Prvýkrát nahliadla Ema, ako diváčka, do sveta slam poetry na podujatí v Trnave. Zaujala ju hlavne príjemná atmosféra. Hneď vedela, že to nebola jej posledná návšteva. Na každej podobnej akcii je v line-upe niekoľko slamerov, ktorí si náhodne vylosujú poradie. Diváci sú zároveň aj porota a každé kolo sa menia. Hodnotia, koľko bodov (od 1 po 10) vystupujúci dostane.

Slamuje sa v prítmí. Netlieska sa, čo Emu prekvapilo. Lúska sa prstami vždy, keď sa v texte nachádza pasáž, ktorá poslucháčmi zarezonuje. Potlesk by bol príliš rušivým elementom. Aj samotní diváci niekedy dostanú možnosť si zaslamovať. Ema priznáva, že by si to určite raz chcela vyskúšať.

Jednoduchú definíciu nenájdete

„Špecifický performatívny žáner, ktorý sa spolu so stand-upom a improdivadlom radí pod žáner ,Spoken Word‘. Zastrešuje v sebe nielen prístupy z improdivadla, standupu, ale aj rapu, folku, klasického divadla, tanca, literatúry či pantomímy,” znie opis slam poetry na oficiálnej stránke.

Samotný slamer Marián Psár ho vníma ako: „veľmi široký žáner, ktorý dovoľuje rôznym ľuďom vykričať do sveta, čo potrebujú.” Páči sa mu rozmanitosť, ktorú ponúka. On využíva viac rapový štýl, no iným práve naopak vyhovuje voľný verš a žiaden rým. 

Marián nielen slamuje, ale venuje sa hlavne stand-upu. Vníma ich ako dva úplne odlišné žánre. Stand-up nemá žiadne pravidlá a jeho jediným cieľom je zabaviť a rozosmiať publikum pomocou rozprávania autorských vtipov. Slam poetry je performatívny prednes autorskej poézie, a ako opisuje Marián, pri ňom opadá bremeno rozosmiať ľudí. 

„Ja to robím viac-menej vtipne,“ vysvetľuje a dodáva, že nie je zlyhanie, ak sa ľudia nesmejú. Slameri môžu divákov potešiť, rozosmutniť, vŕtať sa v traume, ktorú majú spoločnú, a celkovo vyvolať rôzne emócie. Humor môže byť jeho podmnožinou, ale nie je nevyhnutný. Marián tvrdí, že ak divák od slam poetry očakáva, že sa bude celý večer búchať do kolien, zamieňa si žánre.

Tri minúty ticha

Podľa slamerky Mary ide hlavne o šou, nielen o poéziu. „Je to spojenie literatúry a performatívnej časti,“ zhrňuje. Na rozdiel od stand-upu, v slame majú aj svoje pravidlá. 

Od klasického divadla sa vymedzujú tým, že nesmú používať rekvizity a kostýmy, a tak sa dostávajú bližšie k autorskému divadlu. Zhodujú sa vo vlastných autorských textoch. „Je to v podstate autorský monológ, ktorý je vtesnaný do troch až štyroch minút. Ťažko povedať, či to je alebo nie je herecký výstup,“ vysvetľuje Mara. Niekedy to môže vyzerať tak, že slamer celé tri minúty mlčí. Ďalší zas vytvára nejaký rytmus. Aký bude konečný výstup a forma, je individuálne. 

Keď sa Mara snaží o jednoduchú definíciu slam poetry, zamyslí sa a zistí, že je to náročné: „Niekedy má blízko k divadlu, rapu, hudbe a inokedy má formu klasickej čítačky.“ Dodáva, že slam má síce pravidlá, ale nemá mantinely. 

Pravidlá nie sú na to, aby sa porušovali

Človek nemôže použiť na vykreslenie situácie napríklad mobil, z ktorého číta, alebo mikrofón, do ktorého rozpráva. Vtedy už ide o využívanie rekvizity. Namiesto toho však môže naznačiť telefonovanie všeobecne zaužívaným gestom rukou.

Mara si spomína na performera, ktorý sa pravidelne počas slamovania vyzliekal. Nešlo o estetickú ani náhodnú vec, urobil to viackrát. Vyhodnotili teda, že ide o kostým. Nakoniec prípad uzavreli, že buď bude slamovať permanentne nahý, alebo to v rámci slamu nebude robiť účelovo. 

Keďže je slovenská slamová scéna ešte mladá, pravidlá sa stále formujú a vyvíjajú. V niektorých okolitých krajinách sú už zabehnutí. V rámci klasických exhibícií sa dôraz na pravidlá až tak nekladie. Rozdielne to vyzerá na majstrovstvách, kde je základ dodržiavať normy, inak by mohlo dôjsť k suspendácii.

