V roku 2020 si si založil YouTube kanál a začal si natáčať ROASTED! videá. Bola pre teba práve pandémia spúšťačom tvorby na YouTube?

Áno. Stopli sa nám vystúpenia a ja som sa prvé dva týždne tešil, lebo som sa mohol hrať na PlayStatione. Netrvalo dlho a prestalo ma to baviť. Začal som rozmýšľať čo ďalej. Tento projekt som mal v hlave už dlhšie, a tak to všetko časovo aj technicky sadlo. Povedal som si, že uverejním jedno video a uvidím, akú to bude mať odozvu. Ak sa to chytí, pokračujem. No a vystrelilo to. Bol som veľmi prekvapený.

YouTube ti priniesol novú cieľovku. Ako by si porovnal fanúšikov, ktorí ťa poznajú z neho v porovnaní s tými zo Stand-upu?

YouTube sleduje rôzna veková škála. Moje videá mi pochváli aj päťdesiatnik. Problém je, že túto platformu sledujú aj malé deti. Vždy upozorňujem na to, že obsah videí je pre ne nevhodný. Počítal som, že to bude pre dospelých. Bude to neslušné, tvrdé, bude tam čierny humor a všetky nepríjemné veci spojené s horormi. Ja si z týchto vecí robím srandu, a preto mi vôbec nenapadlo, že mi pribudnú mladí sledovatelia.

Mladý divák, ktorý stand-up neregistruje, ma označuje za YouTubera. Ja som predovšetkým komik, YouTube je iba zábava. Tí, ktorí ma skôr poznali zo stand-upu, si roasted videá pozrú tiež, ale viac obľubujú stand-up svet. A práve to je to super. Ide o veľký záber ľudí, ktorí ma sledujú. Na druhej strane je pre mňa výhodou, že mladí diváci rastú so mnou. Už teraz mi píšu, ako sa môžu dostať na stand-up. Všetko sa nabaľuje a fanúšikovská základňa rastie.

Do akej miery je moderovanie tvojou vášňou? Berieš ho skôr ako privyrobenie si počas pandémie alebo chceš v tejto sfére pokračovať a rozvíjať sa v nej?

S moderovaním som začínal. Na RTVS som moderoval šou Park, ale tým sa nikde neprezentujem. Nehovorím o sebe, že som moderátor. Moderovania sa bojím a mám pred ním rešpekt. Ešte viac ako pred stand-upom, hoci je jednoduchšie. Nemusíš byť vtipný a nemusíš rozosmiať ľudí. Sú tam však hranice, ktoré nemôžem prekročiť a veľakrát si musím zahryznúť do jazyka.

Mám rád voľnosť v prejave. Keď idem na pódium na stand-upe, môžem povedať čokoľvek. Keď sa zakokcem, nevadí to a publikum sa zabáva. V konečnom dôsledku si vždy vyberiem menej zaplatený stand-up, ako dobre zaplatené moderovanie.

Pre moderovanie nemám žiadnu vášeň.

Na druhej strane som za moderovanie vďačný. Je dobre zaplatené a peniaze treba. Hlavne počas pandémie. Zároveň ťa posunie ďalej ako človeka. Nemôžeš byť za šaša a musíš si udržať serióznu tvár. Obdivujem ľudí, ktorí odmoderujú celú reláciu bez jedného zakoktania sa.

Ján Gordulič sa pre Denník N vyjadril, že keď zatvoril Comedy klub, bola to pre neho po finančnej stránke úľava. Ako to ovplyvnilo skupinu Silné reči?

Keď náš klub začínal, veľmi sme sa tešili. Otvorenie bolo skvelé. Bola tam šou, kde vystupovalo desať komikov. Otvoriť nám to prišiel Milan Lasica a bol to extrémny zážitok.

Myslím, že sme sa všetci tešili, ale brali sme to s rezervou. Boli sme prvý comedy klub v Bratislave. Je to síce hlavné mesto, ale nie je to New York, kde príde pravidelne na stand-up človek či skupinka ľudí posedieť a zabaviť sa. V Bratislave také akcie nie sú veľmi vyhľadávané. V našom klube boli časové pasáže, kedy to išlo, a kedy bolo prázdnejšie. Z dlhodobého hľadiska som si nebol istý, či to je veľmi udržateľné.

Potom prišiel lockdown. Menšia kapacita a finančne sa to nedalo udržať. My komici sme takí, že s mikrofónom a funkčnou zvukovou technikou budeme vystupovať všade. Vystupovali sme počas pandémie pod karanténnymi bytmi. Niektorí z komikov prišli na dodávke, vytiahli mikrofón s reproduktormi a vystupovali pred ľuďmi, ktorí na nich pozerali z okna.

Ako si vnímal zrušenie plánovaných podujatí? Predpokladám, že ste s tým počítali, pretože ste ich zrušili ešte predtým, než zaviedli lockdown.

Áno, rátali sme s tým. Nie som politológ a nechcem dávať rozumy, ako by to mali robiť vo vláde tí mocní. Z toho čo vidím, mi to však príde ako chaos. Ja som v tomto už rezignoval. Zatvorte ma, koniec-koncov je to pre mňa dobré. Musím sa vynájsť a hľadať si svoje vlastné nové cestičky. Zatiaľ sa mi darí. Mám nejaké projekty s Markízou a YouTube kanál. Ale určite sa budem veľmi tešiť, keď nás zase otvoria a vrátime sa k starému dobrému stand-upu.

Aký bol váš náhradný plán vzhľadom na zrušenie vystúpení?

Vystúpenia sme ťahali do poslednej chvíle. Vedel som o správe, že určite dokončíme november. Na december počet predajov klesal. Vyrátali sme z toho, že to nebude dobré, a tak sme to radšej zatvorili. Rátal som s tým. Po pozretí si nejakej tlačovej konferencie vidíš, že tí ľudia netušia čo robia a populisticky riešia protipandemické opatrenia. Neostávalo mi nič iné, ako ísť do toho pesimisticky s tým, že nás zatvoria.

Ako vysokoškoláčka, viem povedať, že miera odozvy v online priestore je veľmi nízka. Ako by si porovnal vystupovanie online s vystupovaním naživo?

Online vystúpení som mal veľmi málo. Dokopy ich bolo dve alebo tri a boli veľmi zvláštne. Prvé bolo najhoršie, odohrávalo sa iba pred kamerami a mal som veľký stres. Vystupovali so mnou štyria komici a okrem nás tam boli traja kameramani. Odozva nulová. Na druhej strane je to fantastická príučka a skúsenosť. Teraz, keď prídem na pódium, v ktorom je menej ľudí a nezabávajú sa, nezaskočí ma to. Mám vybudovanú a vycibrenú húževnatosť.

Zažil som situáciu, pri ktorej som hovoril 10 minút do ticha.

Je to neporovnateľné. Stand-up je krásny v odozve, v ktorej prebieha komunikácia medzi obecenstvom a komikom. Je to strašná energia a presúva sa z mojej emócie na publikum. A zase smiech, ktorý ide na mňa. Je to krásny cyklus, ktorý je niečím čarovný a nedá sa nahradiť online formou.

Predtým než boli vystúpenia online, nebál si sa, že by si sa mohol nakaziť?

Priznám sa, že som to veľmi neriešil. Dával som pozor a všetci sme boli testovaní. Keď sa dalo zaočkovať, neváhal som. Respirátory sme na pódiu nemuseli mať. Keď sme dostali nariadenie, že sa vo vnútri musí mať respirátor, mali sme ho. Dával som pozor, aby som nikoho neohrozil a to bolo všetko. Bral som to tak, že keď vírus dostanem, tak ho dostanem. Nebral som to tragicky. V mojom okolí boli ľudia, ktorí nevychádzali tri mesiace z domu, potom išli raz po poštu a dostali covid. Asi z obálky, keď ju oblízali.

Mali ste okrem respirátorov aj vážnejšie opatrenia v rámci vystúpení, ktoré sa týkali len komikov?

Obmedzenia boli pre všetkých rovnaké. Čo sa týka podujatí, bolo povinné pravidelné testovanie sa. Mali sme aj obdobie, kedy sme museli nosiť respirátory aj na natáčaniach Debilných vtipov a rozhovorov. Bol to chaos, ale my sme všetko zodpovedne dodržiavali.

Ja som ovca. Keď povedia, že musím mať respirátor, tak ho budem mať. Ja ani nikto z komikov by sme proti opatreniam nebojovali. Chceme, aby sme boli všetci zdraví. Viem, že ak chcem robiť vec, ktorú milujem, musím počkať a snažím sa byť zodpovedný.

Máte nejaké vízie na rok 2022? Premýšľali ste ako skupina Silné reči o možných zmenách, alebo tomu nechávate voľný priebeh?

Vymýšľa sa vždy niečo nové. Či už šou alebo projekty, ktoré by sme mohli robiť. Verím, že keď sa situácia upokojí, prídu späť vystúpenia, grilovačky, nové koncepty. V rámci skupiny mám nejaké nápady. Verím, že sa Silné reči budú posúvať a stále budeme prinášať niečo nové.

Stand-up je na Slovensku v zlatej ére.

Cieľom je starý dobrý stand-up, ktorý nie je čím pokaziť. Humor v surovej forme, ktorý nás živí a aj najviac baví. Ako skupina komikov sme veľmi dobrá partia, navzájom si pomáhame, a preto sa to tak skoro nerozpadne.

A čo tvoje osobné vízie do budúcna?

Mojou víziou je, aby môj humor nestagnoval. Chcem sa zdokonaľovať a pracovať na sebe. Keď sa nebudem môcť živiť stand-upom, tak sa budem snažiť hľadať si inú prácu. S Kubom Gulíkom sme začali robiť podcast 20 000 Míľ pod humorom. Nahodil som mu nové nápady a uvidíme, ako sa zladíme. Mám však rád svoj pokoj, vlastnú disciplínu, keď si robím svoje veci a nikto ma nenaháňa. Pomaličky to ide. Nemám žiadne presne stanovené ciele ako napríklad počet sledovateľov na YouTube.

