Psychologická teória opisuje priateľstvo ako vzťah, z ktorého plynie nejaký benefit. Musí to tak vždy byť, že je priateľstvo výhodné?

Znie to ako pragmatická definícia. Keď benefity berieme ako niečo iné než materiálne veci, napríklad ako emocionálne či intelektuálne potešenie, tak áno. Sú to benefity. Budeme sa stretávať s niekým, ku komu nič necítime? Kto nás ani myšlienkovo neobohacuje? Asi nie. Robíme tak s rodinnými príslušníkmi. O nich sa staráme, aj keď nám to neprináša nijaký prospech. Je to pekné slovo, benefit. Vlastne to znamená dobro.

Je benefit to, čo priateľstvo odlišuje od lásky, ktorá môže byť aj platonická či neopätovaná?

Láska obsahuje erotický aspekt, ktorý je súčasťou aj priateľstiev, ak je pre nás ten druhý príťažlivý. Dokonca štúdie ukazujú, že jeden z trapasov, ktorý medzi opačnými pohlaviami vzniká je, že muži častejšie vnímajú erotickú náklonnosť k svojim kamarátkam. Dezinterpretujú ich priateľské správanie a prekročia hranicu. Ženy bývajú prekvapené, pretože vnímajú erotický aspekt oveľa menej a to aj napriek tomu, že sa im muž páči. V priateľstvách necítia erotickosť tak často ako muži.

Je potrebné mať zreteľne stanovenú hranicu, kde priateľstvo končí a začína niečo sexuálne. Lezie mi na nervy, keď spolu dvaja chodia a hovoria, že to je môj priateľ, moja priateľka. Akože frajerka? Nepomáha mi to rozlišovať, či ide o sexuálny vzťah alebo nie.

Môže priateľstvo roky fungovať aj keď muž cíti erotický aspekt a žena nie? Budú stále priatelia, kým náklonnosť neprejaví žena?

Áno. Keď sa s niekým začneme zbližovať, erotický aspekt tam skôr či neskôr vstúpi, nedá sa mu vyhnúť. Takto vznikajú páry. Ľudia sa spolu kamarátia, a keď je záujem obojstranný, prerastie to do niečoho viac. Ale na priateľskej úrovni vieme ostať, aj keď tam je erotický náboj.

Kamarátime sa ešte? V puberte je to otázka života a smrti.

Je to iné, keď je jeden z priateľov vo vzťahu? Napríklad, keď má muž partnerku, vníma erotickosť svojich kamarátok menej?

Nie, možno by ženy chceli, aby to takto bolo, no má to niekoľko premenných. Jednou z nich je, koľko má muž testosterónu. Ak ho má viac, tak oveľa ľahšie pociťuje svoje libido (sexuálnu túžbu – pozn. red.) a príťažlivosť k iným. Je to normálne, aj ja sa tak cítim, aj keď som 36 rokov s tou istou ženou. Je rozdiel prežívať náklonnosť, erotickú príťažlivosť a následne urobiť nejaké kroky, aby som to dokonal.

Stáva sa z priateľstva láska častejšie v určitom veku?

Keď začína puberta, je typická tým, že sa rozbúria hormóny. Máme na to aj dáta. Nedeje sa tak len preto, aby sa zmenilo telo, ale aj preto, aby sme vnímali príťažlivosť iných ľudí okolo nás. Samozrejme, kombinuje sa to aj s nízkou mierou sebaistoty, ktorú ako mladí cítime. Vo veku od 15 do 25 rokov cítime príťažlivosť silnejšie ako v 45 až 55. V mladosti sme na to naprogramovaní.

Prečo?

Rozmnožovanie. Je to jediný dôvod existencie akéhokoľvek biologického organizmu. Potravu zháňame preto, aby sme prežili až do okamihu, kedy sme schopní rozmnožovania. Rozmnožíme sa, dochováme potomkov k samostatnosti a potom môžeme v pokoji umrieť. Ďalej je to na našich potomkoch. Sme zložitejší než žaby či jašterice, takže vnímame viac stránok vzťahov. Je to priateľstvo alebo už nie? Je to platonická láska alebo nie? Bude ma mať rád naspäť alebo nie? Viac si to komplikujeme, ale dôvodom je, aby sme si vybrali dobrého partnera.

Keďže sme počas puberty najotvorenejší a najemocionálnejší, tvoríme si vtedy aj najsilnejšie priateľstvá?

Áno. Dokonca v neskoršom detstve od 8 až 10 rokov, keď máme okolo seba kamarátov a kamarátky, už vtedy k nim prežívame náklonnosť intenzívne. Slúži to na to, aby sme si okolo seba vytvorili sieť ľudí, ktorým môžeme dôverovať a ktorí môžu dôverovať nám. Podobne sociálne sú asi len delfíny, kosatky či veľryby. Človek je tvor sociálny, outdoorový a pohybový. Celý mozog a organizmus je nastavený na to, aby sme vnímali iných ľudí ako naše životné prostredie.

Preto ideme s čistou dušou, intenzívne a emocionálne cez pubertu do priateľstiev. Na základnej alebo strednej škole intenzívne prežívame či sa s nami kamarátka ešte kamaráti, alebo už nie. Či si našla inú najlepšiu kamarátku alebo nie. V puberte je to pre nás otázka života a smrti. Priateľstvá určujú aj náš pocit sebahodnoty.

Vrátim sa k tomu, čo ste vraveli, že človek je tvor sociálny. Veľa ľudí má mylnú predstavu napríklad o introvertoch a myslia si, že sa socializovať nechcú. Ako pristupuje introvert k svojím priateľstvám?

Pre extroverta sú zaujímavé podnety vonku, pre introverta skôr jeho vnútorné prežívanie, ktoré je ale reakciou na vonkajší svet. Extroverti sa správajú k  vonkajšiemu svetu ako k zaujímavým objektom. Preto ľahšie a častejšie pristupujú k iným ľuďom a vytvárajú viac interakcií, ktoré vnímajú, ako ste aj sama v úvode povedala, ako benefity. Tieto vzťahy vytvárajú veľmi rýchlo, no rovnako rýchlo ich vedia aj opustiť.

Introverti berú do úvahy to, čo vo vzťahoch prežívajú a na nasýtenie im stačí menej ľudí. Poznám ale aj kopec introvertov, ktorí nemajú problém sa dať do reči s hocikým cudzím. Introverzia neznamená hanblivosť či nezáujem o sociálne vzťahy. Skôr to, že v prítomnosti viacerých ľudí je ich vnútorná reakcia taká silná a intenzívna, že je to pre nich zahlcujúce. Extrovert si v pohode sadne s desiatimi a stíha, pretože nemá také silné vnútorné odozvy, ktoré by ho zahltili. 

Ako ste už spomenuli, na základnej či strednej škole prežívame svoje priateľstvá veľmi intenzívne a prvá veľká skúška nás čaká po odchode na vysokú. Stáva sa, že sa postupne ľudia odcudzia. Znamená to, že priateľstvá vznikli na základe nejakej blízkosti v priestore?

Je to tak vždy. Platí to aj pre partnerské vzťahy. Väčšina ľudí sa dostane do partnerských vzťahov s tými, ktorých mali nablízku. Žiadne romantické ideály, že príde z diaľky nejaký neznámy princ. Poviem môj osobný príbeh. Tri roky pred Nežnou revolúciou som chodil na strojnícku fakultu. Prihlásil som sa tam preto, aby som nešiel na vojnu. Nezaujímalo ma nič strojárske a ani matematika. Išiel som ale z dobrého gymnázia, tak som sa tam dostal. Bol som obklopený samými mužmi, ktorých zaujímali stroje alebo šport, ktorý som ja robil, ale nebavilo ma sa rozprávať o športových televíznych prenosoch.

Cítil som sa, akoby som bol obklopený cudzími ľuďmi. Napriek tomu som si našiel skupinu ľudí, s ktorými som si rozumel a trávil som s nimi čas. Ale stále som prežíval silný pocit osamelosti. Ak by som však nemal žiadnych priateľov, asi by som ušiel po prvom semestri.

Je to teda o tom, že sa človek snaží prežiť v rámci skupiny alebo sme skôr poháňaní strachom z osamelosti?

Oboje. Osamelosť v nás vytvára silné stavy depresie a úzkosti. Pred tisíc a viac rokmi by sme sami neprežili. Pocit, že som v exile a sám je taký silný, že nielen spôsobuje psychické poruchy, ale často vedie aj k samovražde. Neurobiológ John T. Cacioppo skúmal vplyv osamelosti na telo a zistil, že je to ako keby sme vyfajčili možno dve krabičky cigariet denne. Vidieť to na mozgu, na srdci, na tepnách. Vzťahy si preto vytvárame aj pragmaticky, pretože je to lepšie, ako sa cítiť osamelo.

Kamarátstvo si na vysokej škole nevytvoríte v kaviarni.

Ako si udržať priateľstvá na vysokej škole?

Odísť na vysokú školu často znamená opustiť rodisko. Všetci zo strednej školy odídu inam a zrazu sa nám zmení život, sme v inom kontexte. Odpoveď na to je rovnaká ako na osamelosť. Vzťahy musíme aktívne udržiavať. Ja som to urobil ako pragmatické rozhodnutie. Organizujem stretávky zo strednej školy. Som rád, že to skupinu 15 ľudí aspoň trochu baví a sme šťastní, keď sme spolu. V čase neurologickej dospelosti, čo je zhruba keď končíme vysokú školu, okolo 25 rokov, by sme mali brať udržiavanie priateľstiev ako svoj celoživotný projekt. Mali by sme brať do úvahy, aký to má na nás zásadný dopad.

Niektoré priateľstvá však fungujú aj roky bez toho, aby zúčastnené strany tú snahu vynakladali.

Myslíte to tak, že keď sa náhodou stretneme po 10 rokoch, je to ako keby sme sa naposledy videli včera?

Áno.

Pri tých dobrých, srdečných, nepragmatických priateľstvách to funguje tak, že keď už máš niekoho rada a niekto má rád teba, prepojenie tam zostane, keď zostane tá spomienka na to, ako sme sa mali radi. Môže sa stať aj to, že sa s kamarátkou stretnete po 10 rokoch a zrazu zistíš, že ste sa obe posunuli inam. Vtedy tam spojenie nevznikne. Napríklad zistíš že je manažérka v banke a rieši iba to, ako je oblečená. Teraz sa urazia všetky manažérky v banke (smiech). Jednoducho sa jej zmenili priority.

Ide o moju hypotézu, ale podľa toho, ako poznám ľudí, to funguje takto. Keď stretnem niekoho po 10 rokoch a je to ako keby sme sa videli včera, zanechá to v nás veľkú stopu. Keď stretneme bývalého kamaráta a tento moment nenastane, zabudneme na to. Pamätáme si silný, dobrý zážitok. Aj zlý zážitok môže byť silný, ale muselo byť ísť o situáciu, kedy zistíme, že je to úplný chuj a pohádame sa.

Použijem príklad strojníckej fakulty, ktorý ste spomínali. Majú ľudia tendenciu znižovať svoje nároky na priateľov v závislosti od situácie? Ak to zoberieme do extrému toxických priateľstiev, kedy nám človek vyslovene ubližuje, sme ochotní to akceptovať, ak nemáme inú možnosť?

Áno. Ak je napríklad partnerský vzťah toxický a násilnícky, obeť má pocit, že odísť by bolo ešte nebezpečnejšie. Ostane sama, nebude mať kde bývať, ako sa o seba postarať. Platí to aj pre priateľstvá. Ak máme 15 dobrých priateľstiev a z jedného sa vykľuje d*bil, nemáme problém sa s ním prestať stretávať, pretože máme k dispozícii ďalších 14.

Ak ide o jediného človeka, ktorý nám ostal, psychologická odpoveď je, že aj z toho toxického vzťahu musíme mať nejaký profit, inak by sme ho opustili. Stále je tu niekto, kto sa o nás zaujíma, s kým sa môžeme stretávať, aj keď je to stále nepríjemné a ponižuje nás. Takže áno, znižujeme svoje nároky, pretože nám to dáva pocit, že sme stále s niekým prepojení. Dodáva nám to pocit sebahodnoty aj bezpečia. Je to paradoxné, keďže ten človek nami opovrhuje.

Ako by ste definovali toxický vzťah v priateľstve?

V súčasnosti to je moderný výraz. Všetko je toxické a všetci sú psychopati a narcisti.

Môže byť toxický vzťah priateľstvo, ktoré nie je 50/50, teda vyrovnané?

Nie. Aj v dobrom vzťahu sa niekedy pohádame. Aj v dobrom vzťahu mi niekto povie niečo, čo ma zabolí. Aj v dobrom vzťahu máme v niektorých veciach pocit, že dávame viac, pretože vidíme len svoju investíciu. No v niektorých situáciách dáva viac ten druhý. Existujú aj výnimky, kedy ten druhý len berie. Ale nemusí ísť o toxický vzťah.

