Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky kandiduje celkovo 25 politických strán. Vybrali sme 9, ktorých volebné programy stručne zhrnieme. Jednotlivé politické strany sme zároveň oslovili s možnosťou vyjadriť sa. Ich stanovisko sme zohľadnili ako najdôležitejšie body z ich pohľadu.  Doteraz sme získali vyjadrenie od strán SaS, koalície PS/Spolu a hnutia Sme rodina. Tie, ktoré sa nevyjadrili, sme zohľadnili na základe ich volebného programu, ktorý prezentujú, diskusií a celkovej volebnej kampane. Zamerali sme sa najmä na vzdelávanie, podporu mladých ľudí, zdravotníctvo a podporu vyššej zamestnanosti.

Rebríček je zostavený podľa agentúry AKO, ktorý bol zverejnený vo februári 2020. Jednotlivé strany sú zoradené od najvyšších preferencií po najnižšie. Za najnižšiu považujeme 5 %, teda hranicu, ktorá je potrebná na zvolenie do parlamentu.

Volebné programy

SMER-SD

Strana, ktorá ma doteraz stále najväčšie preferencie získať hlasy v parlamentných voľbách 2020, vládne od roku 2006. Výnimku tvorilo obdobie 20 mesiacov počas vlády strany premiérky Ivety Radičovej. SMER sa prezentuje ako sociálne orientovaná strana, o čo sa snažili aj počas svojho vládnutia. Svoj program aj teraz postavili na troch základných bodoch:

• trinásty dôchodok,
• vyššie rodinné prídavky,
• povinnosť lekárov voči štátu aj pod nátlakom.

Medzi ďalšie hlavné body patrí daň z robotov. Pod touto daňou si strana predstavuje odvod pre podniky, ktoré zautomatizujú výrobný proces alebo privedú zamestnancov zo zahraničia. Chce tiež zabezpečiť spravodlivé Slovensko a bezpečnosť pre svojich občanov.

OĽaNO

Podľa najnovších prieskumov strana prekvapila a získala druhý najvyšší počet percent so šancami na zisk hlasov v parlamentných voľbách 2020. Svoj volebný program zostavila v 210-stranovom vyhlásení. Medzi najdôležitejšie body patrí napríklad podpora rodiny, vzdelávania, vedy a výskumu, efektívnejšie služby a zdravotníctvo. Za jednu z najdôležitejších priorít si zároveň určili nulovú toleranciu podvodov a korupcie.

Z ďalších konkrétnych bodov ide napríklad o:

• dôstojné a motivačné podmienky pre prácu, odborné stáže,
• financovanie univerzít na základe ich kvality,
• zníženie vážnosti titulov a presvedčiť ľudí, že titul nie je nutne odrazom spoločenského postavenia,
• vytvorenie registra profesií, pri ktorých sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie,
• budovanie hál, športovísk, športové preukazy,
• bezplatné objednanie na vyšetrenie cez systém ezdravie,
• národný program podpory zdravia pre deti a študentov,
• zlepšenie podmienok pre zdravotníkov,
• výstavba nájomných bytov,
• nezvyšovanie daní.

ĽSNS

Ľudová strana naše Slovensko, ktorá sa často označuje aj ako strana ,,Kotlebovci”, svoju kampaň predstavila ako Desatoro ĽS Naše Slovensko. Medzi desatoro patrí napríklad postih vysokých štátnych úradníkov za zneužitie právomoci, rozkradnutý majetok vrátiť do právomoci štátu, rozumné hospodárenie a zabránenie zvyšovaniu daní, platy politikov a štátnych úradníkov určiť v závislosti od minimálnej mzdy, počet poslancov znížiť zo súčasných 150 na 100. Zároveň chce garantovať prácu pre všetkých a určiť výšku dôchodkov v závislosti od odpracovaných rokov a náročnosti práce.

Medzi ďalšie dôležité body patrí:

• zastavenie privatizácie nemocníc,
• jedna štátna poisťovňa,
• výchova a vzdelávanie mládeže podľa tradičných hodnôt,
• obnoviť potravinovú sebestačnosť,
• odmietanie registrovaných partnerstiev.

Medzi hlavné priority strany patrí aj snaha o odklon od Európskej únie a NATO. Vo svojom volebnom programe to prezentuje ako bod, v ktorom chce záujmy Slovenska postaviť nad záujmy Bruselu.