Mám celý život pred sebou a nechcem sa náhliť. Musel som si dať stopku a užívať si veci. Nedávno som si uvedomil, že som bol nervózny na prechádzke so psom. Chcel som sa rýchlo vrátiť, aby som sa mohol venovať písaniu. Potom si človek uvedomí, že nie je dôvod sa ponáhľať. Nemám deadline, nikto mi nestojí za chrbtom a nenaháňa ma. Chcem si užívať voľno čo mám, zábavu, ktorú dávam ľuďom a tešiť sa z toho, že ich to baví.

S našou bývalou študentkou Alicou sme sa porozprávali o živote s duševnými problémami, o nástrahách pandémie aj o tom, prečo počas úzkostných stavov začala fotiť a či sa následne cítila O záber ľahšia.

Hlavne v tejto dobe je ťažké pravdivo odpovedať na jednoduchú otázku – ako sa máš? Alica sa spočiatku bála, aby výsledok nášho rozhovoru nebola len depresívna kopa slov. Našťastie, posledné dni je jej lepšie aj vďaka peknému počasiu a slnečným lúčom.

Na úvod som sa spýtala, akou duševnou chorobou trpí, čo pri bežnom rozhovore nie je úplne korektný začiatok. „Oficiálne mám úzkosti a depresie. Avšak jedna z veľmi ozdravujúcich vecí, ktoré sa ku mne dostali počas terapie, je nevnímať sa cez diagnózy. Takáto choroba síce ovplyvňuje život, no nedefinuje ťa ako človeka.“ Za zmienku tiež stojí zistenie, že človek navštevujúci psychoterapie nie je pacient, ale klient.

Existuje vysoké percento ľudí s depresiami, ktorí pracujú, no sú nevýkonní.

Každopádne, Alica si už po prvých symptómoch vedela uvedomiť, že má problém a veľmi rýchlo vyhľadala odborníka. Zaujímalo ma, ako človek zistí, ktorý terapeut je pre neho ten správny, a či sa môže stretnúť aj s negatívnou skúsenosťou. Môže.

„Často som natrafila na neprofesionalitu, dokonca až nezáujem. To od terapeuta nie je v poriadku, hlavne, ak sa má usilovať, aby sa človek cítil opačne – videný a vnímaný,“ vysvetľuje svoju skúsenosť. Po jednej návšteve jej terapeutka oznámila, že niekam odchádza, a že sa uvidia až v septembri. Bol jún a v auguste Alicu čakali štátnice. Nechala ju v akomsi vzduchoprázdne.

Potom si našla inú terapeutku, ktorá jej sadla po profesionálnej, ale aj osobnostnej stránke. „Jednoducho to zafungovalo. K mojím stavom tvorila trefné obrazy a umelecké pomenovania, ktoré sa mi lepšie zapamätali. Občas to celé vedela aj vhodným spôsobom nadľahčiť.“

Mal by byť teda terapeut na klienta prísny alebo skôr priateľský? „To je úplne individuálne. Niekomu vyhovuje, keď sú na neho striktnejší a naopak. Napríklad, aj keď mi terapeutka navrhla tykanie, odmietla som. Nejakým spôsobom potom majú pre mňa rozhovory s vykaním väčšiu váhu,“ odpovedá.

Alica hovorí, že pri vznikajúcom vzťahu medzi terapeutom a klientom musí panovať vzájomná dôvera. Podstatné je tiež, aby dôveroval terapeut sám sebe. „Terapia však nie je jednorazová záležitosť. Chce to čas a trpezlivosť. Neodporúčala by som ísť do terapie s očakávaním rýchlokvasených výsledkov už po prvom sedení, ináč môžete byť sklamaní,“ varuje bývalá študentka FMK.

Pozor na instagramových psychológov

V momentálnej situácii prebiehajú terapie online. V porovnaní so sedeniami naživo sú menej funkčné. Alica dopĺňa: „Okrem toho, cestu k terapeutke som vždy brala ako rituál. Boli to hneď dve prechádzky a aj tie prispievajú k duševnému zdraviu,“ spomína. Teraz si jednoducho len otvorí notebook, čo so sebou neprináša žiadny silný zážitok.

Občas nechápem, kde sa vo mne a v ľuďoch bojujúcich s depresiami berie toľko energie.

Počas pandémie sú zrušené aj skupinové terapie, stacionáre a aktivity pre ľudí v ambulantnej liečbe. „Rozprávala som sa s mojim doktorom a pýtala sa, ako teraz fungujú. Bežne tam majú sedenia, arteterapie, terapie s koňmi… no teraz nič. Sú zavretí doma, izolujú sa na jednej strane sami a do toho je izolácia ešte aj nariadená štátom. Hrozná situácia,“ hodnotí Alica.

Od začiatku pandémie sa však začalo o duševnom zdraví hovoriť viac než kedykoľvek pred tým. Vzniká veľa portálov, článkov a profilov na sociálnych sieťach, o svojej psychickej pohode či nepohode začali otvorene rozprávať aj známe osobnosti.

Alica však vníma aj jeden nebezpečný fenomén: „Na Instagrame si zakladajú profily síce vyštudovaní psychológovia, no bez potrebného terapeutického výcviku, a ponúkajú odborné poradenstvo. Podľa mňa je to na hrane so zákonom.“ Sama totižto vie, aké je to pracovať s terapeutom, ktorý absolvoval výcvik a upozorňuje, že ani taký odborník nie je bez chýb.

Zhodli sme sa na tom, že je to podobné ako „greenwashing“. Aj ekologické témy sa stali akýmsi „buzzwordom“, ktorý môže niekto zneužívať vo svoj prospech. „Podobne sú na tom články typu: 15 krokov, ako vyhrať nad depresiou. Z terapeutického hľadiska je to nemožné, liečenie depresie je proces, na ktorý treba čas a trpezlivosť. Dokonca sa pre tento článok môže človek cítiť ešte horšie, lebo to uvedenými krokmi nezvládol,“ hovorí Alica.

Informácie teda skôr čerpá zo zahraničných stránok či z magazínu Anxy, ktorý sa venuje tejto tematike s umeleckým presahom. Okrem odborných článkov a rozhovorov v ňom publikujú aj básne, príbehy či grafické vizuály. Na Instagrame odporúča projekt Valentíny Sedilekovej Chuť žiť alebo občianske združenie Psychiatria nie je na hlavu.

Proti stigme bojujem aj fotografiami

Alica vie o svojich problémoch hovoriť otvorene. Nie každý, kto trpí depresiami či úzkosťami to však dokáže. „Mám pocit, že veľa závisí aj od regiónu. Momentálne žijem v malom meste na strednom Slovensku a neviem si predstaviť, že by som len tak vniesla do rozhovoru tému psychického zdravia. Naopak, počas bývania v Bratislave to bolo bežné,“ vyjadruje svoje dojmy Alica a pokračuje, „možno je to preto, že v malých mestách každý každého pozná a ľuďom tu záleží na takzvanej dobrej povesti.“

Ovplyvňuje nás aj strach o zamestnanie. Nikto nechce, aby si o ich problémoch prečítal budúci alebo terajší zamestnávateľ. Pritom existuje vysoké percento ľudí s depresiami, ktorí pracujú a aj sa snažia, no sú extrémne nevýkonní.

„Existuje na to aj termín, volá sa to prezentizmus. Majú problém, ktorý si radšej nepriznajú, aby ich nevyhodili. Nepoznám nikoho, kto by prišiel za svojim zamestnávateľom a povedal – vieš čo, mám depresiu, potrebujem na dva-tri mesiace voľno.“ A toto sa čoskoro stane veľkým problémom. Najčastejším dôvodom práceneschopnosti u mladých ľudí je práve depresia a úzkosť.

Bola by som rada, keby sa ľudia nebáli vyjadriť svoje pocity aspoň sami pred sebou.

K destigmatizácii duševných chorôb, teda k tomu, aby sa o nich hovorilo viac a bez predsudkov, sa dá prispieť rôzne. Kvôli autentickosti a vzbudzovaniu väčšej dôvery stojí osveta práve na ľuďoch, ktorí si takými stavmi prešli. Absolventka našej univerzity prispieva k búraniu tabu pravidelne – článkami, rozhovormi, ale aj výstavou svojich fotiek s názvom O záber ľahšia či pripravovaným projektom Náplasť na dušu.

„Pamätám si, že som bola emočne prázdna, dokopy som nič necítila. Zbadala som foťák a odfotila sa. Neboli to veselé fotky, skôr odtienky toho, čo som naozaj cítila,“ vysvetľuje vznik neskôr vystavovaných fotografií.

Nepredpokladala, že by sa jej autentické portréty mohli dostať do galérie. „Na začiatku som ani nevedela, čo robím. Proces, keď sa odfotím a vo fotke zanechám časť z toho, ako sa cítim, bol pre mňa magický a trochu ozdravujúci. Keď sme spolu s priateľmi vymysleli názov dlhodobej série fotografií, začalo mi to dávať zmysel a chcela som, aby to videlo viac ľudí,“ dodáva.

Kurátorom výstavy bol Peter Lančarič, odborný asistent Fakulty masmediálnej komunikácie UCM. Na jej začiatok si pripravil aj úvodnú reč, v ktorej vysvetlil, o čo vlastne ide. „Nechcela som sa hrať na fotografku, bola to skôr osobná výpoveď a zábery, ktoré sprostredkúvajú emócie. On to povedal tak pekne, že by si k fotkám a ich nedostatkom nikto nedovolil jedinú pripomienku,“ spomína s miernym dojatím.

Splnilo to svoj účel, Alica bola o záber ľahšia a ľudia sa cítili príjemne. S úsmevom dodáva: „Aj keď sme pili namiesto vína šumivé magnézium, za tie štyri hodiny sa v galérii vystriedalo okolo 80 ľudí.“ 

Ako vznikla Náplasť na dušu

Keď sa porežeme, o ranu sa patrične postaráme – napríklad si na ňu nalepíme náplasť, aby sme predišli infekcii. Tak by to malo fungovať aj pri duševných ochoreniach. „Raz na mňa prišla úzkosť a ja som si na zápästie napísala perom slovo pokoj. Stal sa z toho taký pomyselný oporný bod celého dňa. Keď som sa potrebovala uistiť, že nemám panikáriť, pozrela som sa na zápästie,“ vysvetľuje zrod prvotného nápadu.

Keďže to Alici fungovalo, chcela, aby to bolo aj vizuálne pekné. Poprosila známeho o grafické spracovanie jej predstavy, a tak vznikol nápad tetovačiek s upokojujúcimi heslami v tvare náplasti. Momentálne je projekt Náplasť na dušu krátko pred spustením kampane na StartLabe.

