Som nezarábajúca študentka, a preto sa stále dvakrát rozhodujem, do čoho investujem svoje peniaze. Pri nákupe v supermarkete niekedy zaváži pár centov, či si danú vec kúpim, alebo nekúpim. Preto suma 500 eur pre mňa nie je zanedbateľná. Môj finančný rozpočet by si touto čiastkou značne polepšil. Napriek tomu si nemyslím, že to je tým správnym nástrojom motivácie občana, aby sa dostavil k volebnej urne.

14. február – sviatok zamilovaných. Tento dátum si však zapamätáme aj vďaka trochu inej udalosti. Tlačová beseda, ktorá nás hneď vytrhla zo snovej nálady. Naše srdcia namiesto Amorovho šípu lásky zasiahla iná „atómovka“. Na scénu prichádza (nie žeby z nej niekedy odišiel) tajný ctiteľ slovenských občanov, náš antiamor Igor Matovič.

Predstavuje nový návrh, na základe ktorého by sa každému, kto odovzdá volebnú obálku, za odmenu pripísalo na účet 500 eur. „S cieľom, aby sme dosiahli najvyššiu možnú účasť,“ ako sa vyjadril na platforme, ktorá dezinformáciami a populizmom priam prekypuje.

Svojimi návrhmi už hádam nikoho neprekvapí. Ide mu len o to? Zapísať sa do pozornosti voliča, ktorý má krátku pamäť? Známa autorka Suzanne Collinsová vo svojej knižnej sérii Hry o život čitateľom odkazuje: „Kolektívne vedomie má obvykle krátku pamäť. Sme vrtkavé, pochabé bytosti s výnimočným darom ničiť samých seba.“

Našu pozornosť si získal. Čo ďalej?

Tí pred nami kradli, my nekradneme, ale dávame. Ale za akú cenu? Predpokladajme, že by sa tento návrh schválil a k voľbám by sa dostavili 3 milióny voličov. Kde by sa zobralo tých 1,5 miliárd eur pre nich? Pre mňa veľmi abstraktné číslo, ktoré sa snažím s ťažkosťami predstaviť. Neodpovedanie na otázky novinárov, ako túto sumu plánujete zabezpečiť, je len ďalšou červenou vlajkou.

Nepredkladať popolustické návrhy, ktoré by boli financovené zo štátneho rozpočtu. Presne na to vyzýval svojich poslancov. Vyzerá to tak, že sa svojimi radami sám neriadi? Necháme na zváženie čitateľa.

Vážne od občanov chceme, aby ich účasť vo voľbách bola motivovaná týmto spôsobom? Ja voliť pôjdem. Nie kvôli peniazom, ale kvôli túžbe po tom, aby bolo Slovensko štátom s lepšími podmienkami na život. 1,5 miliardy eur nám nepomôže, aby sa zo Slovenska opäť nestal mafiánsky štát.

Volič by si mal dvakrát (čo dvakrát… aj päťkrát, šesťkrát) premyslieť, koho bude v najbližších parlamentných voľbách krúžkovať. Za päťkou sú tiež dve krásne nuly, ktoré pripomínajú krúžky. Ale kupovať si voličské krúžky týmito je jeden z prvých prejavov populizmu, ktoré otvorili túto predvolebnú hru o pozornosť voliča. Hry o život sa začínajú. Nech vás vždy sprevádza šťastena.

Ľudová strana Naše Slovensko predložila celkovo dva návrhy o umelom prerušení tehotenstva. V prvom návrhu sa hovorí o skrátení lehoty na vykonanie interrupcie z pôvodných dvanástich týždňov na osem. Druhý alternatívny návrh ĽSNS hovorí o možnosti interrupcie len vtedy, ak tehotenstvo ohrozuje život ženy, ktorá dá následne súhlas na vykonanie zákroku.

Návrh povoľoval umelé prerušenie tehotenstva aj v takom prípade, ak je podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, pričom jej gravidita nepresahuje dobu dvanástich týždňov. V poslednom prípade by bola interrupcia možná vtedy, ak ide o geneticky chybný vývoj plodu, čo musí byť taktiež preukázané.

Poslankyňa Anna Záborská však predložila pozmeňujúci návrh k vlastnej novele, čím sa prijatie novely zákona o zdravotnej starostlivosti skomplikovalo. Hovorí sa v ňom o tom, že žena bude mať pred umelým ukončením tehotenstva právo požiadať o druhú lekársku správu, ak pôjde o ohrozenie života matky alebo plodu. V počiatočnom návrhu však bolo, že povinnosťou ženy by bolo predložiť aj druhý lekársky posudok, ktorý bude z iného zdravotníckeho zariadenia.