PS/SPOLU

Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu patrí medzi nové politické strany. Svoj volebný program nazvali BOD ZLOMU. Tvorí ho 19 bodov, pričom za každú oblasť zodpovedá jeden odborník. Ako nám priblížil Jakub Chihada, vo svojom programe pre mladých považujú za dôležité témy ako moderné a kvalitné školstvo, rozvoj športu a mládežníckych aktivít a dostupné bývanie.

Súčasné vysokoškolské vzdelanie podľa nich nie je dostatočnou prípravou mladých ľudí na vstup na trh ani ich nepodnecuje k občianskej angažovanosti. „Našou víziou je školstvo, ktoré bude postavené na kvalitnej výskumnej činnosti, ktoré bude prepájať odborné poznatky s praxou, a ktoré namiesto memorovania sa faktov bude radšej učiť mladých ľudí, ako si vedieť informácie vyhľadať, vyhodnotiť a pracovať s nimi,“ priblížil Jakub Chihada. Zároveň veria, že ak by bolo školstvo postavené na takýchto princípoch, tisíce šikovných mladých ľudí by neodchádzalo do zahraničia.

Ako strana sa tiež snažia ukázať, ako má naozaj vyzerať sociálny štát. „Musíme mladým ľuďom poskytnúť lepší odrazový mostík do budúcna. Bytová politika u nás zlyhala,“ objasňuje. Dôvodom je najmä to, že nie každý si chce alebo môže dovoliť v mladom veku hypotekárny úver, nízky počet nájomných bytov a neprimerane vysoké nájomné. Výsledkom sú finančné ťažkosti a tiež to, že množstvo mladých do svojej tridsiatky býva u rodičov. Riešením je podpora nájomných bytov. „Dostupné bývanie nemôže byť pre mladých ľudí luxusom, ak chceme, aby na Slovensku zostali,“ doplnil.

Ďalšou veľmi dôležitou témou je podľa nich rozvoj komunít a mládeže, ktorý sa v posledných rokoch zanedbal. Ako nám Jakub Chihada objasnil: „Mimo veľkých miest sú záujmové krúžky či dostupnosť športových aktivít skôr raritou. Vzhľadom na zdravotné a výchovné benefity športu chceme jeho rozvoj podporovať. Chceme prejavovať záujem o mladých aj mimo školy. Poskytnúť im príležitosť, aby sa nestali ľahkou obeťou extrémistických spolkov či zdraviu škodlivých činností.“ Týmto témam sa bližšie venuje napríklad kandidát strany David Dej.

ZA ĽUDÍ

Za ľudí je jednou z nových strán, ktorej zakladateľom je bývalý prezident Andrej Kiska. Svoj program zhrnuli do Mapy dobrých riešení, pričom za každý bod zodpovedá odborný garant oblasti.  Medzi hlavné body volebného programu patrí:

• navýšenie finančných prostriedkov na vedu a výskum,
• vzdelávanie zmeniť na podobu vhodnú v 21. storočí, zvýšenie platov v školstve,
• znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce,
• zisk zdravotných poisťovní až po splnení nárokov pacientov,
• postaviť nemocnice a skrátiť lehoty čakania na vyšetrenie,
• bývanie ako priorita,
• zastavenie nadmernej ťažby dreva a vyhlásenie lesov za prírodné bohatstvo, podpora ekologickej dopravy.

SME RODINA

Hnutie Sme rodina svoj volebný program pre voľby do parlamentu 2020 zhrnulo do 9 najdôležitejších bodov. Ako uviedlo tlačové oddelenie, týmito prioritami sú najmä:

• právo na štátny nájomný byt – napr. garantovaný 2-izbový byt od 119 € mesačne,
• verejná doprava pre žiakov stredných škôl,
• právo na dôstojný príjem + 200 € mesačne do každého rodinného rozpočtu,
• zrušenie doplatkov na lieky pre deti a dôchodcov,
• exekučná amnestia,
• 30 € k dôchodku pre ženy za každé dieťa,
• právo na prenájom auta od štátu za 100 € mesačne pre každú rodinu,
• 100 € ročne pre všetkých žiakov základných škôl na pomôcky,
• vyrovnanie príjmu pre ženy na materskej dovolenke.

