Bol to prvý deň, čo sa študent z Ukrajiny ubytoval na vysokoškolskom internáte na námestí J. Herdu. Príchod patrične oslávil so svojimi priateľmi dúškami alkoholu. Oslava však nabrala prudký spád. „Ogrcal všetko,“ hovorí upratovačka Hanka, ktorá spúšť po Ukrajincovi nakoniec umývala.

Pred vedúcou sa však Hanka študenta zastala: „Nechajte ho tu, je to jeho prvý deň a oslavovali. Tak sa trošku kopol a pripil sa.“ Odhliadnuc od nepríjemného zážitku, upratovačky hovoria o chlapcovi z internátu iba v dobrom. Dokonca keď si niečo navarí v kuchynke, neraz ich ponúkne, či nechcú okoštovať.

Ohnivá šou či Pandorina chladnička

Naopak, upratovačky majú ťažšie srdce na niektorých študentov z Erasmu. Problémy mali hlavne v kuchynke, keď pod ich rukami zhorel nejeden spotrebič. „Horí mikrovlnka a oni si to natáčajú, nie aby to vypli z elektriny a začali hasiť,“ upratovačka Hanka nechápe reakcie študentov.

Upratovačka Jarka rozpráva o ďalšej nezvyčajnej príhode, keď v chladničke objavili plesnivé kura zelenej farby. „Vyložili sme to kura von a povedala som, že ja tam nenechám ten smrad v tej kuchyni. Tak sme ho vyhodili,“ ukončí príbeh o pokazenom kurčati.

Skoro ma naplo, až také zlé to bolo.

S najväčším neporiadkom sa upratovačky pravidelne stretávajú na internátnych izbách, keď študenti odídu na prázdniny. „Keď odchádzajú zoberú si, čo je ich a všetko ostatné, čo nepotrebujú nechajú na izbe,“ vysvetľuje upratovačka Hanka. Na zaprášených poličkách tak na nich čakajú kolekcie prázdnych obalov či drobné suveníry v podobe papierikov a igelitiek.

Tam radšej nechoďte, pán profesor

Upratovačka Oľga z Jamy sa nám zverila so svojou najnechutnejšou skúsenosťou. Narazila na záchod plný pomaly až po záchodovú dosku: „Skoro ma naplo, až také zle to bolo.“ Všimla si aj jedného profesora, ako sa chystá na rovnaké WC. Rozhodla sa ho preto rýchlo upozorniť nech tam nevstupuje: „Čudoval sa aj on sám, že akože vážne?“

Neporiadok v učebniach sa často pohybuje na úrovni žiaka základnej školy. „Urobia si tam leháro, jedia, trúsia oriešky a potom obaly, fľaše či plechovky hodia okolo. Koľkokrát v koši pomaly nič nie je a všetko je pohádzané po zemi,“ posťažovala sa Oľga.

Neopomenula ani študentskú klasiku: „Pod operadlami na stoličke je to samá žuvačka. Kebyže som to mala odstraňovať, tak dovidenia.“ Sama ako milovníčka žuvačiek si dáva pozor, aby ich do koša vyhadzovala zabalené v papieriku, nech sa neprilepia na odpadové vrece.

Dobré ráno, stará mama!

„Čo mi vadí a irituje ma je, ak sa študenti nezdravia,“ začne upratovačka Hanka. Spomína na študentov z Erasmu, ktorí sa po príchode ako prvé naučili pozdraviť. „Poobede mi z kuchynky stále kričali dobré ráno. Tak som ich naučila zdraviť aj dobrý deň,“ hovorí.

Bola som nahnevaná a chcela som to tam celé nechať.

Oľga si myslí, že minimálne polovica študentov v Jame sa nevie pozdraviť. Spomenula však aj indivíduá-profesorov, ktorí sa rovnako nikdy nezdravia. „My im hovoríme mumáci. Povieme si, že aha, zase ide ten mumák,“ vysvetľuje rozhovory medzi upratovačkami.

S radosťou mi vyniesli smeti

Napriek mnohým sťažnostiam, upratovačky hovorili aj o viacerých pozitívnych zážitkoch. Nedávno Hanka a Jarka dostali od študentiek fľašu vína ako pozornosť. Spomenuli aj Ukrajinky, ktoré im vždy po Vianociach donesú z domu čokoládu a čaj.

