Doba veľkých hráčov

Nie je však nič nové pod slnkom, že na médiá si robia zálusk podnikatelia. Ešte v období mečiarizmu vlastnil Rádio Twist Jozef Majský. Známym prípadom je aj Pavol Rusko, ktorý spoluvlastnil Markízu, vďaka čomu sa mu podarilo dostať až do vlády a parlamentu. Veľkými hráčmi sú aj Ivan Kmotrík a skupina J&T, ktorí si navzájom medzi sebou vymenili televíziu TA3 za JOJ-ku. Na českom trhu je veľkou rybou miliardár Andrej Babiš.Ovládnuť mediálny svet sa rozhodla aj finančná skupina Penta, ktorá nedávno cez holandskú investičnú spoločnosť V3 Media Holdings získala vydavateľstvo Trend Holding a Spoločnosť 7 Plus. Ako povedal hovorca skupiny Martin Danko „na Slovensku, ale aj v susedných krajinách, sa začala a prebieha vlastnícka konsolidácia, ktorú vnímame ako investičnú príležitosť.“ Penta sa vyjadrila, že vydavateľstvá potrebujú finančne silného a stabilného investora vzhľadom na pokles tržieb z reklamy. „Šancu ekonomicky prežiť a úspešne fungovať budú mať tie vydavateľstvá, ktoré budú pôsobiť v rámci silných vydavateľských celkov – mediálnych holdingov a budú využívať vnútorné synergie,” konštatoval Danko.

„Vlastniť médium je najlepší spôsob, ako si zlepšiť meno a reputáciu.”

Penta žehlí Gorilu

Investigatívny žurnalista Tom Nicholson ale Pente vôbec neverí. „Poznám trochu Haščáka a jeho videnie sveta je také, že korupcia je súčasť fungovania tohto štátu, a že súkromné vlastníctvo je sväté. Ak bude on vlastniť médiá, tak ich bude využívať ako chce. Tak to povedal, tak to cíti a nemyslím si, že taký človek by mal vlastniť akékoľvek médiá.” Podľa zástupkyne šéfredaktora Trendu Zuzany Petkovej Penta počíta s tým, že kúpou vydavateľstiev si z dlhodobého hľadiska vylepší poškodený imidž. „Majiteľ Penty Jaroslav Haščák podľa mňa kalkuluje, že ak bude vlastniť sieť médií, nezopakuje sa kauza podobná Gorile. Tá, ako uviedla samotná finančná skupina, znamenala pre ňu reputačnú katastrofu. Oligarchovia, ktorí v Čechách a na Slovensku začali skupovať médiá, ich považujú aj za nástroj nátlaku na politikov, aby robili rozhodnutia v ich prospech,“ dodala Petková. Podobný názor má aj Nicholson. Okrem toho, že je podľa neho vlastniť médium najlepší spôsob, ako si zlepšiť meno a reputáciu, sa Penta kúpou médií snaží o istú rovnováhu. „Haščák má svoje politické záujmy a možno videl, že keď nechá Babiša, Kmotríka a J&T ovládať celý mediálny sektor, tak pravicové strany nebudú mať žiadny priestor.”

„Majiteľ Penty Jaroslav Haščák podľa mňa kalkuluje, že ak bude vlastniť sieť médií, nezopakuje sa kauza podobná Gorile.”

Nákupná horúčka pokračuje

Pod svoj vplyv Penta dostala aj najčítanejší mienkotvorný denník SME, ktorý je vlajkovou loďou vydavateľstva Petit Press. Polovicu vydavateľstva vlastní Prvá slovenská investičná skupina (PSIS), druhú mala nemecká spoločnosť Rheinisch – Bergische Verlagsgesellschaft (RBVG). Práve táto časť bola na predaj a záujem o ňu vyvolal veľký rozruch. Po viacerých rokovaniach tento 50 % podiel kúpila dcérska spoločnosť agentúry SITA – firma NAMAV, ktorú finančne podporila Penta. Vlastníctvo v Petit Presse je teda rozdelené 50:50 a Penta dokázala ovládnuť médium, ktoré jej kvôli kauze Gorila azda najviac narušilo povesť.Prvá slovenská investičná skupina však vo svojom stanovisku oznámila, že dňa 7. októbra 2014 uplatnila svoje predkupné právo na akcie Petit Pressu v zmysle stanov spoločnosti, čo však RBVG nekaceptovala (PSIS sa mala rozhodnúť do 9. októbra, pozn. red.). Penta prejavila záujem aj o televízie. Uvedomuje si, že krížové vlastníctvo na Slovensku je zakázané a ako povedal Danko, „takýto zákaz sme pripravení rešpektovať a dodržiavať.“ Pokiaľ by to však Penta spravila rovnako nepriamo ako v prípade Trendu, Spoločnosti 7 Plus a SME (cez spoločnosť V3 Media holding a SITA-NAMAV), mohla by ovládnuť väčšinu vplyvných médií na Slovensku.