SaS

Branislav Gröhling z tlačového oddelenia strany Sloboda a Solidarita nám predstavil hlavné body volebného programu so zameraním na školstvo, vzdelávanie, vedu, výskum a zdravotníctvo.  V školstve navrhujú uľahčenie výberu strednej a vysokej školy. Navrhujú sledovať uplatnenie absolventov (najmä faktory zamestnanosť a priemernú mzdu) jednotlivých odborov. Pravidelný ranking univerzít. Ako uvádza Branislav Gröhling: „Pre stredoškolákov a žiakov základných škôl navrhujeme voľnočasové poukazy v sume 700 €, ktoré môžu využiť na šport, krúžky, umelecké školy či iné aktivity.“

Študentom, ktorí brigádujú, navrhujú zároveň opatrenia, ktoré im môžu priniesť až 320 € ročne, odstránenie byrokratických prekážok pri brigádach či zmluvy na dobu neurčitú, podpora rekonštrukcie a výstavby športovísk pre školy a verejnosť. V oblasti školstva tiež navrhujú nielen vyššie mzdy, ale aj motivačný systém, ktorého cieľom je podpora kvalitných a aktívnych učiteľov. Vo vede a výskume navrhujú podporiť kvalitné výskumné pracoviská, zlepšenie konkurencieschopnosti, transformáciu SAV na verejné výskumné inštitúcie, aby mohli spolupracovať aj so súkromným sektorom.

V oblasti zdravotníctva je to napríklad reforma nemocníc, vymedziť maximálne čakacie doby pre pacientov a maximálne dojazdové časy (napr. polhodinová jazda autom). „Chceme určiť kritériá, na základe ktorých by mohli mať pacienti nižšie zdravotné poistenie (dodržiavanie prehliadok, očkovanie, darcovstvo krvi a pod.), čím odmeníme zdravých pacientov, ale aj motivujeme k zdravému životnému štýlu,“ dodal Gröhling.

KDH

Kresťanskodemokratické hnutie ako hlavné body volebného programu uvádza vrátiť Slovensku spravodlivosť, dôveryhodnosť súdnictva a prokuratúry. V rámci rodinnej politiky chcú presadiť oslobodenie od dane z nehnuteľnosti pre mladých ľudí do 35 rokov. Nechcú tiež zavádzať nové dane a presadzovať „prorodinnú“ politiku. Zmeniť chcú formu podávania daňového priznania pre rodiny, a to tak, že manželia, ktorí spoločne žijú v jednej domácnosti, by mohli podať daňové priznanie ako rodina. Medzi hlavné priority strany patrí aj ochrana prírody. Ako uvádzajú vo svojej kampani, za každý hlas v týchto voľbách vysadia jeden strom.

https://www.youtube.com/watch?v=q1W_QlzGJD0

SNS

Poslednou stranou, ktorá je na hranici 5 % zvolenia do parlamentu, je Slovenská národná strana, ktorej predsedom je Andrej Danko. Ako priority vo volebnom programe si určili:

• ochranu tradičnej rodiny,
• zabezpečenie dôstojnej jesene pre dôchodcov,
• rozvoj vidieka,
• zníženie odvodového zaťaženia,
• daň 10 % na všetky pohostinstvá a stravovacie služby,
• 15 % daň z príjmu pre právnické a fyzické osoby,
• modernizácia nemocníc a polikliník.

Kedy sa konajú voľby do parlamentu?

Voľby do parlamentu 2020 sa uskutočnia 29. februára. Voliť môžu všetky osoby, ktoré najneskôr v deň konania volieb dovŕšia 18 rokov so spôsobilosťou na právne úkony. Voliť môže človek v tom volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný, teda v mieste trvalého bydliska. V prípade voľby mimo určeného okrsku je možné voliť kdekoľvek na území Slovenskej republiky. Podmienkou je Hlasovací preukaz. O jeho vydanie je nutné požiadať príslušný úrad v mieste trvalého bydliska, a to osobne najneskôr deň pred parlamentnými voľbami v čase úradných  hodín, teda do 28. februára. Preukazy sa vydávajú na počkanie. O možnosť vydania Hlasovacieho preukazu v písomnej forme alebo mailom bolo nutné požiadať najneskôr 15 dní pred konaním volieb.

Samotné voľby sa začnú o 7. hodine ráno a trvajú do 22. hodiny večer. Treba so sebou priniesť platný občiansky preukaz, prípadne Hlasovací preukaz. Viac o voľbách si môžete prečítať tu.

Na FMK sa pred mesiacom uskutočnil podobný prieskum. Koho by volili študenti na fakulte?