Oľga rozprávala o príhode, keď po oprave rozpadnutého stropu robotníci hodili ťažkú sutinu do koša s bežným odpadom: „Bola som nahnevaná a chcela som to tam celé nechať.“ Našťastie jej pedagogička Škripcová ponúkla pomocnú ruku. „Je veľmi milá, pomohla mi aj keď nemusela,“ dodáva.

Upratovačka Iveta z univerzitnej budovy na Hájdoczyho sa s nami podelila len o príjemnú skúsenosť, kedy sa jej s kolegyňou ponúkli dvaja študenti, že im pomôžu vyniesť veľké mechy odpadkov. Druhýkrát im opäť pomohli ťahať ťažký vozík plný papierov. „Poďakovali sme im a oni nám povedali, že to urobili radi. Nie je to teda všetko len zlé a ľudia si všímajú aj svoje okolie,“ konštatuje.

Respondentky z článku chceli ostať v anonymite, kvôli obavám z možných problémov v práci. Spomenuté mená upratovačiek sú preto vymyslené.

Študentka Klára je ubytovaná v Študentskom domove UCM na Námestí J. Herdu. Keďže na bunkách majú len koše na komunálny odpad, svoje odpadky triedila do tašiek a vyhadzovala na chodbu, kde sú nádoby práve na triedený odpad. Raz ju ale zastavila pani upratovačka a konfrontovala ju, že je to zbytočné vyhadzovať smeti osobitne, keďže nakoniec aj tak všetko zosypávajú do spoločného koša. Von pri internáte sa totiž nenachádzajú kontajnery na triedený odpad.

Klára sa pokúšala o ekologicky zodpovedné správanie. Variant s vynášaním odpadkov do nádob na triedený odpad na chodbe internátu neprichádzal do úvahy, a tak premýšľala, aké sú jej ďalšie možnosti. Napadlo ju využívať kontajnery na separovaný odpad v areáli bytových domov pri budove školy. Považovala to za riešenie na svoj problém, preto s taškami plnými odpadu mierila práve tam. Neskôr ale zistila, že obyvatelia iných miest môžu za odpadovú turistiku zaplatiť pokutu.

UCM je papierovo zelenou univerzitou

Okrem príbehu študentky nás zarazilo aj to, že Univerzita sv. Cyrila a Metoda za rok 2021 a 2022 získala Zelený certifikát, ktorý jej udelila organizácia SEWA „za zabezpečenie ekologickej recyklácie a spracovania elektroodpadu a/alebo prenosných batérií a akumulátorov.“ Kontaktnou osobou tohto projektu bola Viera Polášová, ktorá v súčasnosti už nie je zamestnankyňou UCM. Pre získanie bližších informácii o tom, za akých podmienok nám udelili certifikát, sme sa preto obrátili priamo na spoločnosť SEWA.

Priblížili nám postup, ktorým UCM certifikát nadobudla. Na webovej stránke spoločnosti najskôr vyplnila formulár pre nahlásenie bezplatného odvozu elektroodpadu. Ten môže vyplniť akákoľvek škola, univerzita alebo iné školské zariadenie. „Zelený certifikát udeľujeme každej spoločnosti, ktorá nám počas roka odovzdá elektroodpad,“ uviedla Margita Heklová, senior koordinátor logistiky. Doplnila, že nemajú dôvod skúmať, ako univerzita separuje.

Ako hospodárime s odpadom?

Odpadové hospodárstvo univerzity sa dá rozdeliť na niekoľko častí. Základ tvorí komunálny odpad z jednotlivých objektov UCM. Okrem Trnavy sa nachádzajú aj v Špačinciach a Piešťanoch. Obec vydá všeobecné záväzné nariadenia a univerzita má povinnosť platiť stanovené poplatky. Sadzby sú určené na základe počtu kontajnerov, ktoré sa môžu vyvážať v rôznych intervaloch. Ak máme napríklad na Bučianskej jeden kontajner, platíme za jeden a neskúma sa, či je plný alebo napoly prázdny.