O toxickom vzťahu hovoríme vtedy, ak nám druhý človek naozaj ubližuje fyzicky, psychicky, ponižuje nás, robí nám zle a my nie som schopní z toho vzťahu odísť. Na tomto type vzťahu sa podieľajú obaja – aj ten, ktorý ubližuje, aj ten, ktorý si nechá ubližovať. Ten, ktorý si necháva ubližovať, to dopustí preto, že nie je schopný odísť. Ak by mal vlastnosti, ktoré by mu to umožnili, povedal by „toto mi nerob“.

Ak je osoba v kamarátskom vzťahu schopná vzoprieť sa, nech sa vzoprie. Napríklad ak sa nám niekto stále sťažuje a je depresívny. Označíme to ako toxický vzťah, lebo nám to berie energiu. V tomto prípade sa však treba ozvať.

Mám kamaráta, ktorý sa stále sťažuje na to, čo všetko mu je a koľko chorôb má. Povedal som mu, že ma to nebaví a chcem, aby sme sa rozprávali aj o iných veciach. Mojou zodpovednosťou v priateľskom vzťahu je zmeniť aspekty, ktoré vnímam ako zaťažujúce. Dobrý kamarát je ten, ktorý sa ozve a povie, toto nerob, lezie mi to na nervy.

Má to aj druhý moment. Ak vidím, že má kamarát stránky, ktoré mi lezú na nervy, tak ho môžem akceptovať aj s tým, lebo ho mám rád. Urobím to pre neho, pretože to potrebuje. A keď mám toho dosť, tak mu po polhodine poviem, či sa môžeme baviť aj o mne, ako sa mám ja. Toto je úloha kamaráta.

Znamená teda rovnocennosť v priateľstve rešpektovanie hraníc?

Áno. Nie je to o tom, kto komu pomáha viac a kto menej. Priatelia nie sú tí, ktorí to majú 50/50. To je blbosť. Mám priateľov, ktorí mi dávajú viac a mám priateľov, ktorým dávam viac ja. Rovnocennosť je v tom, že vieme, ako to máme nastavené a slobodne to akceptujeme. Čiže áno, keď príde nejaká hranica, tak sa ozvem a poviem, že stačí. Ten druhý to akceptuje, pretože ma berie ako rovnocenného.

Čo ak sa ozvem a ten človek sa aj tak nezmení a ja potom cítim ublíženie, že sa o mňa kamarát nezaujíma?

Kamarátstvo by skončilo v prípade, ak to ten človek nedokáže alebo nie je ochotný zmeniť. Horšia možnosť je tá druhá. Je to znak toho, že mu v priateľstve nestojíš za to. Naozaj by som zvažoval, či v takom vzťahu zostať. Keď on povie, že buď ma berieš takého aký som, alebo je to tvoj problém, nie je to prejavenie snahy. To je dešpekt.

Ale ak sa ten človek spýta, čo môže pre mňa urobiť a bude sa snažiť, no nepôjde mu to, uznáš jeho snahu. Budeš ho mať rada, pretože sa stále snaží a zároveň učí, ako to robiť lepšie.

Je tam aj tretí aspekt. Aj vy sama v takom kamarátskom vzťahu potrebujete zvážiť, či ste ochotná akceptovať, že toto je on. Nie je to o tom, že by sa mal zmeniť, ale že má tieto vlastnosti, ktoré má dráždia, ale môžem zväčšiť svoju akceptáciu toho, aký je. Ale musí tam byť stále odozva, že sa ten druhý bude snažiť zmeniť.

Môžu to ovplyvniť aj rodičia? Napríklad, ak sme mali rodiča, ktorý sa o nás až tak nezaujímal, hľadáme si podvedome a sme ochotní akceptovať aj takých priateľov?

Je to spletitá sieť dôvodov. Prirodzene hľadáme nejaký dôvod, ktorý nám to vysvetlí. Odľahne nám, keď zistíme, že dôvodom je náš rodič. Ale vzorce si berieme aj z iných vzťahov, nielen od rodičov. Z môjho pohľadu je jedno, či je to kvôli nim. Dôležité je si uvedomiť, že zotrvávame nerozumne dlho vo vzťahoch, kde nás niekto nerešpektuje, nevieme mu to povedať a stále dúfame, že keď budeme priateľskí, lásku dostaneme naspäť. Rovnako ako sme dúfali, že ju dostaneme od rodičov. Ale už sme dospelí, nemôžeme sa hrať na to, že sme som taký kvôli rodičom. Musíme si uvedomiť, ako reagujeme.

Predstavme si teda, že nie sme dospelí. Vedia rodičia ovplyvniť naše správanie v priateľstvách počas detstva?

Jasné, keď sa nám v predškolskom veku ešte len dotvára mozog bez schopnosti veci hodnotiť, tak je vzťah k rodičom dôležitý. To ako fungujú vzťahy doma, vytvára predstavu, ako by mohli vzťahy fungovať aj v našich životoch.

Mám mamu, ktorá je veľmi impulzívna a srdečná, ale zároveň je to emocionálny terorista. Ako sa cíti ona, tak sa majú cítiť všetci. Je autoritatívna. Môj otec je zas emočne rezervovaný, láskavý, milý. A ja mám oba tieto vzorce, vidím, ako sa vo mne nejakým spôsobom spojili. Priťahovali ma vždy tiché, nenápadné ženy, kde som cítil tajomstvo. A pritom by ma mohli priťahovať impulzívne, emocionálne ženy. Tam som však mal strašidlo mojej matky. Toto inak hovorím vôbec prvýkrát, ale myslím, že to tak je.

Celý život sa učíme vytvárať nové typy vzťahov, ktoré nie sú ovplyvňované tým rodičovským. Menia nás minulé zážitky a skúsenosti. Ale tie sa dejú aj keď máme 20, 30, 40 rokov. Konštruktivizmus v učení spočíva v tom, že všetky zážitky začleňujeme do štruktúr, ktoré sme tam už mali a ktoré staré štruktúry ovplyvňujú. Meníme sa celý život a vieme meniť aj to, aké kamarátstva si vytvárame.

Môže sa stať, že v 50-tke stretnem človeka, s ktorým by som sa v 20-tke nikdy nekamarátil. Mal som taký vzťah a všetci sa mi čudovali prečo. Jednoducho som si s ním našiel kus spoločného sveta, kde to bolo možné. Potom prišla korona a Ukrajina a zmenilo sa to, lebo on bol na tej druhej strane.

K pandémii sa chcem dostať. Moja generácia študentov nastupovala na vysokú školu v roku 2020, keď covid prepukol. Ako to ovplyvnilo priateľské vzťahy?

U mladých ľudí, ktorí majú najsilnejšiu potrebu socializovať sa, to malo pochopiteľne najväčší dopad. U tridsiatnikov a vyššie to síce dopad malo, ale nie až taký veľký. V mladosti nás hormóny ťahajú, aby sme boli s ostatnými. Chalani nielen hľadajú frajerky, ale chcú si vybudovať nejakú pozíciu aj medzi ostatnými chalanmi. Dievčatá chcú byť v spoločnosti, aby si hľadali potenciálnych partnerov a vytvorili si podporujúcu sieť rovesníkov. Zjednodušujem, ale testosterón a estrogén vo všeobecnosti pôsobia takto.

Keď zmizne táto možnosť, vzťahy si nevytvoríme. V tréningovom období, kedy by sme mali najviac testovať kontakt, sa nenaučíme veľkú časť zručností, ktoré potom používame pragmaticky. Staré vzťahy navyše zaniknú a cez digitál sa nedá natrénovať takmer nič. Ľudia zabúdajú, že sa priateľské vzťahy nevytvárajú online alebo v kaviarni, ale keď robíme spolu kopec vecí. Napríklad na základnej sme spolu chodili na výlety, robili projekty a podobne. Ani na vysokej škole kamarátstvo nevznikne tak, že spolu sedíme v lavici, a potom ideme do kaviarne. Môže, ale mali by sme robiť aj iné, rôzne veci. Spoločné zážitky a činnosti vytvárajú prepojenia.

Keď končíme vysokú školu, mali by sme brať priateľstvá ako svoj celoživotný projekt.

Pandémia navyše zvýšila úzkosti a depresivitu. Vytvorila neistotu, či vôbec budeme schopní budovať vzťahy, čo ovplyvnilo to, že ľudia nešli s takou vervou do tých nových. Báli sa, že to nezvládnu, že budú odmietnutí. Polrok som po prvej vlne covidu neprednášal, a keď som mal ísť znova medzi ľudí, mal som pocit, že som čudný a že mi to nejde. Pritom som mal za sebou 25 rokov každodenného trénovania. Pre tých, ktorí na to mali len pár rokov, to muselo byť oveľa ťažšie.

V roku 2022 bola v Journal of Youth publikovaná štúdia, ktorá preukázala aj pozitívny efekt pandémie na kamarátske vzťahy. Keďže mali ľudia menšie možnosti vzťahy nadväzovať, mali tendenciu si tie staré udržiavať. Vy ste naopak vraveli, že tie vzťahy mohli aj ochabnúť.

To je zaujímavé, že v mnohých spoločenských situáciách sa vytvárajú také nožnice. Aj keď prišiel internet, na jednej strane boli ľudia, ktorí to vedeli riadiť a na druhej tí, ktorí mu podľahli. Aj v priateľských vzťahoch sa pravdepodobne otvorili nožnice. Na jednej strane boli ľudia, ktorí to vzdali, či nezvládli. O tých som hovoril. Potom druhá časť, ktorá sa zmobilizovala, prekonala ostych a bariéry.

Moja dcéra bola počas pandémie štvrtáčka na strednej škole a ignorovala opatrenia, lebo mala takú silnú túžbu stretávať sa naživo. Požičali sme jej auto a povedali, nech sa stretáva s kamarátmi len v rámci Pezinka. Vtedy mohli byť spolu len štyria. Po dvoch týždňoch sme zistili, že ich rozváža po celom okolí a že sú siedmi. Niektorí ľudia radšej riskovali to neznáme, čo prinášala pandémia a ďalej udržiavali vzťahy. Bolo to pre nich dôležité, a preto na nich vedeli stále pracovať.

Kontakt bol okrem pandemických opatrení limitovaný aj online vyučovaním. Spolužiakov sme veľakrát nevideli ani len na kamere, len sme sa počuli. Aký dôležitý je vizuálny aspekt a môže zabrzdiť tvorbu priateľstva?

To je veľmi dobrá otázka. Ešte pred 50-tisíc rokmi sme boli oveľa viac čuchoví ako dnes. Tak ako si mačky očuchávajú zadky a nosy, to sme robili aj my. Čím viac sme sa stavali na zadné a skúmali okolie, tým sme sa stali viac vizuálni. Teraz je to pre nás najdôležitejší kanál, náš mozog naň najviac reaguje aj pri osobnom kontakte.

Je nevyhnuté, aby boli počas online vyučovania zapnuté kamery. Videohovor je stokrát lepší, ako si len telefonovať. Telefonovať si je stokrát lepšie, ako si len písať. Katastrofa dnešného komunikovania je práve to, že si ľudia len píšu. Je to najchudobnejšia verzia kontaktu. Aspoň si posielajte hlasovky, preboha. Ak by znova prišla nejaká epidémia, všetkým odporúčam, aby mali zapnuté kamery.

Niektoré priateľstvá však fungujú aj napriek tomu, že sa tí ľudia v živote nevideli. Typické to je pre hráčov počítačových hier.

Pre hráčske typy, ktoré by inak nemali ani tento druh kontaktu, to je super. Na Netflixe je výborný film o chlapcovi, ktorý je hráč a trpí amyotrofickou laterálnou sklerózou (smrteľné, neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy  – pozn. red.). The Remarkable Life of Ibelin. Vďaka tomu, že bol v hráčskej komunite, bol schopný rukou a očami ovládať figúrky a vytvoril si tam ozajstné priateľstvá. Dokonca si tam našiel frajerku. Keď zomrel, hráči sa stretávali na jeho počesť.

Vrátim sa ale k otázke. Čím viac rôznych kontaktov máme, tým je pravdepodobnejšie, že si vytvoríme nejaký vzťah. Keď sa ideme bicyklovať a praskne koleso, tak spolu opravíme defekt a potľapkáme sa po pleci –  ten fyzický kontakt zvyšuje pocit hĺbky priateľstva.

ALEŠ BEDNAŘÍK

Je psychológ, rečník a spisovateľ. Vyštudoval Univerzitu Komenského v odbore psychológia. Venuje sa psychológii šťastia a hovorí o sebe, že je happytarián – človek, ktorý si vedome robí veci, ktoré zvyšujú šťastie človeka. Vedie tiež workshopy v komunikačných zručnostiach či riešení konfliktov.

Univerzita totiž napriek pandémii začala, a väčšinu doterajšieho akademického roka aj fungovala, prezenčne. Zamestnanci fakulty dva mesiace nepretržite vyhodnocovali situáciu a na základe nej každý týždeň určili, v akom režime bude prebiehať ten nasledujúci. Podľa Brníka to napriek veľkému úsiliu stálo za to. 