Ona sama patrí k organizátorom majstrovstiev Európy, ktoré sa najbližšie uskutočnia v Košiciach. Predchádzajú im kvalifikácie, ktoré sú prístupné verejnosti a môže sa ich zúčastniť ktokoľvek.

Oslava slamu

Mara o majstrovstvách hovorí ako o oslave slam poetry. Opisuje, že sa tam stretnú zástupcovia takmer každej krajiny, kde je slam na rôznych úrovniach. Nemci napríklad vypredávajú haly, iné štáty majú eventy o piatich návštevníkoch.

Slam je všetko, čo nie je hocičo iné.

Na tohtoročných majstrovstvách budú hodnotiť dve poroty. Odborná porota pozostáva z troch členov: propagátor slam poetry Robert Hýsek, vysokoškolská pedagogička Lenka Šafránková a majster Maďarska a Európy za rok 2018 Péter Molnár. 

Druhá porota sa skladá z divákov v publiku. Podľa Mary slam nikdy nebude objektívne spravodlivý, pretože ľudia hodnotia na základe svojho vlastného presvedčenia. 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa SLAM POETRY SK (@slampoetrysk)

Samotný event majstrovstiev potrvá tri dni. Prvý deň všetci poprichádzajú, druhý deň prebieha semifinále, z ktorého postúpi 10 súťažiacich do tretieho dňa, kedy odprezentujú dva texty. Keďže ide o slamerov z rôznych krajín Európy, premietať sa budú anglické aj slovenské titulky.

Siedma majsterka Slovenska v slam poetry

V Košiciach bude Slovensko reprezentovať Freya. Podľa nej majstrovstvá nie sú žiaden Hviezdoslavov Kubín (celoštátna súťaž v prednese poézie a prózy, pozn. red.) a netreba očakávať strnulosť. Slam vníma ako performatívne vyjadrenie poetickej duše pre ľudí, ktorí sa nehanbia ísť na pódium a performovať tajomstvá, ktoré v sebe majú. Je to žáner, ktorý spája, pomáha ľuďom vyjadrovať pocity a dáva im uistenie, že nie sú sami vo svojich vnútorných bojoch. „Slam je všetko, čo nie je hocičo iné,“ pomáha si pri charakteristike citáciou od ich reinkarnátora Tomáša Straku.

Slam poetry je síce umenie, neznamená to ale, že každý slamer je umelec. Sama nemá rada, keď ju volajú umelkyňou, lebo sa tak necíti. Ako sama hovorí, slamovať môže ktokoľvek a netreba sa hneď vzdávať po nevydarenom vyskúšaní. Najdôležitejšie je, aby si každý slam zachoval pravdivosť a autenticitu.

„Atmosféra, ktorá sa väčšinou vytvorí na podujatiach, je tak intímna medzi publikom a performerom, že zrazu to pôsobí ako najprirodzenejšia vec na svete. Aj preto ľudia radi otvárajú svoje vnútro na stagoch. Je to vyslovene otvorená kultúra,“ opisuje Freya.

Nie je rarita, že sa na jednom pódiu stretnú kňaz s ateistom. Slameri si zakladajú na tolerancii. Sú zákonom otvorenosti. Aj keď sa vyjadrujú k politickým alebo súčasným sociálnym témam, vyhýbajú sa nenávistným prejavom a diskriminácii.

Svitá na slamové časy

Budúcnosť slamu je naviazaná na budúcnosť kultúry ako takej. „Momentálne mám veľké obavy, ako to s kultúrou aj slamom bude, pretože je ohrozený Fond na podporu umenia,“ uvádza Mara. Ak by však tento strach dala bokom, myslí pozitívne. Najmä preto, že slam sa od prezentovania „úplnej ulice“ dostáva až na kultúrny galerijný priestor. Zároveň sa organizujú rôzne workshopy, o ktoré ľudia majú záujem.

Svoje nadšenie pri pomyslení na budúcnosť slam poetry neskrýva ani Marián a dodáva: „Ak ministerstvo kultúry nezakáže žánre, ktoré budú kričať po slobode prejavu, tak si myslím, že sa máme na čo tešiť. Vyrastá tu veľa talentovaných ľudí.“

Freya dúfa, že sa aj naďalej bude komunita rozrastať. Tento rok sa o titul majstra uchádzalo okolo 70 ľudí z rôznych kútov Slovenska. Spomína aj prosperujúcu Bratislavu: „Za dva roky sa rozrástla do takej sféry, že teraz vypredáva podniky. Dúfam, že budeme mať takýto rastúci trend aj naďalej, lebo potom sa vytvárajú siete malých mestečiek a zrazu sa spojí celý štát. A to je cieľ.“