Odvoz a likvidácia triedeného odpadu sa vybavuje samostatne s inými firmami. Zatiaľ máme jeden kontajner na tento druh odpadu na Skladovej v Trnave a v Piešťanoch. Ďalšiu oblasť tvoria špeciálne odpady, ktoré sa v súvislosti s predpismi nemôžu dávať do zmesového. Ide o rôzne chemikálie či elektroniku.

Rádioaktívne materiály vznikajúce na fakulte prírodných vied v Špačinciach tvoria osobitnú kategóriu. Približne raz za štvrťrok príde špecializovaná firma a odoberie tento druh odpadu. Rovnako aj použité tonery sa nevyhadzujú, ale príde si ich zobrať firma, ktorá niektoré časti recykluje a znova použije.

Čokoľvek naviac v rámci separovania by sme chceli, nezníži to poplatok za komunálny odpad. „Podľa informácií, ktorými disponujeme, zvoz triedené odpadu skončí na tom istom mieste ako komunálny,“ hovorí Roman Mareš, vedúci oddelenia hospodárskych činností. Naráža na firmu FCC, ktorá v Trnave nakladá s komunálnym a triedeným odpadom, ktorý následne spracováva na triediacej linke: „Nedá sa povedať, že papier, kov alebo plasty skončia samostatne ako papier, plasty a kov.“

Všetky cesty vedú na skládku (alebo do spaľovne)

Spoločnosť FCC má stanovené zvozové plány, ktoré pozostávajú z viacerých procesov. Prvým z nich je zvoz odpadu do triediacich liniek, kde sa separujú komodity vhodné k použitiu. Časť komunálneho odpadu končí v spaľovni v Bratislave. Pre zaplnené kapacity je ďalšou možnosťou skládka. „Nevnímame, že to je správna cesta, ale iba dočasná,“ vyjadril sa k tejto téme prevádzkový riaditeľ FCC Petr Marek.

Množstvo obalových odpadov rastie rýchlejšie, ako dokážeme recyklovať.

UCM s firmou spolupracuje vo veci zefektívnenia rozkladu zmesového komunálneho odpadu enzýmovou hydrolýzou. Realizovali aj test, pri ktorom zisťovali, či dôjde k urýchleniu rozkladu. Na procese sa podieľali aj študenti našej univerzity vo všetkých postupoch. Dospeli k záveru, že dôjde k urýchleniu o 20 – 25 %.

„Cieľom bolo zistiť, či má zmysel sa tým zaoberať,“ vysvetľuje Petr Marek, prevádzkový riaditeľ FCC. Na základe posúdenia výsledkov zistili, že má. Spolupracovať s UCM chcú aj naďalej, čo si aj interne deklarovali. „Testovanie a pokusy v spolupráci s univerzitou sú otvorené,“ povedal Marek s tým, že cieľom by malo byť poznanie a vedomosti.   

Reputácia univerzity kráča po tenkom ľade

Nenarúša zmesový odpad dobré meno školy? Zamyslel sa aj Roman Mareš z oddelenia hospodárskych činností. „Je to však ovplyvnené vonkajším svetom, s čím môžeme my nakladať a spolupracovať,“ dodal. Demonštroval to rovno na príklade, kedy na chodbách, v učebniach a v kanceláriách nie je problém mať roztriedené odpadové koše na základe farby: „Univerzita to dokáže zabezpečiť a my sme tento krok aj spravili. Druhý krok je, kam s tým odpadom ísť tak, aby to malo zmysel.“

Doplnenie označených farebných smetných nádob v budovách sa pohybovalo v desiatkach a stovkách eur. Pri celkových výdavkoch za triedený odpad by sme sa mohli baviť aj o tisícoch. „Tam je to na dlhšie uvažovanie, pretože to môže ísť na úkor niečoho iného,“ vysvetlil Mareš. Podľa neho by bolo potom potrebné rozhodnúť, na úkor čoho by sa to zrealizovalo. Poplatky spojené s odpadovým hospodárstvom za minulý rok sa pohybujú v sumách 35 až 40 tisíc eur.