Prečo prezenčne

Pred začiatkom zimného semestra pripravila fakulta prieskum medzi študentmi a pedagógmi. Cieľom bolo zistiť, koľko z nich je zaočkovaných, prípadne, či sú ochotní dať sa zaočkovať kvôli nástupu do školy. „Výsledky ma najskôr nepríjemne prekvapili. Až 30 % študentov sa neplánovalo zaočkovať,“ uvádza prodekan FMK.

Po bližšej analýze sa však zistilo, že väčšina z tejto skupiny študentov nastupuje do prvého ročníka, v škole zatiaľ neboli a ich odpoveď môže byť ovplyvnená aj tým, že sa na nich ešte „nenalepil“ univerzitný pohľad na vedu. Už pred vyhodnotením si vedenie stanovilo podmienku, že chce odučiť čo najviac týždňov prezenčne, ak budú aspoň dve tretiny študentov zaočkované. „To sa v dotazníku potvrdilo, a tak sme vytvorili FMK covid automat, teda päť stupňov opatrení súvisiacich s nariadeniami a odporúčaniami vlády, podľa ktorých fakulta fungovala,“ vysvetľuje ďalej. 

Semafor navyše neobsahoval len inštrukcie k režimu OTP či maximálne počty ľudí na vyučovaní, ale aj ďalšie návody, ktoré neboli dostupné v zjednodušenej grafike na webe. Medzi nimi sa nachádzalo napríklad pravidlo, že pri zaznamenaní dvoch pozitívnych študentov v jednom ročníku sa budú všetci spolužiaci, zaočkovaní aj nezaočkovaní, učiť päť dní dištančne. Vedenie sa tiež vopred dohodlo, že v čase veľkých sviatkov, napríklad v novembri tesne pred a po „dušičkách“, preventívne presunie výučbu do online prostredia.

„Museli sme študentov presvedčiť, že to myslíme vážne,“ hovorí Brník. Mnohí boli totiž na začiatku presvedčení, že v skutočnosti nebudú musieť fyzicky chodiť do školy a ako ospravedlnenie im v tejto situácii postačí email o bolesti hlavy. Aj keď bola príprava rozvrhu celá veda, nakoniec fungoval dobre. Semináre či cvičenia v menších skupinách prebiehali výlučne prezenčne, niektoré väčšie prednášky zas podľa automatu v hybridnej forme – online aj offline zároveň.

Očkovanie pod nosom

Univerzita predpokladala, že ľudia na vysokej škole sa už dali alebo dajú zaočkovať, ak sami chcú. Nepracovala preto s myšlienkou väčšej presviedčacej kampane o pozitívach vakcíny. Namiesto toho rektorát usporiadal trojdňové očkovanie pre študentov, zamestnancov a ich rodinných príslušníkov priamo na akademickej pôde.

Pomohlo by, keby nám vláda povolila kontrolovať GreenPassy.

„V septembri som organizoval Letecké dni. Videl som, koľko nenávistnej odozvy nám v súvislosti s očkovaním prišlo. Preto sme radšej podporili možnosť vakcinácie v škole, ktorú využilo približne 250 študentov univerzity, čo je asi 5 %,“ vysvetľuje postup Brník. Napriek tomu však očakával, že na sociálnych sieťach sa po zverejnení informácii o prezenčnom semestri, objavia nepríjemné komentáre.

Tie prišli, avšak paradoxom je, že väčšina z nich nebola od ľudí z fakulty, ale od cudzích osôb. „Máme tu veľkú skupinu používateľov, ktorí surfujú na Facebooku a komentujú akékoľvek príspevky o vakcinácii. Práve na takých sme vo väčšine natrafili, keď sme overovali, či ide o našich študentov.“

Vláda nezasiahla

Ministerstvo školstva aj Svetová zdravotnícka organizácia pred začiatkom akademického roka odporúčali univerzitám vyučovať prezenčne. Keďže nešlo o záväzné nariadenie, väčšina vysokých škôl sa napriek tomu rozhodla pokračovať iba online. Nepotrebovali tak vytvárať dotazníky, špeciálne rozvrhy ani farebný automat. Podľa toho na UCM sa od druhej, oranžovej fázy mohli zúčastniť vyučovania iba očkovaní, testovaní alebo študenti, ktorí prekonali covid.

„Kontrolný mechanizmus ale neexistuje. Vláda udelila výnimku gastro podnikom, aby si od zákazníkov mohli vyžiadať potrebné potvrdenie. Školy vynechali,“ vyjadruje nespokojnosť prodekan FMK. Režim preto fungoval na báze dôvery a prípadnej dobrovoľnej kontroly. Škola na problém poukazovala už pred začiatkom semestra, kedy sa cez svojho absolventa v televízii Markíza dala na tlačovej konferencii ministerstva opýtať, či univerzitám tiež udelia výnimku.

Nič sa nezmenilo a to, že sa škola nesmie pýtať na zdravotný stav študentov, ostalo v platnosti. Brník dodáva: „Viem, že niektoré univerzity študentov kontrolovali. Naše právne oddelenie si však myslí, že by to mohlo byť napadnuteľné.“ Je presvedčený, že oprávnenie vyžiadať si takzvaný GreenPass, by bolo kľúčovým posunom v ešte bezpečnejšej a efektívnejšej organizácii letného semestra.

Riziko nehrozilo

Vedenie fakulty priznáva, že začiatok prezenčnej výučby sa nezaobišiel bez mierneho chaosu. Pedagógovia totiž museli striedavo vyučovať online aj offline, univerzita prechádzala do aplikácie Teams a viackrát sa menili rozvrhy. Brník to považuje za pochopiteľné, no je sklamaný z inej veci: „Viacerým študentom aj pedagógom sa nepáčilo, že ,musia‘ byť v škole. Niektorí tvrdili, že sa boja, no podľa množstva dát bolo jasné, že väčšie riziko nehrozí.“

Na očkovanie, ktoré zorganizovala UCM prišlo 5 % študentov univerzity.

Zamestnanci sledovali situáciu 24 hodín denne, večer aj cez víkend. Vytvorili jednoduché formuláre. Jeden vypĺňali študenti v domácej karanténe, aby pedagógovia vedeli, že neprídu na vyučovanie. Druhý slúžil pre nakazených. Vďaka tomu dokázali okamžite kontaktovať spolužiakov aj vyučujúcich, s ktorými sa stretli v škole. „Do dvoch hodín sme vždy všetkých informovali – komunikovali sme s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva a pani dekanka študentom osobne volala. Za dva mesiace sa na fakulte, kde je 2400 študentov, vyskytlo 48 prípadov, z toho išlo o dvoch externistov,” uvádza ďalej.

Naraz pritom bolo nakazených najviac päť študentov. Niektorí si neboli istí, kde sa nakazili, väčšina však bola presvedčená, že doma. Na fakulte sa vyskytlo jedno komunitné šírenie, keď sa študentka, ktorá nevedela, že má covid, dva dni intenzívne stretávala s niekoľkými spolužiakmi. Iné väčšie šírenie sa neprejavilo, dokonca sa nenakazil nikto z pedagógov.

Stretneme sa v letnom 

„Všetky učebne sme vybavili kamerami a mikrofónmi. Väčší problém nenastal ani pri hybridnej forme výučby,“ hodnotí uplynulý semester Brník a dodáva, že letný pravdepodobne opäť začne prezenčne. Rozdiel by mal byť v tom, že situácia sa bude meniť z horšej na lepšiu. Preto verí, že úplný online režim už nenastane.

Bezpečnosť prezenčného semestra potvrdzujú zozbierané dáta. Zo 48 nakazených bolo približne 60 % nezaočkovaných. Všetci pozitívni však mali relatívne mierny priebeh ochorenia. Dopomohlo k tomu najmä povinné prekrytie dýchacích ciest v interiéri, termokamery v najfrekventovanejších priestoroch školy a všade dostupná dezinfekcia.

„Praktické predmety nenahradí online hodina, chcem študentov spoznať. Viem si predstaviť, že prednášky pre externistov či webináre so zahraničnými hosťami by ostali online, v ostatných prípadoch je prezenčná výučba nevyhnutná,“ uzatvára Brník. Dvom mesiacom v škole sa teší najmä kvôli prvákom a druhákom, ktorí sa mohli osobne stretnúť a aspoň do istej miery zažiť atmosféru univerzity.

Trnava je známa ako futbalové mesto. Okrem tohto športu hrajú najvyššiu súťaž ešte trnavské volejbalistky. Kvôli naliehaniu športových klubov povolil štát spustenie druhej najvyššie ligy v hokeji, čo ocenili trnavskí gladiátori. Opäť mohli začať trénovať a odohrať hokejovú sezónu. Pandémia najviac uškodila amatérskemu športu, ktorý zastavila na dlhý čas a nikto nevie, kedy príde k jeho opätovnému spusteniu.

Futbalový klub FC Spartak Trnava stratil len na vstupnom približne 500-tisíc eur

Trnavský Spartak obsadil v základnej časti 4. miesto a postúpil do skupiny o titul. Klub však výrazne pociťuje dôsledky pandémie. Keďže tím vykonáva svoju činnosť, nemohol znížiť prevádzkové ani mzdové náklady. Problém predstavujú výrazne menšie príjmy kvôli opatreniam, ktoré nedovoľujú divákom vstup na štadión. Ďalšie výpadky sú spôsobené v rámci sponzorského plnenia a klub nemôže počítať ani so ziskom z bufetov počas futbalových zápasov.

„Presúvame väčšinu aktivít do online priestoru. Všetky naše zápasy boli vysielané v priamom prenose v televízii, alebo streamované cez internet. Okrem toho prinášame prostredníctvom našich sociálnych sietí viac informácií a audiovizuálnych príspevkov ako inokedy,“ povedal Patrik Velšic, PR manažér FC Spartak Trnava.

Klub si však pochvaľuje spoluprácu s mestom, ktorá je na veľmi dobrej úrovni. Súkromná spoločnosť, ktorá vlastní Štadión Antona Malatinského, ponechala rovnakú výšku nájmu pre klub, aká bola v predchádzajúcom roku. Podľa Velšica si klub nevie predstaviť pokračovať v tomto režime aj v ďalšej sezóne. Už teraz fungujú v krízovom režime a bez pomoci od štátnych alebo zväzových orgánov budú mať problémy vôbec dokončiť túto sezónu.

Najhoršie sú na tom mladí futbalisti, ktorí nemôžu trénovať ani hrať zápasy v mládežníckych kategóriách. Ako fungujú vysvetlil PR manažér FC Spartak Trnava: „V súčasnej situácii nám neostáva nič iné, iba tréning v domácich podmienkach formou online tréningových jednotiek.“

Volejbalistky extraligového družstva Hit UCM Trnava vymenili mestskú športovú halu za telocvičňu

„Hitky“, to je prezývka trnavských volejbalistiek, ktoré reprezentujú mesto v najvyššej volejbalovej súťaži. Podmienky fungovania ich ligy upravuje Manuál Slovenskej volejbalovej federácie (SVF). Hráčky sa musia testovať každých 7 dní, aby sa mohli zúčastniť na zápase. V prípade, že je niekto pozitívny, musí ísť do 14-dňovej karantény. Antigénové testy si platí klub a dodať mu ich pomáha SVF.

Ako iné kluby, volejbalistky tiež výrazne zasiahla pandémia. „Pokles príjmov sa pohybuje až na úrovni 40 %. Musíme povedať, že sa znížili aj náklady, avšak iba o 10–15 %. V kontexte týchto faktov je ťažké uvažovať o nákupe finančne náročnejších posíl. Stále sa však riadime našou dlhoročnou filozofiou – vychovávať vlastné kvalitné a konkurencieschopné hráčky,“ povedal Miloslav Duchoň, predseda Volejbalového oddielu (VO) Hit Trnava.

Klub musel zmeniť i halu, kde bude hrať domáce zápasy. Mestská športová hala je v súčasnosti využívaná ako veľkokapacitné očkovacie centrum. Vďaka pomoci Trnavského samosprávneho kraja sa tím presťahoval do telocvične na Strednej odbornej škole elektrotechnickej.

Podľa Duchoňa je na tom najhoršie mládež, ktorá nemôže trénovať: „Obávame sa, že nastane odliv záujmu detí o pravidelné športovanie. My sa snažíme o neprerušenie kontaktu medzi trénermi a hráčkami. V rámci možností pripravujú jednotliví tréneri pre svoje zverenkyne individuálne tréningové plány. Vieme však, že v kolektívnom športe nič nenahradí pravidelné tréningy.“

Keďže diváci nemôžu prísť na stretnutie, tím pre nich pripravil možnosť sledovať domáce zápasy prostredníctvom online streamu. Zvýšili aj aktivitu na sociálnych sieťach, kde sa snažia priniesť informácie nielen zo zápasov a tréningov, ale tiež z bežného života hráčok.