„Nedáme sa opentať“

Kúpa denníka SME vyvolala oveľa väčšiu vlnu odporu ako v prípade Trendu či 7 Plus. Novinári sa začali obávať, že stratia svoju slobodu a nezávislosť a že zmena majiteľa bude mať dopad na obsah. To však Penta odmieta. „Ide o 50, nie 100-percentný podiel, pričom nový vlastník nemá šancu bez súčinnosti spoločnosti PSIS uskutočniť takmer žiadne zmeny a už vôbec nie s dopadom na obsah a zameranie redakcie,“ povedal Danko.Redaktori denníka SME už pred odkúpením 50 % podielu vydavateľstva upozornili, že ak sa ich vlastníkom stane Penta, opustia redakciu. Podľa Haščáka by to bola škoda a veril, že sa takémuto scenáru vyvarujú. No nestalo sa. Pod opustenie redakcie sa podpísalo vyše 60 ľudí. Redaktori svoj odchod vysvetľujú na dočasnom blogu opentat.sk štyrmi citátmi. Jeden z nich hovorí o záujme Penty o legislatívne prostredie na Slovensku. Práve kúpou médií získala nový nástroj na ovplyvňovanie tohto prostredia, čím sa dostala do konfliktu záujmov, o ktorom by každý z redaktorov vedel. Ďalej zdôrazňujú, že žalobami na Facebook a tumbrl či žiadosťou o zákaz knihy Gorila a zabavenie počítačov vydavateľstva Petit Press v čase kauzy Gorila Jaroslav Haščák dokázal, že nemá vyvinutý cit pre slobodu slova.

„Vlastník média si musí byť vedomý aj rizika, že ovplyvňovaním môže znížiť jeho dôveryhodnosť.”

Novinári odmietajú pracovať vo vydavateľstve aj v prípade, že by mala SITA a Penta menšinový podiel. Podľa riaditeľa Petit Pressu Alexeja Fulmeka však ide o predbiehanie udalostí. Vydavateľstvo rokuje o ústupe Penty do minority. Čas na usporiadanie vzťahov s Pentou však majú približne do konca decembra, kedy redaktorom, ktorí podajú výpoveď, uplynie výpovedná lehota. Petit Press má po svojom boku partnera, vďaka ktorému by mohol v prípade pozitívnej dohody ponúknť Pente odkúpenie 50-percentného podielu.Penta nechce poskytnúť žiadne konkrétne vyjadrenie, pokiaľ nebude odchod redaktorov definitívny. Podľa hovorcu Martina Danka „Penta nikdy v minulosti nevlastnila a ani neinvestovala do médií, a preto žiadny novinár na Slovensku nemá s Pentou takú relevantnú skúsenosť, na základe ktorej by mohol zodpovedne tvrdiť, ako sa Penta bude ako vlastník správať.“ Rovnako sa odvoláva na zákonník práce, ktorý určuje konkrétnu výpovednú lehotu. Zdôraznil aj to, že redaktori by svojim odchodom mohli poškodiť redakciu aj dané médium.

Nový denník?

Ohľadom odchodu redaktorov sme sa skontaktovali aj so šéfredaktorom Matúšom Kostolným. „Áno, dal som výpoveď. Odídem čo najmiernejším spôsobom.“ Vyjadril sa, že SME a celá redakcia je pre neho veľmi dôležitá a nechce ju nijakým spôsobom ohroziť. Ešte predtým, ako prišiel list od nemeckého majiteľa, že plánuje dokončiť transakciu s dcérskou spoločnosťou agentúry SITA, sa na riaditeľa Rheinische Post Johannesa Werleho obrátila redakcia s otvoreným listom, v ktorom uviedli, že „s Pentou sa nedajú robiť slobodné noviny. Preto sme sa rozhodli, že v novinách, ktorých spolumajiteľom je Penta, nemôžeme pracovať a budeme musieť odísť.“ Pod otvorený list sa priamo podpísali šéfredaktor Matúš Kostolný, jeho zástupcovia, karikaturista Martin Shooty Šútovec a ďalších 60 členov redakcie. Všetci títo začali pracovať na novom projekte, ktorým by mal byť nový, nezávislý denník. Priestor na ďalší nezávislý titul, ktorý by mal ekonomické zázemie a zmysel, ale podľa  Nicholsona nie je. „SME vyrobí každý rok zisk, ale to je našľapaná mašina, ktorá funguje už 20 rokov. Nové médium by to malo veľmi ťažké.” Naopak, ak by malo niečo nové vzniknúť, teraz je podľa novinárky Miroslavy Kernovej najvhodnejšia chvíľa. „Aj keď doterajší slovenský polovičný vlastník je rozhodnutý za podiel ešte bojovať, podľa doterajších krokov a postupu nemeckého vlastníka tomu nedávam veľké šance.”

Dva tábory?