Obmedzenie > Recyklácia

Mareš by uvítal pohľady mladých ľudí, ktoré v tejto problematike môžu priniesť zaujímavé zistenia: „Čakal by som, že na fakulte prírodných vied, kde sa venujú aj eko, budú najiniciatívnejší študenti, ktorí by mohli prísť s novými nápadmi.“ Osobne by prijal návrhy, ktoré by zabezpečili, že sa odpad nebude tvoriť. Ako príklad uviedol novú samoobslužnú kaviareň Best Barista, kde existuje možnosť použiť vlastnú šálku. „Vidíme, že vznikol problém, kedy odpad teraz tvorí niekoľko stoviek kelímkov,“ upozornil na problém a povzdbudil, aby si študenti a zamestnanci nosili vlastné termohrnčeky alebo fľaše.

Rovnako poznamenal aj Petr Marek, podľa ktorého je obmedzenie odpadu dôležitejšie ako separovanie a recyklácia: „Množstvo obalových odpadov rastie rýchlejšie, ako dokážeme recyklovať.“ Navrhuje, aby sme sa zaoberali tým, ako niektoré suroviny použiť ako zdroj energie, keď sa nedajú využiť ako materiál. „Z ekológie sa stalo zelené náboženstvo, ktoré dokáže zatemniť racionálny pohľad. Niekedy chcieť znamená mať peniaze,“ dodal na záver.

Študentka nás o svojej skúsenosti informovala pod podmienkou zachovania anonymity, preto sme v texte jej meno nahradili vymysleným.

Pre niekoho odpad, pre iného poklad. Projekt s názvom Back2Life má pomôcť v regulovaní množstva odpadu v meste Trnava. Fungovanie nového re-use centra nám priblížila Zuzana Krenyitzká, manažérka komunikácie spoločnosti FCC Slovensko: „Občania sem budú môcť tovar bezodplatne priniesť a zároveň si pre seba vybrať niečo vhodné za minimálne ceny. Bude slúžiť ako miesto darovania a nákupu použiteľných vecí tak, aby si našli nových majiteľov a neskončili v odpade.“

V súvislosti s rozvojom cirkulárnej ekonomiky a potrebou ochrany životného prostredia ľudia čoraz viac hľadajú alternatívy ku konzumnému spôsobu života. Snažia sa obmedzovať neustále nakupovanie nových vecí a vyhadzovanie tých starých. Aj to je jeden z dôvodov, prečo vznikajú re-use iniciatívy a strediská s podobným zameraním.

Občania sem budú môcť tovar bezodplatne priniesť a zároveň si pre seba vybrať niečo vhodné za minimálne ceny.

Príbuzné projekty teda predlžujú životnosť vecí, predchádzajú vzniku odpadu a šetria životné prostredie. Význam tohto centra si uvedomuje aj vedenie mesta. „Cieľom je dať veciam druhú šancu. Okrem toho ekologického prínosu má projekt aj sociálny rozmer – umožňuje zamestnať ľudí, ktorí si ťažšie hľadajú uplatnenie na trhu práce, napr. slobodné mamičky či invalidní dôchodcovia,“ dodáva Veronika Majtánová, hovorkyňa mesta Trnava.

Jedno centrum už zožalo úspech

Primárnym iniciátorom myšlienky re-use centra je spoločnosť FCC, ktorá poskytuje široké spektrum riešení odpadového hospodárstva pre obce, ale aj priemyselnú a obchodnú oblasť. Zatiaľ sa jej darí prevádzkovať re-use stredisko v Dačicích, v južných Čechách. „Budú to už 2 roky, čo uvažujeme nad celkovou koncepciou Back2Life centra na Slovensku. Ideu zriadenia Re-use centra s návrhom sme predložili mestu Trnava, ktoré s nami na projekte prakticky od začiatku kooperuje,“ vyjadrila sa Krenyitzká.

