Umenie môže mať veľa podôb. Nemusí to byť len fotografia, film, grafika, podcast či písanie článkov, na ktoré sme zvyknutí. Kreativita študentov siaha ďaleko za hranice tradičných médií. Niektorí svoje myšlienky a pocity vyjadrujú prostredníctvom maľby, básní, hudby, tetovaní či háčkovania. Umelci na FMK tvoria srdcom, neboja sa experimentovať a majú veľké ambície, ktoré chcú naplniť prostredníctvom svojej tvorby.

Filip Čaňo – Coffee D sleep, FMK, 5. ročník Mgr.

Filip Čaňo je mladý umelec, ktorý svoju umeleckú dušu zasvätil nie len písaniu krátkych textov, no taktiež ich vizuálnemu spracovaniu. Zväčša píše o vlastných pocitoch, avšak jeho tvorba reflektuje aj jeho myšlienky a situácie, ktoré zažíva. To, čo dostatočne nevie vyjadriť slovami, transformuje do umeleckých inštalácií. Hoci sám svoju tvorbu neoznačuje vyslovenie za umenie, teší ho, že ju tak vnímajú iní.

Písaniu textov sa venuje od roku 2021, kedy si založil profil cez sociálne médiá s názvom Coffee D sleep. Predtým písal krátke básne, ktoré publikoval v aplikácii Wattpad. I napriek tomu, že ich množstvo nebolo malé, skromne konštatuje: „Či boli moje básne dobré, to už dnes neviem povedať, pretože to predsa len boli začiatky.” Najskôr prostredníctvom svojho instagramového účtu publikoval len texty, dnes sa svoju tvorbu snaží rozšíriť aj o vizuálne umenie.

Skromne priznal, že spočiatku nečakal, že jeho tvorba bude veľa ľudí zaujímať. Jeho popularita však výrazne vzrástla po tom, čo ho na Instagrame zdieľal jeho vzor Expl0ited a jeho umenie bolo predstavené v rubrike Refresher Art.

I napriek tomu, že pre písanie diplomovej práce nachvíľu pozastavil svojho kreatívneho ducha, má stále víziu rozvíjať svoju tvorbu. Filipove ambície sa však nekončia v Trnave. Vlastne ani na Slovensku. Okrem jeho sna vystavovať v slovenských galériách ho láka zahraničie. Svoju tvorbu by chcel ideálne spojiť s japonskou kultúrou.

Stihol už uskutočniť niekoľko výstav – od prvej s názvom „Ľúbenie potichu” v bývalej kaviarni OOZI v Trnave, cez inštaláciu prostredníctvom WLVS LIVE v Košiciach, až po projekt „Odlišnosť z oranžovej” na Wave festivale v Trenčíne. Najnovšie predstavil svoju inštaláciu „Nežný chaos” na podujatí „Ozveny umenia”. Zorganizoval ju spolu so študentskou radou s cieľom podporiť podobných umelcov, ktorí potrebujú priestor na prezentáciu.

Filipa môžete sledovať prostredníctvom instagramového účtu @coffed.sleep. Ak sa mu podarí dostať do Japonska, možno sa raz budeme chváliť, že sme jeho tvorbu poznali ešte predtým, ako sa objavila na obaloch sushi boxov.

Martina Ondovčinová – Afra.ink, FMK, 3. ročník Bc.

Čarbanice v zošitoch, pokreslené lavice i ruky kamarátov. Niektorí sme z toho už vyrástli, no všetci to poznáme. Martina však kresliť neprestávala. Na druhom stupni základnej školy začala chodiť na umeleckú školu, kde sa naučila základy o maľbe či kresbe. Plátno jej však nestačilo, a tak v roku 2020 chytila do rúk ihlu a začala s handpokom (štýl tetovania – pozn. red.).

