Od konca februára vakcínu od spoločnosti AstraZeneca sprístupnili aj pracovníkom, ktorí sú v každodennom kontakte so zákazníkmi. Prihlasovanie prebiehalo vždy v stredu a voľných bolo približne 500 miest na celom Slovensku.

Nepríjemnosti pri vakcinácii

Najväčším problémom je registrácia. Aj keď boli viaceré mestá na krátky čas voľné, väčšine záujemcov sa miesto vakcinácie presunulo aj na druhý koniec Slovenska. Ivana (47) z Trnavy bola medzi prvými, ktorí sa registrovali na očkovanie v prvej vlne. Na základe miesta bydliska si vybrala Trnavu, ale pri registrácii zistila, že sa musí očkovať až v Banskej Bystrici: ,,Bola som z toho nepríjemne prekvapená, zadávala som Trnavu, ale asi neboli voľné miesta. Museli sme do Banskej Bystrice cestovať vlakom až päť hodín, nakoľko nemáme auto.“

Každý zaregistrovaný pacient dostal evidenčné číslo o mieste, poradí a čase očkovania. Ivana sa nachádzala v Banskej Bystrici pripravená na vakcináciu: ,,Stáli sme pred budovou, ale bol tam chaos. Prišli ľudia z celého Slovenska, dokonca aj z Bratislavy. Rady boli neorganizované, ľudia nevedeli, kde je vchod, resp. východ. Čas očkovania nám napokon presunuli o polhodinu neskôr.“

Zdravotníci za to nemôžu

Zdravotný personál mal tiež problémy s identifikáciou pacientov, nakoľko registrácia prebieha online a s informátormi, ktorí zapisujú telefónne kontakty, miesto a čas očkovania.

Sestrička Mária z Trnavskej nemocnice potvrdila, že neorganizovanosť a časová tieseň na vakcinačných miestach nie sú chybou personálu: ,,Informátori nám poskytnú meno a telefónne číslo. Väčšina z nich nesedí s ľuďmi, ktorí sa na očkovanie objednali, preto sme museli vykonávať kontrolu dvakrát. To nám zabralo viac, ako sme očakávali a ocitli sme sa v časovej tiesni. Rady sa predlžovali a mali sme množstvo sťažností. Snažili sme sa ubezpečiť pacientov, že priebeh bude rýchlejší.“

Nasledujúci problém bol aj v tom, že po prvej fáze očkovania niektorí nedostali spätnú textovú správu o ďalšej vakcinácii AstraZeneca: ,,Po prvom očkovaní sme mali čakať dva týždne na ďalšie informácie. Ako som  čakala, neprišlo mi nič. Musela som kontaktovať nemocnicu. Nakoniec mi druhú vakcináciu zabezpečili v Trnave,“ hovorí Ivana.

Na túto situáciu opätovne zareagovala sestrička Mária: ,,Veľa ľudí telefonuje na naše oddelenie, pretože nevie, čo má robiť. Snažíme sa vyhovieť všetkým, ale na základe toho, že nastala chyba pri registrácii, je ťažké spraviť niečo z mojej pozície.“ 

Očkovanie pre pracovníkov sa zastavilo z dôvodu nedostatočného množstva vakcín od spoločnosti AstraZeneca. Poslednými očkovanými boli ľudia, ktorí mali dostať druhú dávku. Registrácia by sa mala v najbližších týždňoch upraviť, aby nespôsobovala problémy.

V tomto rozhovore zistíte aj:

• prečo môžu byť obchody otvorené a kostoly nie,
• prečo koronavírus nie je výhovorka pre neúčasť na svätej omši,
• prečo posiela esemesky veriacim,
• ako sa snaží udržiavať pokoj v tomto kritickom čase,
• ako je to s vysväcovaním sviatostí.

Ako vyzerá váš deň počas tejto krízy?

Ráno sa modlím breviár a po raňajkách zvyknem odpovedať na e-maily. Pokiaľ necelebrujem svätú omšu večer, robím to ráno. Doobeda vybavujem telefonáty a sväté spovede si zvyknem načasovať na popoludnie. Ak je pekné počasie, idem sa prejsť niekde do prírody mimo ľudí. Popri prechádzke sa dá vynikajúco rozjímať a modliť.