Viaceré mestá a obce však o podobné strediská záujem nemajú. Ide totiž prevažne o neziskové projekty. „Práve preto nás veľmi teší, že nové Back2Life centrum vzniká ako spoločný projekt mesta Trnava a skupiny FCC na Slovensku,“ doplnila manažérka komunikácie. Primátor mesta Peter Bročka túto ideu nielenže podporuje, vidí v nej aj potenciál: „Back2Life si určite nájde svojich verných priaznivcov na strane darcov i kupujúcich a spoločne sa nám tak podarí predĺžiť životný cyklus množstva vecí.“

Hoci na Slovensku zatiaľ veľa re-use centier nie je, ich vznik má u nás, ale aj vo svete veľkú perspektívu. Spoločnosť FCC verí, že o služby daného centra bude u občanov záujem. „Vyplýva to jednak z celkového nastavenia klímy spoločnosti – ľudia si stále viac uvedomujú potrebu ekologického správania sa, šetrenia životného prostredia, ako aj potrebu zníženia konzumného spôsobu života. Na druhej strane tu môžu nájsť užitočné veci, ale aj drobnosti pre potešenie za zlomkové ceny ľudia s nižšími príjmami,“ vysvetľuje Krenyitzká.

Najdôležitejšie však je, že sa tým predĺži životný cyklus spotrebných vecí a že neskončia v odpade. Podľa analýzy spoločnosti WOOD & Company sú práve Trnava a Nitra mestá, ktoré na Slovensku vyprodukujú najviac smetí. Jeden obyvateľ vyprodukuje až 600 kilogramov odpadu.

Sortiment bude široký, no všetko v ňom nenájdete

O prevádzkovanie centra sa postará tím ľudí, ktorý zastrešuje sociálny podnik a komunitné centrum Baterkáreň. Otvoriť by ho mali na začiatku mája, no presný termín sa bude odvíjať od epidemiologickej situácie. Mesto o ňom bude včas informovať.

Pôvodne mal sklad re-use centra stáť v areáli na Sasinkovej ulici. V okolí je však plánovaná výstavba okružnej križovatky, a tak by došlo k priestorovej kolízii. Čoskoro ale re-use centrum nájdete na mieste zberného dvora na Ulici Jána Bottu. Ten bude zrušený od 15. marca a ako náhradu zaň môžu obyvatelia využívať zvyšných 6 dvorov. V súčasnosti sú pre pandémiu otvorené iba dva, na Mikovíniho a Cukrovej ulici.

Tovar si však môžete vyberať aj online prostredníctvom e-shopu. V ňom si prezriete aktuálnu ponuku a veci si dokážete objednať. V online obchode nájdete rozsiahly sortiment, no niektoré výrobky by ste hľadali márne. „Centrum nebude prijímať veľkorozmerný nábytok, elektrospotrebiče, textil ani potraviny,“ uviedla Majtánová.

Chýbať by v ňom nemali napríklad ani kuchynské potreby a riady, náradie, knihy, CD, platne, hračky, detské kočíky, autosedačky, kolísky, hojdačky, postieľky, kabelky, kufre, tašky, hudobné nástroje, športové potreby či dekorácie do domácnosti, vázy, kvetináče, obrazy, rámy, hodiny, budíky, sochy a umelecké predmety.

Hovorkyňa podotýka, že odovzdané veci musia byť funkčné, čisté a v takom stave, aby mali šancu získať si nových majiteľov. Na základe zachovalosti tovaru a jeho druhu určia pracovníci centra jeho cenu. Zisk z projektu podporí zeleň v Trnave, o ktorú sa mesto stará počas celého roka. Vďaka výťažku z centra bude mať v rozpočte viac prostriedkov a využiť ich môže napríklad v rámci jesennej výsadby.

Ľudia si stále viac uvedomujú potrebu ekologického správania sa, šetrenia životného prostredia, ako aj potrebu zníženia konzumného spôsobu života.

Trnava mala prvé re-use centrum na Slovensku

Prvé stredisko tohto typu zrealizovala Baterkáreň, a to v roku 2019. Kamarátky Jana a Sima vytvorili komunitný priestor, v ktorom sa naučíte žiť udržateľne a uspokojiť svoje potreby tak, aby sa zdravé životné prostredie či prírodné zdroje zachovali aj pre nasledujúce generácie. Zámerom je predísť zbytočnej produkcii odpadu.