Táto minimalistická metóda však podľa jej slov nebola nič pre ňu: „Párkrát som to skúsila na umelú kožu, neskôr aj na sebe, no veľmi ma to nebavilo, pretože to vyžaduje veľa času a nedajú sa s tým robiť precíznejšie práce,” hovorí. Práve to bol jedným z dôvodov, prečo presedlala na strojček. Začínala na banánoch a pomarančoch, neskôr na umelej koži a nakoniec na odvážnych kamarátoch – často za fľašu vodky alebo za pozvanie na bare.

Ak predpokladáte, že medzi jej prvé tetovania patrili motýle, dátumy alebo iné klišé nápisy, mýlite sa. Čo tak veľkú palmu cez celé brucho a bok? Miesto, ktoré je nočnou morou aj pre skúsených tatérov. „Obidve sme tam potili krv tri-štyri hodiny, ale podarilo sa. Na to, aké som mala skúsenosti, to tetovanie stále vyzerá dobre,” spomína Martina. Podľa tejto skúsenosti môžeme predpokladať, že jej spôsob učenia spočíva v skoku do hlbokej vody. V tomto prípade možno povedať, že rovno do oceánu.

V súčasnosti Martina tetuje profesionálne, no stále u seba doma v provizórnych priestoroch. Sníva o vlastnom štúdiu, kde by sa mohla umelecky realizovať naplno. Okrem iného stále maľuje aj na plátno a jej maľby môžete vidieť na múroch Trnavskej klubovne.

Podľa jej slov jej umenie môžete zahliadnuť najmä v lete, keď si dá sukňu alebo šortky, na jej kamarátoch a ,samozrejme, na jej instagramovom účte @afra.ink. A ak si niekedy všimnete peknú „kerku” na niektorom z pedagógov, možno ju tetovala práve Martina.

Mishino, FMK, 1. ročník Bc.

Niektorí ľudia si píšu denník, iní chodia k terapeutovi. Mishino však tvorí hudbu. Jeho skladby pre neho predstavujú priestor, v rámci ktorého spovedá každú jednu myšlienku. Či už je pozitívna alebo negatívna. A keďže je súčasťou generácie Z, jeho hudba je určená najmä jeho rovesníkom – teda tým, čo si prechádzajú rovnakými krízami a životnými otázkami.

Podľa jeho slov o hudbu „zakopol” už v roku 2018, kedy sa pokúsil zhudobniť jednu zo svojich básní: „Bola to dosť katastrofa a sľúbil som si, že sa k tomu už v živote nevrátim,” opísal tak svoju skúsenosť. Niektoré „zakopnutia” nám ale môžu ukázať smer. V roku 2019, keď mal iba 14 rokov, sa opäť vrátil k tvorbe – tentokrát ju už postupne začal pridávať aj na Soundcloud, Youtube a neskôr aj na iné hudobné streamovacie platformy.

Prvé skladby patrili trapu. No potom prišiel Covid, viac času na rozmýšľanie až nakoniec zakotvil pri gitarovej hudbe. Síce sa z pohľadu svojich začiatkov sám pomenoval ako „veľké poleno bez znalosti rytmu a hudobnej teórie”, veľkú podporu mu poskytli najmä priatelia, ktorí mu podali pomocnú ruku.

Postupne sa vypracoval z „neviem sa trafiť do rytmu” na „budem hrať koncerty v Žiline, Bratislave aj v Prahe”. Najbližšie dokonca plánuje vydať svoj debutový album. Hoci je Mishino na FMK len prvák, už teraz si stihol nájsť svoje miesto medzi ľuďmi, ktorých spája rovnaká vášeň – láska k umeniu.

Laura Ballová – Laurana, FMK, 3. ročník Bc.

Čo tak trochu oddychu po písaní bakalárky? Scrollovanie na Instagrame, pozeranie tiktokov alebo rýchle zdriemnutie? Má to však háčik! A práve ten Laura potrebuje, keď sa rozhodne tento čas využiť kreatívnejšie – vytvorením štýlovej kabelky z vlny.

