Kyberšikana je devastujúcou nástrahou, ktorá nečíha len na deti a mládež. Svoje si zažila aj 28-ročná slovenská PR manažérka Katarína Cibíková, ktorá je jednou z administrátorov iniciatívy Dobre. Založili ju v októbri 2021 ako reakciu na množstvo nenávisti a zla v onlinovom priestore. Následne sa v ňom ale sama Katarína stala obeťou prežívajúcou hrôzu.

„Niekoľko dní som si nachádzala správy so želaním, aby som sa zabila. Aby som skapala. Vulgárne mi nadávali do prostitútok. Po internete kolovali moje fotky. Bolo mi z toho úzko. Nikdy pred tým som sa s takou kritikou nestretla,“ opisuje nám situáciu. K nevyžiadanej pozornosti sa pripojili aj pocity strachu a paranoje. Pri kráčaní po ulici sa bála, mala pocit, že každý jej chce ublížiť. Bezpečne sa dokonca necítila ani doma. „Kontrolovala som zamknuté dvere snáď každých pätnásť minút,“ zdôveruje sa.

Obeť pred kyberšikanou nemá kam uniknúť. Zatvoriť sa v izbe, odísť do prírody alebo k starým rodičom už nepomáha. Nie, pokiaľ si so sebou vždy zbalí aj svoj mobilný telefón a má prístup k internetu. Agresor sa k nej dostane kdekoľvek a kedykoľvek, pričom kyberšikanu, alebo aj internetové šikanovanie, predstavuje vedomé urážanie a vyhrážanie sa osobe prostredníctvom internetu či mobilného telefónu. Zahŕňa aj zverejňovanie intímnych informácií.

Len chcela, aby bolo dobre

Katarína Cibíková sa stalo obeťou, pretože chcela, aby na sociálnych sieťach bolo dobre. Spomínaný projekt funguje na sociálnej sieti Facebook ako súkromná skupina. V decembri sa pýšila viac ako 11-tisíc členmi. Upozorňuje na príspevky politikov, verejne známych osôb či médií, v ktorých sa šíri nenávisť, klamlivý alebo aj inak škodlivý obsah.

Úlohou verných účastníkov iniciatívy je zaspamovať príspevok jednoduchým komentárom, konkrétne heslom „Dobre”. Komentáre si vzájomne označia možnosťou „páči sa mi to“, aby ich algoritmus Facebooku posunul čo najvyššie. Nezmyselné komentáre sa tak stratia vo vlne triviálneho hesla. Takéto hromadné reakcie dokonca niektorých politikov donútili svoj pôvodný príspevok vymazať.

„Založili sme iniciatívu, ktorej cieľom je dať svetu najavo, že aj dobré sa deje a netreba vždy nasilu kričať, byť agresívny, útočiť a hádať sa,“ vysvetľuje. Sociálne siete boli podľa nej kedysi lepším miestom s miernejším obsahom, ľudia si medzi sebou zdieľali napríklad fotografie rozkošných psíkov a mačiek. Takéto obrázky na sociálnych sieťach nájdeme aj dnes, avšak v inej forme. „Tie rozkošné obrázky sa tvária ako profilové fotografie tiet, babičiek a ujov, ktorí chodia na internet šíriť zlo,“ dodáva.

Niekoľko dní som si nachádzala správy so želaním, aby som sa zabila.

Dezinformácie a klamstvá ovládli nielen sociálne siete. Podľahli im aj viacerí politici a budujú si na nich základy svojich kampaní. Výnimkou nie sú ani útoky na vedcov či ďalších odborníkov zo strany verejne známych osôb. Iniciatíva Dobre. vyjadruje nesúhlas s daným správaním. Ako ale podotkla jej administrátorka, projekt mnohých nahneval.

„Táto aktivita sa prirodzene nepáči všetkým. Mnohí z adminov sa stali terčom útokov a šikany zo strany extrémistov,“ vysvetľuje. Katarína nebola výnimkou. Nežiadúcu pozornosť množstvo užívateľov sociálnych sietí upriamilo aj na ňu, čo bolo začiatkom jej osobného pekla koncom októbra.

Všetko zlo spustil jediný príspevok

Katka sa v minulosti objavila v jednej zo sérií slovenskej reality show Farma. Prešlo odvtedy 6 rokov a dnes by sa už súčasťou daného televízneho žánru nestala. Tušila, že niekomu napadne vytiahnuť z jej histórie všetko, čím by ju mohol diskreditovať. Dopredu sa však nikdy nedá pripraviť na intenzitu, s ktorou podobné útoky prídu.