Oblečenie nemusíte bezhlavo nakupovať. Môžete si ho požičať, vymeniť alebo darovať. V Baterkárni si môžete načapovať i kozmetiku do vlastných nádob, čo je šetrné k planéte a, v porovnaní s komerčnými značkami prírodných výrobkov, aj k peňaženke. V centre navyše nájdete knihy, domáce potreby či dekorácie.

Jeho súčasťou je napríklad i požičovňa vecí, športových a turistických potrieb, náradia, elektroniky alebo výbavy na festival. Ide o tovar, ktorý ľudia často nevyužívajú, a preto je jeho nakupovanie nepotrebné. Počas zákazu vychádzania však prevádzka funguje len ako drogéria, prípadne cez internetový obchod.

Množstvo odpadu rastie

„Ako sa hovorí, čo je pre jedného odpad, to môže znamenať pre druhého poklad,“ uviedol Tomáš Fajkus, prevádzkový riaditeľ FCC na Slovensku. Bez re-use centra by staré veci skončili na skládke odpadu. V Trnave sa jej kapacita ale neustále znižuje. Hoci je životnosť skládky na Zavarskej ceste naplánovaná do roku 2026, podľa odhadov vyprší skôr. Mesto bude skládku naďalej zväčšovať a rozširovať plánuje aj trnavskú kompostáreň. Nová plocha vyrobí takmer 5000 ton kompostu ročne.

Potreba správneho narábania s predmetmi a ich opätovného využívania je nevyhnutná. Domácnosti vyprodukujú množstvo odpadu, pričom len časť z neho možno spracovávať a používať ďalej ako druhotnú surovinu. Spoločnosť FCC, ktorá prevádzkuje aj spomínanú skládku, investovala do rozvoja inovatívnych systémov aj výstavby recyklačných závodov, či iných zariadení na spracovanie odpadov.

Smeti dokážu vyrobiť teplo aj elektrickú energiu

Trnava by okrem vhodného narábania s odpadom či nového re-use centra mala k lepšiemu životnému prostrediu prispieť vďaka Centru cirkulárnej ekonomiky. Keďže je produkcia odpadu v trnavskom kraji vysoká, spoločnosť Ewia sa centrum rozhodla vybudovať práve v tomto okrese. Verí, že dokáže v plnej miere nahradiť skládky a značne zmenšiť objem smetí, ktorý na ne dovážajú.

Ich zámerom je zužitkovať všetok odpad, ktorý by sa mal do výrobného procesu vrátiť ako druhotná surovina. Avšak niektoré produkty recyklovateľné nie sú. Z tých vyrobia teplo a elektrickú energiu. „Takáto výroba elektrickej energie je tridsaťkrát ekologickejšia ako napríklad výroba tepla alebo elektrickej energie s použitím plynu,“ vyjadril sa Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti.

Odpad má podobné výhrevné vlastnosti ako napríklad uhlie. Podľa Christenka je teda neprípustné, aby sme uhlie ťažili a využívali na získanie tepla alebo elektrickej energie, zatiaľ čo odpad s obdobnými účinkami nechávame na skládkach.

Stredisko cirkulárnej ekonomiky by mali v Trnave spustiť v roku 2026. Jeho súčasťou bude aj Centrum environmentálnej výchovy, vďaka ktorému by si mali žiaci vybudovať lepší vzťah k životnému prostrediu, a ten prenášať aj do svojich domácností.

Zdroj: mtt.sk

Človek nemusí byť dokonale vypracovaný, aby mohol o sebe povedať, že je športovec a miluje pohyb. Svoje obrazy nemusí predávať za veľké sumy a mať výstavy v galériách, aby povedal, že je umelec.
Ani cestovateľom sa nestanete až vtedy, keď precestuje polovicu krajín sveta. Keď sa bavíme o životnom prostredí, súčasná populácia nemusí žiť bez internetu, nakupovania či vôbec nevyužívať auto, a predsa môže byť udržateľná a mať ekologický život.

Byť zodpovedným človekom k životnému prostrediu nemôže ostať iba vecou názoru. Nemalo by ísť o to, či sme za alebo proti. Cieľom nie je byť 100 % eko, ale začať. A nie je to vôbec náročné.
Na jednoduchosť ekologickej formy života poukazuje aj eko aktivista Matej Zámečník, ktorý hovorí,
že aj deti vedia zmeniť svet a vôbec nemusia čakať do dospelosti.