Svoju značku začala postupne budovať minulý rok, kedy si prvýkrát kúpila priadzu. Ani jej štart nebol však úplne podľa predstáv: „Na prvýkrát to nevyšlo ideálne. Vyzeralo to dosť zle a zlomila som aj zopár háčikov,” pozerá sa spätne na svoje začiatky s humorom. Neskôr, keď jej kabelky začali mať ten správny tvar, si začala vytvárať aj vlastnú vizuálnu identitu, kartičky a nálepky. Na svojom instagramovom účte @laurana.atelier predstavuje širokú škálu svojich výtvorov v rôznych farbách, veľkostiach a štýloch.

Súčasne pracuje na jemnej a elegantnej kolekcii kabeliek a crossphonov (popruhy na telefón krížom cez telo – poz. red.). Niektoré jej výtvory ste mali možnosť zahliadnuť aj v kamennej predajni Poig v Trnave, kde boli sprístupnené zákazníkom na predaj. Aktívne však tvorí kabelky prostredníctvom objednávok cez jej instagramový účet.

Do budúcna plánuje spolupráce s vybranými influencermi. „Mám veľké sny. Určite by som chcela, aby moje kabelky nosili aj známe osobnosti,” prezrádza a dodáva, že už má presne vytipovaných niekoľko ľudí.

Centrum pre kreatívnych a nadaných ľudí z rôznych oblastí vybudujú na Hlavnej 17. Ide o projekt Trnavského samosprávneho kraja (TTSK). Prispôsobia ho najmä architektom, grafikom, dizajnérom, umelcom a hudobníkom, ale i remeselníkom, ktorí pracujú so sklom, železom či drevom.

„Ponúkneme im moderný priestor s adekvátnym vybavením na rozvoj ich zručností, najmä podnikateľských. V súvislosti s tým, poskytneme poradenské a konzultačné služby,“ uviedol predseda TTSK Jozef Viskupič.

Na podobné centrá uverejnilo Ministerstvo kultúry SR, ešte v roku 2019, výzvu na predloženie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Záujem o neho prejavil aj trnavský župan. „Rozhodli sme sa využiť príležitosť získať finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie na vznik kreatívneho centra, pretože výborne zapadne do našej širokej ponuky inštitúcií – 18 múzeí, galérií, knižníc, osvetových stredísk, divadla a hvezdárne – a zaplní v nej neobsadené miesto,“ vyjadril sa Viskupič. Podľa neho je dobrou správou, že Trnava bude mať nový typ kultúrnej inštitúcie. Ide o najvýznamnejší kultúrny projekt v meste za posledné desaťročia.

Župa dostala z eurofondov milióny

Ministerstvo kultúry schválilo projektovú žiadosť Trnavského kraja 30. októbra 2020. VÚC získal na vybudovanie kultúrno-kreatívneho centra takmer 7,7 milióna eur. „Tento nenávratný finančný príspevok predstavuje 95 % predpokladaných nákladov projektu, ktoré presahujú osem miliónov eur,“ priblížil župan, „zvyšných 5 % tvorí spoluúčasť župy.“

TTSK bude financovať aj prevažnú časť nákladov na následnú prevádzku strediska. Pri pokrývaní výdavkov však počíta i s komerčným využitím budovy. Na prenájom poskytne 20 % plochy priestorov.

Župa je zároveň nájomcom budovy. Objekt, v ktorom bude plánované centrum sídliť, patrí mestu Trnava. Financovalo a zabezpečilo aj projektovú dokumentáciu budovy. VÚC sa tak následne mohol uchádzať o získanie spomínaného nenávratného finančného príspevku.

Kraj vidí jediný problém v zdaňovacej politike mesta. Zvýšilo totiž dane pre miestne kultúrne inštitúcie. Mestskí poslanci rozhodli aj o zrušení oslobodenia dane pre objekty, ktoré sa využívajú na kultúrne účely. TTSK, podľa údajov odboru financií, bude v roku 2020 za kultúrne zariadenia platiť daň približne vo výške 51-tisíc eur. V predošlom roku išlo iba o viac ako dve tisícky.

