Na Slovensku je v súčasnosti 39 vysokých škôl a ďalších šesť zahraničných. V porovnaní s okolitými krajinami V4 je to najmenej. Rebríčkov, ktoré sa každoročne zostavujú a hodnotia kvalitu univerzít,
je za posledné roky mnoho. Slovenské univerzity v nich často zaostávajú aj za tými českými. Čo s tým môže urobiť naša vláda?

Najsledovanejší šanghajský rebríček ARWU Academic Ranking of World Universities umiestnil do tisícky najlepších za rok 2020 iba jednu slovenskú, a to Univerzitu Komenského, ktorá sa umiestnila
v siedmej stovke.

České univerzity sa, na rozdiel od tých našich, objavili v rebríčku až šesťkrát. Toto hodnotenie sleduje okrem vedeckej a výskumnej činnosti aj ďalších šesť ukazovateľov, a to napríklad absolventov s Nobelovou cenou či Fieldsovou medailou alebo počet článkov uverejnených v časopisoch Nature a Science.

Jednotkou a stálicou tohto rebríčka je, klasicky, Harvardská univerzita. Česko má jednu v top 300, Poľsko dve a Maďarsko v top 400 jednu univerzitu.

Známym je aj rebríček QR World University Ranking. V ňom závisí až 50 % hodnotenia od indikátorov, ktoré školy získali na základe dotazníkov medzi akademikmi a zamestnávateľmi. Z umiestnenia slovenských škôl ide o veľmi podobný výsledok. Keďže rebríček uverejňuje iba prvých 400 miest, Univerzite Komenského v Bratislave prisúdili rozpätie pozícií od 601. až 700.

Rebríček „veľkej trojky“ uzatvára Times Higher Education World Unviersity Rankings. Spomedzi týchto troch používa najviac indikátorov, ktorými sa snaží pokryť všetky tri oblasti – výskum, výučbu aj reputáciu. Zverejňuje rovnako len prvých 400 vysokých škôl, medzi ktoré sa však tie slovenské nedostali.

Vysoké školy na Slovensku sa delia na štátne, súkromné, zahraničné a verejné. Všetky majú výhradné právo udeľovať akademické a vedecko-pedagogické tituly. Ich fungovanie a delenie upravuje Zákon č. 131/2002. Podľa výročnej správy Ministerstva školstva Slovenskej Republiky za rok 2018, bolo možné získať vysokoškolské vzdelanie v niektorom z jeho troch stupňov až v 371 študijných odboroch.

Trikolóra vysokého školstva

Na slovensku máme tri typy vysokých škôl – verejné, súkromné a štátne. Verejné vysoké školy na Slovensku zriaďuje a ruší zákon, ktorý tiež ustanovuje ich názov a sídlo. Môžu sa deliť na fakulty, ktoré uskutočňujú študijný program. O ich organizácii a činnosti však už rozhodujú orgány akademickej samosprávy, to znamená, že ide o akademický senát, rektora, vedeckú radu a disciplinárnu komisiu. Financované sú zo štátneho rozpočtu, prípadne z podnikateľskej činnosti.

Verejná vysoká škola musí každoročne vypracovať výročnú správu o činnosti a hospodárení, ktorú odovzdáva ministerstvu školstva. Rovnako musí predkladať aj návrh rozpočtu. Medzi verejné vysoké školy patrí väčšina vysokoškolských inštitúcií na Slovensku, medzi nimi aj naša Univerzita sv. Cyrila a Metoda.

Súkromné vysoké školy sú právnické osoby, ktorým vláda Slovenskej republiky udelila súhlas na vykonávanie činnosti. Ako súkromné inštitúcie nemajú nárok na financie zo štátneho rozpočtu. Výnimkou sú dotácie, ktoré musí odsúhlasiť vláda. Zväčša ide o sociálnu podporu študentov – sociálne
a motivačné štipendiá.

Súkromné školy sú často terčom kritiky verejnosti, v ktorej prevláda názor, že za školné nechajú vyštudovať každého. Keď sa však pozrieme na uplatnenie absolventov či hodnotenie škôl v rôznych rebríčkoch, tie súkromné majú pred verejnými školami často náskok.