     Pokles príjmov sa pohybuje až na úrovni 40 %. Musíme povedať, že sa znížili aj náklady, avšak iba o 10–15 %.

Mesto Trnava je dlhoročným partnerom volejbalového klubu. Predseda Volejbalového oddielu Hit Trnava hovorí, že s predstaviteľmi mesta sú v úzkom kontakte a spolu riešia situácie, v rámci ktorých dochádza ku kríženiu záujmov mesta a klubu. Predstavitelia volejbalového oddielu chcú počas leta využiť Centrum plážových športov v Trnave na prípravu pred nadchádzajúcou sezónou.

V najhoršej pozícii je chlapčenský basketbalový klub Slávia Trnava, kde čakajú na uvoľnenie opatrení

Amatérski športovci a mládež nemôžu vykonávať svoju činnosť. Tento problém je spojený práve s chlapčenským tímom. Predseda občianskeho združenia Juraj Lipták vysvetlil aktuálnu situácie v klube: „Keďže nie sme profesionálny klub, tak nás sa testovanie netýka. Ako mládežnícky klub nemôžeme trénovať. Fungovanie klubu je ťažké udržať, ak by situácia bola rovnaká. Viac nás trápi, aký bude odliv mládeže po skončení pandémie.“

Tréneri sa snažia nahradiť chlapcom osobné tréningy online formou a aspoň takto ich udržiavať v kondícii. Tím patrí pod AŠK Slávia Trnava a halu máme, rovnako ako mestskú halu a telocvične, uzavretú.

Rozpočet tímu sa znížil o jednu tretinu oproti predchádzajúcim sezónam. S fanúšikmi komunikujú cez webovú stránku www.trnavabasket.sk a sociálnu sieť Facebook. Podobne ako s ostatnými klubmi, pri basketbale tiež funguje spolupráca s mestom. „Aj napriek ťažkej situácii nám „odklepli“ rovnakú dotáciu ako po ostatné roky,“ priblížil Lipták.

Trnavskí hokejoví gladiátori, ktorí hrajú prvú hokejovú ligu (SHL), skončili v tejto sezóne na 10. mieste

Po úspešnom začiatku sezóny sa trnavskí hokejisti nakoniec neprebojovali do playoff. Koncom januára klub vymenil aj trénera tímu. Po českom trénerovi Alešovi Bachánekovi prebral tím Martin Baran. Napriek tomu sa hráči nezlepšili natoľko, aby postúpili do vyraďovacej časti. Situácia je zúfalá, keďže deti nemôžu trénovať.

„To, čo momentálne páchame na mladých športovcoch a deťoch, bude mať pre nás fatálne následky. V zahraničí, ak sa aj nehrajú súťaže, môžu mladí hokejisti aspoň trénovať. U nás prakticky od jesene nesmú vstúpiť na zimný štadión. Priznám sa, že ak sa partnerom vlády, teda športovým zväzom nepodarí niekomu vysvetliť, že deti sa musia hýbať, šport na Slovensku bude mať obrovský problém,“ uviedla Adriana Hosťovecká, prezidentka HK Trnava.

To, čo momentálne páchame na mladých športovcoch a deťoch, bude mať pre nás fatálne následky.

Klub robil počas základnej časti živé prenosy z domácich zápasov a aspoň takouto formou priblížil hokej svojim fanúšikom. Spolupráca s mestom funguje rovnako ako minulý rok. Veľmi pozitívnou správou pre tím je, že už druhý rok neplatí mestu za ľad na zimnom štadióne. Financovať si musia len čas nad rámec pridelených hodín. Hosťovecká priblížila, že sa to stane jedenkrát až dvakrát, čo predstavuje sumu od 500 do 800 eur ročne.

Finančné dopady sú veľmi výrazné a chýbajú financie zo súkromného sektora. Aktuálnu situáciu viac opísala prezidentka klubu: „Pri mužoch je príjem zo súkromného sektora, sponzorov na úrovni 30-tisíc namiesto 200-tisíc eur. Niečo vykompenzoval športový zväz, ale výzvy na dotácie zo športu nastavuje ministerstvo hospodárstva, a to nie je to pre nás v poriadku. Nie kvôli neschopnosti vyplniť výzvu, ale športový klub nefunguje ako podnik v strate a toto si niekto neuvedomil.“  

Hokej sa hrá na ľade, takže mladí športovci potrebujú tréningy priamo na štadióne, čo sa nedá nahradiť stretnutiami cez počítač. Hosťovecká dodala, že prácu s hokejkou možno natrénovať aj na suchu, ale bez korčuľovania, riadnych tréningov a budovania kolektívu v kabíne hokej nemôže fungovať .

Cestovanie na Zanzibar je v Českej republike od 26. februára zakázané. Dôvodom sú nové mutácie koronavírusu. iRozhlas krajinu nazýva zamoreným rajom turistov, ostrovom bez reštrikcií.

V stredu 17. marca aj vláda Slovenskej republiky rozhodla, že dovolenka v zahraničí bude zakázaná. Povolená zostáva len za účelom práce.

Obrovským lákadlom pre turistov je pár dní bez obmedzení. Tanzánijské orgány pri vstupe do krajiny nevyžadujú test na covid-19 s negatívnym výsledkom. Po prílete nejestvujú ani iné obmedzenia, ako napríklad povinnosť karantény.

Protipandemické opatrenia sú na ostrove minimálne, skôr v rovine odporúčaní. Obmedzenia týkajúce sa zhromažďovania, prevádzky škôl, verejných a spoločenských akcií boli zrušené. Povinné nosenie rúšok, dodržiavanie dvojmetrových odstupov alebo povinná dezinfekcia rúk tu tiež nejestvuje.

Hlad je horší ako koronavírus, turisti sú pre ostrov dôležití

Zanzibarský minister zdravotníctva Simai Mohamed tvrdí, že situácia v súvislosti s koronavírusom je veľmi dobrá. Novinár Talib Ussi tvrdí opak. Koronavírus sa na ostrove naďalej šíri. Keď však túto skutočnosť nahlásil, na niekoľko mesiacov mu pozastavili profesijnú činnosť. Koronavírus sa stal tabuizovanou témou.

„Vidíme umierať množstvo ľudí. Umierajú, pretože nemôžu dýchať. Nie sme zvyknutí vídavať ľudí, ktorí by mali problémy s dýchaním alebo by mali ťažký priebeh chrípky či prechladnutia. Ale keď sa na to pozriete lepšie, zistíte, že sú to vlastne tie isté symptómy ako pri covide-19,” povedal Talib Ussi pre Deutsche Welle.

Ussi požaduje prísne opatrenia, aby ľudia na Zanzibare boli v bezpečí. Tvrdí však, že vláda chce turizmus udržať za každú cenu, pretože je pre ostrov veľmi dôležitý. Túto myšlienku potvrdzuje aj jeden z turistických sprievodcov: „Myslím si, že hlad je horší ako koronavírus. Ak nepríde ani jeden turista, ľudia budú hladovať, to je horšie.”

Odporúča sa cestovať na Zanzibar?

Lekár z nemocnice v Dar es Salaam pre BBC uviedol, že za posledné 2 mesiace je v nemocnici značný nárast pacientov s respiračnými symptómami, ktoré sú totožné s príznakmi koronavírusu. Nárast pacientov, ktorí potrebujú pľúcnu ventiláciu, tiež nezostal bez povšimnutia. Lekári tanzanských nemocníc však majú zakázané verejne hovoriť o koronavíruse.

Množstvo ľudí sa správa nezodpovedne. V reportáži pre Deutsche Welle, na ktorú aj vyššie odkazujeme, to potvrdila aj Nemka Sabina Emmerich z najväčšej zanzibarskej cestovnej kancelárie. Tvrdí, že na Zanzibare sa už pred časom rozvinul čierny trh s negatívnymi covid-19 certifikátmi slúžiacimi pre turistov. Uisťuje sa však, že aj ostatní zamestnanci cestovnej kancelárie rozumejú závažnosti ochorenia. Všetci vrátane turistov musia v tour busoch nosiť rúška. Turizmus je podľa nej možný, ak ľudia dodržujú bezpečnostné opatrenia.

Vo februári krajinu zasiahlo úmrtie viceprezidenta Zanzibaru Seifa Sharifa Hamada, ktorý podľa informácií pochádzajúcich z prostredia jeho politickej strany zomrel na dôsledky koronavírusu.

V polovici marca svet opustil aj prezident Tanzánie John Magufuli, ktorý dlhodobo spochybňoval účinnosť opatrení proti šíreniu covid-19. Autority ľudí vyzývajú k noseniu rúšok a dodržiavaniu bezpečných odstupov.

Krajina je zatratená na úkor turizmu

Vyjadrenie k aktuálnej situácii nám poskytol jeden zo slovenských turistov, ktorý sa na Zanzibare nachádzal v polovici marca. Na jeho žiadosť neuvádzame jeho meno. „Keď sme sem prišli, pred letiskom sme nastúpili do taxíka, mali sme na sebe respirátory, taxikári ani len rúška. Opatrenia sa síce nedodržiavajú, ale je tu tak málo ľudí, že tie rozostupy tu tak či tak sú.”

Dodáva, že síce nepočul nikoho kašľať a ani nevidel chorého, údajne sú nemocnice na Zanzibare plné. „Chudoba je tu taká, že bez turizmu by ľudia umierali od hladu. Krajina je zatratená na úkor turizmu, mladí musia žiť, zatiaľ čo starší môžu zomrieť. Dovolenka je ideálna pre pekné fotky na Instagram, ale realita je trpkým opakom – avšak to si nevšimnete, pokiaľ nevyjdete z rezortu. 1500 € by som minul oveľa lepšie na slovenskej turistike.” doplnil.

Slovenský turista po príchode z dovolenky dodržuje povinnú domácu karanténu, prejavili sa uňho aj príznaky ochorenia. Výsledok testu zatiaľ nie je známy.

Doplníme, že podľa posledných dát z 13. marca 2021 bolo na Slovensku potvrdených 8 prípadov juhoafrického variantu koronavírusu.

Zanzibar vraj pred koronavírusom chráni Boh

Tanzánske úrady od apríla minulého roku zastavili zdieľanie súhrnných štatistík o počte nakazených a úmrtí. Absencia štatistických údajov znemožňuje hodnotenie aktuálnej situácie na území krajiny. Tanzánia je jedným z 2 štátov sveta, ktoré nespolupracujú so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).

Oficiálne stanovisko tanzánskej vlády uvádza, že štát pred ochorením covid-19 chráni Boh a že v štáte sa koronavírus nevyskytuje.

Výsmech účinnosti rúšok, nedôvera v testovanie a varovanie pred škodlivosťou vakcín bez dôkazov – to všetko má na svedomí bývalý tanzánsky prezident John Magufuli spolu s ďalšími najvyššími predstaviteľmi vlády. Inhalácia pary a bylinné lieky ako prostriedky na liečbu chorôb odporúča zase tanzánska ministerka zdravotníctva Dorothy Gwajimaová. Uviedla tiež, že nákup vakcín proti covidu-19 sa v Tanzánii neplánuje.

Je na Zanzibare skrytá pandemická koronakríza?

Dobrovoľné prijímanie preventívnych opatrení zo strany obyvateľov Tanzánie je stále častejšie. Na zvýšený výskyt koronavírusu upozorňuje aj miestna katolícka cirkev, ktorá zaregistrovala masívny nárast pohrebov.

Po úmrtí zanzibarského viceprezidenta a prezidenta sa strach spojený s pandémiou koronavírusu začal stupňovať. Obyvatelia Tanzánie začali byť opatrnejší, podporujú sa v ostražitosti.

Výsledky testov covid-19 sú mätúce. Jeden zo zanzibarských turistov bol po prílete na Zanzibar negatívny, avšak pozitívny po prílete do Južnej Afriky. Má teóriu, že všetci turisti do rúk dostanú negatívny test.

Ignorácia svetovej pandémie nezostala v tajnosti. WHO žiada Tanzániu, aby začala hlásiť nové prípady koronavírusu a zdieľala svoje dáta. Posledné dáta prístupné verejnosti sú z mája minulého roka.

Vzdelávacie aplikácie, webové stránky, videá, onlinové doučovanie a webináre. Čas strávený doma kvôli koronavírusu prinútil nejedného študenta začať sa učiť nový cudzí jazyk alebo základné akordy na gitare. Ako sa vzdelávať z domu a čo nám ponúka onlinový svet?

Cudzí jazyk sa môžete naučiť priamo z gauča

Učenie cudzích jazykov môže byť zábavou prostredníctvom mobilnej aplikácie Duolingo, ktorá patrí medzi najpopulárnejšie appky na učenie sa slovíčok. Aplikácia si vybudovala úspech hlavne vďaka hravej forme, pri ktorej aj zabudnete, že sa učíte. A čo je najväčšie plus – stiahnete si ju úplne zadarmo.