Nové príležitosti dostanú aj študenti

Objekt na Hlavnej ulici slúžil na kultúrne zámery aj doteraz. Budova už ale nie je v najlepšom stave. Predtým, ako v nej vznikne kultúrno-kreatívneho centrum, ju musia zrekonštruovať.

Nové priestory budú bezbariérové. Budova by mala disponovať hudobnými miestnosťami, prednáškovou sálou, ateliérmi, administratívnym zázemím centra a kanceláriami. „Takzvané „group rooms“ rôznych veľkostí s audiovizuálnym vybavením umožnia klientom centra bez výraznejších obmedzení organizovať pracovné stretnutia a napredovať v rozvoji svojho budúceho podnikania. Budú navrhnuté tak, aby podporovali interakcie, vďaka ktorým klienti vytvoria nové spolupráce či podnikateľské nápady a partnerstvá,“ doplnil Viskupič.

V inštitúcii nebudú chýbať ani moderné technológie. Nájdeme tam grafické pracovisko MediaLab s rôznym vybavením. Napríklad so zariadeniami pre virtuálnu realitu, ktoré záujemcovia využijú pri tvorbe grafiky a v hernom priemysle. K dispozícii bude aj tvorivá dielňa FabLab a v nej šijacie či finišérske stroje pre módnu a textilnú výrobu, prácu s drevom alebo kovom. Výborné technické vybavenie neminie hudobné skúšobne.

Stredisko bude zároveň iniciátorom workshopov a súťaží. Chcelo by nimi motivovať svojich klientov, odbornú i širokú verejnosť z Trnavského kraja, aby hľadali nové využitie inštalovaných technológií.

Vybudovaním centra plánuje VÚC prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom priemysle v regióne. „Vytvorené pracovné miesta sa budú vyznačovať vysokou pridanou hodnotou a udržateľnosťou,” doplnil župan.

Šikovnosť môžu ukázať aj študenti

Ambíciou župy je nadviazať partnerstvá so školami. Informoval o tom predseda TTSK: „Potenciál sa skrýva v spolupráci centra so strednými a vysokými školami, napríklad pri generovaní odborníkov a mentorov. Počítame tiež s tým, že sa študenti budú podieľať na činnosti kreatívneho centra, čo im môže slúžiť ako odborná prax.” Nadaní študenti majú teda dvere v inštitúcií otvorené.

Ohlasy na vybudovanie kultúrno-kreatívneho centra sú pozitívne a obyvatelia projekt oceňujú. Mrzí ich však zánik klubu „Káčko“ s dlhoročnou tradíciou, ktorý sa nachádza v mieste výstavby. Ako sa ale zmienil Jozef Viskupič, klubová scéna v Trnave vždy bola a aj bude. „Duch toho, čo všetci poznáme ako „Káčko“, Calipso alebo Artklub, by mal byť v novom kreatívnom centre zachovaný v komerčnom či nekomerčnom priestore,“ ozrejmil Viskupič na sociálnej sieti. Hudba bude znieť z nových skúšobní a pódií či z multifunkčnej sály.

Na príprave projektu ďalej pracujú a s aktuálnymi nájomcami i s miestnou umeleckou komunitou budú ešte diskutovať. Stavebné práce by sa mali začať už v roku 2021. Potrvajú pravdepodobne dva a pol roka.

Do týchto nových priestorov sa totižto nedávno presťahoval tím Pergamenu, ktorého práce určite poznáte, len o tom ešte neviete. Skupinka deviatich ľudí sa zaslúžila o dizajny, ktoré sú oceňované vo svete, aj na Slovensku. Príkladom sú dizajnérske ocenenia ako Red Dot Design Award alebo Pentawards, ktoré sa udeľujú za medzinárodne najlepší obalový dizajn. Denne tak kupujete paradajky, víno, bagety, čaje či knihy s nadštandardným dizajnom. V Pergamene totižto vznikla nová tvár Tatranského čaju, Jupíka, obal na čaj Spicy Tea, dizajn obalov pre rajčiny Veselá paradajka a nespočetne veľa vín, ale aj obalov kníh. Napriek týmto úspechom a mnohým zákazkám si našli čas nám porozprávať viac o tejto práci.