O zmene majiteľov Trendu, Plus 7-čky a Petit Pressu sa toho už veľa popísalo. Zaujímavé sú komentáre čitateľov najmä v diskusiách na sociálnych sieťach, blogoch sme.sk či komentároch týždenníka .týždeň, o ktorom niektorí hovoria ako „poslednej kolónii vzdoru“. Jedni sú toho názoru, že odkúpenie SME-čka nijako neublížilo, druhí, naopak, hovoria o manipulácii, strate slobody a ovplyvňovaní.Na názor sme sa spýtali aj novinára z denníka Plus JEDEN Deň Máriusa Kopcsaya, ktorý pôsobil aj v Novom Čase či v Pravde. Podľa neho „všetky súkromné médiá majú a aj doteraz mali vlastníkov, teda vždy existuje riziko ovplyvňovania. Na druhej strane si vlastník média musí byť vedomý aj rizika, že jeho ovplyvňovaním môže znížiť jeho dôveryhodnosť a tým aj jeho komerčný úspech. Teda by tým poškodzoval svoje vlastné ekonomické záujmy.“Je možné, že ak by sa našej redakcii podarilo skontaktovať s novinármi pôsobiacim v týždenníku Plus 7 Dní, ich názory by boli iné. Tento týždenník totiž viacero ľudí pokladá za mienkotvorný, zatiaľ čo denník tohto vydavateľstva je v spoločnosti považovaný za bulvár, od ktorého neočakávajú väčšiu investigatívu. Rovnako môže túto myšlienku podporiť aj fakt, že v médiách sa neriešilo personálne obsadenie denníka po kúpe finančnou skupinou, skôr sa kládol dôraz na to, či v pozícii šéfredaktora týždenníka Plus 7 dní aj naďalej zostane Miloš Luknár, čo malo potvrdiť zachovanie nezávislosti týždenníka. Šéfredaktor sa nemení ani v týždenníku Trend a naďalej ním zostáva Oliver Brunovský. Podľa informácii od Zuzany Petkovej už traja ľudia dali výpoveď, ostatní čakajú na to, či bude nový majiteľ zasahovať do obsahu.

„Nezávislú žurnalistiku by ľudia mali čakať v prvom rade z verejnoprávneho sektora.”

Zodpovednosť leží na verejnoprávnych médiách

Politický analytik Ján Baránek vstup finančnej skupiny do sveta médií až tak tragicky nevidí. „Ich vplyv sa môže odraziť napríklad v zmene smerovania novín. Z liberálnych tém sa začnú orientovať na viac konzervatívnejšie a podobne,” uvažuje. Ťažko podľa neho možno súdiť ich ďalšie zámery, snahu o pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky v prospech niektorých strán však nevylučuje. Poukazuje na fakt, že verejná debata prebieha v súčasnosti najmä o súkromných médiách a ich vlastníkoch, pričom nezávislú žurnalistiku by ľudia mali čakať v prvom rade z verejnoprávneho sektora. „V nich by mal byť akýkoľvek vplyv vylúčený. Paradoxne naviac podliehajú politickej vôli práve verejnoprávna televízia a rozhlas. Sú platené z daní všetkých, čo bohužiaľ vždy nezaručuje potrebnú objektivitu,” dodáva Baránek.

To, že Penta vstúpila do vydavateľstva Petit Press, je veľký problém. Denník SME totiž za viac ako 20 rokov preukázal, že je veľmi dôsledný, pokiaľ ide o ochranu demokratických princípov. Zároveň dokáže odhaľovať aj kauzy, ktoré súvisia s korupciou a klientelizmom vo verejnom živote a vyvíjať na kompetentných tlak, aby ich vysvetlili. Preto by bola škoda, keby tieto noviny ovládla finančná skupina, ktorá nemá vyvinutý zmysel pre transparentnosť. Okrem toho má za sebou aj vážne podozrenia z korupcie, takže je možné predpokladať, že kauzy ako Gorila budú po ovládnutí SME postupne vytlačené do úzadia. Penta má navyše široké záujmy v rôznych oblastiach spoločenského života, pričom má svojich ľudí aj v polícii, na prokuratúre či v justícii. To znamená, že akákoľvek kauza zo sféry vplyvu Penty prestane existovať: v denníku SME aj v iných médiách, ktoré ovláda táto finančná skupina. Tým pádom sa obmedzí aj kontrola moci, skorumpovaných politikov a oligarchov.

Dobre, ale Penta má záujem maximálne o polovičný podiel v Petit Presse. Tým pádom nemôže samostatne rozhodovať o obsahu alebo zmenách v redakcii.

Podľa mňa je tých 50-percent len prvý krok, hoci formálne ide o polovicu akcií Petit Press, takže Penta sa musí usilovať o dohodu s ľuďmi okolo Petra Vajdu. Komentáror SME Peter Schutz síce pred časom napísal, že až od tohto momentu sa začína reálny boj o vnútornú slobodu v redakcii. V praxi však model 50:50 nemôže fungovať, takže si myslím, že Penta postupne ovládne celé vydavateľstvo.

