Z Bardejova sa dostala až do Prahy. Vyštudovala masmediálnu komunikáciu a prvé mediálne skúsenosti získavala vo vtedy sa rozbiehajúcej TA3. Stala sa prvou slovenskou spravodajkyňou Českej televízie (ČT). Je trojnásobnou mamou a už pár rokov moderuje ANETTA KUBALOVÁ cestovateľský magazín Objektiv, jednu z najstarších a najsledovanejších relácií Českej televízie. V slovenčine.

Napriek tomu, že ste úspešnou moderátorkou, plánovali ste študovať právo. Neprijali vás. Váš otec chcel, aby jedna z jeho dvoch dcér vyštudovala novinárčinu. To bol dôvod, prečo ste začali s masmediálnymi štúdiami?

Je pravda, že si otec prial, aby jedna z jeho dcér bola novinárka. Ale hlavný dôvod to nebol.

V Trnave ste študovali externe. Prečo?

Začala som študovať v Michalovciach, kde mala UCM v tom čase vzdelávacie stredisko. Neskôr som požiadala o preklad do Trnavy, ale žila som v Bratislave. Externe preto, že som musela pracovať, aby som si mohla dovoliť študovať.

Na FMK v tom čase fakultné médiá neexistovali. Kde ste zbierali prvé skúsenosti s médiami?

V bardejovskej televízii som bola raz na kamerových skúškach. Týždeň som praxovala v TV Markíza. Tam som po prvýkrát nahliadla na dennú výrobu spravodajstva. S Danicou Kleinovou, či Danielom Krajcerom. A neskôr som si podala prihlášku do novovznikajúcej spravodajskej televízie TA3. Vzali ma na post zahraničnej redaktorky, potom do domácej redakcie.

Aké boli začiatky?

Svoju prvú reportáž som písala do pol štvrtej ráno, takže bolo čo zlepšovať. Pri nástupe do TA3 bolo pre začínajúcich novinárov výhodou to, že išlo o projekt spravodajskej televízie na Slovensku, ktorému nie veľa ľudí verilo. Takže na začiatku sa tam nehlásili novinárske hviezdy z iných televízií. To bolo pre nás, neskúsených novinárov, výhodou. Keď sme začínali chodiť na kurzy, budova ešte nebola dostavaná. Vysielať sme začali mimoriadne na niekoľko hodín v septembri kvôli dianiu po teroristických útokoch v USA, i keď oficiálny štart vysielania bol naplánovaný na neskôr.

O čom boli kurzy, ktoré ste spomenuli?

Učili sme sa písať príspevky, vystupovať pred kamerou, rozprávať zrozumiteľne, zároveň nie úplne pomaly, aby sme to stihli všetko povedať v rámci minúty desať. Od začiatku to viedol Zdeněk Šámal a Stanislava Benická (odborníčka na spravodajstvo a publicistiku so skúsenosťami napríklad z Rádia Expres či TV Markíza). Neskúsení sa učili od skúsených novinárov. TA3 bola moja prvá, a teda veľmi dôležitá skúsenosť. Bolo dôležité, že tam boli ľudia, ktorí nás viedli správnym smerom a ukázali nám, ako majú spravodajstvo, reportáže, živé vstupy vyzerať, čo v nich povedať, aby sa divák niečo dozvedel, aby sme ho zaujali.

V televízii v Bardejove vám údajne povedali, že z vás nikdy redaktorka nebude.

Áno.

Už niekoľko rokov pracujete v Českej televízii. Znamená to, že sa nikdy netreba vzdávať?

Znamená to, že ľudia sa môžu mýliť. Ak by ma jeden negatívny názor zastavil na mojej ceste hneď na začiatku, tak by niečo nebolo v poriadku. Ale na druhej strane, ak by som tie kamerové záznamy videla, možno by som dnes na seba mala rovnaký názor.

Od mája 2014 ste moderátorkou cestovateľského magazínu Objektiv. Na starosti máte aj dramaturgiu. Ako ste sa k tejto práci dostali?

Oslovil ma Tomáš Šponar, ktorý bol vtedy dramaturgom a moderátorom relácie, a Andrea Majstorovičová, kreatívna producentka Českej televízie. Boli to ľudia, ktorí ma poznali z môjho predošlého pôsobenia v ČT, keď som od roku 2004 pracovala ako redaktorka zo Slovenska. Prišli so zaujímavým nápadom vysielať Objektiv aj v slovenčine. Oslovili ma, absolvovala som kamerové skúšky v českom a slovenskom jazyku. Vedenie televízie nakoniec rozhodlo, že Objektiv bude každú druhú nedeľu moderovaný v slovenskom jazyku.