Ako prebieha práca na projekte

V priestoroch budovy na námestí nás privítala account manažérka Pergamenu Slávka Nádaská a usadila nás do zasadačky. Zatiaľ ako sme čakali na kreatívneho riaditeľa, čo-to nám porozprávala o fungovaní štúdia. Klasický bežný deň u nich začína poradou, kde si určia, na ktorých projektoch je potrebné v daný deň pracovať. Každý dostane svoju úlohu a snaží sa dodržiavať „timing“. Ak začínajú robiť na novej značke a jej vizuálnej identite, venujú sa jej aj dva, tri týždne. „Kolegovia si k zadaniu vždy najskôr sadnú a urobia spoločný brainstorming. Svoje nápady si častokrát najskôr naskicujú ceruzkou, čiže nie je to len o sedení za počítačom. Väčšinou na jednom projekte pracujú dvaja–traja dizajnéri. Tento systém sa nám rokmi overil, je dobré dostať k návrhom spätnú väzbu najskôr od kolegov, vychytať „muchy“, pozrieť sa na navrhnutý dizajn z viacerých strán.“ Potom sa vyberú 2-3 najlepšie návrhy a pripraví sa prezentácia pre klienta. Ak sa už klient rozhodne pre určitú cestu, tá sa ďalej rozpracuje a vizuálne doladí do finálnej podoby.

Začiatky Pergamenu a súčasnosť

Do miestnosti prichádza kreatívny riaditeľ Juraj Demovič. Podrobnejšie nám opisuje históriu štúdia Pergamen, ktoré vzniklo v roku 1993. Štúdio zakladal spolu so svojím spolužiakom z vysokej školy, Jakubom Dvořákom. Neskôr sa k nim pridal ďalší spolužiak, Juraj Vontorčík. Po prvých troch rokoch sa rozhodli, že ak sa chcú dostať k zaujímavejším projektom, nemá zmysel byť ďalšou lokálnou reklamnou agentúrou. Rozhodli sa zamerať na grafický dizajn a postupne naberali do tímu čoraz viac dizajnérov.

V súčasnosti tvorí Pergamen zohratá skupina kreatívcov, ktorí vytvárajú dizajn, DTP grafici, ktorí pripravujú návrhy do tlače a account managerky, ktoré sa starajú o komunikáciu s klientmi.

Celkovo v Pergamene vládne priateľská a uvoľnená atmosféra. „Častokrát sme viac priatelia, než kolegovia. Aspoň párkrát do roka chodievame na spoločné výlety, bicyklovačky, alebo si niečo dobré uvaríme. Svoje návrhy si vzájomne komentujeme a konštruktívne kritizujeme. Vždy pomôže, ak sa pri práci na nejakom projekte získa určitý odstup, ak sa na návrh pozrú viacerí kolegovia a vyjadria svoj názor. Vďaka tomu sa nám darí dostať z návrhov to najlepšie“, prezrádza Juraj Demovič. Asi aj pre tieto dôvody má Pergamen toľko úspechov.

Náš prvý kontakt s novým klientom je zvyčajne tzv. brief, ktorý od neho dostaneme. (pozn. red.: brief je zadanie, ktoré posiela klient agentúre. Zvyčajne obsahuje bližšie informácie o projekte, objasnenie dôvodov na zmenu dizajnu, popis cieľovej skupiny, načasovanie prác a ďalšie informácie, ktoré je potrebné zohľadniť pri práci na projekte). Po schválení rozpočtu zo strany klienta sa začína pracovať na zadaní. „Nové projekty nazývame „biely papier“. Začíname tým, že si robíme rešerše, pozeráme, ako komunikujú podobné značky v zahraničí, robíme si kvázi prieskum, na základe ktorého si vieme utvoriť obraz, kam sa chceme s projektom vizuálne dostať. Je dôležité, aby mal projekt postavený koncept na dobrej myšlienke, ktorá sa dá ďalej rozvíjať. A je skvelé, ak má aj nejakú pointu navyše. V úvode prác máme častokrát „depresiu“ z toho, koľko dobrých vecí na podobnú tému už existuje, pričom viete, že to musíte urobiť dobre a nesmie sa to v žiadnom prípade podobať na nejaký už existujúci dizajn.“