Medzi súkromné školy patrí napríklad Paneurópska vysoká škola v Bratislave, Vysoká škola Danubius
v Sládkovičove či Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove.

V roku 2019 prijali súkromné školy viac než 97 % študentov bez prijímacích skúšok.

K štátnym vysokým školám patrí Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika sídliaca v Liptovskom Mikuláši., Akadémia Policajného zboru a Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. Vojenská a policajná sa zaraďujú medzi rozpočtové organizácie. Na vojenskej vysokej škole sa snažia o vzdelávanie odborníkov najmä pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky.Minister obrany schvaľuje vnútorné predpisy a predkladá prezidentovi návrh na vymenovanie rektora a profesorov. Veľké kompetencie má aj príslušné ministerstvo obrany, napríklad v prideľovaní financií zo štátneho rozpočtu.

Policajná vysoká škola zase pripravuje odborníkov pre Policajný zbor. Dôležitú úlohu tu hrá minister vnútra, ktorý môže predkladať návrhy na vymenovanie či odvolanie rektora, ale i vymenovanie profesorov. Zdravotnícke vysoké školy na Slovensku sú štátne príspevkové organizácie. Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave je jedinou školou na našom území, ktorá nesie takýto prívlastok. Ministerstvo zdravotníctva na čele s ministrom majú rovnaké kompetencie ako ostatné dve štátne školy.

Čoraz častejšie bez prijímačiek

Mnoho vysokých škôl postupne upúšťa od prijímacích skúšok, teda kritéria na prijatie sú nízke a prijíma väčšinu študentov do potrebnej kapacity. Pochopiteľne, s tým súvisí systém financovania vysokých škôl,
v ktorom hrá veľkú úlohu počet študentov.

Podľa štatistiky z roku 2019 súkromné školy prijali viac než 97 % študentov bez prijímačiek. Na verejných školách tento podiel predstavoval 57,9 %. Keďže uchádzači na policajnú, zdravotnícku a vojenskú školu podliehajú prísnejšiemu výberovému konaniu, podiel prijatých študentov bez prijímačiek sa pohybuje len na úrovni 0,7 %.

Bitka o študentov už naozaj nie je len metaforou. Mnoho fakúlt aj viackrát predlžuje termíny podania prihlášok a láka študentov rôznymi formami. Podľa údajov zo štatistického úradu, ktoré analyzoval projekt To dá rozum, sa za posledných desať rokov populácia 19-ročných výrazne znížila, a to až o 30 %.

Ide o mladých maturantov a študentov v končiacich ročníkoch. Počet voľných miest na školách sa však prepadol iba o 16 %. Študenti bez maturitnej skúšky sa na vysokú školu hlásiť nemôžu, a tak je možností pre uchádzačov ešte viac. To znamená, že každý má príležitosť dostať sa na nejakú vysokú školu
na Slovensku.

Realitou teda je, že väčšina vysokých škôl si svojich študentov nevyberá, pretože jednoducho chcú
za každú cenu naplniť kapacitu. Môže byť toto jedným z dôvodov, prečo mať titul už nie je len výsadou náročne a poctivo študujúcich jedincov.

Komisiu vystriedala agentúra

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo bola zriadená k 1. novembru 2018.
Ide o verejnoprávnu inštitúciu, ktorá posudzuje vysoké školy na Slovensku ohľadom uskutočňovania vysokoškolského vzdelávania. Predtým túto činnosť zabezpečovala Akreditačná komisia ako poradný orgán vlády SR. 

V praxi to znamená, že o tieto tituly sa nebude možné uchádzať sa na našej fakulte do najbližšej akreditácie.

Poslaním agentúry je prispievať k zlepšovaniu kvality vysokoškolského vzdelania, aby sa tak vyrovnalo Európskym štandardom. Atribúty, ktorými komisia hodnotí úroveň výskumnej, vývojovej či umeleckej činnosti, sú spísané v podrobných  kritériách. Ide o komponenty, ktoré sa každá vysoká škola snaží zdokonaľovať, a tak posúvať jej celkovú úroveň vyššie.

