Koľko ťa stojí štúdium so všetkými poplatkami ročne? Potrebovala si študentskú pôžičku alebo si použila svoju „železnú“ rezervu?

Život v Anglicku je veľmi drahý, nehovoriac o školnom. Každá univerzita v UK stojí 9000 libier (11 378,72 EUR) ročne, treba si kúpiť knihy, ktoré stoja okolo 200 libier (252,86 EUR). Ja som si brala pôžičku, ale mala som našetrených aj dosť peňazí na iné výdavky, keďže moje odsťahovanie z domu znamenalo koniec príjmov od rodičov.

Je veľa prípadov, kedy slovenské vysoké školy nechceli absolventom zahraničných škôl uznať ich tituly. Nebojíš sa, že by sa to mohla stať aj tebe?

Počula som o tom, ale úprimne povedané, zatiaľ som sa nestretla s nikým, komu by sa to stalo. Skôr je problém so slovenskými úradmi, zdravotnými a sociálnymi poisteniami, Úradom práce a podobne.

Mohla by si nám opísať, ako vyzerá jeden semester na tvojej univerzite? Ako prebieha vyučovanie a skúšky?

Anglické univerzity sú oveľa jednoduchšie než slovenské, najmä čo sa týka kritérií na prijatie a absolvovanie skúšok. Vyučovací týždeň má len 12-15 hodín, záleží od modulov. Ja mám napríklad 5 modulov – španielčinu, business, finančné informácie, perspektívy v organizáciách a profesionálne kompetencie. Toto všetko tvorí 11 hodín týždenne, čo nie je veľa. Na druhej strane mám veľa štúdia na doma. Jeden rok na univerzite sa delí na 3 termy, zimný – od septembra do decembra, jarný – od januára do marca a letný – od apríla do mája. Medzi každým termom je jeden mesiac prázdnin, pričom na konci každého termu sú nejaké skúšky alebo eseje. Skúšky sú väčšinou online a môžu sa robiť z domu, ale nie sú také podstatné ako eseje. V prvom ročníku sa napríklad nerobia žiadne testy alebo skúšky, len sa odovzdávajú reporty, prezentácie a podobne. Samozrejme záleží to od vybraného modulu.

Ako je to s praxou? Máš možnosť ju popri škole vo svojom odbore stihnúť?

Každá univerzita poskytuje študentom Erasmus alebo výmenný ročný pobyt, samozrejme aj s praxou v danej oblasti v inej krajine. Zvyčajne sa to rieši cez aplikačné formy do rôznych firiem. Ja som nad tým zatiaľ neuvažovala, pretože je to dostupné len pre 2. a 3. ročník, nie pre prvý.

Chceš pokračovať ďalej v štúdiu alebo pôjdeš skúsiť niečo nové?

Ťažko povedať, čo bude za dva roky, ale samozrejme mám svoje plány do budúcna. O pokračovaní vo vyššom štúdiu zatiaľ neuvažujem, pretože tu v Británii ľudia až tak nepozerajú na titul, skôr na zručnosti a priebojnosť. Ak niekto vidí, že máš talent, dajú ti možnosť aj bez toho, aby si mal nejakú prax. Ja vždy hovorím: „Ak vieš po anglicky a chceš robiť to, čo ťa baví, si za vodou.“ Mladí Angličania sú leniví pracovať, takže zahraniční majú viac možností sa presadiť.

Barbora Fojtíková (22)

Absolventka Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera v Piešťanoch, ktorá už druhý rok študuje v Anglicku. Navštevuje University of Westminster Business School v Londýne, odbor Business Management.

Foto: Barbora Fojtíková

V ktorom roku si ukončila štúdium na našej univerzite a prečo si sa rozhodla práve pre túto školu?

Štúdium na našej Univerzite sv. Cyrila a Metoda som ukončila tento rok. Na školu som išla so zámerom, že raz bude zo mňa moderátorka alebo redaktorka športu.

Ako dlho sa venuješ gymnastike a čo ťa k nej priviedlo?