Sama je zvedavá, akú to bude mať odozvu. „Podľa mňa je to milá malá pomôcka, ktorá nestojí veľa peňazí. Bola by som rada, keby sa ľudia nebáli vyjadriť svoje pocity aspoň sami pred sebou. Ak to povzbudí jedného, budem šťastná, ak viacerých ľudí, ešte šťastnejšia,“ hovorí s úsmevom. V prípade úspechu by rada vyrobené tetovačky posielala organizáciám, ktoré sa venujú téme duševného zdravia.

Takáto choroba ti síce ovplyvňuje život, no nedefinuje ťa ako človeka.

Domnievam sa, že všetky ťažkosti priniesli Alici aj niečo pozitívne. „Vďaka mojim duševným problémom viem byť extrémne empatická,“ hovorí a ďalej priznáva, „ešte pred prvou skúsenosťou s úzkosťami som bola dosť povrchná a obklopovala som sa len peknými, no charakterovo prázdnymi ľuďmi. Vyberala som si týmto spôsobom aj partnerov, a tak nám to nikdy dlho nevydržalo.“ Oproti tejto dobe vidí vo svojom živote veľký posun.

Na záver sa s Alicou rozprávame o tom, ako je dôležité dovoliť si nebyť duševne v poriadku. Ak si to človek vyčíta, je mu ešte horšie a dostane sa do začarovaného kruhu. „Občas ani nechápem, kde sa vo mne a v iných ľuďoch bojujúcich s depresiami či úzkosťami berie taká energia. Je to paradox, lebo človek sa vtedy cíti enormne slabý, no stále dokáže ísť ďalej,“ dodáva Alica s nádejou v očiach.

S príchodom prvých teplých dní som mohol cez okno môjho bytu pozorovať čoraz viac ľudí. Mamičky s deťmi vyrazili na ihriská, zhluky detí sa hrali s loptou a páriky sa promenádovali po chodníku popri riečke. Po niekoľkých mesiacoch v núdzovom stave mi tento výhľad prišiel ako z rozprávky.

Zároveň som si ale uvedomil, že čokoľvek, čo sa za poslednú dobu šírilo vzduchom, je stále medzi nami. Jediný rozdiel je, že teraz sme už voči tomu ľahostajnejší. Trpeli ľudia, ale aj zatvorené podniky. Preto si myslím, že možnosť vychutnať si kávičku aspoň na terase, je do určitej miery dobrý ťah. Situácia sa zlepšila, a tak by sme mohli pomaly uvoľňovať.

Otvorené len do ôsmej

Nechápem ale, prečo nám stále hrozia zákazom vychádzania po ôsmej hodine večer. Nie je to trošku postavené na hlavu? Cez deň môžem vyraziť do mesta a dokonca môžem ísť von už aj bez rúška. Sedieť na terase reštaurácie alebo kaviarne je tiež povolené. Konečne mám možnosť vychutnať si kávu, na ktorú som sa posledné mesiace tak tešil. Či už počas prechádzky, alebo pri sedení v kaviarni, stretneme sa s množstvom ľudí, no božechráň, aby sme sa zdržali vonku dlhšie ako do ôsmej večer.

O tom, či dôjde k predĺženiu núdzového stavu, alebo nie, sa bude rozhodovať už dnes. Jedna strana tvrdí, že je nutné stav ešte predĺžiť, zatiaľ čo SaS navrhuje jeho zrušenie či posunutie hranice zákazu vychádzania z 20:00 do 22:00. Sám seba sa pýtam, prečo sa toto neriešilo skôr?

Ťažko predpovedať, čo bude ďalej, hlavne v situácii, akou je táto. Na druhú stranu taktiež chápem, že opatrnosť je na mieste. Ľudia boli doma zatvorení dlhú dobu, a ak by prišlo k úplnému uvoľneniu, pravdepodobne by nastal v mestách chaos. Mladí ľudia popíjajúci kade-tade, hovoria za všetko. Ostáva po nich len spúšť, a tak som naozaj zvedavý, ako budú vyzerať prvé momenty, keď si budeme môcť sadnúť na otvorené terasy.

Sloboda zvierat vznikla v roku 1993, kedy organizovali kampaň proti iniciatíve českého podnikateľa, organizovať na Slovensku býčie zápasy. V roku 1995 bol založený útulok v Bratislave, dovtedy jeho činnosť nahrádzala šarhovská služba.

V súčasnosti prevádzkuje aj Linku proti krutosti, ktorá slúži na pomoc týraným, zraneným alebo zanedbaným zvieratám.

Miera adopcií závisí aj od ročného obdobia

„Počas prvej vlny sme v rámci adopcií zaznamenali akýsi ‚boom’. Zrazu ľudia zistili, že majú viac času a asi sa aj viac zamýšľali nad tým, aké sú ich priority,“ vraví koordinátorka kampaní Slobody zvierat Kristína Devínska.

Napriek tomu je ročná miera adopcií v rámci štruktúr Slobody zvierat porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi. Nárast sa teda vyskytol len v niektorých mesiacoch. Pani Devínska ešte dodáva, že všeobecne platí, že sa v zimných mesiacoch psíky adoptujú horšie. V lete je záujemcov viac.

Hovorí: „Samozrejme, ale nechcem o tých zvieratkách hovoriť ako o číslach. Každý psík je originálny, má svoj domov a my sme veľmi vďační za každého jedného.“ 

Na svojom webe organizácia dlhodobo prevádzkuje online prehliadač zvierat prístupných na adopciu. Nájdete tam zvieratá, ktoré sa stratili alebo im pôvodní majitelia hľadajú nový domov.

Záujemcovia o adopciu môžu útulok kontaktovať buď telefonicky, alebo emailom. Pre pracovnú vyťaženosť zamestnancov sa odporúča využívať najmä email.

Koordinátorka ďalej informuje: „Ak si záujemca vyberie konkrétneho psíka, môže prísť k nám do útulku medzi dvanástou a šestnástou hodinou. So psíkom sa môžu stretnúť, porozprávať sa s ošetrovateľmi a potom sa následne rozhodnúť.“

Pandémia obmedzila aj venčenie

Pred pandémiou Sloboda zvierat ponúkala aj možnosť venčenia. Záujemca sa teda mohol so zvieraťom bližšie zoznámiť aj prostredníctvom prechádzky. Pre bezpečnostné opatrenia a stále trvajúcu pandémiu toto zatiaľ nie je možné.

Návštevníci sú pre psíkov istou formou rozveselenia a socializácie, ktorá im teraz chýba.

Momentálne to funguje tak, že si záujemca môže vziať psíka na tzv. „dlhé venčenie“, teda si ho vezme domov. Ide o formu skúšobnej adopcie, počas ktorej má človek možnosť zistiť, ako sa zviera správa v domácom prostredí, mimo útulku.

Vo všeobecnosti pre Slobodu zvierat v Bratislave funguje všetko po starom. Počet zamestnancov ani starostlivosť o zvieratá sa nijako nezmenili. Avšak teraz napríklad verejnosť nemá prístup do priestorov útulku – toto sa týka najmä „venčiarov“. Pred pandémiou bola aj možnosť vyplnenia online formulára na venčenie, na základe ktorého vám potom v útulku vystavili preukaz. Aktuálne však vzhľadom na situáciu nové venčiarske preukazy nevydávajú.

Nával „venčiarov“ býval v Slobode zvierat obzvlášť cez víkendy enormný. Niektoré psíky išli na prechádzku aj trikrát za deň. Teraz má v rámci kapacít útulku Sloboda zvierat výbehy a niekoľko dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú s venčením.

V súvislosti s prechádzkami Devínska dodáva: „Naši dobrovoľníci a ošetrovatelia berú psíkov aj na prechádzku. Aspoň tak, aby sa každý psík dostal v priebehu dňa von. Samozrejme, aj návštevníci sú pre psíkov istou formou rozveselenia a socializácie, ktorá im teraz chýba.“

Sloboda zvierat naďalej potrebuje našu pomoc

Výjazdy a odchyty fungujú v bežnom režime. Ľudia nahlásia zranené/túlavé zviera na mestskej polícii a tá následne kontaktuje útulok. Ide prevažne o psy a mačky, výnimkou však nie sú ani zranené holuby.

Čo sa týka materiálnych darov, aktuálne útulok ponúka možnosť bezkontaktného boxu pred budovou útulku. Ľudia tam môžu aj mimo otváracích hodín vložiť granule, deky alebo hračky. Zamestnanci box priebežne počas dňa kontrolujú.

Väčšina príjmov organizácie závisí od 2 % z daní, ktoré im ľudia darujú. Preto je momentálne ťažké konštatovať, či sa finančná situácia Slobody zvierat pre pandémiu zhoršila.

„Očakávame, že tento rok budú percentá nižšie – aj pre pandémiu. Veľa ľudí prišlo o zamestnanie, čo sa odzrkadlí aj na 2 %,“ uzatvára Devínska.

Trnava je známa ako futbalové mesto. Okrem tohto športu hrajú najvyššiu súťaž ešte trnavské volejbalistky. Kvôli naliehaniu športových klubov povolil štát spustenie druhej najvyššie ligy v hokeji, čo ocenili trnavskí gladiátori. Opäť mohli začať trénovať a odohrať hokejovú sezónu. Pandémia najviac uškodila amatérskemu športu, ktorý zastavila na dlhý čas a nikto nevie, kedy príde k jeho opätovnému spusteniu.

Futbalový klub FC Spartak Trnava stratil len na vstupnom približne 500-tisíc eur

Trnavský Spartak obsadil v základnej časti 4. miesto a postúpil do skupiny o titul. Klub však výrazne pociťuje dôsledky pandémie. Keďže tím vykonáva svoju činnosť, nemohol znížiť prevádzkové ani mzdové náklady. Problém predstavujú výrazne menšie príjmy kvôli opatreniam, ktoré nedovoľujú divákom vstup na štadión. Ďalšie výpadky sú spôsobené v rámci sponzorského plnenia a klub nemôže počítať ani so ziskom z bufetov počas futbalových zápasov.