Ak sa vo volebných programoch jednotlivých strán stále neviete zorientovať, skúste vyplniť volebnú kalkulačku, ktorá vám na základe vašich priorít ponúkne rebríček strán, ktoré sa snažia presadiť zmeny, ktoré považujete i vy za dôležité.

Vládnu koalíciu by v tomto prípade skladala PS/Spolu s 33,8 percentami. Za nimi nasleduje strana bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí so 16,5 percentami. Prvú trojicu uzatvára OĽaNO s podielom 11,8 percent. Na štvrtom mieste s 10,7 percentami by skončil Richard Sulík so SaS. Za ním hneď nasleduje Sme rodina s 8,8 percentami. ĽSNS sa umiestnila na šiestom mieste so 7,7 percentami.

Do parlamentu by sa nedostala strana SMER-SD so 4,4 percentami. Tá vo všetkých celoslovenských predvolebných prieskumoch vždy skončila ako prvá. Len 1,5 percenta získali kresťanskí demokrati. Vlasť, SNS a Hlas ľudu nezískali ani jedno percento. Ďalšie strany získali menej ako pol percenta. Dokonca aj parlamentná Most-Híd skončila medzi poslednými. Účasť bola 289 študentov zo všetkých odborov FMK, vykonávaný bol v decembri 2019.

Z predvolebného prieskumu vyplýva, že študenti skôr veria novým stranám. Výhra PS/Spolu tiež ukazuje, že sú naklonení viac liberálnym ako tradičným konzervatívnym stranám.

Rozdiel medzi študentmi FMK a mladými na Slovensku je výrazný

Predvolebný prieskum FMK sa výrazne líši od toho novembrového, ktorý organizovala agentúra Focus. Opytovaní boli mladí ľudia od 18 do 29 rokov. V tomto prípade však vyhrala s 18,9 percentami ĽSNS. Ako druhá skončila strana Za ľudí. Parlament by obsadilo sedem strán, dostali by sa tam aj Smeráci. Sme rodina, OĽaNO a SaS sa v oboch prípadoch pohybujú pri 10 percentách.

Dôvod, prečo sa ĽSNS nedostala ani do prvej päťky, je zjavný. Z väčšiny prieskumov vyplýva, že Mariana Kotlebu vo väčšej miere volia ľudia, ktorí majú nižšie ako vysokoškolské vzdelanie.

„Ešte stále platí, že oslovujú voličov viac s nižším ako vysokoškolským vzdelaním, ale inak oslovujú mladých voličov z celého spektra, čo sa týka pohlavia, krajov, príjmovej kategórie a veľkosti miest,” píše sa v analýze agentúry Focus.

Nenechajme extrémistov zvíťaziť

Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára 2020. Tieto voľby rozhodnú o ďalšom osude Slovenska. Ak vám nieje ľahostajná budúcnosť Slovenska, máte možnosť to zmeniť. Ak sa stále neviete rozhodnúť, poraďte sa so svojimi kamarátmi, rodičmi alebo ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké názory ako vy. Rovnako sa oplatí sledovať predvolebné diskusie.

Pred 2. svetovou vojnou žilo na území Slovenska približne 90-tisíc židov. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k judaizmu prihlásilo 1999 veriacich. Zdalo by sa, že z holokaustu sa musíme poučiť. Avšak obliekame si zelené tričká, čítame konšpiračné weby a v parlamente za nás sedia radikáli, ktorí tam podľa prieskumov ostanú aj po februári. Rabín Kapustin chce napriek tomu ostať medzi Slovákmi.

Ako vyzerá rabínov deň?

Záleží na tom, o koho konkrétne ide. Napríklad rabín Baruch Mayers, ktorý tiež pôsobí v Bratislave, je zástancom ortodoxného judaizmu.

V čom ste iný?

Ja som liberálny rabín. Práve idem z prednášky na vysokej škole, kde som mal čisto kresťanské publikum.

Rabín a kresťanské publikum?

Vediem totiž medzináboženský dialóg. To je jedna z najdôležitejších vecí pre liberálneho žida. V Talmude je napísané, že judaizmus má byť svetlom, ktoré ostatným svieti. Všetkým bez rozdielu. Nie je to misionárstvo, skôr výnimočný zápas proti antisemitským stereotypom.

V Rusku, kde ste predtým žili, by ste túto ideu nemohli aplikovať?