Večer sa modlím breviár a ďalšie modlitby. Pozriem si televízne noviny a zatelefonujem rodine a známym. Počas dňa alebo večer pred spaním udelím na diaľku kňazské požehnanie farníkom. Aktuálne tiež dva až trikrát do týždňa vysluhujem sviatosť krstu. Čaká nás aj niekoľko sobášov a párkrát do mesiaca mávame aj pohreb.

Čo hovoríte na celkovú momentálnu situáciu týkajúcu sa pandémie?

Veľmi rád počúvam lekára Vladimíra Krčméryho. Hovorí, že vo svojom živote zažil aj horšie epidémie, ako je táto súčasná. Tým nechcem situáciu zľahčovať. Naopak, je mi úprimne veľmi ľúto tých, ktorí jej podľahli. Modlím sa za obete pandémie, za ich príbuzných, za lekárov a zdravotníckych pracovníkov. V neposlednom rade ma mrzí aj ťažká ekonomická situácia, ktorej v tomto čase čelíme.

Veriacim osobne veľmi rád posielam esemesky s duchovným obsahom, a to v nedele alebo tiež počas rôznych sviatkov. Dávam im tak najavo, že na nich myslím a že sa za nich modlím. Je to vhodný spôsob, ako byť v kontakte najmä so staršími ľuďmi, ktorí nemajú internet.

Ako vnímate tento stav „nečinnosti“ z pohľadu kňaza?

Mnoho povinností nám kňazom ubudlo. Je však potrebné uvažovať nad tým, akým adekvátnym spôsobom sa v tomto čase môžeme my kňazi veriacim duchovne priblížiť. Namiesto šírenia paniky by sme mali ľuďom prinášať svetlo nádeje. Namiesto toho, aby sme podľahli pokušeniu lenivosti a nečinnosti, by sme mali hľadať spôsoby, ako efektívne využívať čas.

Namiesto šírenia paniky by sme mali ľuďom prinášať svetlo nádeje.

Opatrenia vlády sú pomerne prísne. Svätá omša v čase korony má svoje limity. Čo na ne hovoríte? Ako ich prijala Cirkev?

Kvôli náročnosti aktuálnej situácie nepovažujem rozhodnutie KBS (Konferencie biskupov Slovenska) o verejnom slávení bohoslužieb na území Slovenska za nesprávne. Neverejné slávenie svätých omší je ako pre veriacich, tak aj pre nás kňazov veľkou bolesťou. Pre vyššie dobro, ktorým je teraz zdravie občanov, je ale vhodné chrániť sa aj týmto spôsobom.

Prečo?

Niektorí ľudia namietajú, že v obchodoch s potravinami je aj pri dodržaní opatrení Vlády Slovenskej republiky pomerne veľké množstvo ľudí. Sťažujú sa, že na svätej omši nemôže byť ani len zopár veriacich. Pán arcibiskup Stanislav Zvolenský na jednu podobnú námietku istého novinára povedal, že verejnosť azda nezachytila jednu dôležitú informáciu – kostoly môžu byť otvorené.

Zároveň aj v kostoloch platí rovnaké nariadenie vlády, a to, že na 25 metrov štvorcových sa môže nachádzať jedna osoba. K nášmu terajšiemu chápaniu „zákazu“ slávenia svätých omší verejným spôsobom prispelo azda aj to, že sa prakticky nedá vybrať (povedzme pri kostole bežnej veľkosti) približne 30 „spravodlivých“, ktorí by boli účastní danej svätej omše. Čo potom s ostatnými veriacimi?

Čo pre vás ako pre kňaza ale aj bežného človeka znamená dobrovoľná karanténa?

V prvom rade nevychádzať z domu, ak to nie je nevyhnutné. Ak nás zavolajú k chorým, musíme ísť. Prejsť sa do prírody je ale zdravé, no najlepšie mimo ľudí. Do potravín idem tiež len raz za čas a urobím si väčšie zásoby. Mnoho ľudí doma nezvláda takzvanú ponorkovú chorobu, najmä, ak ide o početnejšie rodiny. Vhodné je vopred si stanoviť domáce pravidlá, povinnosti a kompetencie jednotlivých členov rodiny. Ak je to možné, každý deň by si ľudia mali nájsť trochu času aj na oddych a relax.