Extrémista Daniel Bombic, ktorý sa na internete prezentuje pod pseudonymom Danny Kollár, na svojom profile v aplikácii Telegram, kde má k decembru viac než 14-tisíc odoberateľov, zverejnil koláž odvážnych fotografií z Kataríninej minulosti. Pridal aj niekoľko urážlivých slov a jeho priaznivci sa príspevku chytili. Okrem Danielových vyjadrení si však v komentároch poposúvali aj skreslené informácie. Rovnaké osoby jej potom začali písať neľudské správy, v ktorých jej želali smrť.

Útoky sa z onlinového prostredia presunuli aj do fyzického, reálneho sveta. Kataríne napríklad vykrikovali pod balkónom, keďže sa dostali aj k adrese jej bytu. „Nezvládala som virtuálne útoky, ktoré sa v krátkom čase preniesli do reality, kde mi neznámi páni nadávali do šľapiek priamo pod mojím balkónom,“ píše na svojom Instagrame. Pre zlý psychický stav vyhľadala odborníkov a pre kyberšikanu kontaktovala i právnika.

Bezcitné správy a útoky, ktoré si musela vytrpieť, ju donútili spochybňovať opodstatnenie jej vlastnej existencie. Na svojom Instagrame dokonca otvorene priznala, že chcela zomrieť.

Útechu našla v radách ľudí s podobnými skúsenosťami

Katarínu skontaktovalo množstvo ľudí zo spoločenského diania vrátane novinárov, ktorí sa s kyberšikanou stretávajú bežne. Ich slová označuje za výraznú pomoc v ťažkej situácii. „Vďaka nim som pochopila, že ja vlastne nerobím nič zlé a keby ma ľudia, ktorí ma atakujú, tľapkali po pleci, asi by som nebola dvakrát nadšená,“ približuje útechu v radách, ktoré dostala.

Podporu našla nielen u svojich známych, ale aj u administrátorov skupiny Dobre. Jej okruh priateľov sa však výrazne zúžil. V konečnom dôsledku, je za to vďačná. Nie je žiadnym prekvapením, že skutoční priatelia sa ukážu hlavne v momentoch, keď ich najviac potrebujeme.

V čase, keď ju ľudia na internete šikanovali, začala trpieť aj úzkosťami. Jedlo a ani spánok už neboli ako predtým. Nedostatočný príjem potravy sa podpísal aj na jej klesajúcej váhe. S odstupom času našťastie situáciu vníma inak, cíti sa vyrovnanejšie. Pokladá za veľmi dôležité vziať si zo všetkých životných situácií určité ponaučenie, niečím svoje vnímanie obohatiť a posunúť sa tak ďalej.

Najhoršie je mlčanie

Téma kyberšikany pre ňu nebola nová. V minulosti sa podieľala aj na filme s názvom „Kto je ďalší?”, ktorý sa venoval nebezpečenstvu na internete vrátane problematiky onlinového šikanovania. Ako dosvedčuje aj Katarína, je potrebné o podobných veciach hovoriť otvorene. „Dôležité je, aby sme nemlčali. Ak nám je ťažko, mali by sme vyhľadať odborníka, nie je to hanba,“ radí.

Mnohí z adminov sa stali terčom útokov a šikany zo strany extrémistov.

Virtuálny svet ľuďom jednoducho dodáva odvahu. Z pohodlia domova alebo iného miesta, kde sa páchateľ priamo nachádza, nejedná s obeťou osobne. Nepozerá do jej do uplakaných, vydesených očí, nemusí vnímať jej emócie, a to ide ruka v ruke s nedostatočným uvedomením si akejkoľvek zodpovednosti či závažnosti jeho konania. Situácia môže byť, niektorými z agresorov alebo ich okolím, dokonca vnímaná aj ako prejav neškodnej zábavy.

Podobné správanie navyše podnecuje aj anonymita, ktorá je taktiež neoddeliteľnou súčasťou kyberšikany. Agresorova identita nemusí byť odhalená, čo mu dáva viac sebavedomia a chráni ho pred následkami jeho činov.

Katarína v tom najhoršom rozmýšľala aj nad možnosťou, že iniciatívu Dobre. opustí. „Admini povedali, že by im tam bezo mňa bolo smutno. Obzvlášť Patrik Lenghart, zakladateľ skupiny, mi dal veľkú podporu a povedal, že bude moje rozhodnutie akceptovať, nech je akékoľvek,“ zaspomínala. Zo skupiny neodišla, za čo je úprimne vďačná, a dnes má aj vlastný menší projekt, ktorý nazýva „Dobre., naživo s Katou”. V rámci neho sa so svojimi hosťami rozpráva na témy, aké rezonujú v spoločnosti.