„Presúvame väčšinu aktivít do online priestoru. Všetky naše zápasy boli vysielané v priamom prenose v televízii, alebo streamované cez internet. Okrem toho prinášame prostredníctvom našich sociálnych sietí viac informácií a audiovizuálnych príspevkov ako inokedy,“ povedal Patrik Velšic, PR manažér FC Spartak Trnava.

Klub si však pochvaľuje spoluprácu s mestom, ktorá je na veľmi dobrej úrovni. Súkromná spoločnosť, ktorá vlastní Štadión Antona Malatinského, ponechala rovnakú výšku nájmu pre klub, aká bola v predchádzajúcom roku. Podľa Velšica si klub nevie predstaviť pokračovať v tomto režime aj v ďalšej sezóne. Už teraz fungujú v krízovom režime a bez pomoci od štátnych alebo zväzových orgánov budú mať problémy vôbec dokončiť túto sezónu.

Najhoršie sú na tom mladí futbalisti, ktorí nemôžu trénovať ani hrať zápasy v mládežníckych kategóriách. Ako fungujú vysvetlil PR manažér FC Spartak Trnava: „V súčasnej situácii nám neostáva nič iné, iba tréning v domácich podmienkach formou online tréningových jednotiek.“

Volejbalistky extraligového družstva Hit UCM Trnava vymenili mestskú športovú halu za telocvičňu

„Hitky“, to je prezývka trnavských volejbalistiek, ktoré reprezentujú mesto v najvyššej volejbalovej súťaži. Podmienky fungovania ich ligy upravuje Manuál Slovenskej volejbalovej federácie (SVF). Hráčky sa musia testovať každých 7 dní, aby sa mohli zúčastniť na zápase. V prípade, že je niekto pozitívny, musí ísť do 14-dňovej karantény. Antigénové testy si platí klub a dodať mu ich pomáha SVF.

Ako iné kluby, volejbalistky tiež výrazne zasiahla pandémia. „Pokles príjmov sa pohybuje až na úrovni 40 %. Musíme povedať, že sa znížili aj náklady, avšak iba o 10–15 %. V kontexte týchto faktov je ťažké uvažovať o nákupe finančne náročnejších posíl. Stále sa však riadime našou dlhoročnou filozofiou – vychovávať vlastné kvalitné a konkurencieschopné hráčky,“ povedal Miloslav Duchoň, predseda Volejbalového oddielu (VO) Hit Trnava.

Klub musel zmeniť i halu, kde bude hrať domáce zápasy. Mestská športová hala je v súčasnosti využívaná ako veľkokapacitné očkovacie centrum. Vďaka pomoci Trnavského samosprávneho kraja sa tím presťahoval do telocvične na Strednej odbornej škole elektrotechnickej.

Podľa Duchoňa je na tom najhoršie mládež, ktorá nemôže trénovať: „Obávame sa, že nastane odliv záujmu detí o pravidelné športovanie. My sa snažíme o neprerušenie kontaktu medzi trénermi a hráčkami. V rámci možností pripravujú jednotliví tréneri pre svoje zverenkyne individuálne tréningové plány. Vieme však, že v kolektívnom športe nič nenahradí pravidelné tréningy.“

Keďže diváci nemôžu prísť na stretnutie, tím pre nich pripravil možnosť sledovať domáce zápasy prostredníctvom online streamu. Zvýšili aj aktivitu na sociálnych sieťach, kde sa snažia priniesť informácie nielen zo zápasov a tréningov, ale tiež z bežného života hráčok.

     Pokles príjmov sa pohybuje až na úrovni 40 %. Musíme povedať, že sa znížili aj náklady, avšak iba o 10–15 %.

Mesto Trnava je dlhoročným partnerom volejbalového klubu. Predseda Volejbalového oddielu Hit Trnava hovorí, že s predstaviteľmi mesta sú v úzkom kontakte a spolu riešia situácie, v rámci ktorých dochádza ku kríženiu záujmov mesta a klubu. Predstavitelia volejbalového oddielu chcú počas leta využiť Centrum plážových športov v Trnave na prípravu pred nadchádzajúcou sezónou.

V najhoršej pozícii je chlapčenský basketbalový klub Slávia Trnava, kde čakajú na uvoľnenie opatrení

Amatérski športovci a mládež nemôžu vykonávať svoju činnosť. Tento problém je spojený práve s chlapčenským tímom. Predseda občianskeho združenia Juraj Lipták vysvetlil aktuálnu situácie v klube: „Keďže nie sme profesionálny klub, tak nás sa testovanie netýka. Ako mládežnícky klub nemôžeme trénovať. Fungovanie klubu je ťažké udržať, ak by situácia bola rovnaká. Viac nás trápi, aký bude odliv mládeže po skončení pandémie.“

Tréneri sa snažia nahradiť chlapcom osobné tréningy online formou a aspoň takto ich udržiavať v kondícii. Tím patrí pod AŠK Slávia Trnava a halu máme, rovnako ako mestskú halu a telocvične, uzavretú.

Rozpočet tímu sa znížil o jednu tretinu oproti predchádzajúcim sezónam. S fanúšikmi komunikujú cez webovú stránku www.trnavabasket.sk a sociálnu sieť Facebook. Podobne ako s ostatnými klubmi, pri basketbale tiež funguje spolupráca s mestom. „Aj napriek ťažkej situácii nám „odklepli“ rovnakú dotáciu ako po ostatné roky,“ priblížil Lipták.

Trnavskí hokejoví gladiátori, ktorí hrajú prvú hokejovú ligu (SHL), skončili v tejto sezóne na 10. mieste

Po úspešnom začiatku sezóny sa trnavskí hokejisti nakoniec neprebojovali do playoff. Koncom januára klub vymenil aj trénera tímu. Po českom trénerovi Alešovi Bachánekovi prebral tím Martin Baran. Napriek tomu sa hráči nezlepšili natoľko, aby postúpili do vyraďovacej časti. Situácia je zúfalá, keďže deti nemôžu trénovať.

„To, čo momentálne páchame na mladých športovcoch a deťoch, bude mať pre nás fatálne následky. V zahraničí, ak sa aj nehrajú súťaže, môžu mladí hokejisti aspoň trénovať. U nás prakticky od jesene nesmú vstúpiť na zimný štadión. Priznám sa, že ak sa partnerom vlády, teda športovým zväzom nepodarí niekomu vysvetliť, že deti sa musia hýbať, šport na Slovensku bude mať obrovský problém,“ uviedla Adriana Hosťovecká, prezidentka HK Trnava.

To, čo momentálne páchame na mladých športovcoch a deťoch, bude mať pre nás fatálne následky.

Klub robil počas základnej časti živé prenosy z domácich zápasov a aspoň takouto formou priblížil hokej svojim fanúšikom. Spolupráca s mestom funguje rovnako ako minulý rok. Veľmi pozitívnou správou pre tím je, že už druhý rok neplatí mestu za ľad na zimnom štadióne. Financovať si musia len čas nad rámec pridelených hodín. Hosťovecká priblížila, že sa to stane jedenkrát až dvakrát, čo predstavuje sumu od 500 do 800 eur ročne.

Finančné dopady sú veľmi výrazné a chýbajú financie zo súkromného sektora. Aktuálnu situáciu viac opísala prezidentka klubu: „Pri mužoch je príjem zo súkromného sektora, sponzorov na úrovni 30-tisíc namiesto 200-tisíc eur. Niečo vykompenzoval športový zväz, ale výzvy na dotácie zo športu nastavuje ministerstvo hospodárstva, a to nie je to pre nás v poriadku. Nie kvôli neschopnosti vyplniť výzvu, ale športový klub nefunguje ako podnik v strate a toto si niekto neuvedomil.“  

Hokej sa hrá na ľade, takže mladí športovci potrebujú tréningy priamo na štadióne, čo sa nedá nahradiť stretnutiami cez počítač. Hosťovecká dodala, že prácu s hokejkou možno natrénovať aj na suchu, ale bez korčuľovania, riadnych tréningov a budovania kolektívu v kabíne hokej nemôže fungovať .

Dlhodobo nefungujúce zdravotníctvo je slovenský fenomén, na ktorý momentálne doplácame. Dávať za vinu súčasnej vláde stav našich nemocničných zariadení, by nebolo na mieste, avšak viniť ju môžeme z nezvládnutia súčasnej pandemickej situácie.

Od konca decembra nezadržateľne rastú čísla v počte nakazených a mŕtvych. Aby som bol presný, denník SME uvádza, že do dnešného dňa si na Slovensku korona vírus vyžiadal viac ako 7-tisíc obetí, vyše 3600 bolo hospitalizovaných a z toho je približne 350 pripojených na pľúcnu ventiláciu.

Bohoslužby vraj pomôžu v boji s pandémiou

Situácia je natoľko vážna, že chorí ľudia, ktorí prídu k obvodnému lekárovi aj s negatívnym výsledkom, sú konfrontovaní otázkou, či nemohli zavolať vopred. Prípadne lekári utrúsia poznámku typu: „S tým sa ku nám nechodí“, pretože sa oprávnene obávajú ďalšieho šírenia vírusu v ordináciách.

Aj napriek opatrnosti lekárov sa nájdu takí ľudia, alebo skôr ministri a poslanci, ktorí prichádzajú s doslova bláznivými nápadmi. Jedným z nich je minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Ten na sociálnej sieti Facebook prišiel s ideou otvorenia kostolov. Verí, že to prospeje ako veriacim, tak aj neveriacim občanom v boji s pandémiou.

Ako príklad uviedol morovú epidémiu, ktorá sužovala Trnavu v 18. storočí. Podľa jeho slov sa v tom čase zišli ľudia v kostoloch, spoločne sa modlili, a tým porazili epidémiu čiernej smrti. S nápadom prišiel v čase, kedy nemocnice praskajú vo švíkoch, denne pribúdajú tisícky nakazených a zomierajú desiatky ľudí.

https://www.facebook.com/krajniakmilan/photos/a.389503057883154/1830519587114820/

Chceme plné nemocnice alebo kostoly?

Je naozaj veľmi ťažké nájsť superlatív, ktorý by vystihoval dlhodobý stav slovenských nemocníc. Tie na pandémiu neboli a stále nie sú vôbec pripravené a zdá sa, že ani potrebne vybavené, vzhľadom na nedostatočný počet nemocničných lôžok a pľúcnych ventilácií, ktoré sa rýchlo míňajú. Smutné je, že vláda si tento fakt dlhodobo uvedomuje. Na nápravu je však už neskoro.