Jedným z overených tipov pre učenie sa cudzieho jazyka je pozeranie filmov a seriálov. Táto zábavná a príjemná forma učenia si získa určite nejedného z vás, a to predovšetkým teraz, keď sme doma. Seriály sú v tomto prípade lepšou voľbou ako filmy, a to z hľadiska minutáže. Pri niekoľkominútovom diele seriálu budete viac sústredení ako pri dlhom filme.

Onlinová výučba spevu a hry na hudobný nástroj? Aj to je možné!

V dnešnej dobe je možné vyučovať onlinovou formou nielen cudzí jazyk, ale aj spev a hru na hudobný nástroj. Pre aktívnych samoukov budú pomôckou aplikácie, ktoré ich naučia hrať základné akordy a známe piesne. Ak to však myslíte s hudbou vážne, neváhajte kontaktovať odborníka alebo sa zapíšte do umeleckej školy. Na stránke doucma.sk máte možnosť vybrať si z obrovskej ponuky doučovateľov hudby, ktorí sa vám budú aktívne venovať onlione na súkromných hodinách.

Nepochybne jedna z najnáročnejších onlinových výučb je spev. Potvrdila to aj Bianka Schallerová z Brezna, učiteľka základnej umeleckej školy, ktorá to argumentuje tým, že musí s dieťaťom spievať aj hrať a stíhať sledovať to, čo dieťa spieva. ,,Je to náročné, chýba nám osobný kontakt,” dodala Bianka.

Absenciu osobného kontaktu potvrdil aj Denis Dinga. Učiteľ klavíra v DDM hl. m. Prahy však vyzdvihol, že deti sa viac sústredia, keď sa učia onlinovou formou. Táto výučba sa niektorým páči dokonca viac ako prezenčná. Okrem súkromných onlinových hodín začal Denis natáčať aj videá, ktoré sú prístupné pre každého na Instagrame.

Videá na YouTube a webináre ako forma vzdelávania

Úspešným projektom, ktorý si získal na YouTube už viac ako 132-tisíc odoberateľov, je kanál Dejepis inak.  Jeho autorka Sandra Sviteková tvorí rôzne historické, filozofické a sociologické videá. Edukatívny obsah nepodáva divákom nudne, ale naopak, zaujímavou formou. Spracováva nielen „školské“ témy, ale aj tie, ktoré sú súčasťou bežného života. Venuje sa tiež aktuálnej problematike a prispôsobuje tomu aj výber tém.

So zaujímavými a dokonca aj bezplatnými webinármi sa v ostatnom čase roztrhlo vrece. Napríklad Digitálna univerzita organizuje prednášky zamerané na marketing, reklamu a ďalšie pútavé témy. Nielenže pri nich strávite príjemné chvíle s ľuďmi z praxe, ale sa aj niečo naučíte.

Čas strávený online sa dá využiť naozaj efektívne. Inšpirujte sa našimi tipmi, ako sa dá vzdelávať z domu. Prečítajte si tiež, ako sa nám na fakulte darí vyučovať praktické predmety, keď sa do školy nechodí.

Volejbalový klub HIT UCM Trnava otvoril v roku 2011 Volejbalovú akadémiu a tréneri začali pracovať s dievčenskými a ženskými družstvami. Seniorský tím pred štyrmi rokmi postúpil do najvyššej slovenskej volejbalovej súťaže, do Extraligy žien.

V aktuálnej sezóne súperí v lige sedem družstiev a dopĺňa ich mládežnícky projekt Slovenskej volejbalovej federácie, v ktorom hrajú prevažne členky národného tímu do 17 rokov. Cieľom Projektu RD SVF je umožniť mladým volejbalistkám hrať proti seniorským družstvám, a tak sa pripraviť na medzinárodné podujatia.

Klub potrebuje 120-tisíc ročne

V extraligovom družstve pre najvyššiu súťaž je veľa hráčok, ktoré študujú na vysokých školách v Trnave. „V A-tíme je šesť študentiek Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM). Dve sú na Trnavskej univerzite, jedna na Strednej športovej škole v Trnave a jedna v Nitre. Máme aj hráčku z extraligového kádra, ktorá zároveň trénuje mládež,“ povedal Miloslav Duchoň, predseda Volejbalového oddielu Hit Trnava.

Podstatné je aj zabezpečenie ubytovania a stravy pre celý tím. Podľa nami zistených informácií sú náklady rozdelené na polovicu medzi sponzorov a partnerov. Jedným z nich je aj UCM. Dobré fungovanie klubu si vyžaduje adekvátny rozpočet na celú sezónu. Minimálna suma na jeden hrací rok pre klub s desiatimi mládežníckymi a tromi seniorskými družstvami je 120-tisíc eur.

Predseda Miloslav Duchoň priblížil fungovanie tímu v tejto sezóne: „Oproti ostatným družstvám v extralige máme najnižší rozpočet. Hit UCM Trnava je v sezóne 2020/2021 jediným klubom bez legionárky. Minimum profesionálnych hráčok znamená nižší podiel finančných nákladov na odmeny volejbalistiek.“

Trnava dlhodobo nemá vo svojom družstve žiadnu hráčku zo zahraničia, pretože filozofiou klubu je dávať priestor dievčatám, ktoré prešli mládežníckymi kategóriami. Okrem odchovankýň doplňujú tím študentkami z trnavských univerzít. Cieľom je zároveň konkurovať najlepším družstvám ligy. V najbližšom období neplánujú získať žiadnu legionárku, hoci im mnohí agenti ponúkajú hráčky na základe priaznivých podmienok v klube.

Antigénové testy kupujú každý týždeň

Pandémia koronavírusu zmenila plány aj športovcom. Dnes sú zápasy bez divákov a nikto nevie, kedy sa situácia zmení. Všetky družstvá v Extralige žien sú povinné rešpektovať a dodržiavať Manuál Slovenskej volejbalovej federácie (SVF).

Hráčky a ostatní členovia tímu sa preto musia pravidelne testovať na klubové náklady. So zabezpečením antigénových testov pomáha federácia. Klub sa postaral aj o dezinfekčné prostriedky a byt, ktorý slúži ako karanténa pre hráčky A-tímu.

Testy majú platnosť sedem dní. Po nich sa musia všetci aktéri zápasu opäť otestovať. Testovanie vykonáva zdravotnícky pracovník a výsledok okrem neho potvrdzuje aj autorita klubu. Testy navyše skontrolujú rozhodcovia pred zápasom.

Hráčka, ktorá ma pozitívny výsledok, ide na desať dní do karantény. Funkcionári zabezpečujú aj online prenosy, čo je aktuálne jediný spôsob, akým si diváci môžu pozrieť zápas. Zmenila sa tiež marketingová komunikácia klubu.

Svoje pocity zo zápasov pred prázdnymi tribúnami opísala kapitánka tímu Nina Vasková: „Samozrejme to veľmi cítime. Na našich zápasoch síce nebývajú úplne plné tribúny, no aj menší počet fanúšikov má svoje čaro a dokáže urobiť atmosféru, ktorú každá z nás vníma veľmi pozitívne.“ Líderka družstva na druhej strane dodáva, že je rada, keď jej diváci za dobrý výkon zatlieskajú, avšak snaží sa fanúšikov nevnímať a úplne sa sústrediť na hru.

Fanúšikovia si kupujú virtuálne vstupenky

Od zákazu organizácie hromadných podujatí sú tréningy a zápasy všetkých volejbalových družstiev prerušené. Jediná výnimka platí pre A-tímy Extraligy žien. Volejbal totiž patrí do skupiny 5 športov, kde je dovolené hrať najvyššie súťaže.

Diváci a fanúšikovia si môžu kúpiť virtuálnu vstupenku na akýkoľvek zápas a podporiť svoj obľúbený tím. Miloslav Duchoň priznáva, že klub v poslednom čase trápia aj ďalšie veci: „V posledných týždňoch sme riešili problém s tréningovými priestormi pre extraligový tím, keďže Mestská športová hala ako i náhradné haly sa využívali pri celoštátnom testovaní. Aby sme volejbalistkám zabezpečili tréningovú kontinuitu, museli sme sa na čas presunúť mimo Trnavy.“

Družstvo začalo sezónu tesnou prehrou 2:3 na pôde Brusna po veľmi napínavej koncovke, keď posledný set skončil pomerom 15:13. V ďalšom zápase Hitky potvrdili úlohu favorita a porazili Prešov bez straty setu. V októbri hrali trnavské volejbalistky tri zápasy. Najprv nestačili na tímy UKF Nitra a Slávia EU Bratislava, ktoré majú ambíciu bojovať o titul.

Naopak v zápase proti Novému Mestu nad Váhom predviedli veľký obrat, keď otočili zápas zo stavu 0:2 na sety a nakoniec sa tešili z víťazstva v tajbrejku. Počas posledného víkendu hrali „Hitky“ dva zápasy a uspeli na 50 percent. Doma privítali zatiaľ predposledné Brusno a zápas vyhrali 3:0 na sety. V opakovanom stretnutí piateho kola trnavské družstvo prehralo na pôde Strabagu VC Bilíkova Pezinok bez zisku setu. Aktuálne sú v tabuľke na 5. mieste so ziskom deviatich bodov.

Aj v zahraničí pre pandémiu zakázali hromadné podujatia. U študentov z Južnej Karolíny sa to ale nestretlo s pochopením. Aj napriek nariadeniu sa rozhodli usporiadať párty pri bazéne s viac ako 200 študentmi. „Nikto nemal rúško a nedodržiavali odstupy. Dokonalý priestor na šírenie koronavírusu,“  vyjadril sa pre miestne noviny šéf hasičov.

Ani zďaleka nešlo o jediný prešľap zo strany študentov. Údajne sa takéto večierky konali pravidelne. Tie výrazne pomohli k tomu, aby sa koronavírus na internátoch šíril rýchlejšie a odrazilo sa to aj na počte prípadov. V nasledujúcich dňoch univerzita zaregistrovala viac ako 435 nových prípadov.

Podobné množstvo prípadov sa objavilo aj na ostatných kampusoch v Spojených štátoch. Podľa New York Times tam k 8. októbru evidovali viac ako tisíc prípadov na viac ako 1400 kampusoch. Zdá sa však, že sociálny kontakt počas pandémie nechýba len zahraničným študentom, ale aj našim.

Podobný scenár aj na Slovensku

Párty sa konala aj na vysokoškolských internátoch Univerzity Komenského v Bratislave. V polovici októbra ju zorganizovali zahraniční študenti poväčšine zo Španielska, ktorí mali navyše pozitívny výsledok na koronavírus. Na večierku sa zúčastnili aj tí, ktorí na výsledok testu ešte len čakali a nepochopiteľne dokonca aj úplne zdraví študenti. Pozitívni študenti mali byť v karanténe na izolačných izbách, nariadenie ale opakovane nerešpektovali.

„Niektorí z nich opakovane ignorovali pravidlá karantény a na dvoch izbách zorganizovali večierok pre ďalších jedenásť osôb. Niektorí z účastníkov boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ďalší zatiaľ nemali ochorenie potvrdené,” uviedla pre tvnoviny.sk Lenka Miler, hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave.

Aj napriek tomu, že koronavírus sa na internátoch plných študentov šíri rýchlo, univerzity sa rozhodli bojovať.

Boj proti koronavírusu opatreniami

Podobne ako na Slovensku, aj v zahraničí univerzity zaviedli opatrenia, ktoré by mali v boji proti pandémii pomôcť. Dištančná výučba, zníženie kapacít a izolovanie chorých. Dôležitý je aj prístup samotných študentov a zamestnancov univerzity. Koronavírus sa totiž najlepšie šíri v komunitách.

Problém je, že komunity vírus šíria ďalej do miest. Crystal Watson, expertka na riziká v oblasti verejného zdravia, vidí problém taktiež v komunitách: „Univerzity nie sú ostrovy koronavírusu sami osebe, problém sú práve komunity, ktoré sa v nich združujú.“ Nie je preto náhoda, že mestá s najvyššou mierou prípadov sú sídla najväčších univerzít.

Testovanie sa javí ako dobrý spôsob. Odborníci odporúčajú viacúrovňové testovanie, vďaka ktorému školy doposiaľ dosiahli maximum.

Poslať študentov domov?

Dištanc medzi ľuďmi je základným opatrením už od prvej vlny. Dodržiavaním hygienických opatrení a dostatočného dištancu by sa mohol koronavírus na internátoch dostať pod kontrolu. To je ale problém, keďže pri množstve študentov nie je možné na dodržiavanie opatrení dohliadať za každých okolností. Mnoho univerzít preto poslalo počas prvej vlny svojich študentov domov.

Milióny študentov v USA sa však v septembri do kampusov vrátili. Práve univerzity, ktoré spravili tento krok, majú v súčasnosti najviac prípadov. „Najväčšie ohniská zaznamenávame tam, kde sa vrátili všetci, prípadne veľká časť študentov späť,“ hovorí Watson.