Narodil som sa v Rusku, ale žil som na ukrajinskom Kryme. Aj tam som pôsobil ako rabín.

Rusko ale v roku 2014 anektovalo Krym. Obhajujú sa tým, že obraňovali ruské etnikum polostrova, Ukrajina považuje tento krok za nelegálny. Rusov vylúčili z G8 a väčšina krajín pripojenie územia oficiálne neuznala.

Nesúhlasil som s tými udalosťami, preto som ešte v tom istom roku prišiel s manželkou a deťmi na Slovensko.

V rozhovore pre .týždeň z roku 2014 som čítala, že ako malý chlapec ste síce vedeli o svojom židovskom pôvode, ale nič to pre vás neznamenalo. Hovoríte: „Otec slúžil v námorníctve, bol členom Komunistickej strany. Chodiť do synagógy – to pre dôstojníka neprichádzalo do úvahy.”

To je pravda, vieru človek získava postupne a neustále sa vyvíja. Ako 17-ročný som zažil dôležitú skúsenosť s judaizmom, keď som sa zúčastnil na programe pre židovských študentov. Navštívili sme Osvienčim a strávili tri týždne v Izraeli. Byť židom pre mňa v tom čase znamenalo patriť k etnickej, nie k náboženskej skupine.

To je vlastne riešenie častej dilemy v slovenčine, či je správne písať „Žid“ alebo „žid“.

V prvom prípade ide o príslušníka národa, v druhom o vyznávača judaizmu. Ja som sa najprv zoznámil s tým ortodoxným a veľmi ma to ovplyvnilo. Avšak bolo mi jasné, že by som musel úplne zmeniť svoj životný štýl. Bál som sa, že stratím sám seba.

Prečo?

Bez liberálneho chápania viery sa musíte viac asimilovať. Napriek tomu ma čakalo niekoľko zmien. Počas štúdia práva, pred získaním bakalárskeho diplomu, som si uvedomil, že ho nepotrebujem. Začal som sa učiť za rabína v Londýne.

Musíte teda dodržiavať všetkých 613 prikázaní z Tóry, súboru piatich Mojžišových kníh, ktoré spomínate v Kóšer podcaste Denníka N? To je veľmi veľa, ja ako kresťanka mám často problém s desiatimi.

613 a ešte sedem navyše. Boli pridané z Talmudu až po vzniku Tóry. Pôvodné prikázania sú rozdelené na 365 záporných a 248 kladných. Teda hovoria o tom, čo sa nesmie a čo sa musí. Mnohé z nich však už dávno nie sú aktuálne pre tých, ktorí nežijú v Izraeli. Niekoľko prikázaní tiež súviselo s údržbou jeruzalemského chrámu, no ten už dnes neexistuje.

Dodržiavam tie, ktoré sa ma týkajú. Keď hrajú dvaja ľudia na klavíri podľa rovnakých nôt, ich skladby nebudú znieť identicky. Prikázania sú rovnaké pre všetkých, záleží na interpretácii.

Tóru ako Sväté písmo uznáva viacero monoteistických náboženstiev. Medzi nimi aj kresťanstvo či islam v rôznych prekladoch. Ako s ňou súvisí Talmud, ktorý ste spomenuli?

Je to nesmierne rozsiahle dielo, ktoré písali generácie rabínov niekoľko storočí. Vysvetľujú život vyznávačov judaizmu, židovskú „Bibliu“, teda Tóru i prikázania v nej.

Ak ich žid nedodrží, dostane sa do pekla?

My neveríme v peklo. Existuje očistec. Ľudí môžeme rozdeliť na tri skupiny. Prvou sú spravodliví, ktorí počas života zachovávali všetky prikázania a po smrti sa dostanú rovno do raja; do druhej patria takí, ktorí viedli život bez Boha a v očistci budú veľmi dlho, možno navždy; v tretej je väčšina ľudí, robili dobré aj zlé skutky a pred vstupom do edenu ich na istý čas čaká očistec.

Ako si ho máme predstaviť?

Nikto sa odtiaľ ešte nevrátil, preto môžeme len predpokladať a rozmýšľať. Očistec vysvetľujem ako intenzívnu terapiu – nikto ju nemá rád, ale nakoniec pomôže.

Aj ja sa môžem stať židovkou, ak by som chcela?

Židom sa človek stane dvoma spôsobmi – narodením alebo rozhodnutím. Ak je dieťaťom židovskej matky, môže byť počas života aj katolíckym kňazom, no podľa tradície bude navždy žid.

