Nová ekologická náhrada za plastové sáčky

Poľská firma MakeGrowLab prišla s revolučnými ekologickými obalmi. Sú vyrobené výlučne z rastlinného odpadu a tým pádom sú stopercentne rozložiteľné v prírode. Výroba obalov, ktoré dostali názov „SCOBY”, prebieha procesom fermentácie. Na to, že ide o materiál vyrobený len z rastlinného odpadu, je pevný, vode odolný a neprievzdušný. Trvanlivosť obalov samozrejme zavisí od toho, čo sa v nich uskladňuje, ale ako náhrada za plastové sáčky, má tento nápad veľkú perspektívu do budúcnosti.

https://www.instagram.com/p/BumU6dZhQCz/

Oblečenie z kokosu

Áno, počujete dobre. V Austrálií totiž vynašli metódu, ako z kokosového odpadu vyrobiť vkusné módne doplnky. Spoločnosť Nanollose, pomocou baktérií rozkladá kokosový odpad v tekutom náleve na celulózu. Tá sa ďalšími výrobnými procesmi mení na vlákno, z ktorého sa vyrábajú už finálne výrobky. Na rozdiel od niekoľkých mesiacov celkovej výroby v bavlnárskom priemysle, výrobný proces výrobkov Nanollose netrvá dlhšie ako pár týždňov. Okrem krátkej doby spracovania si austrálska firma zakladá hlavne na ekologickom prístupe k prírode.  V porovnaní s odevným priemyslom na výrobu viskózových vlákien, pri ktorom sa vyrúbu ročne desiatky miliónov ton dreva, Nanollose nezotne ani jeden.

Ako premeniť plastovú fľašku na vodu

Presne to dokázali dve študentky z Wharton School at the University of Pennsylvania. Jeanny Yao a Miranda Wang dokážu pomocou geneticky modifikovaných baktérií premeniť plastové polyméry na organické zložky ako voda a oxid uhličitý. Technológia Biocellection v prvom kroku rozkladá plasty a v druhom ich mení na iné chemické zlúčeniny, ktoré by sa dali znovu použiť. Študentky by radi tieto nové základné chemické prvky využili v textilnom priemysle.

Wi-fi signál, ako zdroj elektrickej energie

Vedci z Massachusetts Institute of Technology vynašli anténu, ktorá zachytáva striedavé elektronické vlny zo vzduchu a mení ich na jednosmerný prúd. Rectenna, ako vedci nazvali toto zariadenie, využíva dvojrozmerný polovodičový materiál MoS2 (molybdén dysulfid), ktorý je hrubý len niekoľko atómov. Ako uvádza Techspot, Prototyp zatiaľ vyprodukoval približne 40 mikrowattov energie pri pôsobení klasického wi-fi signálu, ktorý má asi 150 mikrowattov. Nenabije to síce náš mobil, ale na rozsvietenie LED žiarovky alebo nabíjanie inteligentného náramku to postačí. Odborníci z MIT však stále pracujú na efektivite zariadenia, a časom si možno budeme môcť pomocou wi-fi poháňať celú domácnosť.

Umelý orgán, ktorý pomôže pri liečbe rakoviny

Za zdrojom tohoto veľkého pokroku v medicíne nemusíme chodiť ďaleko. Podarilo sa to totiž českým vedcom z Technickej univerzite v Liberci. V spolupráci s centrom pre výskum rakoviny v USA vyvinuli umelý orgán týmus, ktorý môže vrátiť imunitu ľuďom s AIDS alebo leukémiou. Jakub Erben pod vedením Jiřího Chvojky, vedúceho katedry netkaných textílií a nanovláknitých materiálov, vyvinuli unikátny kompozit z mikrovlákien. Svojou štruktúrou zodpovedá prírodnej medzibunkovej hmote. Tieto tkanivové nosiče, ktoré pomenovali Scaffoldy, posielajú newyorskému pracovisku.  Na scaffoldoch potom americkí vedci pestujú kmeňové bunky do podoby zjednodušeného ľudského týmusu. Erben za tento nápad získal aj prestížne medzinárodné ocenenie Théophila Legranda, pre mladé vedecké talenty v oblasti textilu.