Každá univerzita má totiž svoje vlastné pravidlá a niektoré sú aj napriek aktuálnej situácii takmer plné. Na online výučbu sa zapísalo len minimum študentov, a tak je na chodbách univerzít stále rušno. „Máme zaplnených asi 90 percent kapacít, čo je porovnateľné s minulými rokmi,“ hovorí Deidre Stalnaker, riaditeľ pre komunikáciu Alabamskej univerzity.

Aj napriek tomu, že iné univerzity kapacity obmedzili, ohniská vírusu vznikali naďalej. Napríklad Univerzita v Severnej Karolíne svoje kapacity ubytovaných obmedzila na 63 percent. Prezenčnú výučbu aj tak museli ukončiť už po 9 dňoch.

Vedenie navrhlo, aby na akademickej pôde ostali len študenti, ktorí musia vykonávať odbornú prax v rámci štúdia, ktorá sa z domu vykonávať nedá. Väčšina univerzít funguje online.

Na Slovensku sa snažili kapacity internátov rapídne znížiť aj v druhej vlne, aby tak zabránili šíreniu vírusu. Už 5. októbra Univerzita Komenského prešla na dištančnú výučbu a navrhla študentom odchod, s tým že im vrátia ubytovací poplatok za november aj december.

Nezodpovední študenti a špekulácie

Aj vo väčšine kampusov v USA ostalo len minimum študentov. Washingtonská univerzita svoje kapacity obmedzila na tretinu a 90 percent výučby prebieha online. „Keďže sa vírus šíri veľmi ľahko, jediná chyba môže spôsobiť epidémiu,“  hovorí Watson.

Prípady ale stúpajú. Študenti sú nezodpovední a združujú sa mimo akademickej pôdy. Nedávno tak došlo k prepuknutiu vírusu v domoch bratstiev a spolkov.

Aby univerzity dostali koronavírus na internátoch pod kontrolu, študenti majú možnosť sa dobrovoľne otestovať. Testovanie prebieha priamo na univerzite, počas dvoch vyhradených hodín do dňa. Pre sťažnosti študentov museli čas rozšíriť na desať hodín denne, aby mohol test bez problémov absolvovať každý. Ak sa však objaví priveľa pozitívnych prípad, kampus by museli zavrieť. Preto sa mnohí študenti dajú radšej testovať mimo kampusu, aby čísla nestúpali a kampus ostal otvorený.

Dôležitý je prístup samotných študentov a tiež zamestnancov univerzity.

Študentov budú k testovaniu motivovať

Kvôli nízkemu záujmu zo strany študentov zavádzajú na niektorých školách nové praktiky. „Budúci týždeň zavádzame nové stimuly pre študentov, aby sa nechali náhodne testovať. Budeme ich odmeňovať rôznymi cenami. Kapacita testov je väčšia ako dopyt po testovaní, čo je jedným z dôvodov prečo sme sa takto rozhodli. Ďalším je lepšie pochopiť šírenie vírusu,“ hovorí hovorca Univerzity of South Carolina, Jeff Stensland.

Testovanie sa javí ako dobrý spôsob, ktorý koronavírus na internátoch dokáže dostať pod kontrolu. Odborníci poznamenávajú, že rozhodujúci je prístup k testovaniu. Odporúčajú viacúrovňové testovanie, vďaka ktorému školy doposiaľ dosiahli maximum. V prvom kole prešiel testom každý, kto do kampusu prišiel. Ak sa otestovať nenechal, musel mať dôkaz o nedávnom negatívnom teste. Druhou skupinou boli študenti s akýmikoľvek príznakmi a ich dohľadané kontakty. Taktiež sa priebežne sledujú ľudia bez symptómov.

Na Slovensku sa zatiaľ testovanie v rámci Univerzít nekoná, keďže všetky aktuálne prešli na dištančnú výučbu. Internáty sú síce otvorené, ale ich kapacita je značne obmedzená. Študenti sa v prípade príznakov môžu dať otestovať mimo akademickej pôdy.

Univerzity rozdávajú sankcie

Mnohé univerzity vírus pod kontrolou, bohužiaľ, nemajú. Nekontrolovateľne sa šíri medzi študentami a ich nezodpovednosť celú situáciu iba zhoršuje. Pre porušovanie pravidiel boli mnohé univerzity nútené rozdávať sankcie a disciplinárne opatrenia.

Podobne tomu bolo aj na Slovensku. Po spomínanej párty na bratislavských internátoch vylúčili trinástich študentov. “Po skončení nariadenej karantény vedenie internátov všetkých trinásť osôb z internátu okamžite vylúči a navrhne disciplinárne konanie na fakultách, na ktorých títo študenti študujú,” uviedla Lenka Miller, hovorkyňa Univerzity Komenského.

Ukážkový príklad Illinoiskej univerzity

Illinoiská univerzita je skvelým príkladom toho, že testovanie má zmysel. Zaviedli tam program testovania, ktorý vyžadoval, aby sa každý študent v areáli testoval najmenej dvakrát týždenne rýchlotestom.

Za jediný deň tak univerzita zistila 320 nových prípadov. V rámci celej univerzity tak boli pozitívne viac ako 3 percentá študentov. Vtedy sa Univerzita rozhodla kampus uzavrieť na dva týždne. Šírenie koronavírusu na internátoch sa výrazne spomalilo a tento krok sa ukázal ako správny. V súčasnosti si tak univerzita drží mieru pozitivity pod 1 percentom a naďalej vykonáva viac ako 100-tisíc testov denne, aby zabránila vzniku ohnísk.

Niektorým univerzitám sa šíreniu vírusu podarilo efektívne zabrániť, iným nie. Zdá sa, že väčšiu rolu než systém opatrení zohráva ľudský faktor. Aby sa koronavírus na internátoch nešíril, študenti aj zamestnanci musia pristúpiť k situácií zodpovedne. Mladí ľudia často neradi počúvajú príkazy či nariadenia, ale dnešný stav si to jednoducho vyžaduje.

Obmedzenia a zákazy sa prejavili v každej sfére života, dokonca aj v tej študentskej. Osobný kontakt nahradila onlinová komunikácia a priestory fakulty zostali prázdne na neurčitý čas. S aktuálnou situáciou sa museli vysporiadať okrem kabinetov a médií tiež fakultné podujatia. Aké zmeny prinesie nová forma a čo môžeme od eventov očakávať?

Konferencia Marketing Identity bude online

Jednou z najväčších konferencií, ktorú organizuje Fakulta masmediálnej komunikácie, je Marketing Identity. Žiaľ, tento rok ostanú priestory Smolenického zámku, kde sa jesenné podujatie každoročne koná, prázdne a konferencia prebehne onlinovou formou, a to dňa 11. novembra 2020. Livestream prednášok bude možné sledovať cez Facebook FMK alebo tiež cez oficiálny web https://marketingidentity.fmk.sk/.

Tohtoročná konferencia bude niesť aktuálny podtitul Covid 2.0. Diskutovať sa bude o budúcnosti marketingu či médií. Témou budú i digitálne technológie, ale aj ďalšie zaujímavosti. Paradoxne, vlani bola téma offline, dnes by sa bez onlinového pripojenia konferencia neuskutočnila.

„Aktuálne pracujeme na programe. Na konferencii vystúpi mnoho hostí z oblasti marketingu, zástupcovia reklamných a výskumných agentúr i samotní zadávatelia,“ informovala doktorka Vladimíra Jurišová, spoluorganizátorka podujatia. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov konferencia nebude prebiehať vo viacerých sekciách, ako sme boli zvyknutí, ale v jednom súvislom programe. Výstupom konferencie bude aj tento rok zborník vedeckých príspevkov a štúdií na aktuálne marketingové témy. K jeho vytvoreniu prispeli účastníci a kolegovia zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

Týždeň vedy a techniky sa spojí s vedeckou konferenciou

Podujatie Týždeň vedy a techniky, ktoré patrí medzi najväčšie študentské podujatia na Slovensku, ponúka každý rok na FMK mnoho pútavých prednášok, workshopov a diskusií. Študenti si ho veľmi obľúbili, keďže naň prichádzajú ľudia z praxe. Pre pandémiu sa tento rok workshopy rušia.

Avšak sekcie, na ktoré sme boli zvyknutí, sa zachovajú. Výnimkou sú marketingové bloky. Tie nahradí konferencia Marketing Identity, účasť na nej potvrdilo množstvo zaujímavých hostí z oblasti marketingu. Organizátori si aj napriek nepriaznivej situácii pripravili pútavé a hlavne aktuálne témy.

Kabinet eventov pripravuje nové fakultné podujatia

Naši študenti sa podieľajú na tvorbe množstva zaujímavých udalostí. Podujatia, na ktoré sme boli zvyknutí počas celého akademického roka, vytvárajú v rámci kabinetu eventov. Doktorand Branislav Oprala potvrdil, že celý kabinet prechádza do onlinového režimu a rovnakou formou budú organizované aj ich naplánované akcie.

Výnimkou nebude ani najväčší jednodňový event, na ktorom sa každoročne zúčastnia stovky stredoškolákov. Deň otvorených dverí slúži najmä na propagáciu fakulty a privítanie nádejných FMK people na akdemickej pôde. Novým podujatím bude online FMK kvíz. Hlavnou témou si pripomenieme skutočný offlinový život na fakulte. Tento kvíz by mal prebiehať niekoľko týždňov a jeho víťazom sa stane len jeden človek.

Prichádzajúci vianočný čas si spestríme cez počítačové obrazovky, a to tradičným eventom Vjamnoce. Jednou z ďalších pripravovaných akcií je celodenný onlinový workshop so zaujímavými hosťami, dnes už úspešnými absolventmi našej fakulty. Zameria sa na audiovizuálnu tvorbu.

Študenti z kabinetu eventov plánujú zorganizovať aj prednášky zamerané na prevenciu a ochranu duševného zdravia. Ich cieľom bude ukázať študentom, že je v poriadku hovoriť o psychických problémoch. V réžii kabinetu budú aj ďalšie fakultné podujatia, a to onlinový bazár oblečenia, FMK roadtrip a FMK raňajky.

Tento semester to vyzerá, bohužiaľ, len na onlinovú komunikáciu. Dúfame, že sa čoskoro po všetkých zákazoch a obmedzeniach opäť stretneme a zaplníme chodby našej alma mater.

Väčšina univerzít odštartovala nový akademický rok 21. septembra a vysokoškoláci sa začali pomaly udomácňovať na svojich izbách. Po veľmi krátkom čase sa však situácia zhoršila, univerzity prešli na dištančnú formu štúdia a trnavské internáty odporučili študentom odsťahovať sa. Zisťovali sme, aká je situácia v jednotlivých ubytovacích zariadeniach.

Študentský domov UCM (budova UCM)

Začali sme na našej univerzite. Z preventívnych dôvodov a na odporučenie Stáleho krízového štábu UCM sa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave od 12. októbra 2020 zmenila organizácia výučby. Celá univerzita prešla na dištančnú formu vzdelávania. Ovplyvnilo to aj situáciu na internáte. Minulý piatok rektor vydal niekoľko nových opatrení.

Všetkým vysokoškolákom prvého a druhého stupňa štúdia sa odporúča bezodkladne opustiť Študentský domov na Námestí Jozefa Herdu 2 v Trnave, a to najneskôr do stredy 21.októbra 2020. Kto sa nevysťahuje, vystavuje sa riziku nútených karanténnych opatrení alebo nútenej izolácie osôb.

Opatrenia neplatia pre študentov, ktorí naďalej pokračujú v prezenčnej výuke v laboratóriách alebo sa majú zúčastniť praktickej výučby. Študenti si majú zobrať všetky veci, ktoré potrebujú pre štúdium, pretože počas opatrení nemôžu vstúpiť do študentského domova.

Študentka Viki takýto scenár predpokladala: „Asi sme všetci čakali, že sa to stane. Niektorí z nás idú domov, iní si hľadajú privát. V každom prípade, pre nás všetkých bude lepšie, ak si nájdeme inú alternatívu bývania ako je internát. Veľa ľudí na jednom mieste v tejto situácii totiž neveští nič dobré.“

Študentovi, ktorý opustí ubytovacie zariadenie, bude poskytnutá zľava. To znamená, že nezaplatí za mesiace november a december. V prípade, že ubytovacie zariadenie bude zatvorené aj po 1. januári 2021, študent bude platiť vždy za prvý mesiac, kedy sa v študentskom dome ubytuje. Podmienkou na poskytnutie zľavy je odubytovať sa najneskôr do 21.októbra 2020.

Študentský domov Miloša Uhra (internát MTF)

Riaditeľ Účelového zariadenia M. Uhra v Trnave vydal pokyn k odubytovaniu a platbám študentov, ktorí bývajú v tomto zariadení. Odporučil im opustiť internát do 9. októbra 2020. Jeho stanovisko je rozdelené do troch bodov. V prvom sa venuje vysokoškolákom s trvalým pobytom na Slovensku. Tí majú tri možnosti. Prvou je, že môžu ostať bývať v študentskom dome aj po 9.októbra, no za ubytovanie zaplatia podľa platného cenníka.