Myslíte, že by sa s druhým akcionárom Petrom Vajdom dohodli?

Myslím, že urobia všetko pre to, aby ho vyplatili.

On sa k tomu doteraz nijako nevyjadroval.

Zatiaľ. Byť dnes akcionárom vydavateľstva Petit Press však nie je z ekonomického hľadiska veľmi výhodné, keďže jeho zisky kontinuálne klesajú. Otázka stojí skôr tak, či chce pán Vajda udržať denník SME za každú cenu, pretože má k nemu citový vzťah, možno má aj pocit spoločenskej zodpovednosti. To, že 50-percent, ktoré získala Penta, je len prvý krok k ovládnutiu SME, si však uvedomuje aj väčšina redaktorov. Napokon, mnohí z nich už dali po vstupe Penty výpoveď.

„Sloboda sa z týchto novín vytratí postupne a plazivo. Bude to v niečom podobné ako normalizácia po roku 1968“

Nešla by tým však Penta sama proti sebe? Čitatelia SME sú predsa len kritickejší, čiže tú zmenu by si všimli a mohli by tie noviny jednoducho prestať čítať.

Väčšina čitateľov určite neodíde zo dňa na deň. Istý čas bude fungovať zotrvačnosť, pohodlnosť a návyk na konkrétnu značku. Ani v Trende či v Plus 7 dní zatiaľ neprišlo k dramatickému odlivu čitateľov, hoci Penta tam vstúpila už pred niekoľkými týždňami. Ani na Mladej fronte Dnes či Lidových novinách nebolo dlho vidieť, že ich kúpil Andrej Babiš. Až zhruba po roku začali viac padať, pričom sa začali objavovať aj prvé PR články.

Penta sa sama ohradila voči týmto obavám. Novinári z toho vraj robia veľké haló a pritom ani jeden z nich nemá relevantnú skúsenosť, ako médiá fungujú pod vlastníctvom Penty, aj keď len polovičným.

Iste. Treba si však uvedomiť, že Penta zažalovala vydavateľstvo, ktoré vydalo knihu Gorila, pretože ju chcela zakázať. To je jasný dôkaz o tom, akú majú predstavu o slobode prejavu. Samozrejme, aj Penta by išla sama proti sebe, keby začala hneď vyhadzovať ľudí alebo natvrdo ovplyvňovať obsah novín. Na začiatku sa bude tváriť, že je všetko v poriadku a nič sa nedeje. Ale deje.

Vy ste aj vo svojom článku „SME v pazúroch Penty“ napísali, že tieto noviny budú najskôr oslovovať expertov Penty.

Áno. Predpokladám, že teraz budú v SME často vystupovať napríklad experti zdravotnej poisťovne Dôvera. Postupne zrejme začnú oslovovať aj spravodajských analytikov, ktorí nemajú najlepšiu povesť.

Skúste ich menovať.

Napríklad Igor Cibula, respektíve ľudia jeho typu, ktorých bude SME oslovovať k rôznym bezpečnostným otázkam. Občas zverejnia aj správu o nejakej charitatívnej akcii, ktorú podporila Penta. Sloboda sa z týchto novín vytratí postupne a plazivo. Bude to v niečom podobné ako normalizácia po roku 1968.

„Treba si uvedomiť, že Penta zažalovala vydavateľstvo, ktoré vydalo knihu Gorila, pretože ju chcela zakázať. To je jasný dôkaz o tom, akú majú predstavu o slobode prejavu“

Všimol som si, že teraz vznikli také dva tábory. Na jednej strane sú ľudia ako vy, ktorí sa obávajú, že ide o ohrozenie demokracie. Na druhej strane sú zas ľudia, ktorí tvrdia, že napríklad SME už dávno nie je nezávislé, alebo aj to, že v samotnom .týždni o obsahu tiež rozhoduje len Štefan Hríb.

Demokracia určite ohrozená nie je. Ešte stále je dosť možností, ako sa dostať k informácií, okrem toho existuje internet. Mediálny nástup Penty obmedzí skôr pluralitu názorov. Štefan Hríb je síce šéfredaktor .týždňa, no nie je jediný, kto rozhoduje o obsahu časopisu. Nové články vznikajú na základe diskusie.

A tá stanova, na ktorej sa ako spolumajitelia vydavateľstva dohodli, že zo Štefana Hríba spravila v podstate neodvolateľného šéfredaktora?

Kedy sa to stalo?

Tuším, že to bolo ešte v roku 2007.