Toto hodnotenie vychádza z troch atribútov. V rámci atribútu prostredia si všíma kvalitu zamestnancov, objem grantov, výsledky doktorandského štúdia, ale aj výskumnú infraštruktúru, ktorú predstavujú prístroje či knižnice. Ďalšou kategóriou hodnotenia je atribút ocenenia. V ňom hrá dôležitú rolu celkový počet citácií, konkrétne ocenenia a prednášky. Posledný atribút výstupov má rozpracovanú širokú škálu kritérií a kategórií, ktoré musia dané výstupy študijného programu spĺňať.

FMK a odobratie akreditácie

Naša FMK sa tiež stala predmetom rozhodovania akreditačnej komisie v septembri 2020. Mnoho študentov však ostalo zaskočených, dokonca sa našli aj takí, ktorí sa začali obávať o vlastný titul. Strach
a stresy však nie sú na mieste. O čo vlastne v tomto rozhodovaní išlo a o aké akreditácie naša fakulta nateraz prišla?

Na stránke FMK.sk sa v oficiálnom stanovisku píše: „V prípade habilitačného konania a konania
na vymenúvanie profesorov fakulta nateraz stratila právo vymenovať nových docentov a nových profesorov.
V praxi to znamená, že o tieto tituly sa nebude možné uchádzať sa na našej fakulte do najbližšej akreditácie.
V prípade doktorandského štúdia (PhD.) v študijnom programe masmediálna komunikácia v dennej forme bude fakulta posielať správu o odstránení nedostatkov v lehote do 12 mesiacov.“

Študijný program však má fakulta právo realizovať, i keď s časovým obmedzením pri dennej forme štúdia. Toto prehodnotenie akreditácie študijných programov však súvisí so zmenou garantov štúdiá. „Agentúra posudzovala aj študijný program masmediálna komunikácia v Mgr. stupni, ten získal práva uskutočňovať Mgr. štúdium bez časového obmedzenia,“ upokojuje fakulta študentov stanoviskom k akreditácii. Vedenie FMK UCM v stanovisku ďalej informuje, že už pracuje na odstránení nedostatkov.

V januári by mal prísť nový vysokoškolský zákon

Ministerstvo školstva už po kauzách diplomových a bakalárskych prác rozvírilo debatu o prípadnom rušení, reformovaní a podpore kvality vysokých škôl. Minister školstva Branislav Gröhling už dlhodobo avizuje, že budúci rok chce predložiť nový zákon o vysokých školách. Vo svojich plánoch však skôr ako rušenie vysokých škôl avizoval spájanie niektorých subjektov. Zatiaľ sa hovorí o novom spôsobe financovania či systéme výkonnostných zmlúv.

Tento rok v júni stratila štátny súhlas Akadémii médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, z dôvodu porušení povinností, ktoré jej vyplývajú zo zákona o vysokých školách. Nejde však len o jedno rozhodnutie, ale okrem ministerstva školstva je potrebný súhlas od Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl a Slovenskej rektorskej konferencie, ktoré zavŕši súhlas vlády. Informovalo o tom Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na svojej webovej stránke.

V novelizácii, ktorá sa bude zaoberať odoberaním titulov, sa ministerstvo školstva plánuje inšpirovať českým vysokoškolským zákonom. Rozhodovanie o tituloch bude v kompetencii vysokej školy podľa princípu „kto udeľuje, ten odníma“. Študentovi tak môže byť odobratý titul, ak záverečnú prácu alebo jej časť dokázateľne nevypracoval sám alebo bude odsúdený za trestný čin, ktorý mu k jeho získaniu pomohol. Táto novela bude predmetom rozhodovania Národnej rady Slovenskej republiky v januári 2021.

Projekt To dá rozum predstavil v apríli 2020 publikáciu s názvom Odporúčanie pre skvalitnenie školstva na Slovensku. Odborníci na základe dát a analýz v nej definovali najväčšie problémy vo vzdelávaní a tiež nové vízie ucelenej zmeny školstva, vrátane vysokých škôl. Mnohé z nich spadajú do sféry, do ktorej môže zasahovať ministerstvo školstva a je len na konkrétnom rezorte, do akej miery bude.