Za návrh Záborskej z klubu OĽaNO hlasovalo 58 zo 117 prítomných poslancov. Stačil by jeden hlas od prítomných alebo dva nové hlasy od neprítomných poslancov a interrupčná legislatíva by bola zmenená. Jediným dôvodom, prečo Záborská tieto hlasy nemala, bola absencia poslancov na hlasovaní.

Existujú dva spôsoby, ako sa dajú vykonať interrupcie

Na Slovensku sa interrupcie vykonávajú podľa katolíckeho vzoru do dvanásteho týždňa tehotenstva. V tomto období sa plod začína hýbať.

Prvým štátom sveta, ktorý prijal legálne interrupcie bolo Rusko, a to v roku 1920. Na Slovensku sú interrupcie legálne od roku 1986. Zo 46 štátov Európy sa interrupcie môžu legálne vykonávať v 40 krajinách.

Všeobecne existujú dva typy interrupcií. Prvou možnosťou je tabletka, ktorú je možné podať do 63. dňa tehotenstva. Tá v princípe oddelí plodu výživu a následne ho pôrodnými cestami vypudí z tela von. Tento typ interrupcie je na Slovensku nelegálny.

Druhou metódou je chirurgický zákrok, ktorý sa delí na dva typy. Prvým je takzvaná mini interrupcia, ktorá sa vykonáva do 45. alebo 55. dňa tehotenstva ,,vysatím“ plodu z maternice. Tento typ interrupcie sa od klasického typu líši iba veľkosťou použitej kanyly, keďže dilatácia krčka maternice je menšia. Veľkosť kanyly závisí od dĺžky tehotenstva. Čím staršie je tehotenstvo, tým širšiu kanylu treba použiť. Druhým typom je klasická interrupcia, kyretáž, ktorá sa vykonáva do dvanásteho týždňa tehotenstva. Prebieha v celkovej anestéze.

Interrupcia sa v minulosti vykonávala drastickými spôsobmi

Prvé zmienky o interrupciách pochádzajú z roku 1850 pred Kristom. Kvôli vzniku osobného vlastníctva bolo prerušenie tehotenstva čoraz viac regulované. Súviselo to s dedením v pokrvnej línii.

V minulosti si ženy vymýšľali rôzne metódy, ako sa plodu ,,zbaviť“. Boli to rôzne odvary z byliniek v kombinácii s hubami. V mnohých prípadoch boli tieto zmesi toxické a často spôsobovali úmrtia žien.

Ďalším spôsobom bol aj úder do brucha, kopnutie, či silný náraz. Jedným zo spôsobov boli aj pijavice, ktoré sa prikladali na pošvovú časť. Tento spôsob bol prekvapivo účinný. Najviac drastickým spôsobom bolo vkladanie ostrých predmetov do pošvy, ako napríklad drôtov s ostrým koncom.

S nástupom priemyselnej revolúcie a vstupom žien do výrobného a vzdelávacieho procesu začali ženy nadobúdať čoraz väčšie práva. V Sovietskom zväze boli interrupcie povolené najmä kvôli potrebe pracovnej sily, ale zároveň kvôli zbúraniu feudálnej spoločnosti.

Na Slovensku je 5,458 miliónov obyvateľov. Z toho je 2 789 872 žien. 15 106 z nich uskutočnilo v roku 2019 prerušenie tehotenstva, pričom 1 346 žien bolo bez trvalého bydliska na Slovensku. S týmito hodnotami nás oboznamuje štatistický úrad Slovenskej republiky. A toto číslo sa stále zvyšuje.

Nelegálne vykonávanie interrupcií, ktoré uskutočňujú jednotlivci bez potrebných zručností a v nevyhovujúcom prostredí, môže mať fatálne následky. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že ročne takto zomrie až okolo 68-tisíc žien, pričom ďalších päť miliónov trpí dočasnými alebo permanentnými postihnutiami.

V modernej spoločnosti by sme sa mali posúvať vpred a nenútiť ženy vracať sa naspäť do časov, v ktorých bol prístup k interrupciám značne obmedzený a životu nebezpečný. Zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že ženy z krajín, v ktorých je interrupcia zakázaná, hľadajú iné alternatívy v iných krajinách, ako napríklad momentálne, poľské ženy u nás.

Sprísnenie interrupcií v žiadnom prípade nerieši pôvod toho, prečo žena dieťa nechce. Lepšou alternatívou by určite bolo zavedenie sexuálnej výchovy na školách, cenovo dostupnejšia antikoncepcia, či lepšie vytvorené zázemie pre mladé rodiny.