V tom čase som nepracoval v .týždni, ale v denníku SME. Neviem, ako k tomu prišlo, zo svojej skúsenosti však môžem povedať, že dnes funguje .týždeň úplne bezproblémovo a demokraticky. Aj Štefan nám, samozrejme, dáva tipy, navrhuje témy, stará sa o editoriál a komentáre, pozerá a konzultuje titulnú stranu časopisu. No keďže je aj spolumajiteľ .týždňa, chod novín ako celku riadia jeho zástupcovia, s ktorými celý týždeň komunikujeme o tom, čo bude v najbližšom čísle. Štefan nám určite nediktuje, čo a ako máme písať.

„Formálne nezávislý je len Nový Čas, no pokiaľ ide o politiku, aj tento denník sa občas správa, akoby ho vlastnili podnikatelia blízki Smeru.“

Penta vstúpila do SME. Kto tu ešte ostane z tých nezávislých? Respektíve, bude tu ešte nejaký spôsob, ako to zachrániť? Myslím, že Nicholson už s nejakou predstavou prišiel, rovnako tak aj ďalší redaktori SME avizovali, že odídu z redakcie. Mohli by tu teda prípadne vzniknúť nové zdroje nezávislého informovania?

Myslím, že áno, ale skôr na webe, keďže papierové noviny sú dosť nákladné. Okrem toho, stále je tu .týždeň, zrejme vznikne aj nový portál, ktorý založia bývalí redaktori SME. Projekt, ktorý avizoval Tom Nicholson, bude postavený skôr na investigatíve. Tom chce totiž založiť centrum, kde by mali študenti pracovať na konkrétnych kauzách, ktoré budú priebežne zverejňované. Bude to náročné na čas aj peniaze, pretože investigatíva nie je lacná záležitosť. Zrejme nepôjde o klasický spravodajský portál, o akom uvažujú redaktori SME, ale aj toto je cesta, ako sa vymaniť z krízy, ktorou momentálne prechádza slovenská žurnalistika. Napriek tomu, že oligarchizácia väčšiny médií je príležitosťou pre kvalitné nezávislé projekty, je otázne, či dokážu prežiť. Ani nový spravodajský portál, ktorý chcú spustiť bývalí redaktori SME, to totiž nebude mať jednoduché. Ťažko sa im totiž bude zháňať inzercia, pretože väčšinu printového trhu ovládne mediálne impérium Penty. Ťažiť budú zrejme zo systému ako Piano: to znamená predávať svoj obsah na webe cez mesačný alebo ročný paušál. Musia však vytvoriť nejakú pridanú hodnotu, keďže spravodajských portálov je na Slovensku veľa. V SME síce pracovalo viacero šikovných novinárov, netrúfam si však odhadnúť, či dokážu fungovať aj v nových podmienkach: to znamená bez silnej značky za chrbtom. S výnimkou Petra Schutza a zopár ľudí na spravodajstve či ekonomike tam totiž nie sú až také výrazné osobnosti, aby dokázali postaviť nový portál na svojom mene.

Čiže tých novinárov, ktorí sa neboja ísť po krku ľudom na vysokých postoch, tu asi nie je veľa.

Väčšine redaktorov SME – tí, čo odchádzajú, aj tí, čo zostanú – nechýba odvaha a vedia to robiť. Je však rozdiel, či píšete pre denník SME, ktorý má meno, pričom ho na webe číta možno dva milióny ľudí. Tí ľudia vás čítajú aj kvôli značke, ktorá pomáha aj samotným redaktorom, pretože majú oveľa viac tipov, ako keby pracovali v menších novinách alebo pre spravodajské portály. Ak teraz založia bývalí redaktori SME nový web na zelenej lúke, najmä na začiatku budú mať oveľa menší dosah aj vplyv. Bude to zároveň skúška, kto je aký novinár.

Vo svojom článku ste spomínali aj to, že niektoré zdroje môžu mať strach poskytovať informácie novinárom, ktorí už budú pod nálepkou Penty.

Zrejme budú opatrnejší, pretože nebudú vedieť, či môžu stopercentne dôverovať ľuďom, ktorí zostanú pracovať v SME. Ak píšete pre noviny, ktoré vlastní oligarcha, tak vám to zároveň zväzuje ruky aj pred samotnými čitateľmi. Čokoľvek, čo zverejníte, sa totiž automaticky vníma ako záujem ich majiteľa. Český investigatívec Tomáš Syrovátka napríklad písal v Mladej Fronte Dnes, ktorú vlastní Babiš, o jednej kauze, do ktorej bol namočený aj český premiér Bohuslav Sobotka. Keďže Babiš bol vtedy ako minister financií so Sobotkom v spore, spomínané články boli vnímané tak, že si cez svoje noviny vybavuje účty s premiérom. Niečo podobné sa môže stať aj na Slovensku: keby dnes napísal Trend niečo kritické o Danielovi Lipšicovi, tak by to vyzeralo, že si s ním vybavuje účty Penta. Nálepky oligarchu sa tak ľahko nezbavíte, aj keby ste písali len pravdu.