Program je na obrazovkách už viac ako tridsať rokov. V období Československej televízie ho v slovenčine moderovali napríklad Juraj Lukáč alebo Roman Mihina.

Objektiv sa začal vysielať 11.1.1987 po tom, čo mesačník s podobným zameraním divákov zaujal. Pred rozdelením Československa sa vystriedalo viac moderátorov, ktorí moderovali Objektiv v slovenčine.

Od vzniku Českej televízie ste prvou Slovenkou, ktorá moderuje Objektiv v slovenčine?

Pokiaľ viem, tak áno. Magazín ale prešiel prvýkrát výraznými zmenami na poste moderátorov a dramaturgov krátko po roku 1989, kedy ho začali moderovať Kamila Moučková a Richard Honzovič. To boli dve tváre Československej televízie, ktoré v období normalizácie museli z obrazoviek odísť a po revolúcii sa vrátili ako tváre Objektivu.

Bolo dôležité, že tam boli ľudia, ktorí nás viedli správnym smerom a ukázali nám, ako majú spravodajstvo, reportáže, živé vstupy vyzerať, čo v nich povedať, aby sa divák niečo dozvedel, aby sme ho zaujali.

Ako vnímate s odstupom času fakt, že tvorcovia si vybrali ako jazyk programu aj slovenčinu?

Je to, samozrejme, zodpovednosť moderovať jednu z najsledovanejších, a tretiu najstaršiu, reláciu Českej televízie. Myslím si, že rozhodnutie dať priestor Slovákovi bolo zaujímavé. Na jednej strane to má vtip – cestovateľský magazín moderuje cudzinec v rodnej reči, pričom mu väčšina divákov rozumie. Na strane druhej, Objektiv rozširuje obzory, ponúka nové pohľady na známe miesta, ukazuje miesta neznáme.

Objektiv na ČT1 prináša cestovateľské reportáže z rôznych miest sveta v nedeľu predpoludním. Čo je cieľom relácie Objektiv ČT24, ktorá sa vysiela v nedeľu pred polnocou?

Za príspevkami do Objektivu stoja ľudia – cestovatelia, ktorí majú zaujímavé skúsenosti. Rozhovory s nimi, ich osobné postrehy sa do nedeľnej relácie pred poludním nedostanú. A tak sme v roku, keď Objektiv slávi tridsať rokov, pripravili darček pre divákov. Reláciu, kde sa môžu dozvedieť ešte viac.

V Českej televízii pôsobíte od roku 2004. Vyčítali vám už v tom čase používanie slovenčiny na obraze?

V Českej televízii som začínala ako prvá spravodajkyňa zo Slovenska, ktorá bola Slovenka. Všetci moji kolegovia boli českí redaktori. To, že sa v tom čase v spravodajskej relácii Události začala objavovať slovenčina, bola určite zmena, ale nie tak zásadná, ako keď moderátor relácie uvádza po slovensky zavedenú reláciu. Ako vtedy tak i dnes sa objavovali názory pre i proti.

Objektiv je aj na Facebooku. Cyklicky tam kritizujú slovenčinu a tiež vás ako slovenskú moderátorku. Čo hovoríte predsa len aj na tieto výčitky?

S týmto sa stretávate nielen v Česku. Ak ľudia chcú mať predsudky, tak ich budú mať bez ohľadu na to, či ste Čech alebo Slovák. Keď som ako redaktorka TA3 pokrývala tému obrany, mala som kolegu, ktorý sa udivoval nad tým, prečo televízia nevyslala muža. Predsudky existujú v rôznych oblastiach. Ale niekedy dostávam aj vtipné reakcie. Divák sa ma opýtal, čím to je, že moja čeština znie ako slovenčina.

Viete si predstaviť, že by Svet v obrazoch na Jednotke uvádzal český moderátor v češtine?

Na Slovensku posledné roky nežijem. Ak sa ale nemýlim, RTVS mala pred pár rokmi v programovej štruktúre reláciu moderovanú Čechom. Myslím, že to bola relácia o varení. Opravte ma, ak sa mýlim.

Máte pravdu. Nebíčko v papuľke uvádzal šéfkuchár Jaroslav Žídek. Program sa objavil na obraze v roku 2011 a vysielal sa dva roky. Aj Jan Kraus uvádzal svoju šou na komerčných staniciach JOJ a TA3. V slovenských televíziách nájdeme tiež česky hovoriacich redaktorov.