Ako vnímajú miestni veriaci toto obdobie?

Väčšine veriacim verejné sväté omše veľmi chýbajú, čo bolo cítiť najmä počas sviatkov Veľkej noci. Najväčšiu bolesť som ale vnímal pri pohrebných obradoch. Konajú sa totiž bez svätej omše iba vonku na cintoríne pri jame, navyše pri minimálnom počte ľudí. Mám však nádej, že keď táto epidémia skončí a začnú sa sláviť verejné bohoslužby, veriaci si budú svätú omšu a sviatosti vážiť viac.

Je potrebné sa modliť aj za tých, ktorí sú vlažnejší vo viere, aby ju kvôli súčasnej duchovnej nečinnosti nestratili. Aktuálne v sobotu sobášim jeden snúbenecký pár. Na obrade budú prítomní iba snúbenci, svedkovia a ja. Bez svätej omše, spevokolu, organistu, rodiny, príbuzných a dokonca aj bez rodičov snúbencov. Dúfam, že sa mi podarí milými slovami preklenúť túto zvláštnu atmosféru.

Kontaktujú vás veriaci ohľadom pomoci alebo rady?

Áno, ide najmä o duchovno-pastoračné a psychologické rady. Medzi prvé spomenuté patria typické otázky, ako napríklad: „Platí mi svätá omša v čase korony cez Lux alebo Lumen? Ak som sa nemohol na prvý piatok vyspovedať, stačí, ak oľutujem svoje hriechy? Musím sa z toho ešte potom dodatočne vyspovedať?“ Otázok tohto typu je neúrekom. Snažíme sa veriacim vyhovieť aj pri dodržaní hygienických predpisov a nariadení Vlády Slovenskej republiky.    

Ja som kňaz. Týmto ľuďom najviac pomáha, keď ich trpezlivo vypočujem.

Druhá skupina otázok je psychologického charakteru. Ide o vyjadrenia typu: „Pán kaplán, bojíme sa, že sa aj my nakazíme a zomrieme. Čo máme robiť? Bojíme sa o našu babku. Žije sama a má 70 rokov. Čo by ste doporučili?“ Takýchto a im podobných prosieb o pomoc je mnoho. Lenže ja nie som ani lekár ani psychológ. Ja som kňaz. Týmto ľuďom najviac pomáha, keď ich trpezlivo vypočujem, keď im poviem, že na nich myslím, stojím pri nich a modlím sa za nich. Niekedy je to veľmi náročné. Hlavne starší ľudia opakujú do telefónu svoje pocity beznádeje a zúfalstva dookola niekedy aj desaťkrát.

Majú mať veriaci obavu z toho, že si neplnia „povinnosti veriacich“ tým, že nechodia do kostola?

Vôbec nie. Hriech sa pácha úmyslom. Ak človek nemá úmysel nezúčastniť sa svätej omše, predpokladá sa, že by sa na nej za bežných okolností zúčastnil. To možno predpokladať aj o našich veriacich. Viaže ich však povinnosť svätú omšu pozerať alebo aspoň počúvať cez televízne, internetové alebo rádiové prenosy, a to v nedeľu a v prikázané sviatky. Zhrešiť by teda mohol ten, kto by v tieto dni z úplnej pohodlnosti alebo ľahostajnosti svätú omšu nesledoval alebo aspoň nepočúval.

https://www.instagram.com/p/BdW6gA_Hd5k/?utm_source=ig_web_copy_link

Chodí si aj kňaz v týchto dňoch niekam po rady? Hoci aj telefonicky?

Áno. Niektorí kňazi spolu žijú na fare, ako napríklad ja a pán farár v Hruštíne. Okrem toho som prostredníctvom telefónu v kontakte aj s inými kňazmi. Osobne si zvyknem volávať s jedným mojím spolužiakom, ktorý je tiež duchovný.

Ako by ste povzbudili veriacich, ale aj neveriacich?