„Ak píšete pre noviny, ktoré vlastní oligarcha, tak vám to zároveň zväzuje ruky aj pred samotnými čitateľmi.“

Bavil som sa pred vami s Mirkou Kernovou a Braňom Ondrášikom a obaja sa zhodli, že investigatívna žurnalistika na Slovensku je v biednom stave už teraz, hlavne preto, že je finančne náročná. Prečo je finančne náročná?

Pretože novinári, ktorí ju robia, sú menej efektívni a tým pádom aj drahší ako redaktori, ktorí robia klasické spravodajstvo. Na článku totiž pracujú dlhšie, rovnako však dostávajú každý mesiac plat. Český investigatívny novinár Janek Kroupa pritom robí na jednej kauze aj pol roka, často cestuje do zahraničia, má k dispozícii špičkovú techniku aj dosť ľudí, ktorých využíva, keď potrebuje niekoho nachytať alebo zmeniť identitu. Toto je zatiaľ na Slovensku nepredstaviteľné.

Ale jeho investigatíva má tým pádom aj omnoho väčšiu váhu, nie?

Samozrejme. Bohužiaľ, väčšina našich vydavateľov takto nerozmýšľa. Oni potrebujú produkovať denne a veľa. Objektívne sme asi v horšej finančnej situácii ako Česi, kde je aj väčší trh. Dnes si zrejme žiadna redakcia na Slovensku netrúfne zaplatiť napríklad troch investigatívnych novinárov. Podľa mňa je to však tak trochu aj výhovorka. Keby sa inak zadefinovali priority, som presvedčený, že tie peniaze by sa našli.

„Keď som v .týždni písal o jednom daňovom podvode, dvakrát to prevzala aj Markíza. Ani raz však nespomenula názov firmy, ktorá za tým stojí, o akú sumu ide ani to, že je prepojená na stranu Smer“

Nie je to trochu aj tým, že v redakciách je nejaká forma autocenzúry? Nie sú niektoré témy zakázané?

Nie sú zakázané, ale autocenzúra, samozrejme, funguje. Väčšina médií totiž bola už pred príchodom Penty pod vplyvom oligarchov. Ovládajú všetky televízie s výnimkou Markízy, aj tá však robila v ére Zuzany Ťapákovej nadprácu v prospech Smeru. Dodnes tam pracujú viacerí šikovní novinári, no ani Markíza už nemá taký ťah na bránu ako v minulosti. Pokiaľ ide o denníky, Pravdu má pod palcom oligarcha Jozef Brhel, Hospodárske noviny vlastní Andrej Babiš. Formálne nezávislý je len Nový Čas, no pokiaľ ide o politiku, aj tento denník sa občas správa, akoby ho vlastnili podnikatelia blízki Smeru.Výsledkom je, že slovenské médiá dnes zverejňujú oveľa menej káuz ako pred príchodom oligarchov. Občas niečo vytiahne Tom Nicholson, občas Zuzana Petková, občas denník SME a sem-tam Markíza. Neexistuje však spoločný tlak ako počas prvej Ficovej vlády, ktorá musela permanentne vysvetľovať nejaký škandál. Médiá sú navyše často zastrašované trestnými oznámeniami aj súdnymi spormi, takže sú niekedy až príliš opatrné. Keď som napríklad v .týždni písal o jednom daňovom podvode, dvakrát to prevzala aj Markíza. Ani raz však nespomenula názov firmy, ktorá za tým stojí, o akú sumu ide ani to, že je prepojená na stranu Smer. Keď som sa ich na to pýtal, povedali mi, že pred ich právnikom by to neustáli.

Takto na rovinu?

Áno. Nášmu časopisu pritom pohrozila spomínaná firma žalobou za 20 miliónov eur. No hoci sme neporovnateľne menšia firma ako Markíza, necúvli sme ani o milimeter: o kauze naďalej píšeme rovnako nekompromisne ako na začiatku. Mimochodom, tých 20 miliónov by zrejme položilo celý mediálny trh na Slovensku. Bohužiaľ, na Slovensku dnes nie je veľa odvážnych médií.

Vo svojom článku ste tiež spomínali, že Penta sa s nikým nemazná v rukavičkách a v súvislosti s tým ste spomínali Daniela Lipšica. O čo vtedy konkrétne išlo?

Ťažko sa to v tejto chvíli rozvádza do detailov, pretože ešte nemám dosť dôkazov, alebo natoľko silných indícii, aby som to vedel presvedčivo vyargumentovať. Ale pracujem na tom.

Stačí, aj keď to len priblížite.

Existuje skupina blogerov, ktorí zverejňujú svoje články napríklad na webe denníka Pravda. Je tu aj špeciálna stránka lipsic.net, kde vychádza takmer denne nejaký kompromitujúci článok o strane Nova, ale aj o novinároch – napríklad o Mirovi Kernovi či Monike Tódovej z denníka SME, viackrát písali aj o Tomovi Nicholsonovi. V tých článkoch sú aj fakty, ktoré sú však zasadené do neuveriteľného kontextu. Ide o brutálnu manipuláciu  a vyslovené očierňovanie.