Ako častý argument sa uvádza, že práve v českej verejnoprávnej televízii by sa malo vysielať v českom jazyku. Preto argumentujem príkladom RTVS. Pred rokmi v TA3 publicistickú reláciu Čierny Peter moderoval viac ako dva roky český moderátor Petr Bohuš.

Slovenčina Objektivu neuškodila, čo dokazujú aj čísla sledovanosti. Napriek tomu. V blízkej budúcnosti moderovať tento magazín v češtine nebudete?

Sledovanosť Objektivu sa mení každú nedeľu, ale čísla sa pohybujú okolo pol milióna divákov. Rozhodnutie, v akom jazyku ho moderátor uvádza, nie je na mne.

Na slovenčinu Česi reagujú pozitívne a sú radi, že ju počujú.

V poriadku. Ale niekto s vami musel takúto možnosť komunikovať.

Od začiatku bolo Tomášom Šponarom, Andreou Majstorovičovou a nakoniec i najvyšším vedením televízie rozhodnuté, že budem moderovať v slovenskom jazyku. Ale ak sa ma pýtate, či by som vedela štúdiá napísať a prečítať po česky, moja odpoveď je áno. Kamerové skúšky som mala v češtine. Rozhodnutie, prečo Objektiv bude moderovaný mnou v slovenčine, padlo kvôli tomu, že im to prišlo ako spestrenie a zároveň posunutie sa niekam inam.

Čeština v slovenských médiách bola dvakrát pokutovaná napriek jej osobitému postaveniu. Raz za český večerníček vysielaný v češtine, potom za britský program s českými titulkami. Jazykový zákon a pokuty niektorí využívajú ako argument proti slovenčine v Českej televízii.

Je to argument, aby si obhájili svoj názor. Zákony sa menia a vznikajú podľa toho, kto je pri moci. Sám hovoríte, že češtinu počujete v médiách často. Ale nie je to otázka zákonov. Je predsa skvelé, ak si dva národy prirodzene rozumejú.

Pravdou je, že nie všetky slová sú si v češtine a slovenčine podobné. Ak by ste mali uviesť príspevok o kráľovstve cencúľov vo Vysokých Tatrách, použijete cencúľ alebo rampouch?

Použijem cencúľ, pretože po slovensky je to cencúľ. Ale snažím sa podobne rozdielnym výrazom vyhýbať. V roku 2007 som napríklad pre ČT natáčala reportáž o siamských dvojčatách zo Slovenska, ktoré boli zrastené v oblasti brucha. V príspevku som slovo pečeň uviedla aj v českom jazyku ako „játra“, pretože ide o úplne iný výraz.

Ktorý z týchto jazykov uprednostňujete mimo kamery?

Držím sa slovenčiny a snažím sa rozprávať po slovensky. Stáva sa mi, že na slovenčinu Česi reagujú pozitívne a sú radi, že ju počujú. Češtinu používam, ak vidím, že mi nerozumejú. Napríklad slamke. Po česky brčko. Takže, v českej reštaurácii prejdem do češtiny, ak vidím, že je tam mladá obsluha a nerozumejú. Nepýtam si slamku, ale brčko.

Počas svojej kariéry ste si prešli v podstate všetkými typmi médií. Ktoré médium vám prirástlo najviac k srdcu?

Baví ma televízia, pretože sa tam pracuje s obrazom a zvukom, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Televízia vám vďaka obrazu dotvorí príbeh úplne inak. Učili nás, že je dôležité robiť reportáž reportážne. Obraz máme používať na vytvorenie príbehu, nie na doilustrovanie textu, ktorý si novinár napíše a načíta v strižni. Ale bavilo ma písať aj články, pretože tam si obrazom nepomôžete a musíte to napísať tak, aby si človek vedel konkrétnu situáciu, miesto, ľudí predstaviť.

Anetta Kubalová (39)

Slovenská moderátorka pôsobiaca v Českej televízii. Pochádza z Bardejova. Externe vyštudovala masmediálnu komunikáciu na FMK UCM v Trnave. Ako redaktorka začínala v spravodajskej televízii TA3 v roku 2001. Česká televízia si ju o tri roky neskôr vybrala za zahraničnú spravodajkyňu. Z Bratislavy pokrývala Slovensko, Maďarsko, Rakúsko a Taliansko. Počas materskej dovolenky v USA písala pre denník SME a vyrábala reportáže pre TV Markíza. Dnes moderuje cestovateľskú reláciu Objektiv na ČT1 a ČT24. Jej manželom je Michal Kubal, úspešný český reportér a moderátor Českej televízie. Spolu vychovávajú tri deti.