Ostatní, ktorí sa rozhodli opustiť internát v stanovenom termíne, dostanú zľava z ceny za ubytovanie vo výške 2/3 štvrťročnej platby. To znamená, že študent je povinný uhradiť cenu za ubytovanie za mesiac október 2020. Za mesiace november a december platiť nebude. Kauciu a poplatky za ubytovanie mu presunú do budúceho obdobia.

Poslednou možnosťou je predčasne sa odubytovať. V tomto prípade nemusí ubytovaný vysokoškolák hľadať za seba náhradu a do jedného mesiaca od vysťahovania mu vrátia kauciu a poplatok za ubytovanie nad rámec septembra a októbra. Študent však nemá garantované miesto. Ak skončí dištančná forma vzdelávania, uvoľnené lôžko ponúknu ďalšiemu študentovi podľa poradovníka záujemcov.

,,Vedenie internátu dalo všetkým ubytovaným možnosť výberu v zotrvaní v študentskom domove, dočasnom odubytovaní s možnosťou platenia zľavnenej ceny alebo úplneho odubytovania. Osobne som sa rozhodol podpísať dodatok o dočasnom odubytovaní, nakoľko situácia sa momentálne zhoršuje a finančne si nemôžem dovoliť stav, kedy internát uzavrú z dôvodu výskytu koronavírusu medzi študentmi,“ povedal študent Kevin.

Pre zahraničných študentov tieto opatrenia neplatia. V prípade, že sa rozhodnú internát opustiť, nebude im poskytnutá žiadna zľava a zo Študentského domova sa môžu len odsťahovať. Rovnaké pravidlá platia aj pre študentov doktorandského štúdia.

Podľa posledných informácií, ktoré zverejnila Internátna rada ŠDaJ Miloša Uhra, zostalo na internáte okolo 300 študentov.

Študentský domov Petra Pázmaňa (Študentský domov Trnavskej univerzity)

Situácia na internáte je veľmi podobná ako na predchádzajúcich dvoch. V pokynoch od riaditeľa internátu majú študenti na výber z troch alternatív.  Ak chcú ostať na internáte, môžu, no každý bude naďalej platiť za ubytovanie podľa Zmluvy o ubytovaní.

Možnosťou, ktorú si zrejme vybralo najviac študentov, je opustiť ubytovacie zariadenie a do 15.októbra 2020 podpísať dodatok k zmluve o ubytovaní.  Potvrdila to aj študentka Laura: „Mali sme na výber z dvoch možností. Mohli sme sa dočasne odubytovať, kým sa opäť nevrátime do školy, alebo na internáte ostať. Vybrala som si prvú možnosť. Veci sme si tam nechali, môžeme sa po ne vrátiť, až keď sa znovu ubytujeme. Kľúče od izieb sme vrátili.“

Zároveň dodala, že za nasledujúce dva mesiace nemusia za internát zaplatiť. V prípade, že sa epidemiologická situácia nezlepší ubytovateľ poskytne študentovi zľavu. Nezaplatí tak vždy za druhý a tretí mesiac kalendárneho štvrťroka, v ktorom nevyužíval pridelené ubytovanie.

Dňom podpisu sa každý zaväzuje, že už nevstúpi do zariadenia a zoberie si všetky veci potrebné k štúdiu. Podmienkou pre zľavu je vrátiť kľúč, ubytovací preukaz a dvakrát vyhotovený a podpísaný dodatok.

V prípade, že sa študenti rozhodnú zo závažných dôvodov predčasne odubytovať, vráti sa im kaucia. Nemajú však garantované , že im bude poskytnuté ubytovanie v ŠD aj po ukončení dištančného vzdelávania.

Ubytovacie zariadenie Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku (Zavarská)

Medzi trnavské internáty, v ktorých môžu vysokoškoláci bývať, patrí aj stredoškolský internát na Zavarskej 9. K situácii sa vyjadrila Anna Tomašovičová, hospodárka školy: ,,Študenti mali možnosť zostať na internáte aj počas dištančného vzdelávania. Všetci ale oznámili, že budú bývať doma. Zopár jednotlivcov tvrdilo, že zruší ubytovanie úplne. Zatiaľ som však neobdržala žiadnu písomnú odhlášku.“

Zároveň dodala, že po skončení opatrení súvisiacich s COVID-19 sa študenti môžu vrátiť späť na svoje izby. To platí aj v prípade, že väčší počet z nich prejaví záujem o ubytovanie. Zatiaľ takú požiadavku ale neevidujú.

Počas pandémie sa môže prejaviť úzkosť, nepokoj a stres. Obmedzenia či zákazy nie sú pre nikoho príjemné. Nezvládanie ťažkej situácie zväčša ovplyvní práve vzťahy s ľuďmi v našom okolí. Na partneroch, s ktorými inak bezproblémovo vychádzame, nám môžu začať prekážať aj nepodstatné maličkosti.

Podľa terapeuta Miroslav Haranta, ktorého vyspovedal portál Ženy v meste, by nás malo upokojiť to, že budeme so svojimi blízkymi. Vo väčšine prípadov je však opak pravdou. „Už po pár dňoch vlastne nevieme, čo máme robiť. Nedokážeme len tak byť so svojím partnerom a užívať si vzájomnú prítomnosť,” hovorí o paradoxoch vzťahov, ktoré si počas karantény uvedomujeme.

Vzťah sa počas karantény môže zlepšiť

Na internete a sociálnych sieťach sa šíria hypotézy o tom, či koronakríza zapríčiní zvýšenú rozvodovosť. Od marca znova začali fungovať úrady v Číne, odvtedy zaznamenali neobvykle veľký počet žiadostí o rozvod. Čínski úradníci však tvrdia, že za to nemôže ponorková choroba. Veľa párov totiž malo problémy už pred pandémiou, preto nezvládli nepretržité spolužitie v karanténe.

Na Slovensku prijali desiatky žiadostí o rozvod, ale kvôli opatreniam všetky zamietli. Definitívne čísla teda budú jasné až o niekoľko mesiacov.

Psychologička Mária Krýslová pre Denník N  vysvetlila, aký vplyv môže mať sociálna izolácia na vzťahy. Zdôrazňuje, že nikto nedokáže celkom predvídať, ako sa v danej situácii bude správať, keďže tu predtým nič také nebolo: „Minulé pandémie sa diali za iných okolností, s inak duševne vybavenými ľuďmi, s inými očakávaniami od života a vzťahov, inou prípravou na životné kalamity.”

Psychologička však verí, že sme natoľko adaptabilní a tvoriví, že útrapy, ktoré prežijeme, môžu posilniť našu odolnosť. To, čo prežívame, nemusí byť vždy ukazovateľom kvality nášho vzťahu. Zaleží na tom, ako človek znáša zmenu, frustráciu a čo je pre neho dôležité.

„V krízových situáciách hrá významnú úlohu naša osobnostná a aj vzťahová výbava. Napríklad to, či sme zameraní najmä na seba, alebo či vieme spolupracovať a rešpektovať potreby partnera. Niektoré vzťahy môže táto situácia dokonca vylepšiť – koronavírus je spoločný nepriateľ, a ten ľudí skôr stmeľuje,” vysvetľuje odborníčka.

Mali by sme sa inšpirovať starými rodičmi

Terapeutka a rodinná poradkyňa Radoslava Olajos sa vyjadruje ku vzťahom počas koronavírusu: „Podobne ako na dovolenke, keď je rodina nonstop spolu, aj teraz je vysoké riziko partnerskej krízy. Na povrch vypláva pravda o tom, ako to naozaj máme nastavené, čo medzi nami funguje a čo, naopak, nie. Môže prísť dusno, hádky, konflikty kvôli banálnym veciam a môžu sa objaviť akékoľvek príznaky ponorkovej choroby.”

Myslí si, že každý človek pociťuje inú dávku blízkosti a často potrebuje byť aj sám, inak môže vznikať napätie z toho, že nemá svoj priestor. Naopak, človek môže pociťovať aj pocit opustenia. Veľa ľudí totiž momentálne zažíva pocit bezmocnosti či neistotu kvôli zlej finančnej situácii. Odporúča, aby ľudia boli k sebe ohľaduplní, vypočuli si svojho blízkeho, a to bez komentárov a poznámok.

Ľudia by mali tiež využiť spoločne strávený čas na to, aby sa o partnerov zaujímali, venovali im pozornosť a uistili ich, že im na nich záleží a že sú v bezpečí. „Možno budete prekvapení, koľko sa dozviete o partnerovi aj o sebe. Je to príležitosť tráviť čas tak, ako ho trávili naši rodičia a starí rodičia pred mnohými rokmi,” vysvetľuje terapeutka pre portál Sme Žena.

Sandra, ktorá je so svojím partnerom päť rokov, potvrdzuje slová terapeutky: „Počas karantény sme mali zopár hádok, ale koronavírus za to určite nemôže. Vďaka tejto situácii sa náš vzťah skôr utužil. Keďže sme sa dva týždne nevideli, chýbali sme si a na hádky vlastne ani nebol priestor.“ So smiechom tiež priznáva, že vo väčšine vzťahov hádku začne častejšie žena ako muž.

Roderika je so svojím priateľom štyri roky a hovorí: „Nad rozchodom nerozmýšľam. Nevylučujem však, že ak by sme bývali spolu, možno by došlo k viacerým nezhodám.“ Podľa teraupetky Olajosovej by mali ľudia so vzťahom na diaľku ostať v dennom kontakte. „Treba sa podporovať v ťažkých chvíľach. Kvalitný vzťah vydrží aj odlúčenie, lebo keď sa chce, vždy sa nájde spôsob, ako v kontakte zostať,” vysvetľuje.

Väčšina svadieb je odložená

Ani manželia to nemajú jednoduché. „Sme spolu v karanténe a vychádzame dobre. Občas sa pohádame, ale väčšinou ide len o hlúposti,“ vysvetľuje Jakub, ktorý je ženatý pol roka.

Lenka je so svojím partnerom viac ako šesť rokov a tvrdí, podobne ako Jakub, že karanténa nenarušila ich partnerský život. Dôležité je podľa nej umenie kompromisu. Problém vidí skôr v práci, keďže je podnikateľka a musí riešiť nepriaznivú finančnú situáciu.

„Stále hovorím, že rozísť sa s niekým, koho dokonale poznáme a rozumieme si skoro vo všetkom, je hlúposť. Okrem toho, už nemám nervy ani roky na to, aby som začala znova randiť s niekým iným,“ smeje sa 32-ročná Lenka. V apríli si mala svojho partnera vziať, no svadbu museli kvôli koronavírusu odložiť. Svadbu však plánujú ešte v priebehu tohto roka.

Od konca marca museli viacerí snúbenci preložiť deň svojej svadby. V opačnom prípade by si svoje „áno“ museli povedať v rúškach a za prítomnosti maximálne desiatich osôb. Viacerí tak prišli o zálohy a svadbu plánujú až na budúci rok.

Od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 ubehol už nejaký ten čas. Náš každodenný život sa obrátil naruby a všetko sa postupne presunulo do akejsi virtuálnej reality. Technológie tu, prirodzene, boli už pred tým, no výrazne sa zmenil spôsob, akým sme ich začali využívať v súčasnej situácii.

Byť online je pre mnohých jediný spôsob, ako zostať v spojení so svetom. Vďaka tomu si dokážeme aj naďalej plniť svoje pracovné, akademické či sociálne povinnosti, alebo jednoducho objednať večeru až pod nos. Čas strávený za počítačom sa už dokonca nespája s voľbou, ale s nutnosťou.

Ľuďom však chýba sloboda. Chýba im bežný kontakt, horká vôňa kávy z ich obľúbeného podniku a ruch bežného dňa. Alebo to nie je tak celkom pravda? Možno sa jednoducho stávame pohodlní a na náš doterajší spôsob života a komunikácie postupne zanevrieme.

Ocitli sme sa v neľahkej situácii

V tomto momente už všetci musíme súhlasiť, že karanténa a s ňou súvisiace zmeny ovplyvňujú každého bez výnimky. Prirodzene sa to ale nedeje rovnakým spôsobom u všetkých.

Zatiaľ čo niektorí ľudia si pohodlie domova skôr užívajú, pre iných je celá situácia zdrojom rôznych úzkostných prejavov. Podľa sociálnej psychologičky doktorky Ivany Václavikovej najmä extrovertnejší ľudia, ktorí sú do veľkej miery motivovaní tráviť čas s ostatnými, potrebujú komunikáciu a pestrú sociálnu sieť.

V ich prípade sa často stáva, že sa začnú veľmi rýchlo nudiť, pretože majú nedostatok vonkajších podnetov, čo u nich môže prerásť do úzkostnejších pocitov. Podobné pocity ale môže zažívať každý človek, nakoľko sme sa ocitli v neznámej situácii, ktorú nedokážeme do veľkej miery ovplyvniť či predvídať.