Vakcína proti alergii na mačky

Aj vy milujete mačiatka, ale nemôžete sa k nim kvôli alergií ani priblížiť? Nezúfajte, tým odborníkov v spolupráci so spoločnosťou Hypo Pet pracujú na vakcíne, s ktorou sa skončia otravné alergické reakcie. Táto vakcína je určená priamo pre mačky a potláča jednu z piatich alergénnych látok, ktoré produkujú. Proteín, nazývaný Fel d 1, je podľa štúdie publikovanej v The Journal of Allergy and Clinical Immunology, najčastejšou príčinou vzniku alergických reakcií u ľudí. A čo je najdôležitejšie, na zvieratách nezanecháva žiadne nežiadúce účinky. Možno budeme v krátkej budúcnosti môcť pohladkať svojho štvornohého miláčika bez nepríjemného kýchania a smrkania.

Koniec zubným plombám

Síce je zubná sklovina najtvrdším materiálom v našom tele, nie je však schopná regenerovať sa. Zubári sa nám ju snažia nahrádzať rôznymi výplňami z iných materiálov, ktoré sa časom aj tak uvoľnia a zničia. Tým okolo doktora Zhaoming Liua z Univerzity Zhejiang v Číne prišiel s nápadom „vypestovať” zubnú sklovinu. Metóda pozostáva z produkovania drobných vrstiev z fosforečnanu vápenatého, ktorý je aj hlavnou zložkou prirodzenej zubnej skloviny. Ako uvádza štúdia na ScienceAdvances, kombináciou látok ako trietylamín či kryštalický hydroxyapatit vzniká vrstva, ktorá sa v priebehu času transformuje a stáva sa kryštalickou. Tým dokáže rozširovať svoju štruktúru. Vedci tento materiál aplikovali na poškodené ľudské zuby kyselinou. V priebehu 48 hodín vznikla vrstva v hrúbke približne 2,7 mikrometra, so štruktúrou skutočnej skloviny. V porovnaní s potrebnou hrubkou 0,5 až 2 milimetre je to stále málo, ale za pár rokov výskumu sa nám bude možno zubná sklovina obnovovať aj sama.

Nový minerál

V roku 1951 dopadol neďaleko Austrálskeho mestečka Wedderburn meteorit. Dlhé desiatky rokov ho vedci skúmali a odhaľovali jeho tajomstvá. Ale len nedávno vedci potvrdili, že okrem železa, zlata a minerálov ako amacit, schreibersit, taenit a troilit, sa v asteroide nachádza aj vzácna zmes železa a karbidu. Ako sa uvádza v sciencealert, bol tento minerál pomenovaný podľa experta na meteority Edwarda Sotta, edskotit. Túto zlúčeninu sme doposiaľ vedeli získať len ako vedľajší produkt v hutníckom priemysle. Tento objav však potvrdzuje, že sa edskotit nachádza v prírode prirodzene. Od tohto roku má preto čestné miesto v zozname prírodných minerálov.

Krídlo meniace svoj tvar

Predstavte si, že letíte na dovolenku a pri pohľade cez okienko na krídlo lietadla uvidíte ako sa automaticky prispôsobuje kvôli lepším aerodynamickým podmienkam. Inžinieri a odborníci z MIT a NASA vytvorili systém, ktorý namiesto pohyblivých krídelok regulujúcich stúpanie a klesanie, umožní automaticky deformovať celé krídlo. Podľa MIT News, je štruktúra tvorená z tisícok rôzne tuhých a pružných polymérových častí.  Veľkosťou nepresahujú zápalku a vo viacerých vrstvách sú kombinované s pružným aerogélom. Takto upravené krídlo je oveľa ľahšie ako bežné krídla a svojou deformáciou sa dokáže prispôsobiť každej fáze letu.

Prvá snímka čiernej diery

Dlhé roky astronómovia a experti z vesmírnych programov prichádzali s teóriami a simuláciami čiernych dier. Dnes však máme k dispozícií historicky prvú  snímku čiernej diery, teda presnejšie povedané jej tieň. Postarali sa o to vedci z projektu EHT (Event Horizon Telescop). Ide o virtuálny teleskop, ktorý tvorí sieť deviatich rádioteleskopov na rôznych kontinentoch po celej Zemi, ktoré pozorujú vesmír. Spomínaná čierna diera by sa mala nachádzať v 55 miliónov svetelných rokov vzdialenej galaxií M87,  v súhvezdí Panny. Jej hmotnosť by mala byť o 6,5 miliárdkrát väčšia ako slnko.