ako ďaleko to môže zájsť?

Myslím, že po fyzickej stránke veľmi ďaleko a môže to byť naozaj zlé. Veľkú účasť na tom majú najmä sociálne siete ako Instagram, ktorý nie vždy odzrkadľuje skutočný svet.

Tiež sa môžeme rozprávať o TikToku, ktorý dáva mladým ľuďom endorfíny po zhliadnutí ďalšieho a ďalšieho videa, až sa stanú závislými. Toto celé umocňuje konzumerizmus. Dostane sa tak aj do reálneho života a našich nákupov, pretože máme pocit, že potrebujeme čoraz viac.

Môže sa stať, že aktuálne stúpanie cien a kríza odradia ľudí od prílišného nakupovania?

Áno aj nie. Ľudia budú rozhodne šetriť a nakupovať menej, avšak horšia časť je, že sa budú snažiť nakupovať práve lacnejšie veci. Tie majú v konečnom dôsledku ešte väčšiu záťaž na ekológiu a životné prostredie. Čiže, keď si to zhrnieme, môže to byť ešte horšie.

Veľa ľudí konzumerizmus odsudzuje, no sú aj takí, ktorí majú vďaka nemu prácu. Čo si o tom myslíte?

Sám by som bol rád, keby neexistoval, no pravdou je, že poháňa ekonomiku. Síce je zlý, ale akú má alternatívu? Nemáme inú možnosť, pretože peniaze sa musia hýbať. Ľudia na ňom vybudovali všetky systémy a celé fungovanie. Keby každý šetril, ekonomika sa zastaví a všetko padne.

Je konzumerizmus viac rozšírený online alebo v realite?

Určite online, pretože nákup na internete je jednoduchší ako ísť do kamenného obchodu. Ja sám som ten typ. Nechce sa mi tam stáť, pozerať, vyberať si, rozprávať sa s predavačmi a nakoniec to celé odniesť domov. Jednoduchšie je vybrať si online.

Ak je niečo ľahko dostupné, automaticky to chceme. Preto je pre nás konzumerizmus lákavý.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami?

Naša krajina je niekde v strede. Ľudia musia mať, samozrejme, peniaze, aby mohli nakupovať a je známe, že Slovensko nepatrí medzi najbohatšie, ale ani medzi najchudobnejšie štáty. Tým pádom je na stredovej čiare a občas sa otáča skôr na stranu konzumerizmu ako proti nemu.

Spomínali ste dokumenty, ktoré nám vedia nastaviť zrkadlo a pomôcť nepodľahnúť spotrebnému nakupovaniu. Máte nejaké tipy?

Áno, napríklad Netflix má mnoho dokumentárnych filmov o konzumerizme a bojoch proti nemu. Jedným z nich je Seaspiracy, v ktorom tvorcovia vyobrazili znečisťovanie morí a lovenie rýb. Ďalej Planet Earth, krásne vyobrazenie zeme, jej fungovanie a problémy. Rozhodne odporúčam každému si to pozrieť.

PETER MÚČKA

Svoju kariéru začínal vo financiách v spoločnostiach Sympatia Financie, neskôr radil firmám pri nákupe a predaji. Založil menšiu agentúru Diverze Consulting, ktorá sa venovala behaviorálnemu poradenstvu pre e-commerce biznisy. Momentálne pracuje pre Creative Dock ako produktový konzultant pre budovanie mobilnej finančnej aplikácie v 12 krajinách blízkeho východu a Ázie.