Už dlhšie sme sa s pánom riaditeľom Greššom a aj s umeleckým šéfom pánom Sprušanským dohadovali, že by som do Nitry s niečím prišla a tak sme hľadali vhodný titul. Keďže pán Sprušanský  niektoré moje komédie, ktoré som režírovala v iných divadlách videl, povedali si, že v rámci ich dramaturgického plánu, by chceli nejakú súčasnú komédiu. Preto sme hľadali na aktuálnom európskom dramatickom trhu a spoločne nás zaujala práve táto hra Druh: Žena.

Takže zavážila pri výbere aj téma feminizmu, ktorá v hre vystupuje a  začína sa sama o sebe akoby znovu rozoberať a dostávať do popredia?

Ani nie. Pre mňa je základnou otázkou pre celú tuto inscenáciu to, na čo vlastne tých divákov budem pozývať. Aj mužov, aj ženy. Otázka znie: “Čo je úlohou dnešnej ženy? Aká má žena byť aby bola dobrá, spoločensky uznaná a aby bola zároveň šťastná?” Toto je pre mňa taký hlavný claim.

Aký máte názor na feminizmus? Keby stretnete Margot Mason, hlavnú hrdinku, čo by ste na nej  ako na feministke vyzdvihli a naopak, na čo by ste jej povedali: “Margot, toto zmeň.  Myslíš to dobre ale takto to nefunguje.”

Dobrú otázku ste si pripravili, múdro (smiech). Ešte keď sme skúšali, tak sme sa s hercami veľa rozprávali o tom, že napríklad, keď čítate časopisy, nie len tie ženské ale aj mužské, tak tam nájdete veľmi veľa všelijakých instantných rád tipu 10 krokov ako byť šťastná, 10 krokov ako nájsť ideálneho muža… Na jednej strane to čítam, pretože to je oddychovka a na druhej strane si z toho robím žarty. Preto, keby som stretla Margot Mason, tak by som s ňou určite išla do vášnivej debaty, ktorá by možno skončila aj trhaním si vlasov. Pred pár rokmi to však u mňa takto nebolo. Mala som veľmi jednoznačný názor na to, aká by žena mala byť. Mala by byť úspešná, dosahovať výsledky a mať väčší priestor než dostáva ale rokmi sa tie hrany obrusujú. Dnes si myslím, že každá žena má právo vybrať si svoju cestu. Niektorá sa cíti dobre v pozícii iba milujúcej matky a chce byť doma, celý svoj čas a priestor venovať rodine. Iná sa rozhodne, že je výnimočná v niečom pracovne a tak dá prednosť práci. Ale ako aj v hre postava Molly hovorí: ,,Možno budem budhistickou horolezkyňou alebo budem spievať v kapele,” každá žena má právo vybrať si svoju individuálnu cestu a kráčať za tým svojím šťastím. Nepodliehať vonkajšiemu vplyvu a mať možnosť rozhodnúť sa sama za seba. Toto je pre mňa nejakým spôsobom zásadné.

Ako prebiehal konkurz na výber hercov do hlavných postáv? Mali ste už nejakú predstavu, odporúčania alebo to bol skôr beh na dlhé trate?

Minulú sezónu som sa chodila pozerať na hercov a ich repertoárové inscenácie a už som vedela, že máme tento text. Tých najvhodnejších kandidátov, ktorých som hľadala som si v podstate vyberala z umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre plus pozvali sme aj jedného hosťa a tým je slečna Danica Matúšová. Takže som sa rozhodla na základe toho. Vedela som, že úplný ideál na hlavnú postavu Margot Masonovej je pani Pavlíková. Vedela som, že prijímajú novú členku súboru, mladú Janku Kovalčíkovú, takže tá ideálne, nielen vekovo ale aj svojim temperamentom  náleží k  postave Molly. Skormútenú a frustrovanú postavu Tess pre mňa veľmi dobre reprezentuje slečna Matúšová a pri mužoch to bolo jasné od prvého momentu.

Stres pred premiérou – ako ho ventilujete?

Po hlavnej skúške som mala pocit, že to je v pohode a všetko dáme ale potom mi zovrelo hrdlo.  Nemohla som spať. Je toho samozrejme veľa. Na jednej stránke vidíte, že hra už má nejakú fázu ALE –  potrebujete ju ešte dopracovať aj po zložke svetelnej, aj po zložke technickej stavby, po zložke hudobnej aj zvukovej, samozrejme doladiť samotnú hereckú akciu. Aj keď to tak vyzerá, že režisér už len tak sedí, pravdou je, že hlava najviac pracuje práve posledné dva týždne pred premiérou. A navyše, už  viac nie je tá fáza zábavy, kedy vtipkujeme a vymýšľame ako to zahrať. Aj pre hercov to je únavné, lebo zábava sa už mení na drinu. Javisko je veľké, musia ho ubehať, uchodiť, do toho veľmi veľa textov. Aj ja už mám takú ich energiu, preto teraz rýchlo rozprávam. Už som v tom nasadení (smiech).

Slávnostná premiéra bude už  zajtra 24. apríla o 18:30 v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Keďže hra bola nominovaná na Olivierovu cenu, jej kvalita je zaručená. Komédia Druh: Žena vtipne, aktuálne a provokujúcim spôsobom rozoberá pohľady na súčasné mužsko-ženské vzťahy a zasahuje i do témy feminizmu. Určená je všetkým vekovým kategóriám, rovnako ako ženám, tak aj mužom Obe pohlavia sú srdečné vítané.

Autor: Simona Mičová

Hriech alebo strach z nepoznaného?