Situácia je natoľko zlá, že vláda požiadala Európsku úniu o pomoc. Tá aj postupne prichádza z Poľska či Rumunska, no niektorí ministri a poslanci, ako napríklad Milan Krajniak a Anna Záborská sa nespoliehajú len na pomoc iných krajín, ale sú presvedčení, že pomoc príde aj zhora, ak sa povolia bohoslužby v svätostánkoch. Veriaci sa predsa nemôžu modliť zo svojich domovov, potrebná je návšteva kostola s ďalšími stovkami ľudí práve počas zúriacej pandémie.

Nech znie tento nápad akokoľvek absurdne a nebezpečne, v parlamente prebehne v najbližších dňoch rokovanie. Racionálne zmýšľajúci môžu len dúfať, že tento nelogický nápad zostane len na facebookovej nástenke pána ministra Krajniaka. Ak sa však presunie do reality, s veľkou pravdepodobnosťou nás čakajú krušné chvíle, počas ktorých sa aj nakazení neveriaci budú modliť, ale len preto, aby sa aj im ušla aspoň nejaká zdravotná starostlivosť.

Minulý rok po maturite si sa zbalil a odišiel si do sveta na vlastnú päsť. Mesiace si cestoval po Ázii. Nebojíš sa byť vo svete sám?

Paradoxne nikdy nie som sám vo svete. Vždy tu nájdem či už miestnych, turistov alebo Slovákov a Čechov. Keď mám pocit, že chcem byť sám, tak som. Momentálne som na Azorských ostrovoch a mám tu miestnu rodinku, zopár kamarátov, no najmä, keďže sa Azory stávajú populárnejšie pre Slovákov, aj veľa Slovákov.

Zrušila pandémia nejaké tvoje plány?

Počas jari som mal ísť do Cappadocie či do Japonska. Cez leto napríklad do Iránu či Turkmenistanu. Všetko toto som musel zrušiť, ale nesmútim. Času mám dosť a aspoň viac spoznávam život na ostrove, v raji, na Azoroch.

Na Instagrame ťa sledujem dlhšiu dobu a viem, že si na Azoroch už predtým bol, no aj tak si sa tam vrátil. Prečo si práve túto časť sveta navštívil opäť?

Na Azoroch som štvrtýkrát, v januári sem prídem po piatykrát. Počas aktuálnej situácie, keď sme sa ocitli v pandémii, je to pre mňa ideálne miesto na únik od reality. Mám tu miernu zimu, úžasnú prírodu, termálne kúpele, chutné jedlo či lacný život. To boli dôvody, prečo som sa tu zabýval a som tu tento rok tak dlho. Aj keď sa tu situácia ohľadne koronavírusu o niečo zhoršila, stále tu o tom nepočúvam toľko veľa ako na Slovensku. Jednoducho slobodný život.

https://www.instagram.com/p/CCjcXp_JtIY/

Koronavírus ovplyvnil naše životy a vo veľkej miere aj cestovanie. Nebolo pre teba ťažké riešiť počas pandémie odchod zo Slovenska?

Ťažké to nebolo, zvykol som si robiť náhle rozhodnutia. Keď som v októbri videl, aká je situácia na Slovensku, tak som bol aj úprimné rád, že idem po dvoch týždňoch opäť preč.

Vidíš nejaké rozdiely medzi Slovenskom a Azorskými ostrovami?

Rozdiely sú obrovské vo všetkom. Všeobecne vo vnímaní koronavírusu, v šírení hoaxov či čakaniu na vakcíny. Sú tu však aj negatívne veci. Určite spomeniem veľký výskyt drog, ktoré sú na Azoroch populárne, najmä pre svoju špecifickú polohu – blízko Maroka, Južnej a Severnej Ameriky. Rovnako sa tu žije viac taký dedinský život, kde každý každého pozná, ohovára. Na druhej strane si tu veľmi vážia prírodu a snažia sa využiť maximum z ostrova na pestovanie ovocia, zeleniny, chovu dobytka či využívaní energie z geotermálnej zóny.

Kde vlastne bývaš?

Žijem zo svojich úspor a mám v prenájme dom – izbu v hlavnom meste Ponta Delgada.

Je niečo, na čo si zmenil názor po tom, čo si začal cestovať?

Cestovanie je pre mňa najlepšia škola života. Zmenil som sa vo veľa veciach. Človek zrazu vidí rôzne kultúry, ochutná nové jedlá, vidí rôzne mestá, krajiny, prírodu. Cestovanie naozaj každého obohatí o rôzne veci. A sólo cestovanie ešte viac.

Za veľkú zmenu však považujem aj to, že už si nevyberám iba najlacnejšiu možnosť, aby som ušetril, ale rád investujem aj do drahšieho zážitku, ak to za tie peniaze stojí. Snažím sa žiť naozaj prítomnosťou a to je pre mňa základ. Dať svojmu telu to, čo naozaj potrebuje, aby bolo šťastné. Počas strednej školy som to zanedbával a potom som bol často chorý.

Svet je taký krásny, ak vyjdeme z našej bubliny.

Čo si sa naučil počas cestovania?

Spoliehať sa sám na seba, byť zodpovedný, samostatný, vážiť si každú maličkosť, byť tolerantný a rešpektovať ľudí. Svet je taký krásny, ak vyjdeme z našej bubliny.

Je niečo, o čom si myslíš, že si v tom iný ako ostatní cestovatelia a travelblogeri?

Nesnažím sa byť ako ostatní. A toto mi chýba na veľa ľuďoch, ktorí mi píšu. Chcú byť ako ja, mať online prácu ako ja, cestovať tak ako ja. Nesnažme sa byť všetci rovnakí. Práve v tej rozmanitosti je krása. Ja sa snažím byť proste reálny, autentický. Tak, že keď ma ľudia spoznajú naživo, tak si povedia, že som taký ako na Instagrame, a to je základ. Byť rovnaký online aj offline.

Kedy sa chceš vlastne vrátiť domov?

Prídem na sviatky na Slovensko, 20.12, no Silvester už strávim v Lisabone a 1.1 letím opäť na Azory.

Doma dlho nezostaneš. Nechýba ti predsalen na cestách po svete rodina?

Snažím sa mať s rodinou taký vzťah, aby som nebol na nej citovo závislý. Som rád, keď sa s nimi na pár dní stretnem, keď som s nimi v kontakte počas mojich ciest. Všetci však máme svoje životy, a tak je lepšie stretnúť sa párkrát do roka ako keby sme sa mali vidieť každý deň. Samozrejme, rodina mi chýba, ale tak normálne. Mne to vyhovuje aktuálne tak, že keď prídem vždy na pár dní, dáme si spoločný obed alebo večeru, porozprávame sa, ukážem im fotky, videá. A je to všetko oveľa úprimnejšie.

https://www.instagram.com/p/CComKttJ1zz/

Vrátim sa späť k tvojej práci na Instagrame. Často vo svojich príbehoch kritizuješ našu vládu. Čo konkrétne sa ti na nepáči?

Počas leta sa mi nepáčilo chaotické rozhodovanie o krajinách na zelenom a červenom zozname, pretože to všetko bolo o politike a nie o reálnej situácii. Celkovo sa mi nepáči chaotické rozhodovanie o všetkom, nemajú plán. Všetci si vyjadrujú svoj názor, každý sa na každého vyhovára. Potom ľudia strácajú dôveru k vláde, neveria na koronavírus, nedodržiavajú pravidlá a nechcú sa dať zaočkovať. Aj keď sem-tam sa nájdu nejaké chyby, veľkým príkladom v komunikácii je Portugalsko. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som tu, pretože dôverujem tej vláde.

Dáš sa teda zaočkovať?

Rozhodne sa dám zaočkovať. Hneď ako bude vakcína dostupná, idem do toho. Očkovanie je totižto jediná možnosť na svete, ako sa zbaviť tohto šialeného obdobia. Očkovanie nás zachránilo pred mnohými chorobami. S tým, že sa dám zaočkovať, pomôžem nielen sebe, ale aj ostatným.

Dá sa povedať, že streamovacie služby sú hrdinovia našich dnešných dní. Počas pandémie nás zabavili starými dobrými seriálmi a filmami alebo absolútnymi novinkami. Za niekoľko drobných mesačne a po pár klikoch si môžeme dopriať stovky hodín obsahu. V prvej časti článku sa pozrieme na dvoch gigantov, a to Netflix a HBO Go.

Netflix

Pre Netflix bol tento rok rozhodne prekvapením, už len za prvé tri mesiace roku 2020 zaznamenal 15,8 milióna nových registrácií. Ich počet na jar vzrástol o ďalších 10 miliónov. Ako však riaditelia platformy predpokladali, uvoľňovanie opatrení počas letných mesiacov ďalšie zvyšovanie počtu používateľov spomalilo.

Počas leta sa na Netflixe zaregistrovalo iba 2,2 milióna nováčikov, čo prekvapilo aj analytikov. Tí totiž predpokladali najhlbší možný prepad na 3,9 milióna nových registrácií. Streamovacia služba očakáva, že do konca roka dosiahnu nárast o ďalších 6 miliónov.

Netflix je populárny najmä pre široký výber vlastných alebo zahraničných seriálov a filmov. Nájsť v ňom môžete aj české či slovenské filmy, ako napríklad Sviňu, film z politického prostredia podľa knižnej predlohy od Arpáda Szoltésza.

Toto sú najsledovanejšie filmy a seriály na Netflixe medzi Slovákmi

365 dní: Vzrušujúci príbeh medzi Poľkou Laurou a Massimom je sfilmovaný podľa knihy od autorky Blanky Lipińskej. Zachytáva romantický príbeh medzi hlavnými hrdinami, ktorí majú medzi sebou sexuálne napätie. Mnohí diváci považujú film za európsku verziu Päťdesiatich odtieňov sivej. Iní ho zas vnímajú ako dôkaz toho, že poľská kinematografia je niekde úplne inde.