Gymnastike sa venujem od svojich 6 rokov. Keďže som bola veľmi malá, pre tento šport sa rozhodli najmä rodičia. Bola som hyperaktívna a mama s otcom vedeli, že sa musím venovať nejakému športu. Ocino chcel zo mňa tenistku, no na to sme nemali finančné prostriedky a tiež sme rozmýšľali nad krasokorčuľovaním. Maminina kolegyňa robila rozhodkyňu v gymnastike, a tak jej navrhla, aby so mnou prišli do telocvične, že sa bude robiť výber nových talentov.

Čo radíš medzi tvoje najväčšie úspechy?

Reprezentáciu Slovenska na niekoľkých Majstrovstvách Európy, Majstrovstvách sveta, umiestnenia na svetových pohároch a samozrejme, že za svoj najväčší úspech a splnený sen považujem reprezentáciu na Olympijských hrách v Londýne.

Aký je to pocit, dostať na sa olympiádu?

Nedá sa to opísať. Keď som bola na besede s predškolákmi, tak som im to priblížila asi takto: Predstavte si, že celý rok túžite po jednom jedinom darčeku a na Vianoce ho nájdete pod stromčekom. Aký je to pocit? Odpoveď znela jednoznačne: „Úžasný!!!“ Tak asi taký je pocit, keď sa dostane človek na olympiádu.

Ako hodnotíš výpovede markizáckeho redaktora Štefana Eiseleho o tom, že niektorí slovenskí športovci si prišli do Londýna skôr na výlet než nás reprezentovať na olympiáde?

K tomuto sa vyjadrovať nebudem. Poviem len jedno. Obyčajný človek si ani nedokáže predstaviť čo všetko musí športovec obetovať, aké prekážky si musí preskákať a koľko vynaloží síl a utŕži rán, kým sa mu podarí IBA prebojovať sa na olympijské hry.

Celý rozhovor s Máriou Homolovou, nielen o športe, ale aj o jej plánoch do budúcnosti nájdete v Atteliéri 01/2012.

Multikultúrny Londýn aj tento rok pohltila vianočná nálada. Preplnené ulice sviatočne naladených ľudí, výkriky z horských dráh, rozprávková atmosféra a ako čerešnička na torte dlho očakávaný Winter Wonderland v Hyde parku. Toto vianočné šialenstvo v Londýne, v čase od 18. novembra do 3. januára, je najväčšou zimnou atrakciou v krajine. Človek by preto očakával niečo nezabudnuteľné, čo sa len tak niekde nevidí. Zlatý stred – to sú tie pravé slová pre tohtoročnú kúzelnú udalosť v centre Londýna.

Americké donuts aj španielske churros
Londýn je mesto prisťahovalcov, takže snaha nájsť niečo tradične anglické je veľmi nízka. Rovnako teda aj celý Winter Wonderland sa dá opísať ako zmes rakúsko-nemeckého Weihnachtsmarkt a slovenských vianočných trhov. Jedinečným ho robia atrakcie od výmyslu sveta, ktoré na Slovensku ani vo Viedni rozhodne nenájdete. Od klobások cez škoricové víno, španielske churros, slávne donuts s rôznymi príchuťami až po sladkosti gigantických rozmerov. Týždeň strávený vo vianočnom Hyde parku sme si spríjemnili ochutnávkou týchto rozvoniavajúcich dobrôt. Sviatočne sa dalo vyblázniť aj na rôznych atrakciách cez horské dráhy, ruské kolá až po detské kolotoče.

Čarovné klzisko
To, čo však robilo Winter Wonderland čarovným, bola najväčšia a jednoznačne najlepšia atrakcia uprostred Hyde parku – obrovské klzisko. Každý dostal svoj pár modrých korčúľ a hor sa do korčuľovania. Pod vyzdobenou oblohou sa dalo korčuľovať za nemalý poplatok, pre ktorý však človek musel siahnuť hlbšie do vrecka. Starí, mladí, veľkí, malí všetci sa snažili čo im sily stačili.

Návšteva anglickej metropoly bola pre nás skvelým zážitkom. To, čo však Londýnu chýbalo bol rozhodne sneh a domáce tradície. Väčšina ľudí je totiž zvedavá, ako to na sviatky v Anglicku chodí. No a my sme neboli výnimkou. Možno sa toho veľkého tresku dočkáme o rok.