S týmto tvrdením súhlasí aj psychologička doktorka Jana Holienková: „V rovine prežívania môžeme hovoriť najmä o tom, že do životov ľudí prišli mnohé emócie, na ktoré neboli zvyknutí. Ide prevažne o strach a neistotu. Ak sú prežívané na nevedomej úrovni, môžu sa napokon pretaviť aj do správania a komunikácie.”

Reagovať pritom môžeme podráždene a často prudšie aj bez toho, aby sme sami poznali dôvod tejto emócie: „Táto naša nevedomá negativita môže zhoršiť kontakt s druhými a následne aj našu frustráciu. Máme pocit, že nám druhí nerozumejú, a tak sa postupne dostávame do bludného kruhu napätia,” vysvetľuje psychologička.

Médiá na škodu aj na úžitok

Celej situácii nepridáva ani množstvo rôznorodých informácií, ktoré sú dostupné v online priestore. Podľa Holienkovej práve tie dokážu všetko ešte zhoršiť. Pokiaľ totiž nemáme dostatočne rozvinuté kritické myslenie, môžu nás tieto podnety zneistiť a ešte viac prehĺbiť už spomínané napätie. Je preto vhodným riešením do istej miery obmedziť médiá a zároveň sa viac sústrediť na overovanie zdrojov, z ktorých čerpáme.

Nápomocná môže byť taktiež komunikácia s inými ľuďmi. Vďaka tomu môžeme získať iný pohľad na vec, sme nútení viac uvažovať a prestávame len pasívne prijímať ponúkané obsahy. Psychologička ďalej zdôrazňuje, že tieto emócie sú prirodzené vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzame. Je preto dôležité venovať im pozornosť a prijať ich. Vďaka tomu môžeme zlepšiť naše fungovanie a aj komunikáciu s ostatnými.

Čo sa deje s našimi vzťahmi?

Zatiaľ čo sme mnohé z našich sociálnych interakcií presunuli do režimu online, ostatné sa stali častejšími než by sme chceli. Väčšina ľudí na Slovensku bola, najmä spočiatku, nútená ostať vo svojich domovoch so zvyškom domácnosti. U mnohých tak častejšie dochádzalo k nezhodám a konfliktom.

Doktorka Václaviková v tejto súvislosti zdôrazňuje, že za napätie vo vzťahoch nemôžeme viniť len okolnosti: „Podľa môjho názoru dokáže súčasná situácia veci nahromadiť, ale nevytvára nič, čo by vo vzťahoch nebolo už predtým. Napriek tomu, že je to nová skúsenosť a mnohí ju môžu zvládať ťažšie, ide len o akýsi katalyzátor.”

Odborníčka ďalej varuje, že pokiaľ je v domácnosti určité napätie, nevyriešené záležitosti či nejaké tendencie vedúce ku konfliktom, dokáže sa to všetko veľmi rýchlo vystupňovať. „Pokiaľ sú však naše vzťahy v poriadku a nemáme medzi sebou vážnejšie nezhody, stále platí, že sa môžeme dostať k akejsi ponorkovej chorobe, no komunikácia členov domácnosti je oveľa zdravšia.“

Doktorka zároveň pripomína, že nie pre všetkých je táto situácia skutočným problémom. Pre časť ľudí je denný sociálny kontakt skôr záťažou. Môže byť pre nich teda príjemné minimalizovať komunikáciu. Holienková dokonca hovorí až o akejsi sociálnej očiste: „Osobne si myslím, že súčasná situácia nám môže priniesť aj úžitok. Dokáže totiž dopomôcť k revízii a následnej selekcii vzťahov. Vďaka tomu si vieme uvedomiť dôležitosť určitých ľudí v našich životoch. Budeme teda vyhľadávať spôsoby, ako s nimi udržať kontakt. Na druhej strane, môže to viesť aj k presne opačnému efektu. Vtedy pochopíme, že niekto nám až tak veľmi nechýba a do nášho života nám toho veľa neprináša.”

Osobný kontakt vypnúť, online komunikáciu zapnúť

Napriek tomu, že viacerí z nás trávia už dlhší čas v kruhu svojej rodiny, chýbajú nám ľudia, s ktorými nemôžeme byť. V tom momente nastupujú na rad sociálne siete, telefonáty a videohovory. Dnešná doba nám poskytuje možnosti, o ktorých sa našim starým rodičom ani len nesnívalo.

Tento typ komunikácie je bezpochyby skvelou alternatívou, no otázkou je, do akej miery dokáže nahradiť osobný kontakt. Hoci ide o individuálnu záležitosť, globálnou pravdou ostáva, že človek sa radí medzi sociálne tvory, a tak je nám jednoducho prirodzenejšie tráviť čas s ľuďmi tvárou v tvár.

Doktorka Václaviková napriek tomu hovorí, že návrat do všedného dňa môže byť pre niektorých ľudí náročnejší. Pokiaľ boli už pred samotnou karanténou zvyknutí skôr na internetový spôsob komunikácie, prechod do starého režimu môžu vnímať aj negatívne. Podľa názoru psychologičky nám zatiaľ ale celkový prechod na online komunikáciu nehrozí. A to aj napriek tomu, že technológie využívame s obľubou.

Podobne to vidí aj doktorka Holienková: „Možno by nás mohla súčasná mimoriadna situácia naučiť využívať potenciál digitálnej komunikácie, ktorý sa ukázal v mnohých oblastiach (napríklad v školstve). No nepredpokladám, že dôjde k výlučnému uprednostneniu digitálnej komunikácie pred tou osobnou.” Psychologička aj napriek tomu upozorňuje na problém, ktorý môže nastať u mládeže.

Vplyvom okolností boli totiž najmä oni ešte viac podporovaní v digitálnej komunikácii, ktorá môže vytvárať základy pre závislosť. Je to práve adolescentná časť populácie, ktorá technológie považuje za prirodzenú súčasť života, keďže prostredníctvom internetu nadväzujú vzťahy, realizujú svoje záľuby či dokonca budujú svoju vlastnú identitu.

Hlavné nedostatky neosobnej komunikácie

Rozhovory vo virtuálnom svete poskytujú množstvo skvelých výhod, no zabúdame na to, že nie sú tak celkom reálne. Dokonca sa obe odborníčky zhodujú v tom, že tento typ prenosu informácií oplýva mnohými „chybičkami krásy”.

„Po prvé – virtuálna komunikácia znižuje možnosť sledovať bezprostredné reakcie druhých ľudí. Nedokážeme teda spoľahlivo posúdiť, ako naše slová pôsobia na príjemcu, a tak upraviť, resp. vysvetliť povedané. Práve tento problém môže prehlbovať nedorozumenia na oboch stranách. Písané texty majú veľmi obmedzenú schopnosť zdieľania neverbálnej časti komunikácie, ktorá môže obsah viac objasniť,” vysvetľuje Holienková.

Psychologička vidí ako ďalší problém najmä nedostatky v emocionálnej oblasti, obzvlášť pokiaľ ide o negatívne emócie. „Osobný kontakt, gestá či mimika sú výhodami, ktoré online komunikácii chýbajú. Rovnako tak sú skutočné pocity nahrádzané emotikonmi, ktoré nie sú vždy dostatočne rozpoznané druhou stranou.” 

Nedostatky ale môžeme spozorovať aj po technickej stránke. „Dátový prenos nie je predsa vždy dokonalý, často sa zasekne obraz či zvuk a pokiaľ človek hovorí v danom momente nejaké dôležité vety, vzniká z toho veľká frustrácia. Jednoducho povedané, dokážeme si predať verbálnu časť komunikátu, ale celkový kontext nám často uniká,“ dodáva aj Václaviková.

Komunikácia budúcnosti

Súčasný trend nám už je snáď jasný. V oblasti technológie sa stále snažíme prinášať nové spôsoby pre interakciu. Dobrým príkladom sú rôzne nástroje používané pre videohovory, ktorým neustále rastie popularita. Mnohokrát sa už teraz stáva, že napríklad v práci zastúpia našu skutočnú prítomnosť. O prekvitajúcej možnosti využitia home office nie je hádam nutné ani hovoriť.

Nasledujúca generácia komunikácie má ísť v tomto smere ešte oveľa ďalej. Stále reálnejšie pôsobia rôzne 3D technológie ako virtuálna realita či hologramy, ktoré sa postupne môžu stať súčasťou našich životov. Elon Musk, zakladateľ automobilky Tesla a spoločnosti SpaceX, je v predpovedaní technologického pokroku ešte odvážnejší.

Budúcnosť civilizácie vidí v umelej inteligencii a v telepatickom spôsobe prenášania informácií. Biznismen dokonca nelenil a už stihol založiť spoločnosť, ktorá má zmeniť túto jeho víziu na realitu. Aj napriek tomu, že sa nám môže zdať takýto nápad absurdný, nezabúdajme, že to isté si mysleli ľudia len necelú dekádu dozadu o tom, čo je dnes pre nás každodennou realitou.

Je bezpochyby úžasné, kam sa dokáže naša civilizácia posunúť. V budúcnosti nás čaká ešte veľa zmien, no je na mieste prehodnotiť, čo skutočne potrebujeme. Vytváranie nových a lepších spôsobov virtuálnej komunikácie automaticky neznamená, že sa tým zlepšia aj naše vzťahy. Práve naopak.

Určite ste čítali desiatky článkov, kde sa dozviete, ako zabiť čas počas karantény. Vo väčšine prípadov sú to ale veci, ktorých popularitu ťažko odmeriate.

Asi najväčším úspechom aj vďaka pandémii sú masívne predaje novej hry od Ninteda – Animal Crossing: New Horizons. Tie sa doposiaľ vyšplhali na viac ako 13 miliónov predaných kusov, pričom sa hra okamžite zaradila medzi najpredávanejšie hry konzoly Nintendo Switch. Aj keď sa hry tejto spoločnosti predávajú vždy veľmi dobre, práve vydanie Animal Crossing v strede globálnej pandémie zvýšilo očakávané predaje.

Počty hráčov rastú

Ako povedal riaditeľ Activison Blizzard – Bobby Kotick hry sú perfektnou platformou, pretože spájajú ľudí prostredníctvom pocitu radosti, významu a účelu. Práve táto firma zaznamenala obrovský úspech svojej bezplatnej hry Call of Duty Warzone, ktorá pritiahla behom troch dní 15 miliónov hráčov. Ide teda o najrýchlejší masívny štart hry z kategórie Battle Royale.

O masívnom zjednotení hráčov počas krízy nasvedčujú aj nové rekordné čísla z najpopulárnejšej počítačovej platformy hier Steam od spoločnosti Valve. Ich nový rekord dokázal udržať na svojej platforme v jednom momente viac ako 20 miliónov hráčov.

Na tejto platforme sa najviac darilo hre Counter Strike Global Offensive štúdia Valve, ktorá tiež nastavila nový rekord v počte online hráčov na viac ako 1,3 milióna. Ak sa pozrieme na mesiac január, kedy pandémia ešte nebola v globálnej miere, čísla hry neprekonali ani 820-tisíc hráčov. Nárast počas pandémie predstavuje viac ako jednu tretinu pôvodnej hráčskej komunity.

Súčasťou hernej komunity sú aj e-sporty. Tie sa podobne ako všetky veľké podujatia museli kvôli karanténe kompletne zrušiť. Teda skoro. Keďže ide o elektronické športy, možnosť sledovania online z pohodlia domova tu bola prakticky od ich vzniku. A práve začiatkom marca sa konal veľký turnaj v spomínanej hre od Valve.

Ten sa celý presunul do online priestoru a diváci vytvorili celkom nový rekord, kedy turnaj sledovalo v jednom momente viac ako 1 milión ľudí, čím sa tento konkrétny turnaj zaradil medzi najsledovanejšie e-spotové zápasy v histórii.

Má to aj negatíva

Ak sa pozrieme na najočakávanejšie hry tohto roku, 19.mája vychádza veľmi očakávané The Last of Us 2. Štúdio Naughty Dog si však zažilo veľmi nepríjemnú situáciu, kedy sa na internete objavili príbehové videá z celej hry a odhalili kompletný príbeh aj s koncom.

Všetko nasvedčuje tomu, že ide o útok hackera, ktorému sa to podarilo vďaka odhaleniu tajných súborov v predošlých hrách štúdia. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa bude dariť predajom tejto populárnej značky. Keďže sa mnohí hráči nešťastnou náhodou k príbehovým zvratom dostali, možno si nebudú chcieť kúpiť hru za plnú cenu.

Ako spätne ovplyvnil celý videoherný priemysel koronavírus sa budeme môcť pozrieť až o niekoľko mesiacov. Dovtedy sa snáď situácia upokojí a začnú sa veci vracať na staré koľaje. Aj keď sa z prvého pohľadu môže zdať, že predaje hier stúpajú masívne, konkrétne situácie v herných firmách zatiaľ nepoznáme.