Ide o spôsob myslenia a rozhodovania v každodenných situáciách

K enormnému nárastu emisií prispieva každý z nás. Podľa svetových odborníkov existuje viac ako 95 % pravdepodobnosť, že ľudské činnosti za posledných 50 rokov môžu za ohrievanie našej planéty.
Pri ďalšom zvyšovaní priemernej teploty o 2 až 4 °C už naozaj nepôjde iba o zmeny v ďalekej Kalifornii či Austrálii, ale o nárast hladiny oceánov a topenie ľadovcov, ktoré budeme cítiť všetci na vlastnej koži.

Aby sme dosiahli znižovanie emisií skleníkových plynov, musíme sa zamerať na dve základné oblasti: energetika, do ktorej spadá elektrina, teplo, doprava a priemyselné činnosti a na potravinárstvo. Prechod na obnoviteľné a nízko-uhlíkové zdroje sa zdá byť kľúčovým faktorom v napredovaní. A ako môžeme znížiť emisie z poľnohospodárstva, a teda z potravinárstva? Dáta sa zhodujú, že striedmejšia spotreba mäsa, najmä hovädzieho a mliečnych výrobkov, môže výrazne pomôcť k zníženiu emisií.

Začať je možné už každodenným nákupom. Stačí sa zamyslieť, či  naozaj potrebujem všetko, čo mám
v nákupnom košíku. Áno, aj v tom internetovom. Propagátorka ,,zero waste“ prístupu na Slovensku Petra Slezáková motivovala aj mňa premýšľať nad vlastnou spotrebou úplne jednoduchou myšlienkou:  „Pamätaj, že každý tvoj dnešný nákup bude zajtrajším odpadom.“ V súčasnosti sa dokonca odhaduje,
že až 1/3 potravín skončí ako odpad.

Začať sa dá aj v obchode

Našťastie, triedenie odpadu je už samozrejmosťou v mnohých domácnostiach. Dobrým zvykom je tiež zužitkovať, a teda „otočiť“ ešte raz použitú vec či obal, a tak eliminovať všetko jednorazové.

Pokiaľ nekupujete kartón mlieka a potraviny pre celú rodinu, na cestu do obchodu zvoľte namiesto auta vlastné nohy. Namiesto skleníkových plynov, spotrebujete radšej vlastnú zásobu energie, ktorá sa nachádza v svaloch a posilnite tak aj svoje zdravie.

V supermarkete naozaj nepotrebujete plastové vrecko na banány či pomaranče, ktoré už vlastný obal majú. Namiesto plastového vrecka zvoľte radšej ekologickejšiu formu, a to sieťky na zeleninu.
Pri budúcom nákupe skúste zablúdiť do uličky s rastlinnými alternatívami jedál. Dnes ich je na trhu veľké množstvo a aj z tofu, cíceru či vegánskeho proteínu je možné vytvoriť naozaj chutné a nutrične bohaté jedlo.

Ženskému oku určite v žiadnom obchode neujde výpredaj oblečenia či drogérie. Zaradiť spiatočku
pri bezhlavom hádzaní do košíka všetkého nepotrebného, je opäť len plusom pre životné prostredie.

Netreba byť ekoterorista a hádať sa s každým, kto klimatickú krízu podceňuje. Lepšie je začať od seba. Možností ako priložiť ruku k dielu, je naozaj neúrekom. Prispieť môže tým, že si dáte deň bez mäsa, auta, či návštevou bezobalového obchodu alebo sekáču namiesto nákupného centra.

Na motivačný začiatok k ekologickejšiemu správaniu odporúčam aj najnovší dokument na Netflixe od Davida Attenborougha  A Life On Our Planet. Poďme do toho všetci spolu a urobme z eko životného štýlu cool záležitosť. Treba si uvedomiť, že naša planéta bola vo vesmíre veľmi dlho aj bez nás. Pre svoju existenciu ľudskú rasu naozaj nepotrebuje, my ju však áno.