Všetkých by som rád posmelil k tomu, aby si navzájom pomáhali a aby chránili najmä dôchodcov a zaujímali sa o nich. Vhodnou možnosťou je, ak im nakúpite potraviny. Ak to nie je možné, môžete im byť k dispozícii aspoň prostredníctvom telefónu. Veriacich by som poprosil, aby sa neprestávali modliť za odvrátenie koronavírusu a tiež za to, aby sledovali sväté omše cez televízne prenosy.

Čo je ešte dôležité?

Hlavne aby sme neprepadali strachu a panike. Tá nikomu nepomôže. Naopak, povzbudivé milé slová a slová útechy každému pomôžu. Bojím sa niekedy totiž toho, že mnohí dôchodcovia sa síce možno nikdy koronavírusom nenakazia. Zato však onedlho skončia na oddelení psychiatrie. Nenastane očakávané preplnenie interných oddelení, ale tých psychiatrických.

Ako je to s prijímaním sviatostí?

V tomto koronačase sa prakticky okrem sviatosti birmovania, ktorá sa kvôli dočasnej nemožnosti veriacich zúčastňovať sa verejne na svätých omšiach neorganizuje, vysluhujú všetky ostatné sviatosti.

Vedeli by ste ponúknuť rady, ako ostať silný na duchu i na tele?

Na duchu, ako hovorí Božie slovo: „Modliť sa a neochabovať.“ Pre telo dobre padne prechádzka na čerstvom vzduchu v prírode, samozrejme, mimo ľudí. Hovorí sa, že v zdravom tele je aj zdravý duch. Prečo to teda nespojiť? Osobne sa veľmi rád chodím prechádzať do prírody s ružencom v ruke.

Čo hovoríte na názor, že celá situácia je akýmsi trestom alebo skúškou od Boha?

Trest to určite nie je. Boh si však vo svojej dobrote a prozreteľnosti dokáže aj takéto skutočnosti použiť na spásu človeka. Pýtate sa ako? Tak, že ľudia sa v týchto neľahkých situáciách pod vplyvom uvedomenia si svojej ľudskej ohraničenosti prestanú egoisticky zameriavať na seba. Začnú si všímať druhých, prestanú žiť svetsky a začnú žiť viac duchovne.

Medzi opatrenia patrí napríklad prerušenie prezenčného vyučovania, ktoré nahradilo distančné, teda bez priameho kontaktu vyučujúcich a žiakov. Zatvoriť sa museli taktiež všetky internáty či knižnice. Ako teda prebieha online výučba na univerzitách a vysokých školách?

Lekárska fakulta Univerzity Komenského

Na oficiálnych stránkach Univerzity Komenského v Bratislave sa od začiatku pandémie vyskytlo viacero vyhlásení. Podľa najnovšieho ostanú dvere všetkých fakúlt až do odvolania zatvorené.

Lekárska fakulta UK sa taktiež musela prispôsobiť a presunúť svoju výučbu na internet. Študentka druhého ročníka Martina to hodnotí negatívne: „Vyučujúci nám dávajú z rôznych predmetov testy každý týždeň, aby sme sa aj naďalej učili. Je to namáhavejšie, pretože učiva je teraz viac ako v normálnom režime. Na našej fakulte je veľmi dôležitá praktická časť výučby, ktorá ale momentálne nie je možná.” 

Prednášky nie sú vysielané v konkrétny čas a dátum naživo, vyučujúci urobí prezentáciu so sprievodným slovom a študenti si ju môžu kedykoľvek pozrieť. Výhodou je, že sa ku materiálom môžu znova vrátiť. Martine podľa jej slov chýba pravidelnosť. „Bola som zvyknutá ísť ráno na seminár alebo prednášku a byť aktívna počas celého dňa. Teraz keď som doma, je ťažšie vstať a ísť sa učiť. Chýba mi sústredenie a motivácia.”

Obmedzenia narušili aj plánovanú Konferenciu Študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) a tiež XV. ročník Vedeckej konferencie doktorandov LF UK v Bratislave. Obe prebehnú v online podobe a diváci sa budú môcť zapojiť aj do diskusie.