Kissing Booth 2: Druhá časť teenagerskej romantickej komédie zožala rovnako veľa úspechu ako tá prvá. Pozitívne hodnotenia pripisujeme rozkošnej nevinnosti a prirodzenosti hlavnej herečky Joey King. O vysoké umiestnenie na priečkach sa určite postaral aj príbeh, ktorý zobrazuje dilemu v láske a tiež v rozhodovaní sa o budúcnosti po strednej škole. Oddychový film vám určite spríjemní dlhé večery doma.

Dark Desire: Vášeň má na Netflixe bezpochyby veľké publikum. Potvrdzuje to aj obľúbenosť erotickej kriminálky Dark Desire (Temná túžba). Hlavní hrdinovia seriálu si spolu aj napriek forenznému vyšetrovaniu doslova užívajú.

The Umbrella Academy: To, že diváci majú radi superhrdinov, nie je žiadnym tajomstvom. Mnohí sa iste už nevedeli dočkať druhej série príbehu o nie úplne ideálnej rodine superhrdinov. V druhej sérii The Umbrella Academy sa divák ocitne v 70. rokoch, kde sa zúčastní snahy zabrániť Kennedyho vražde. Podarí sa to?

Medzi ďalšie obľúbené filmy patrí Work it a Project Power. Zo seriálov sú to Cursed, World’s Most Wanted či Money Heist. Ak vás nič z našich tipov nenadchlo, nezúfajte. Určite si niečo vyhliadnete napríklad v našom článku o nedocenených seriáloch na Netflixe.

HBO GO

Ak máte pocit, že ste už vyčerpali všetko dobré, čo Netflix ponúka, skúste HBO Go.  Vo svojom portfóliu má veľký výber filmov a seriálov z dielne HBO a Warner Brothers.

Streamovacia spoločnosť sa počas prvej vlny pandémie zaslúžila o 1,7 milióna nových používateľov a doteraz jej celkovo pribudlo 4,1 miliónov nováčikov. To, že sú čísla oproti gigantovi zmienenému vyššie menšie, však určite nie sú znamením, že HBO Go ponúka menej kvalitné seriály či filmy.

Toto sú tie najsledovanejšie filmy a seriály na HBO GO

Volanie Divočiny: Adaptácia legendárneho diela od Jacka Londona nás vracia naspäť do detských čias a nanovo nás zoznamuje s príbehom psa Bucka, ktorý po únose musí nájsť cestu späť k svojmu majiteľovi.

Králik Jojo: Režisér Taika Waititi vložil do filmu o druhej svetovej vojne dokonalý humor. Vďaka tomu je emočne ťažký príbeh oveľa ľahšie stráviteľný, a to aj bez akéhokoľvek zľahčovania vtedajšej situácie. Snímka ukazuje obyčajný život malého chlapca Joja v období vojny. Zvrat nastane, keď zistí, že jeho mama na povale ukrýva židovské dievča. Jojovi v tejto náročnej situácii radí jeho imaginárny priateľ Adolf Hitler.

https://youtu.be/jSHMaOtK3Mo

Raised by wolves: Seriál, na ktorom sa podieľal legendárny Ridley Scott, ovládol rebríčky, a to oprávnene. Príbeh, ktorý sa dnes dá opísať ako klasické science-fiction, nenechá diváka ani na chvíľu vydýchnuť.

Lovecraft Country: Vyslúžil si mnoho pozitívnych i negatívnych ohlasov. Príbeh vznikol podľa knižnej predlohy s rovnakým názvom od autora Matta Ruffa. Jeho zhliadnutie za pokus určite stojí.

K ďalším najviac sledovaným filmom patria aj Le Mans ’66, Paradise Hills či Chata. Ku kvalitným seriálom v ponuke HBO patria Manifest, Eufória a Hra o Tróny.

Knižný priemysel

Mnohé vydavateľstvá posúvali svoje edičné plány a presúvali vydania titulov na jeseň alebo až na rok 2021. Môžeme tvrdiť, že pandémia zasiahla aj knižný priemysel. „Dobré je, že drvivá väčšina kníhkupectiev funguje. Takže trh tento rok môže byť „iba“ zlý,” povedal Vladimír Michal z vydavateľstva Artforum pre Forbes.

K pozitívam určite patrí napríklad zvýšený predaj elektronických kníh, ktoré sú nielen lacnejšie, ale po ich kúpe nemusíme čakať na doručenie – máme ich hneď u seba.

Tieto tituly sú v rebríčku najpredávanejších kníh na Martinuse

Vlastnou Hlavou a Vlastnou Hlavou 2: Knihy od Mareka Vagoviča, investigatívneho novinára, ktorý sa dlhodobo venuje Ficovi a slovenskej mafii, si svoje miesto v TOP 100 držia už vyše 390 dní. Vagovič je aj spoluautorom knihy Umlčaní, ktorá obsahuje výpovede rodiny a priateľov zavraždeného Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Vlastnou hlavou ponúka náhľad do zákulisia Smeru prostredníctvom výpovedí ochranných zložiek a ľudí z okolia Róberta Fica.

V tieni: Dominik Dán je autor, ktorého zrejme netreba nikomu predstavovať. Svojimi strhujúcimi kriminálkami čitateľov prekvapuje nejeden rok. V tieni je už 31. diel série o detektívovi Krauzovi a podľa odozvy čitateľov príbeh stále nestráca na zaujímavosti.

Gauč alebo šťastie: Knihu napísal Maroš Molnár, známy z relácie Extrémne premeny. Pomáha v nej ľuďom s nadváhou zmeniť svoj životný štýl a namotivovať ich na zdravú životnú cestu. Titul predstavuje zbierku rád a taktiež je zdrojom motivácie pre všetkých nespokojných domasedov.

Hry a konzoly

Od 16. do 22. marca sa celosvetovo predalo 4,6 miliónov hier. Celkovo ide o 63 percentný nárast predaja oproti predchádzajúcemu týždňu. Tento nárast pripisujeme aj vydaniu dlho očakávaných hier, ako napríklad Animal Crossing: The Horizons pre Nintendo Switch a hry DOOM Eternal.

Podľa štatistík na statista sa počas marca zdvihol predaj digitálnych hier o 53 %, nákup spoločenských hier o 82 % a nákup konzol o 155 %. Ľudia kvôli tráveniu času doma siahali práve po hrách, ktoré odvrátili pozornosť od kritickej situácie vo svete.

Na e-shope Alza sú najpredávanejšími hernými konzolami X box series X, ku ktorému si hráči na hernom obchode Brloh.sk najviac kupujú tituly Fifa 21, Mafia Trilogy a Mafia Definitive Edition. Ďalšou obľúbenou konzolou je Nintendo Switch. Podľa Brlohu sa naň najviac predáva už vyššie spomínaný Animal Crossing: The Horizons, Super Mario 3D All-Stars a Ring Fit Adventure. Pre novinku  PlayStation 5 patria medzi najpredávanejšie hry Fifa 21, NHL 21 a Marvel’s Spider-Man: Miles Morales.

Všetci sa vieme zhodnúť na tom, že začiatkom jari sa ku nám dostal spiaci hit tohto roka. Korona udrela nečakane a dokázala to, čo sa nepodarilo ani 16 sériám Paneláku – pripútať celý národ k televíznym obrazovkám. Prvej sérii sme však vytkli hlavné postavy, ktoré v rámci nastoleného deja konali až priveľmi racionálne. Vďaka tomu sme sa dočkali pomerne krátkeho príbehu, končiaceho sa predčasne.

Sme si vedomí, že už v prvých dieloch došlo ku zmene hereckého obsadenia. Zmenu sme kvitovali, zastávame sa názoru, že postava premiéra vypálila po zmene o čosi lepšie. Herec priniesol do seriálu emócie, intrigy a spôsobil istú rozpoltenosť medzi divákmi. Niektorí ho milovali, iní nenávideli. Lenže seriál už bol rozbehnutý a jeho koniec nedokázal ovplyvniť ani príchod novej tváre. Druhá séria však zmenu priniesla.

Dychberúci začiatok

Uvidíte ju hneď od prvého dielu. Počas leta sme si mohli oddýchnuť a pripraviť sa na to, čo príde. Fanúšikovia vytvárali teórie o tom, ako by sa mohol seriál skončiť, alebo aké budú osudy hlavných hrdinov. Dlhú dobu sme nemali tušenie, či druhá séria vôbec príde. Začiatkom jesene už ale bolo jasné, že sa niečo chystá.

Prvý diel odštartoval presne tam, kde sa debutová séria skončila. Začiatok bol trochu repetitívny, no pomerne rýchlo dokázal nabrať na obrátkach. Okamžite nastolil myšlienku, že tentokrát sa hrá o oveľa viac, ako v prvej časti. Aj napriek známym postavám či motívom sme sa nevedeli zbaviť pocitu, akoby sme sledovali úplne iný seriál.

Prvej sérii diváci vyčítali najmä racionálnosť postáv, ktorú sa v tomto prípade rozhodli scenáristi vyhodiť von oknom. Často som sa pristihol, ako sa smejem nad nemotornými rozkazmi premiéra. Ten situáciu nenesie veľmi dobre a jeho úzkosť si kompenzuje provokačnými poznámkami na internete.

Témy, ktoré zapôsobia

V tomto aspekte ide o vynikajúcu štúdiu ľudskej psychiky pod nátlakom. Ukazuje sa to aj v mnohých podzápletkách. Príbeh poslankyne Záborskej na druhú stranu rozoberá problém pokroku a či by nebolo pre ľudstvo lepšie odovzdať smartfóny Bohu a vrátiť sa pri opice. Dočkáme sa aj akcie v podobe policajných razií, ktoré berú našich favoritov jedného po druhom. Kto prežije? Kto ostane pri moci?

V mnohých aspektoch toto Korona zvláda lepšie ako Hra o Tróny. Diváci sa však sťažujú, že veľké množstvo súbežných dejov odvádza od hlavného problému, ktorým aj naďalej ostáva nebezpečná pandémia. Ako to ovplyvní dej sa pravdepodobne dozvieme až na konci.

Dlhú dobu sme nemali tušenie, či druhá séria vôbec príde. Začiatkom jesene už ale bolo jasné, že sa niečo chystá.

Kontrast s prvou sériou môžeme vidieť aj v správaní obyčajných ľudí. Tí sa správajú viac ako nezávislé osobnosti. Témy druhej svetovej vojny či diktatúry sú tu vyjadrené cez ich nesúhlas s nariadeniami premiéra. Ten sa musí nielen obhajovať, ale aj podpichnúť nespokojný dav.