Čiže teraz, keď by odišli nejakí ľudia zo SME, otvoria sa brány presne pre takýto typ novinárov?

To netvrdím. Ale existujú silné indície, že za týmito článkami, respektíve za spomínanou stránkou stoja ľudia, ktorí sú napojení na Pentu.

Takže je to organizované.

Zrejme áno. Tí autori majú vymyslené mená, nedajú sa vypátrať. Vyšetruje to aj polícia, no zatiaľ nezistila, kto presne za tým je.

Myslím, že MONO.sk sa niečím podobným zaoberalo v jednom článku.

Áno, ale oni písali o smeráckych blogeroch a diskutéroch. Toto je niečo iné: keby ste to písali pod svojím menom, tak už dávno sedíte vo väzení, pretože by ste to nevedeli preukázať. Tie články síce zatiaľ nemajú veľkú čítanosť, ale ich autori si platia reklamu na Facebooku. To znamená, že to zaznamená možno šesť či sedemtisíc ľudí.

„Napriek tomu, že oligarchizácia väčšiny médií je príležitosťou pre kvalitné nezávislé projekty, je otázne, či dokážu prežiť“

Toto by mohol byť spôsob, akým by si mohla Penta riešiť svoje záujmy v politickej sfére?

Obávam sa, že ak ovládne aj denník SME, tak v mäkšom variante bude podobne vyzerať žurnalistika vo všetkých médiách pod vplyvom Penty. To nebude mať so serióznym písaním nič spoločné.

A tí ľudia, ktorí to píšu, to sú profesionáli alebo úplní amatéri?

To nie sú amatéri. Nemôžem povedať konkrétne meno, lebo zatiaľ na to nemám žiadny dôkaz. Podľa mojich informácií to však píšu bývalí aj súčasní novinári, ktorí sú nejakým spôsobom prepojení s oligarchami alebo so spravodajskými službami. Majú skúsenosti, vedia ako písať aj manipulovať s verejnou mienkou.

POZNÁMKA REDAKCIE: Rozhovor sa uskutočnil predtým, ako Penta informovala o financovaní .týždňa. O tejto skutočnosti nevedel ani Marek Vagovič.

PROFIL: MAREK VAGOVIČ

vyštudoval históriu na Trnavskej univerzite. V médiách pôsobí od februára 2000, začínal v tlačovej agentúre SITA. Od októbra 2001 do februára 2002 bol redaktorom Pravdy. Do augusta 2006 pracoval v týždenníkoch Domino fórum a .týždeň. Potom bol niekoľko mesiacov redaktorom internetového portálu aktualne.sk. Od januára 2007 pôsobil v denníku SME, vo februári 2011 sa vrátil do .týždňa, kde sa venuje politike a investigatíve. V rokoch 2006 – 2012 bol jedenásťkrát nominovaný na Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti. Šesťkrát cenu vyhral.

Autor: Timotej Michalko

Foto: Patrik Repka

Po dvadsiatich rokoch na jednom pracovnom mieste sa tak rozhodol odísť šéfredaktor novín Matúš Kostolný, ktorý vzápätí ohlásil vznik nového denníka Projekt N. Atteliér sa tak za ním vybral zistiť, ako si v roku 2014 fungovanie takéhoto periodika predstavuje. „Chcel by som robiť silný denný web, ktorý je schopný otvárať vlastné témy, prinášať priestor pre verejnú diskusiu a kvalitnou žurnalistickou prácou presviedčať ľudí, že sa oplatí tam chodiť a oplatí sa nás čítať. Radi by sme však okrem silného webu robili aj papierové noviny.“ Či to bude denník alebo týždenník vraj závisí od toho, ako úspešný bude so svojím tímom vo fáze presviedčania nielen investorov, ale aj čitateľov. Kostolný za hlavný predpoklad úspechu nového nezávislého média v roku 2014 považuje fakt, že aspoň časť čitateľov je ochotných zaň zaplatiť aj na webe.

Z webu na print

„Myslím si, že máme príležitosť úplne nanovo zadefinovať podobu novín. Zabudnite na noviny, ktoré vidíte dnes. Všetky denníky na svete, ktoré poznám sa trápia ako sa prispôsobiť situácii, keď pôvodné poslanie novín, ktorým bolo informovať, prinášať novinky je prežité a prekonané. Už samotné zmýšľanie o tom, ako Projekt N vzniká je úplne otočené oproti tradičnému vzniku médií. Našou snahou je urobiť silný spravodajský webový denník, na ktorý neskôr naviažeme print.“ Provizórnu stránku Projektu N chce Kostolný spustiť okolo 17. novembra. „Prvá vec, ktorú urobíme bude mimoriadne vydanie novín práve k 17. novembru – 25 výročiu nežnej revolúcie,“ prezrádza. Reálnu redakciu však chce vystavať až približne v januári, keď sa webový denník poriadne rozbehne. Už budúci týždeň chystajú diskusiu s bratislavskými kandidátmi na primátora. „V súčasnosti to ľudia robia zadarmo. Ja som sa bol tento týždeň napríklad prihlásiť na úrade práce,“ s úsmevom dodáva.