Na Lekárskej fakulte začiatkom apríla úspešne prebehli aj prvé online štátne skúšky. Konali sa za prísnych podmienok tak, aby skúšajúca komisia, ale aj študenti, neriskovali svoje zdravie. Vedenie fakulty a pedagógovia si novú formu skúšania cez internet aj napriek počiatočným predsudkom pochvaľujú a vyhovuje im. Podobnú formu bude mať aj skúškové obdobie, ktoré začína od 18. mája do konca júna.

Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach  

Keď začala momentálna situácia naberať na vážnosti, univerzita poslala všetkých študentov domov a nastalo samoštúdium, ktoré trvá doteraz. Postupuje sa podľa vopred určených sylabov. Vyučujúci posielajú učivá, zadania alebo prezentácie, ktoré si študent doma sám vypracuje. Online prednášky sú taktiež súčasťou štúdia, no záleží na predmetoch konkrétneho študenta.

Študentke Ivane takýto dočasný pôsob online výučby nevadí: „Vyhovuje mi, že nemusím cestovať do školy. Aj komunikácia s vyučujúcimi je omnoho lepšia, sú ohľaduplnejší a chápu prípadné komplikácie. No dlhodobo si to predstaviť neviem, chýbajú mi najmä praktické cvičenia.”

Štátne skúšky budú prebiehať prezenčnou formou za prísnych hygienických podmienok. Študenti aj skúšajúca komisia musia mať rúška a rukavice, dodržovať odstup, akýkoľvek osobný kontakt je rovnako zakázaný. Možnosť vykonať online štátnice majú len študenti, ktorí sa nachádzajú v zahraničí. Skúškové obdobie začína od 11. mája a bude prebiehať pomocou softwarového systému Moodle.

University of Manchester v Anglicku

Vo Veľkej Británii sa výučba taktiež presunula do virtuálneho prostredia. Vyučujúci na komunikáciu využívajú najmä aplikácie Zoom alebo Collaborate. Učí sa podľa predchádzajúcich rozvrhov. No keďže na univerzitu chodí veľa študentov z krajín, ktoré ležia v rôznych časových pásmach, online prednášky sú nahrávané. „Dochádzka“ teda nie je hodnotená veľmi prísne.

Štátnice v tejto krajine neexistujú. Pre úspešné ukončenie magisterského stupňa štúdia je potrebné zvládnuť všetky skúšky v zimnom aj letnom semestri a odovzdať diplomovú prácu. Dohromady tak študent musí získať 180 kreditov za dvanásťmesačný študijný program.

„Som rada, že vyučovanie prebieha aj naďalej, chcela by som totiž ukončiť školu v predtým stanovenom dátume. Je pre mňa oveľa ťažšie učiť sa doma, no COVID- 19 nám ukázal, že množstvo vecí sa dá riešiť aj cez internet a niektoré z nich ostanú už iba v onlinovej sfére,” myslí si študentka Zuzana.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda sa musela prispôsobiť novým podmienkam. Na fakulte masmediálnej komunikácie preto prebehol online anonymný prieskum, do ktorého sa zapojilo 366 študentov. Tí mohli vyjadriť svoje názory na momentálnu situáciu a taktiež dopomôcť k zlepšeniu výučby.

Výsledky hovoria, že až 83 % študentov vníma účasť na prednáškach z domu ako výhodu, najmä kvôli ušetrenému času, ktorý by inak precestovali.

Ako správne kašľať?

To je jedna z informácií, ktorá je možno banálna, ale o to dôležitejšia. Mnoho z nás kašle i kýcha do svojich dlaní. S tými si následne podávame ruky, chytáme kľučky či pomocou prstov ťukáme do telefónov. Takisto nie je správne, ak pri kašli nepoužívame ruky vôbec a vylučujeme kvapôčky (koronavírus je kvapôčková infekcia, ktorá sa šíri vzduchom, pozn. red.) do okolia. Najlepšou a najbezpečnejšou metódou je požívať náš rukáv, resp. predlaktie. Táto časť nášho tela totižto neprichádza tak často do kontaktu s inými predmetmi alebo osobami ako práve dlane.