Dobrou správou je, že koniec seriálu je niekde v nedohľadne a aktuálne ani nedokážeme predvídať, ako by mohol vyzerať. Autori si aj v tomto smere zobrali k srdcu pripomienky a druhú sériu poriadne natiahli. Jedno je však isté, máme sa ešte na čo tešiť.

Klady:

• dráma,
• témy,
• dĺžka deja,
• postava premiéra,
• podzápletky.

Zápory:

• drastické rozdiely oproti prvej sérii,
• niekto sa môže v deji stratiť.

Hodnotenie: 88%

„Bílí andelé“, tak ako sa hovorí futbalistom Spartaku Trnava, to túto sezónu nemajú vôbec ľahké. Kvôli pandémii spojenej s koronavírusom prišli o značnú časť príjmov, ktorú tvorili najmä lístky zakúpené fanúšikmi. Tí sa totiž kvôli nariadeniam vlády zápasov nemôžu zúčastňovať. „Ak by som to porovnal, je to podobné, ako keby fabrike dovolili vyrábať, ale zakázali predávať,“ vyjadril sa Patrik Velšic, PR a event manažér klubu.

Hráčom sa na domácej pôde darí menej ako bolo zvykom. Podporu z publika nemajú žiadnu. „Chýba im energia z hľadiska a aj to je zrejme dôvod, prečo sme vonku získali takmer rovnaký počet bodov ako doma,“ povedal Patrik Velšic.

Klubu chýbajú fanúšikovia

Ešte v marci hovoril riaditeľ Spartaku Trnava Milan Cuninka o tom, že situáciu, kedy by klub hral, no bez fanúšikov, si nevie predstaviť. Dnes je všetko presne naopak.

Patrik Velšic hovorí aj o tom, že niektoré opatrenia sa nedajú logicky zdôvodniť. „Keď môžu byť napríklad kostoly otvorené, nevieme si vysvetliť, prečo nemôžu byť v nejakom obmedzenom počte otvorené aj štadióny, ktoré sú navyše v exteriéri,“ povedal Velšic.

Celý svet bojuje s pandémiou, prerušili sa rôzne súťaže. Dlho očakávaný turnaj majstrovstiev Európy preložili o rok. „Dôležitosť ochorenia neznižujeme, no tieto opatrenia strácajú racionálne zdôvodnenie, “ poznamenal Velšic kriticky. V súčasnosti máme na Slovensku zákaz zhromažďovania. Naraz môže byť spolu len šesť ľudí.

Tribúny po celom Slovensku zívajú prázdnotou. „Opatrenia zvádzajú k oprávnenej domnienke, že niektoré sektory sú viditeľne zvýhodňované, napriek tomu, že negenerujú žiadny zisk a nemajú pre spoločnosť zásadný ekonomický benefit,“ dodal Velšic.

Po krátkej reprezentačnej pauze je na programe 14. kolo Fortuna Ligy, kedy sa Spartak Trnava predstaví na pôde FK Pohronia v Žiari nad Hronom.

Hovorí sa, že láska ku klubu je láska na celý život. V tomto prípade to určite platí. Mnohí na svoj klub nezanevreli. Fanúšikovia svoj tím podporujú aj v tejto neľahkej situácii. Kupujú si lístky na „virtuálne zápasy“, ktoré sa v skutočnosti neodohrajú. Počas prvej vlny vyzbierali pre klub viac ako 50-tisíc eur. „Je to naozaj výnimočný počin,“ dodal Velšic.

O tom, že Trnava nežije iba futbalom, sa dočítate, v článku Filipa Liptáka o volejbalovom tíme HIT UCM Trnava.

Aj v zahraničí pre pandémiu zakázali hromadné podujatia. U študentov z Južnej Karolíny sa to ale nestretlo s pochopením. Aj napriek nariadeniu sa rozhodli usporiadať párty pri bazéne s viac ako 200 študentmi. „Nikto nemal rúško a nedodržiavali odstupy. Dokonalý priestor na šírenie koronavírusu,“  vyjadril sa pre miestne noviny šéf hasičov.

Ani zďaleka nešlo o jediný prešľap zo strany študentov. Údajne sa takéto večierky konali pravidelne. Tie výrazne pomohli k tomu, aby sa koronavírus na internátoch šíril rýchlejšie a odrazilo sa to aj na počte prípadov. V nasledujúcich dňoch univerzita zaregistrovala viac ako 435 nových prípadov.

Podobné množstvo prípadov sa objavilo aj na ostatných kampusoch v Spojených štátoch. Podľa New York Times tam k 8. októbru evidovali viac ako tisíc prípadov na viac ako 1400 kampusoch. Zdá sa však, že sociálny kontakt počas pandémie nechýba len zahraničným študentom, ale aj našim.

Podobný scenár aj na Slovensku

Párty sa konala aj na vysokoškolských internátoch Univerzity Komenského v Bratislave. V polovici októbra ju zorganizovali zahraniční študenti poväčšine zo Španielska, ktorí mali navyše pozitívny výsledok na koronavírus. Na večierku sa zúčastnili aj tí, ktorí na výsledok testu ešte len čakali a nepochopiteľne dokonca aj úplne zdraví študenti. Pozitívni študenti mali byť v karanténe na izolačných izbách, nariadenie ale opakovane nerešpektovali.

„Niektorí z nich opakovane ignorovali pravidlá karantény a na dvoch izbách zorganizovali večierok pre ďalších jedenásť osôb. Niektorí z účastníkov boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ďalší zatiaľ nemali ochorenie potvrdené,” uviedla pre tvnoviny.sk Lenka Miler, hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave.

Aj napriek tomu, že koronavírus sa na internátoch plných študentov šíri rýchlo, univerzity sa rozhodli bojovať.

Boj proti koronavírusu opatreniami

Podobne ako na Slovensku, aj v zahraničí univerzity zaviedli opatrenia, ktoré by mali v boji proti pandémii pomôcť. Dištančná výučba, zníženie kapacít a izolovanie chorých. Dôležitý je aj prístup samotných študentov a zamestnancov univerzity. Koronavírus sa totiž najlepšie šíri v komunitách.

Problém je, že komunity vírus šíria ďalej do miest. Crystal Watson, expertka na riziká v oblasti verejného zdravia, vidí problém taktiež v komunitách: „Univerzity nie sú ostrovy koronavírusu sami osebe, problém sú práve komunity, ktoré sa v nich združujú.“ Nie je preto náhoda, že mestá s najvyššou mierou prípadov sú sídla najväčších univerzít.

Testovanie sa javí ako dobrý spôsob. Odborníci odporúčajú viacúrovňové testovanie, vďaka ktorému školy doposiaľ dosiahli maximum.

Poslať študentov domov?

Dištanc medzi ľuďmi je základným opatrením už od prvej vlny. Dodržiavaním hygienických opatrení a dostatočného dištancu by sa mohol koronavírus na internátoch dostať pod kontrolu. To je ale problém, keďže pri množstve študentov nie je možné na dodržiavanie opatrení dohliadať za každých okolností. Mnoho univerzít preto poslalo počas prvej vlny svojich študentov domov.

Milióny študentov v USA sa však v septembri do kampusov vrátili. Práve univerzity, ktoré spravili tento krok, majú v súčasnosti najviac prípadov. „Najväčšie ohniská zaznamenávame tam, kde sa vrátili všetci, prípadne veľká časť študentov späť,“ hovorí Watson.

Každá univerzita má totiž svoje vlastné pravidlá a niektoré sú aj napriek aktuálnej situácii takmer plné. Na online výučbu sa zapísalo len minimum študentov, a tak je na chodbách univerzít stále rušno. „Máme zaplnených asi 90 percent kapacít, čo je porovnateľné s minulými rokmi,“ hovorí Deidre Stalnaker, riaditeľ pre komunikáciu Alabamskej univerzity.

Aj napriek tomu, že iné univerzity kapacity obmedzili, ohniská vírusu vznikali naďalej. Napríklad Univerzita v Severnej Karolíne svoje kapacity ubytovaných obmedzila na 63 percent. Prezenčnú výučbu aj tak museli ukončiť už po 9 dňoch.

Vedenie navrhlo, aby na akademickej pôde ostali len študenti, ktorí musia vykonávať odbornú prax v rámci štúdia, ktorá sa z domu vykonávať nedá. Väčšina univerzít funguje online.

Na Slovensku sa snažili kapacity internátov rapídne znížiť aj v druhej vlne, aby tak zabránili šíreniu vírusu. Už 5. októbra Univerzita Komenského prešla na dištančnú výučbu a navrhla študentom odchod, s tým že im vrátia ubytovací poplatok za november aj december.

Nezodpovední študenti a špekulácie

Aj vo väčšine kampusov v USA ostalo len minimum študentov. Washingtonská univerzita svoje kapacity obmedzila na tretinu a 90 percent výučby prebieha online. „Keďže sa vírus šíri veľmi ľahko, jediná chyba môže spôsobiť epidémiu,“  hovorí Watson.

Prípady ale stúpajú. Študenti sú nezodpovední a združujú sa mimo akademickej pôdy. Nedávno tak došlo k prepuknutiu vírusu v domoch bratstiev a spolkov.

Aby univerzity dostali koronavírus na internátoch pod kontrolu, študenti majú možnosť sa dobrovoľne otestovať. Testovanie prebieha priamo na univerzite, počas dvoch vyhradených hodín do dňa. Pre sťažnosti študentov museli čas rozšíriť na desať hodín denne, aby mohol test bez problémov absolvovať každý. Ak sa však objaví priveľa pozitívnych prípad, kampus by museli zavrieť. Preto sa mnohí študenti dajú radšej testovať mimo kampusu, aby čísla nestúpali a kampus ostal otvorený.

Dôležitý je prístup samotných študentov a tiež zamestnancov univerzity.

Študentov budú k testovaniu motivovať

Kvôli nízkemu záujmu zo strany študentov zavádzajú na niektorých školách nové praktiky. „Budúci týždeň zavádzame nové stimuly pre študentov, aby sa nechali náhodne testovať. Budeme ich odmeňovať rôznymi cenami. Kapacita testov je väčšia ako dopyt po testovaní, čo je jedným z dôvodov prečo sme sa takto rozhodli. Ďalším je lepšie pochopiť šírenie vírusu,“ hovorí hovorca Univerzity of South Carolina, Jeff Stensland.

