Vchádzame do priestorov pivárne Depo, kde sa prvýkrát zišla partia zabávačov. Dve poschodia tohto útulného podniku sa tešia obrovskej návštevnosti. Nielen že si nemáme kam sadnúť, nemáme sa ani kam pohnúť. Na Temné kecy prišlo okolo 170 ľudí. Organizátori nás posielajú do zákulisia, kde sa zoznamujeme s Bekimom, Veľkým Jerrym a Fučom. Atmosféra nie je všedná a napätá, ako to býva pred každým spoločenským vystúpením. Je skvelá. Je to presne ten typ partie ľudí, ktorej chcete byť súčasťou. A je to tu, začínajú dve hodiny terapie smiechom.

Prvý v poradí je Bekim. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, Bekim je mladý chalan z Pezinka, ktorý žil obyčajný život. Všetko sa však zmenilo, keď sa mu na bicykli stala nehoda, po ktorej ochrnul a ostal pripútaný na invalidný vozík. Spôsob, akým sa s tým vyrovnal, však z neho už navždy spravil výnimočného. Nezatrpkol, práve naopak, rozhodol sa baviť ľudí a rozdávať dobrú energiu všade okolo seba. A pre tých, ktorí ho poznajú, áno, Bekim je naozaj taký šialený, ako vidíme na jeho fanpage na Facebooku. Nemá limit. Dokáže si spraviť srandu zo seba aj zo svojho hendikepu. Svoje vystúpenie zahajuje slovami: „Ak sú tu nejakí vozičkári, postavte sa, nech si vás spočítam!“  Nechýbala ani interakcia so skvelým publikom. Napriek tomu, že sa Bekim po svojom vystúpení ponáhľal, nám sa ho podarilo na chvíľu odchytiť a spýtať sa pár vecí, ktoré nás zaujímali.

Ako si sa dostal k najúspešnejšej stand-up komédii na Slovensku?

Zavolal mi Ivo Ladižinský a povedal mi, že videl nejaké moje videá a páči sa mu, čo robím. No a že potrebuje niekoho rovnako je*nutého, ako je on. (smiech)

Čo pre teba znamená tá osudová nehoda?

Najlepší pocit v živote. Ale nie, žartujem. Zistil som, že nejde všetko podľa plánu a niekedy sa niečo pokazí a človek sa s tým musí vyrovnať.

Preslávil si sa aj vďaka tomu, ako si sa potom zachoval.

Myslím si, že to dokáže každý jeden, ktorý je na vozíku, alebo inak postihnutý. Chyba je v tom, že sú ľudia zakomplexovaní, a potom sedia doma a nežijú ďalej. Nie je každý ako ja, že sa má chuť natáčať a baviť ľudí. Ja som bol taký aj predtým a to, čo sa stalo, beriem ako súčasť môjho života a bavím sa ďalej.

Vystupoval si v rôznych televíznych projektoch. Dokonca ťa pozvali aj do JOJ-kárskej šou Sladký život. Je vôbec možné na vozíku prežiť sladký život?

Ja som tam pôvodne vôbec nechcel ísť. Potom som to bral tak, že sa zviditeľním. V tom čase som práve vydal album, takže sa mi to hodilo. Sladký život môže mať aj vozičkár, ide o to, ako sa s tým zmieri. Mimochodom, názov Sladký život bola blbosť, ale bolo mi to jedno. (smiech)

Tvoja životná filozofia znie život = párty.

To nie je tak, že máte chľastať a fetovať. Pointa je v tom, nebrať život príliš vážne.

Po Bekimovi sa na pódiu predstavili Ivo Ladižinský, Veľký Jerry, Fučo a priestor dostal aj miestny komik. Radšej ho dostať nemal. Tréma rozhodne spraví svoje a vystúpenie sa nevydarilo. V spoločnosti kvalitných humoristov však nemožno hovoriť o faux pas. Ivo Ladižinský vyťažil aj z tejto príležitosti maximum a odľahčil celú situáciu. Po piatich vystúpeniach sa piváreň postupne začala vyprázdňovať a dýchalo sa v nej o niečo lepšie. Nám sa  po vydarenom večere ešte nechcelo ísť domov, tak sme sa pustili do debaty s Ivom Ladižinským. Nasmiali sme sa a spoločne sme zhodnotili, že to, čo v nej padlo, nepatrí na web univerzitného časopisu. Lúčil sa s nami slovami: „Ak ste chceli niečo seriózne, mali ste ísť do TA3!“

Každé vystúpenie Temných kecov je niečím jedinečné a inak tomu nebolo ani teraz. Jedno však majú všetky spoločné – obscénnosť, perverznosť, priam až krutú úprimnosť a ten taký „primitivizmus na úrovni“!

Autor: Veronika Moravčíková, Foto: Michal Staník