V texte sa vyskytujú opisy fyzického, psychického a sexuálneho násilia, a preto nie je určený pre osoby mladšie ako 18 rokov alebo s citlivejšou povahou.

„Bola to láska.“ Veta, ktorá na začiatku vzťahu vyjde z úst takmer každej ženy či dospievajúceho dievčaťa. Veríme jej, lebo v našom „princovi na bielom koni“ vidíme dobro. No pravda je jednoduchá – nemôžeš niekoho ľúbiť a zároveň mu ubližovať.

Moja skúsenosť sa začala na prahu strednej školy. Tešila som sa na nový začiatok, no ten sa rýchlo zmenil na pascu bez únikového východu. Vety ako: „Môj život bez teba nemá zmysel!“ alebo „Nedokážem bez teba žiť!“ mi v tom čase zneli ako vrchol oddanosti a lásky. Dnes viem, že to boli prvé varovné signály. Každý človek by si mal svoj život budovať sám, bez chorobnej závislosti od partnera.

Násilie na ženách je plazivý proces. U mňa sa začalo nenápadnou slovnou žiarlivosťou, ktorá postupne gradovala do fyzických útokov. Manipulácia bola taká silná, že som uverila jeho verzii, že to, čo robí, je správne, a ja som tá, ktorá ho k agresii vyprovokovala. Napríklad len tým, že sa za mnou na ulici otočil iný muž.

Ticho „mŕtvého chrobáka“

Kontrola sa však nezastavila pri slovách. Prešla až k môjmu telu formou sexuálneho zneužívania. Mnohokrát som súhlasila s pohlavným stykom bez skutočného súhlasu, len aby som sa vyhla ďalšiemu konfliktu. Hrala som mŕtveho chrobáka, bola som paralyzovaná strachom.

Nechcela som sa s ním stretávať, a preto som hľadala výhovorky, prečo nemôžem prísť. Vyvíjal na mňa tlak, ktorý bol psychicky nezvládnuteľný. Keď som raz chcela ísť s kamarátkou na kávu, spravil scénu a kričal, že mi na ňom nezáleží. Ignorovala som to a odišla som, no náš ďalší kontakt sa skončil fackou a nútenou súložou.

Plakala som a prosila ho, aby prestal. Hovorila som mu, že ma to bolí. Neprestal. Bola to len jedna z mnohých situácií, ktoré mali rovnaký koniec.

Hranica medzi psychickým a fyzickým týraním je veľmi tenká. Nemohla som nikoho požiadať o pomoc. Mal prístup ku všetkým mojim sociálnym médiám, kontroloval, s kým sa stretávam, a keď som sa mu postavila, skončila som s modrinami a nálepkou „tá najhoršia“.

Svet sa mi zdal príliš veľký a ja príliš malá. Cítila som sa ako niekto, kto kričí, no nikto ho nepočuje. Odišla som až v momente, keď na mňa vytiahol nôž. Až vtedy pud sebazáchovy porazil ochromujúci strach, no trauma na duši ostala dodnes.

Systém chráni agresora

Násilie na ženách na Slovensku legislatívne ukotvuje Trestný zákon, najmä v ustanoveniach o týraní blízkej osoby a znásilnení. Napriek tomu sú policajné štatistiky alarmujúce – každý mesiac v našej krajine zomrie jedna žena rukou svojho partnera. Poukazuje na to aj kniha Bola to láska od autorky Rie Gehrerovej.

Problémom nie sú len paragrafy, ale aj spoločenský naratív. Médiá často tragédie bagetelizujú titulkami o „skrate“ alebo o tom, že páchateľovi „jednoducho preplo“. V mnohých prípadoch ide o žiarlivosť alebo neschopnosť vyrovnať sa s rozchodom.

Príkladom je situácia, ktorá sa odohrala na jar 2023 na východnom Slovensku. V okrese Michalovce 63-ročný muž dobodal a následne zapálil telo svojej bývalej partnerky. Podľa informácií televízie JOJ motívom vraždy bola zrejme žiarlivosť muža v kombinácii s ukončením vzťahu zo strany jeho partnerky.

Násilie nie je náhly skrat, je to vedomé uplatňovanie moci. Mnohé ženy sa obracajú na políciu, no páchateľ často odchádza len s podmienkou. Ak budeme mlčať a legitimizovať „skraty“, zostaneme väzňami systému, ktorý vinu hľadá v obeti, nie násilníkovi.

Na Slovensku existujú viaceré organizácie, ktoré poskytujú pomoc ľuďom zažívajúcim násilie. Ak sa cítite ohrozene vo vzťahu, môžete kontaktovať Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie na bezplatnom čísle 0800 212 212. Dostupná je anonymne a poradkyne vám môžu poskytnúť podporu, informácie a usmernenie, kam sa obrátiť pre ďalšiu pomoc. Pomoc existuje a nie sme na to samy.