Pre kresťanov sú homosexuáli hriešnici. Ako tvrdí Nikolov, hriech sa vytvára medzi homosexuálmi a navzájom si ním ubližujú, čím sa vzďaľujú od Boha. Robia tak niečo, čo je proti tomu, ako ich stvoril. No napriek všetkému miluje Boh každého bez rozdielu. S tým sa zhodujú aj kardinál Anton Kuruc a arcibiskup Richard Gräczer z Essénsko-kresťanskej cirkvi (CEK). Tvrdia však, že veci ako hriech či trest neexistujú a skôr sú výplodom ľudskej mysle, nepoznania a strachu. Pojem hriech sa podľa nich vymyslel na niečo, čo človek spraví nesprávne alebo inak, ako je očakávané. CEK je prvá interreligiózna cirkev sveta. Jej členovia vnímajú rôznorodosť cirkví a vierovyznaní ako mnohorakosť Boha. Čo sa týka rodiny, neodvolávajú sa na tradíciu, ako je to v prípade RKC. Tvrdia, že Boh nikde nehovorí o tom, že iba muž a žena sú preňho dostatočne dobrí ako pár. „Všade sa naopak hovorilo o tom, že láska je tá rozhodujúca. Nikde nie je stanovené, že kto má s kým žiť.“

Hrozba dúhovej vlajky

Ako vraví Nikolov, homosexuáli sa snažia o výnimočné postavanie tým, že chcú zrovnoprávniť ich vzťah so vzťahom, ktorý má uchopenie v legislatíve. Zákon o rodine má hovoriť len o jedinečnom zväzku muža a ženy. Žiadny muž a muž či žena a žena. Takéto vzťahy sú podľa Nikolova hrozbou pre spoločnosť. „Keď dáme rovnakú váhu vzťahu medzi mužom a mužom alebo ženou a ženou, zmeníme paradigmu celej spoločnosti. Kľúčová otázka je potom taká, že keď príde niekto s takouto požiadavkou, čo mu potom zabráni v tom, aby prišiel na nasledujúci deň s tým, že mu to nestačí?“ Registrované partnerstvá sú podľa neho len podaným prstom. Homosexuáli schmatnú celú ruku a budú nasledovať manželstvá, adopcie, nadstavba gender ideológie a zmena pohľadu na rodinu, vzťahy a celkové fungovanie. Malo by dokonca nastať aj prenasledovanie kresťanov. Ako príklad uviedol zrušenie niekoľkých kresťanských organizácii vo Veľkej Británii, ktoré nechceli podporiť adopciu detí homosexuálmi. Odmieta tvrdenie, že práve kresťanská cirkev je tá, ktorá napáda práva homosexuálov napríklad pastierskymi listami. Vyzývajú ľudí, aby nevolili kandidátov, ktorí si osvojujú kultúru smrti tým, že slabo podporujú tradičnú rodinu. „Kultúru smrti šíria LGBTI aktivisti tak, že systematicky a cieľavedome pracujú na tom, aby sa menila verejná mienka, mienka vplyvných ľudí a legislatíva.“ Čítanie pastierskych listov, ktoré si vypočuli tisícky ľudí po celom Slovensku, je však jasným dôkazom, že na tých istých veciach pracuje aj samotná RKC. Výhoda aktivistov je podľa Nikolova tá, že dostávajú v médiách oveľa viac priestoru.

Gay-friendly cirkev

Úplne opačný pohľad na vec má Essénsko-kresťanská cirkev, ktorá súhlasí s registrovanými partnerstvami. „Má veľký zmysel, aby ľudia mohli žiť svoj život plnohodnotne a neboli vyčleňovaní na okraj spoločnosti kvôli tomu, čo cítia. To sa nedá vyliečiť, to nie je choroba, je to len stav človeka.“ Podľa nich nie je úlohou cirkvi hovoriť niekomu do jeho života. Klasické manželstvá pre nich nie sú ničím výnimočné oproti homosexuálnym. „Podvádzajú sa? Veľmi. Rozvádzajú sa? Veľmi. Majú nemanželské deti? Hojne. Preto to nie je zárukou vôbec ničoho.“ Sami sa zamýšľajú nad tým, prečo práve rímskokatolícki kňazi, ktorí sa nemôžu ženiť a žijú v celibáte, rozprávajú o tradičnej rodine. Síce ju zažili ako deti, ale ako dospelým im chýbajú skúsenosti. „Ak chce človek vo svojom živote zažiť a cítiť, aká je láska k opačnému či rovnakému pohlaviu a bude to preňho prirodzené, tak potláčanie je úplne nezmyselné. Vidíme jasný príklad v rímskokatolíckej cirkvi, čo robia s deťmi či miništrantami. To je dôsledok toho všetkého.“ Možno keby sa zrušil celibát, nemusel by biskupský úrad RKC prispievať kňazom až na tretie nemanželské dieťa..

Láska ako hlavný atribút

Pre Essénov sú základnými atribútmi láska, sloboda, a zodpovednosť za svoj život. Preto sa každý môže rozhodnúť či chce žiť sám, v celibáte, alebo v akomkoľvek zväzku. Takisto nerozhodujú či spolu majú byť muž a žena, muž s mužom, alebo žena so ženou. CEK robí dokonca požehnania aj pre homosexuálne páry. Nenazývajú ich svadbami z toho dôvodu, že by to mohlo byť ľahko napadnuteľné tým, že nespĺňajú funkciu manželstva. „Hoci nie sú právoplatné, pred Bohom sú funkčné a deje sa to, čo sa má.“ Láska je pre nich oveľa väčšia a širšia ako sa ju človek snaží zadefinovať.