Inšpirácia prichádza hlavne rešeršovaním

Dobrým príkladom toho, ako to vyzerá, je proces vzniku redizajnu obalov na detské limonády Jupík. „Keď sme začali s prácami na projekte, najskôr sme si rešeršovali rozprávkové knihy, animované rozprávky, detské produkty, všeličo, čo môže súvisieť s deťmi. Takže sme sa nepozerali len na to, ako vyzerajú sladké limonády, ale aj na produkty určené pre deti, ktorých obaly pracujú s ilustráciami.“ Namiesto niečoho gýčového a plného farieb tak vznikol jednoduchý pútavý návrh, ktorý je inšpirovaný detským svetom. Proces tvorby pokračoval kreslením. „Začne sa na papieri s ceruzkou, pri počítači sa nezačína skoro nikdy. Čmárame si, kukáme si cez plece a podobne. Ale napríklad pri vymýšľaní tvaru fľaše pre TATRATEA sme si pomáhali modelovaním z plastelíny,“ spomína Juraj Demovič. Pri vytváraní konkrétneho projektu si vzájomne zasahujú do náčrtov, na jednom projekte robia viacerí, a tým prinášajú do dizajnu stále viac nápadov. Po vytvorení návrhov prichádza ďalšia ťažká úloha, pri ktorej je treba mať vysokú mieru sebareflexie. Reč je o výbere tých najlepších návrhov a odprezentovaní klientovi. Ak si ešte stále niekto myslí, že takáto práca je plná zábavy a home officu, je na omyle. Pracuje sa bežne od deviatej do šiestej, napriek tomu sa stáva, že klient niečo vyžaduje aj o ôsmej večer.

Kým nás prevádzajú po ďalších priestoroch, ktoré sa ukrývajú na vrchných dvoch poschodiach, rozprávajú nám aj o tom, aký je podstatný nielen talent, ale aj osobnosť človeka, ktorý sa uchádza o prácu v Pergamene. Dá sa povedať, že sme všetci naladení na jednej vlne a to je dobre.

Vytvárajú dizajn pre obaly produktov aj obálky kníh

Ako postupujeme hore po schodoch, zaujmú nás vystavené ocenenia, ktoré Pergamen získal. Na prvom poschodí nás už registrujú Juraj Vontorčík a jeho kolega. V ďalších priestoroch sú na poličkách vystavené fľaše Včeloviny a rôznych vín. Niektoré z nich sú už v regáloch obchodov a niektoré ešte len uzrú svetlo sveta. Cez otvorené priestory stúpame vyššie na priestranné podkrovie, kde pracujú ďalší traja grafici. Jeden práve navrhuje polep na auto pre konkrétnu značku vína. „Veľakrát sa totižto práca nekončí len dizajnom etikety a návrhom loga. Pokračuje to vizitkami, taškami, polepmi na auto a podobne, pretože sa vytvára celková identita produktu.“ Za stolom pracuje dokonca aj jeden bývalý študent FMK a takisto má počítač zahltený prácou. Pri preplnenej knižnici sa skrýva tretia grafička, Lívia Lörinczová, ktorá ako jediná z Pergamenu vyštudovala grafický dizajn (pozn. ostatní zakladajúci dizajnéri Pergamenu absolvovali Pedagogickú fakultu v Nitre).