Testovanie sa javí ako dobrý spôsob, ktorý koronavírus na internátoch dokáže dostať pod kontrolu. Odborníci poznamenávajú, že rozhodujúci je prístup k testovaniu. Odporúčajú viacúrovňové testovanie, vďaka ktorému školy doposiaľ dosiahli maximum. V prvom kole prešiel testom každý, kto do kampusu prišiel. Ak sa otestovať nenechal, musel mať dôkaz o nedávnom negatívnom teste. Druhou skupinou boli študenti s akýmikoľvek príznakmi a ich dohľadané kontakty. Taktiež sa priebežne sledujú ľudia bez symptómov.

Na Slovensku sa zatiaľ testovanie v rámci Univerzít nekoná, keďže všetky aktuálne prešli na dištančnú výučbu. Internáty sú síce otvorené, ale ich kapacita je značne obmedzená. Študenti sa v prípade príznakov môžu dať otestovať mimo akademickej pôdy.

Univerzity rozdávajú sankcie

Mnohé univerzity vírus pod kontrolou, bohužiaľ, nemajú. Nekontrolovateľne sa šíri medzi študentami a ich nezodpovednosť celú situáciu iba zhoršuje. Pre porušovanie pravidiel boli mnohé univerzity nútené rozdávať sankcie a disciplinárne opatrenia.

Podobne tomu bolo aj na Slovensku. Po spomínanej párty na bratislavských internátoch vylúčili trinástich študentov. “Po skončení nariadenej karantény vedenie internátov všetkých trinásť osôb z internátu okamžite vylúči a navrhne disciplinárne konanie na fakultách, na ktorých títo študenti študujú,” uviedla Lenka Miller, hovorkyňa Univerzity Komenského.

Ukážkový príklad Illinoiskej univerzity

Illinoiská univerzita je skvelým príkladom toho, že testovanie má zmysel. Zaviedli tam program testovania, ktorý vyžadoval, aby sa každý študent v areáli testoval najmenej dvakrát týždenne rýchlotestom.

Za jediný deň tak univerzita zistila 320 nových prípadov. V rámci celej univerzity tak boli pozitívne viac ako 3 percentá študentov. Vtedy sa Univerzita rozhodla kampus uzavrieť na dva týždne. Šírenie koronavírusu na internátoch sa výrazne spomalilo a tento krok sa ukázal ako správny. V súčasnosti si tak univerzita drží mieru pozitivity pod 1 percentom a naďalej vykonáva viac ako 100-tisíc testov denne, aby zabránila vzniku ohnísk.

Niektorým univerzitám sa šíreniu vírusu podarilo efektívne zabrániť, iným nie. Zdá sa, že väčšiu rolu než systém opatrení zohráva ľudský faktor. Aby sa koronavírus na internátoch nešíril, študenti aj zamestnanci musia pristúpiť k situácií zodpovedne. Mladí ľudia často neradi počúvajú príkazy či nariadenia, ale dnešný stav si to jednoducho vyžaduje.

Väčšina univerzít odštartovala nový akademický rok 21. septembra a vysokoškoláci sa začali pomaly udomácňovať na svojich izbách. Po veľmi krátkom čase sa však situácia zhoršila, univerzity prešli na dištančnú formu štúdia a trnavské internáty odporučili študentom odsťahovať sa. Zisťovali sme, aká je situácia v jednotlivých ubytovacích zariadeniach.

Študentský domov UCM (budova UCM)

Začali sme na našej univerzite. Z preventívnych dôvodov a na odporučenie Stáleho krízového štábu UCM sa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave od 12. októbra 2020 zmenila organizácia výučby. Celá univerzita prešla na dištančnú formu vzdelávania. Ovplyvnilo to aj situáciu na internáte. Minulý piatok rektor vydal niekoľko nových opatrení.

Všetkým vysokoškolákom prvého a druhého stupňa štúdia sa odporúča bezodkladne opustiť Študentský domov na Námestí Jozefa Herdu 2 v Trnave, a to najneskôr do stredy 21.októbra 2020. Kto sa nevysťahuje, vystavuje sa riziku nútených karanténnych opatrení alebo nútenej izolácie osôb.

Opatrenia neplatia pre študentov, ktorí naďalej pokračujú v prezenčnej výuke v laboratóriách alebo sa majú zúčastniť praktickej výučby. Študenti si majú zobrať všetky veci, ktoré potrebujú pre štúdium, pretože počas opatrení nemôžu vstúpiť do študentského domova.

Študentka Viki takýto scenár predpokladala: „Asi sme všetci čakali, že sa to stane. Niektorí z nás idú domov, iní si hľadajú privát. V každom prípade, pre nás všetkých bude lepšie, ak si nájdeme inú alternatívu bývania ako je internát. Veľa ľudí na jednom mieste v tejto situácii totiž neveští nič dobré.“

Študentovi, ktorý opustí ubytovacie zariadenie, bude poskytnutá zľava. To znamená, že nezaplatí za mesiace november a december. V prípade, že ubytovacie zariadenie bude zatvorené aj po 1. januári 2021, študent bude platiť vždy za prvý mesiac, kedy sa v študentskom dome ubytuje. Podmienkou na poskytnutie zľavy je odubytovať sa najneskôr do 21.októbra 2020.

Študentský domov Miloša Uhra (internát MTF)

Riaditeľ Účelového zariadenia M. Uhra v Trnave vydal pokyn k odubytovaniu a platbám študentov, ktorí bývajú v tomto zariadení. Odporučil im opustiť internát do 9. októbra 2020. Jeho stanovisko je rozdelené do troch bodov. V prvom sa venuje vysokoškolákom s trvalým pobytom na Slovensku. Tí majú tri možnosti. Prvou je, že môžu ostať bývať v študentskom dome aj po 9.októbra, no za ubytovanie zaplatia podľa platného cenníka.

Ostatní, ktorí sa rozhodli opustiť internát v stanovenom termíne, dostanú zľava z ceny za ubytovanie vo výške 2/3 štvrťročnej platby. To znamená, že študent je povinný uhradiť cenu za ubytovanie za mesiac október 2020. Za mesiace november a december platiť nebude. Kauciu a poplatky za ubytovanie mu presunú do budúceho obdobia.

Poslednou možnosťou je predčasne sa odubytovať. V tomto prípade nemusí ubytovaný vysokoškolák hľadať za seba náhradu a do jedného mesiaca od vysťahovania mu vrátia kauciu a poplatok za ubytovanie nad rámec septembra a októbra. Študent však nemá garantované miesto. Ak skončí dištančná forma vzdelávania, uvoľnené lôžko ponúknu ďalšiemu študentovi podľa poradovníka záujemcov.

,,Vedenie internátu dalo všetkým ubytovaným možnosť výberu v zotrvaní v študentskom domove, dočasnom odubytovaní s možnosťou platenia zľavnenej ceny alebo úplneho odubytovania. Osobne som sa rozhodol podpísať dodatok o dočasnom odubytovaní, nakoľko situácia sa momentálne zhoršuje a finančne si nemôžem dovoliť stav, kedy internát uzavrú z dôvodu výskytu koronavírusu medzi študentmi,“ povedal študent Kevin.

Pre zahraničných študentov tieto opatrenia neplatia. V prípade, že sa rozhodnú internát opustiť, nebude im poskytnutá žiadna zľava a zo Študentského domova sa môžu len odsťahovať. Rovnaké pravidlá platia aj pre študentov doktorandského štúdia.

Podľa posledných informácií, ktoré zverejnila Internátna rada ŠDaJ Miloša Uhra, zostalo na internáte okolo 300 študentov.

Študentský domov Petra Pázmaňa (Študentský domov Trnavskej univerzity)

Situácia na internáte je veľmi podobná ako na predchádzajúcich dvoch. V pokynoch od riaditeľa internátu majú študenti na výber z troch alternatív.  Ak chcú ostať na internáte, môžu, no každý bude naďalej platiť za ubytovanie podľa Zmluvy o ubytovaní.

Možnosťou, ktorú si zrejme vybralo najviac študentov, je opustiť ubytovacie zariadenie a do 15.októbra 2020 podpísať dodatok k zmluve o ubytovaní.  Potvrdila to aj študentka Laura: „Mali sme na výber z dvoch možností. Mohli sme sa dočasne odubytovať, kým sa opäť nevrátime do školy, alebo na internáte ostať. Vybrala som si prvú možnosť. Veci sme si tam nechali, môžeme sa po ne vrátiť, až keď sa znovu ubytujeme. Kľúče od izieb sme vrátili.“

Zároveň dodala, že za nasledujúce dva mesiace nemusia za internát zaplatiť. V prípade, že sa epidemiologická situácia nezlepší ubytovateľ poskytne študentovi zľavu. Nezaplatí tak vždy za druhý a tretí mesiac kalendárneho štvrťroka, v ktorom nevyužíval pridelené ubytovanie.

Dňom podpisu sa každý zaväzuje, že už nevstúpi do zariadenia a zoberie si všetky veci potrebné k štúdiu. Podmienkou pre zľavu je vrátiť kľúč, ubytovací preukaz a dvakrát vyhotovený a podpísaný dodatok.

V prípade, že sa študenti rozhodnú zo závažných dôvodov predčasne odubytovať, vráti sa im kaucia. Nemajú však garantované , že im bude poskytnuté ubytovanie v ŠD aj po ukončení dištančného vzdelávania.

Ubytovacie zariadenie Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku (Zavarská)

Medzi trnavské internáty, v ktorých môžu vysokoškoláci bývať, patrí aj stredoškolský internát na Zavarskej 9. K situácii sa vyjadrila Anna Tomašovičová, hospodárka školy: ,,Študenti mali možnosť zostať na internáte aj počas dištančného vzdelávania. Všetci ale oznámili, že budú bývať doma. Zopár jednotlivcov tvrdilo, že zruší ubytovanie úplne. Zatiaľ som však neobdržala žiadnu písomnú odhlášku.“

Zároveň dodala, že po skončení opatrení súvisiacich s COVID-19 sa študenti môžu vrátiť späť na svoje izby. To platí aj v prípade, že väčší počet z nich prejaví záujem o ubytovanie. Zatiaľ takú požiadavku ale neevidujú.