Konvertovanie je náročnejšie. Bežne mi ľudia píšu, že by chceli prejsť na judaizmus, len niekoľkí jednotlivci sú však úspešní. Musia vysvetliť dôvody ich rozhodnutia a veľa sa učiť, čo trvá priemerne rok, pri mne väčšinou dlhšie. Ďalej odpovedajú na otázky pred rabínskym súdom a prejdú náboženským kúpeľom „mikva”. U mužov je tiež nevyhnutná obriezka.

Aj vaša manželka je židovka, v judaizme majú veľký vplyv na výber partnera rodičia.

Poznám vtip. Stretnú sa dvaja židia a jeden sa pýta: „Počul som, že si sa rozhodol oženiť. Tak čo, je tvoja nevesta krásna?” „Nuž, stretávam sa s rôznymi názormi, ale hlavné je, že sa páči mojej matke,” odpovedá druhý. (smiech)

V tradičných rodinách majú rodičia v tejto otázke dôležité slovo. Aj tam ale platí, že sa nič neudeje bez súhlasu oboch – muža i ženy.

Má teda žena v páre rovnocenné postavenie?

Jednoznačne. V nefunkčnom manželstve dokonca môže požiadať o rozvod. Problém nastáva v ortodoxných pároch, ak muž žiadosť odmieta podpísať. Dovtedy je totiž zväzok platný. Rabínsky súd ich nerozvedie, aj keď žijú oddelene.

Žena dostáva status „agunah”, teda „pripútaná” k manželovi. V tomto stave sa nesmie znova vydať a ak by mala deti s iným mužom, čakali by ich veľké spoločenské problémy. Liberálni židia však uznávajú aj rozhodnutia štátneho súdu. V reformnom judaizme môžu rabínsku službu dokonca vykonávať aj ženy, v čom sa tiež prejavuje rovnosť pohlaví.

Poďme ďalej. Eurobarometer urobil v decembri 2018 európsky prieskum o antisemitizme. Vzorka 1013 opýtaných Slovákov preukázala, že len 5 % opýtaných ho hodnotí ako problém. Vnímate antisemitizmus na Slovensku?

Je to veľmi relatívne, záleží na jednotlivcoch. Všade nájdeme antisemitov i judofilov, táto krajina nie je výnimkou. Netreba nás milovať ani nenávidieť, stačí rešpekt. Stretol som dobrého žida, preto mám rád židov – to je primitívny postoj. Musíme byť pragmatickejší.

Viete, kto bol Ľudovít Štúr?

Áno.

„Mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená,“ parafrázoval Štúra v článku Klin židov medzi Slovanmi šéfredaktor portálu Zem a Vek Tibor Rostás. Prokurátor ho za text v októbri obžaloval, nedávno ho na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku odsúdili za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Dostal pokutu 4000 eur. Zaznamenali ste to?

Zaznamenal. Neviem síce, čo tvrdí pán Rostás, ale väčšina ľudí sa po prezentovaní antisemitskej myšlienky obhajuje tým, že majú kamarátov židov. (smiech)

Slobodu slova považujem za nesmierne dôležitú, rovnako ako zodpovednosť za to, čo hovoríme. Vyjadrovať sa expresívne na adresu iného náboženstva či rasy v 21. storočí je anachronizmus. Mali by sme nájsť niekoľko spoločných hodnôt, ako vzácnosť ľudského života, ktoré nás budú spájať. Či som židom, moslimom alebo ateistom, v prvom rade som predsa človekom.

Spomínaný konšpiračný časopis graficky upravil nos pani prezidentky Zuzany Čaputovej na takzvaný „židovský”. Ako to, že vy taký nos nemáte?

Poznáte Scarlett Johansson alebo Ivanku Trumpovú? Majú rovné nosy a tiež sú židovky. Ak sa chcete zbaviť podobných stereotypov, choďte do Izraela. Tam nájdete asi najrôznorodejšiu zmes prívržencov judaizmu, od černochov po modrooké blondíny.

Je to zaujímavé, miestami vtipné. Pred 2. svetovou vojnou hovorila jedna skupina, že židia sú komunisti a druhá, že sú to oligarchovia. V rámci iného paradoxného stereotypu nás časť ľudí nazýva držgrošmi a časť tými, ktorí míňajú priveľa za predražené veci. Obe tvrdenia nemôžu platiť súčasne.