Väčšina z kníh ležiacich v knižnici vďačí svojmu originálnemu obalu práve Pergamenu. „Obálky kníh sú voľnejšia práca, než obaly na produkty. Navrhujeme nielen obálky, ale aj zalomenie vnútorných strán, pričom sa snažíme dodržiavať typografické pravidlá tak, aby sa budúcemu čitateľovi kniha dobre čítala. Existuje viacero „zalamovačských pravidiel a trikov“, o ktorých, žiaľ, mnoho sadzačov knižných textov nevie, čo je škoda.“

Presúvame sa k obrovskému oknu, ktoré bielu miestnosť presvetľuje ešte viac. Tam si všimneme nátlačky obalu na pripravovanú knihu od Mareka Vagoviča, Vlastnou hlavou. Cítime sa ako v zákulisí niečoho veľkého, alebo ako v továrni na nápady a pekný dizajn. To vlastne považujú v Pergamene za najdôležitejšie: „Dôležité je dostať sa k zaujímavej robote a môcť robiť pekný dizajn.“ Keď už viac nechceme vyrušovať pri práci, spravíme si aspoň spoločnú fotku a odchádzame s pocitom, že už nikdy nebudeme kupovať produkty s pekným dizajnom bez znalosti, koľko je za tým tvrdej práce.

Autor: Jana Fridrichová
Foto: Ivana Vyšná

Nie je to len o nákupoch

Hoci kreatívnejšie darčeky rozhodne nikde inde nenájdete. Ale je za tým omnoho viac. Možnosť zúčastniť sa prednášok, workshopov, diskusií a alternatívne ladených koncertov. Byť súčasťou umeleckej výstavy či módnej prehliadky, obzrieť si street art či graffiti alebo si len tak oddýchnuť v café a food zóne. Že sa to všetko dá stihnúť sme sa presvedčili tretí decembrový víkend priamo v Cvernovke v Bratislave, kde sa predvianočný Urban Market konal. Spočiatku sa organizátori borili s dvomi problémami – nedostatok kávy a výpadky elektriny. Oba sa však podarilo dať do poriadku a  už nič nenarúšalo priebeh celého podujatia. Takmer 110 predajcov sa rozložilo na dvoch poschodiach v Cvernovke. Návštevníci sa tak mohli poprechádzať pomedzi stánky s oblečením, handmade výrobkami rôzneho druhu, knihami a diármi, či užitočnými doplnkami. Vyberať bolo skutočne z čoho a nejedna peňaženka ostala prázdna. Všetko sa nieslo v príjemnej atmosfére a hlavne v skvelých priestoroch. Organizátori si na oboch dali skutočne záležať, a tak pár dní pred spustením marketu vyzdobili priestory Cvernovky originálnymi dielami súčasných slovenských umelcov.

Pre každého niečo

Či už ste alebo nie ste fanúšikom dizajn a handmade oblečenia a doplnkov, na Urban Markete si každý nájde to svoje. Od vinylových platní cez šperky z nich vyrobené, štýlové drevené okuliare, hračky, knihy, hipstersky polepené lomo foťáky, kabelky a tašky s originálnou potlačou, brošne a hlavne veľa veľa šperkov a doplnkov. Z radu týchto výrobkov jednoznačne vytŕčali retro bicykle a funky holandské mestské bicykle, ale aj toaletné papiere v čiernej, zelenej či červenej verzii. Medzi predávajúcimi ste mohli zazrieť aj herečku Kristínu Farkašovú ako pani Koláčovú a jej tričká, ktoré vyrábala za pochodu. Objavili sme aj detskú slovenskú značku Little Monster, ktorej spoluzakladateľkou je aj absolventka FMK Janica Lacová.

Urban Market je miesto, o ktorom  nestačí len čítať a počúvať, ale treba to aj zažiť. Málokedy máte možnosť stretnúť toľko kreativity pokope a porozprávať sa s tvorcami výrobkov priamo na mieste. Okrem štýlových vecičiek si z neho odnesiete aj skvelý pocit a dobrú náladu. Jednoducho, dobré veci musia byť videné. A o dobrých veciach sa aj píše.

Celý článok nájdete v novom čísle Atteliéru 05/2012-2013