Ako reagovať pri prejave symptómov?

Ak pociťujete ťažkosti s dýchaním, kašlete alebo máte zvýšenú teplotu, riaďte sa heslom Dr. Medovej: „Telefonicky kontaktujem lekára a za žiadnych okolností nejdem do čakárne.“ Takýmto prístupom by ste ohrozili nie len ostatných, ale aj samých seba.

Následne k vám príde špeciálna infekčná sanitka. Rozdiel medzi infekčnou a obyčajnou záchrankou je v tom, že jej obsluhujúci personál má na sebe špeciálny oblek. Tí vás následne prevezú na infekčné oddelenie, kde sa podrobíte patričným vyšetreniam.

Dokáže alkohol naozaj sám poraziť koronavírus?

Na našu otázku odpovedala pani doktorka veľmi pohotovo: „Alkohol koronavírus nezabije, je to hlúposť.“ Síce by alkohol teoreticky dokázal koronavírus zahubiť, ale to len pri vyššej telesnej teplote ako 56°C. Čo je prakticky nemožné dosiahnuť, resp. pre organizmus to je životu nebezpečné.

„Alkohol koronavírus nezabije, je to hlúposť.“

V niektorých krajinách sa rozšíril trend alkoholoických sprejov, ktoré ľudia po sebe striekajú ako repelent. Ak koronavírus máte, je používanie podobných sprejov zbytočné. Môžu však byť nápomocné, pri dezinfikácii dlaní, ktoré sú kritickou časťou nášho tela.

Ako predísť nakazeniu?

Stopercentná odpoveď na túto otázku neexistuje, keďže žijeme v rýchlej dobe. Ľudia cestujú z kontinentu na kontinent a je prakticky nemožné zamedziť kontaktu s nakazenou osobou. Pani doktorka uviedla tri najdôležitejšie veci, vďaka ktorým môžeme znížiť riziko nakazenia na minimum: pravidelná osobná hygiena, pud sebazáchovy a sebareflexia.

Dôvodom, prečo je veľmi náročné tento vírus izolovať, je vysoká inkubačná doba. Zatiaľ čo prasacia chrípka sa prejavila do šiestich dní, koronavírus sa môže prejaviť v období štrnástich dní. Pre mnoho ľudí je prirodzene náročné vydržať 2 týždne v aspoň relatívnej izolácií, čo je jedným z hlavných dôvodov rýchleho šírenia.

Zdôrazňovala aby sa ľudia, ktorí nedávno navštívili kritické oblasti (Ázia, Južná Kórea alebo severné Taliansko) vyhýbali veľkým davom ľudí, t.j. nákupné centrá, školy, vlakové či autobusové stanice a pod. Je dôležité, aby človek nezatajoval, že sa v daných krajinách nachádzal.

Samozrejme je dôležité sa kritickým oblastiam vyhýbať. Na tejto mape detailne vidíme štatistické údaje a farebne vyznačené oblasti, ktoré by sme určite v najbližšej dobe nemali navštíviť.  Ak by ste náhodou koronavírus dostali, nepodliehajte panike, nie je „automaticky po vás“. Úmrtnosť pri ľuďoch od 20 do 29 rokov je 0,2% čo je takmer rovnaké číslo, aké je bežné pri klasickej chrípke (0,1%).

Môže sa koronavírus rovnať s inými epidémiami modernej histórie?

V priebehu posledných 100 rokov na našej planéte vzniklo niekoľko ničivých pandémií. Napríklad typ vírusu H1N1, ktorý bol príčinou šírenia chorôb pri prasacej aj španielskej chrípke len zriedkavo napádal ľudí s vyšším vekom ako 60. U koronavírusu je to úplne inak. Práve seniori (nad 80 rokov) sú najohrozenejšou vekovou kategóriou kvôli nižšej obranyschopnosti organizmu.

Je dôležité začať od seba a byť disciplinovaný. Dodržiavanie hygieny, správna metóda kašľania a kontrolovanie zdravotného stavu sa môžu zdať banálne, no práve naopak, práve počas týchto dní sú mimoriadne dôležité. Aj v tomto prípade platí, že je nevyhnutné všímať si maličkosti.