Kde je koreň nepravdivých predsudkov?

Ako môžeme odstrániť strach z niečoho neznámeho? Moderný a inteligentný človek by odpovedal, že skúmaním a spoznávaním. Na začiatku 40. rokov si však ľudia povedali, že zlikvidovaním.

Židovská obec bola dlho zatvorená pred svetom. Majorite to vyhovovalo, lebo sa nemiešali do ich náboženstva a židia boli spokojní, pretože sa nemuseli prispôsobovať. V 19. storočí ale prívrženci judaizmu dostali práva a slobody. Odvtedy sa asimilujú, a to je dnes väčší problém než antisemitizmus.

Naozaj?

Antisemita chce zničiť žida fyzicky, asimilácia zlikviduje jeho pôvodného ducha.

Trnavský arcibiskup mons. Ján Orosch pred prezidentskými voľbami počas kázne povedal, že kto zvolí Čaputovú, pácha ťažký hriech. TV Lux, slovenská katolícka televízia, dokonca dostala sankciu za odvysielanie tejto kázne počas moratória. Patrí politika do náboženstva?

Ja verejne nikdy neprezentujem, koho by som volil. Myslím si, že politická sféra a cirkvi majú koexistovať, ale oddelene.

Mal by teda štát financovať cirkvi?

V USA si teoreticky každý môže vytvoriť vlastné náboženstvo. Všetci členovia danej cirkvi ale platia vysoké členské na jej fungovanie, keďže štát neprispieva. Ak by som chcel byť židom v Spojených štátoch, musel by som posielať obci niekoľko tisíc dolárov ročne. Na Slovensku by si to nemohli všetci dovoliť.

Vo februári nás čakajú parlamentné voľby. Podľa prieskumu volebných preferencií agentúry Focus z novembra 2019 má Ľudová strana naše Slovensko 10,3 %, v decembri sa percentá zdvihli na 11,8. Máte strach z radikálov?

Židia sú naučení nebáť sa. Asi preto, že vyznávať judaizmus bolo v histórii vždy nebezpečné. Verím, že zvíťazí zdravý rozum. Na druhej strane, ak by sa nám niekto snažil ublížiť, budeme sa brániť tak ako ktokoľvek iný.

Svoje synagógy ste ale pred Slovákmi neubránili. Napríklad v Trnave sú dve – z jednej je kaviareň, z druhej galéria.

To nie je znesvätenie. Áno, mali sa o ne postarať židia, no kvôli vojne nemohli. Je tragikomické, že tu ostalo menej židov než ich chrámov. Avšak synagóga v judaizme nemá rovnakú úlohu ako kostol v kresťanstve. Môže sa ňou totiž stať akékoľvek miesto, kde sa ľudia v mieri stretávajú kvôli modlitbe.

Ak trnavské synagógy prestali plniť pôvodný účel a nenachádza sa tam zvitok Tóry, je dobré využiť ich inak. Galéria i kaviareň, ktorá sa mi naozaj páči, sú vhodnou alternatívou. Synagóga ako kultúrna pamiatka nepatrí len židom, ale všetkým Slovákom.

Prednedávnom sa skončili kresťanské Vianoce. Čo ste robili vy?

Slávil som Chanuku. Je to spomienka na oslobodenie znesväteného Jeruzalemského chrámu Makabejcami, vodcami povstania za vieru v jedného Boha. Keď ho vyčistili a zapálili svetlo, zistili, že majú olej len na jeden deň. Nový by vyrobili najskôr za osem dní. Podľa tradície ale toto malé množstvo vydržalo. V židovských rodinách sa každý deň zapaľuje ďalšia z ôsmich sviec na deväťramennom svietniku – jedna slúži ako zdroj ohňa, takzvaný šames, sluha. V posledný deň sviatku svieti všetkých deväť sviec.

Chanuka však nevychádza každý rok na rovnaký dátum.

Náš kalendár je iný. Letopočet sa podľa tradície začal stvorením Adama, od septembra máme rok 5780. Kresťania sa riadia podľa slnka, moslimovia podľa mesiaca a náš kalendár je zmesou oboch. Máme 12 mesiacov, majú však iný a premenlivý počet dní. Spolu ich je 354 alebo 355. Rozdiel oproti civilnému kalendáru vyrovnávame tak, že sedemkrát za 19 rokov pridávame trinásty mesiac, adar alef.