Peniaze od sponzorov

K úspešnému fungovaniu nielen na webe, ale aj v papierovej podobe potrebuje peniaze z viacerých zdrojov. Od investorov, z reklamy, z predaja papierových novín, ale za kľúčový považuje príjem od čitateľov na webe. „Určite rozmýšľame o Piane. Naša skúsenosť s Pianom je veľmi pozitívna a zážitok z toho, že sa nám podarilo presvedčiť určitú skupinu ľudí, ktorí platili za obsah, je určite pre nás veľkou nádejou a motiváciou. Za obsah na SME platilo viac ako 20-tisíc ľudí,“ odhaľuje.K v kuloároch spomínanému vstupu úspešného biznismena a majiteľa Esetu Miroslava Trnku sa ešte vyjadrovať nechce. „Je to predčasné. Rokujeme s viacerými potenciálnymi investormi, ktorí nášmu projektu veria,“ hovorí Kostolný. Na otázku, či teda rozlišuje medzi jednotlivými podnikateľmi – konkrétne Jaroslavom Haščákom z Penty a Miroslavom Trnkom z Esetu hovorí jednoznačné áno. „Je to úplne hypotetická otázka ale rozdiely samozrejme vidím. Investor, ktorý je aktívny v presadzovaní svojich cieľov na politickej úrovni a vstupuje aktívne do biznisu so štátom, ktorý využíva svoju silu na presadzovanie svojich záujmov je od začiatku v konflikte záujmov,“ naráža na Pentu.

Zbohom SME!

Počas posledných týždňov pred odchodom zo SME-čka sa Kostolný stretol aj so šéfom skupiny Penta Jaroslavom Haščákom. „Na tom stretnutí na mňa pôsobil ako absolútny profesionál, pretože veľmi presne triafal tón debaty, ktorý neskĺzol do trápnosti. Pre mňa je Penta problém hlavne v symbolickej rovine. Nemyslím si, že sú to amatéri, ktorí sa nevedia správať. Problém je, že v pozícii vydavateľa nemôžu ustáť situáciu s kritickými a nezávislými médiami,“ vysvetľuje. Po oznámení vstupu finančnej skupiny hneď na druhý deň vyšiel denník SME s titulnou fotografiou prázdnej redakcie a dvoma komentármi ku novej situácii – šéfredaktora Matúša Kostolného a vydavateľa Alexeja Fulmeka. „Situácia bola tak vypätá, v zmysle symbolov a myšlienok, že vlastne som dúfal v to, že nie som veľmi patetický, čo sa mi veľmi asi nepodarilo,“ priznáva Kostolný. V komentári vraj zámerne napísal iba akési rozlúčenie s čitateľmi, pretože si myslí, že im to bol dlžný. Po tomto kroku sa začali ozývať názory na prílišne moralizovanie a prehnané reakcie z jeho strany. „Rozumiem, že to bola citlivá vec, ale dúfam, že to bolo zrejmé a nebolo to vnímané ako pokus poškodiť tým novinám. Ani náhodou to nebolo promo pre moju novú aktivitu, bol to môj príbeh spojený s denníkom,“ obhajuje sa.

Silné mená

Do redakčnej rady, ktorá bude nad novým Projektom N držať pomyselnú ochrannú ruku zatiaľ zavolal šesť slovenských osobností. K už avizovaným menám (Martin Bútora, Michal Kaščák, Milan Šimečka, Peter Hunčík) sa pridali aj majiteľ kníhkupectva martinus.sk Michal Meško a Zora Jaurová, niekdajšia umelecká riaditeľka projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry. Kostolný nevylučuje ani spoluprácu so známymi menami slovenskej žurnalistiky. Nielen novinárov na voľnej nohe (Tom Nicholson), ale aj tých, ktorí sa do médií vlastniacich Pentou začlenili už pred dlhším časom (viacerí ľudia z Trendu). „Samozrejme, s mnohými z nich komunikujem a jedna z vecí, ktorú by som považoval za veľmi pozitívnu, ak by sa podarila je, že by som chcel ponúknuť priestor v Projekte N všetkým novinárom aj malým internetovým stránkam, ktoré pripravujú obsah blízky našim myšlienkam. Viacerí sú moji kamaráti a robili u mňa v redakcii. To, že sa spolu rozprávame však neznamená, že to niečo znamená,“ uzatvára s potmehúdskym úsmevom Kostolný.

Celý rozhovor o emotívnom odchode zo SME po 20 rokoch, Pente či novom denníku Projekt N s bývalým šéfredaktorom SME Matúšom Kostolným nájdete v 2. čísle akademického časopisu Atteliér.