S príchodom korony sa naše životy zmenili na nepoznanie. Už nemôžeme chodiť do baru každý druhý deň, rozprávať sa so spolužiakmi o škole a vzájomne si pomáhať s plnením domácich úloh. Už nemôžeme ísť počas okna na kávičku do kaviarničky, už nemôžeme nič, len sedieť a učiť sa, učiť sa, učiť sa. Tak, ako by si to prial súdruh Lenin.

Na druhú stranu, už sa nemusíme ráno náhliť, naraz si čistiť zuby a piť kávu. Už nemusíme fajčiť za jazdy, už si nemusíme zapaľovať cigaretu v krutom trnavskom vetre a už nemusíme ani čakať pred kinom OKO, až nás vyučujúci pustia dovnútra.

V onlinovom svete žijeme povinne a na známku

Hoci sme všetky tieto úkony robili s láskou, pretože vysokoškolský život patrí k tým najkrajším, korona nám zároveň otvorila dvere do úplne staro-nového onlinového sveta. Vekom pokročilejší ľudia sa ho boja a mladí v ňom žili dobrovoľne a bez problémov každý jeden boží deň. Až pokiaľ  v ňom nemuseli žiť povinne a ešte k tomu aj na známku.

Kým nám hrozila škola, chceli sme sedieť doma s kávičkou v ruke a detailným záberom na neupravené tváre spolužiakov a spolužiačiek (ktoré sme vďaka ich prirodzenej kráse nepoznali). Naše tajné priania sa splnili a do školy chodíme len po kliknutí myšou. Sme šťastní? Neviem povedať. Názory sa diametrálne líšia asi tak, ako Plačkovej tvár na časovej osi.

Panie a Dámovia, poďme spolu raz a navždy ukončiť večné nezhody o tom, či je lepšie do školy chodiť prezenčne, alebo si zapnúť počítač a prednášku sledovať z pohodlia domova. Pripravte sa na zápas desaťročia.

Prvé kolo: Online výučba priamo z postele

Ak sa pozriem na túto kategóriu s absolútnym nadhľadom, zisťujem, že sa vôbec, ale že vôbec nič nezmenilo. Stále sa snažím zo spánku vyťažiť čo najviac. Budím sa v zhone, aby som sa stihol prebrať, spraviť si kávu a zapáliť si. Nefajčiari môžu prvú ranu pripísať onlinovým prednáškam, vďaka ktorým majú možnosť posledných päť minúť stráviť zdravou meditáciou.

Prvé rozdiely si však všimli rifle, do ktorých sa pomaly ale isto prestávam zmestiť a fit náramok, ktorý ma aj počas prednášok prosil, aby som sa aspoň na chvíľu postavil.

O tom, že život študenta je predovšetkým tvrdá drina, ma presvedčili hlavne výlety na Skladovú, ktoré teraz počas pandémie odpadajú. Presúvanie sa z jedného miesta na druhé zo mňa spravilo zdravého človeka, ktorým som bol ešte pred začatím online výučby.  Sú to však organizačné veci, ktoré so samotným priebehom prednášok až tak nesúvisia.

Súvisia ale s naším talentom dostať sa na prednášky včas. Táto schopnosť je o trochu lepšia v onlinovom svete, no nie každý ju vie efektne využívať. Ešte nikdy sa mi však nestalo, že by som sa nevedel dostať do budovy AULY. Tiež som nikdy nezažil, že by uprostred prednášky prišiel vrátnik a vyniesol ma pred budovu so slovami: „Skús to ešte raz.“

Názory sa diametrálne líšia asi tak, ako Plačkovej tvár na časovej osi.

Onlinové prednášky majú pre tých menej obdarených jednu extrémnu nevýhodu, a to samotný priestor, v ktorom sa odohrávajú. Nie vždy sa totiž môžeme tešiť z bezchybného pripojenia. Preto sa stáva, že nás jednoducho z prednášky odpojí. Aby toho nebolo málo, občas sa slová učiteľa menia na nezrozumiteľné zaklínadlo.

V lepšom prípade sa nevieme pripojiť vôbec. Z toho dôvodu vznikol nový druh paniky. Kolegovia (lat. spolužiaci) zaplavovali facebookovské četové skupiny nadávkami, ale aj prosbami, ktoré sa týkali alfy a omegy vysokoškolského štúdia – absencií.

Dostali sme slobodu, ktorá prišla rýchlo a bolo jej veľa

Už je to síce záležitosťou časov dávno minulých, ale ako aj starí ľudia radi spomínajú na komunistov, aj ja si občas spomeniem na papierovú prezenčku, ktorá sa čítala vždy na konci prednášok. Verte či nie, práve ona bola inšpiráciou pre tento článok. Dnes už je problém vyriešený a zapisovanie prítomných prebieha hladko.

Môžeme si tak sedieť doma s kávičkou na jednej strane počítača a koláčikom na tej druhej. Fantázii sa medze nekladú a pokiaľ dokážeme vnímať vyučujúceho – čo by sme, samozrejme, mali – prednášky sa dajú počúvať aj dole hlavou. Dostávame slobodu, ktorá prišla rýchlo a bolo jej veľa. Preto sme my, študenti, nevedeli, čo všetko s ňou môžeme robiť a čo by sme s ňou robiť mali.

V tomto nám prezenčné prednášky dávali isté obmedzenia, ktoré mohli pomôcť najmä v druhom kole tohto zápasu, no rozhodnite sa vy. Ak sa vám páči divoký západ, ktorý reprezentujú online prednášky, bod pôjde na túto stranu. Ak však potrebujete pri štúdiu mantinely, prezenčná prednáška vám sadne viac.

Druhé kolo: Multitasking naberá nový level

Hneď na začiatok začnem so silným argumentom v prospech onlinových prednášok, s ktorým však mnohí súhlasiť nemusia. Počas nich som sa toho dokázal naučiť naozaj veľa. Dozvedel som sa ako správne fajčiť fajku, ako funguje spánkový cyklus tuleňov, alebo ako sa obliekať do gangsterského štýlu vďaka portálu WikiHow.

Astronóm Carl Sagan raz povedal, že neexistuje niečo, ako hlúpa otázka. Vždy som si prial, aby si to niektorí ľudia nebrali až tak k srdcu.

Na obhajobu prezenčnej prednášky, aj z nej odchádzam nasýtený informáciami, ktoré sa týkajú prevažne témy predmetu. Keď má niekto v rukách mikrofón a stojí na pódiu pred senátom prázdnych hláv ako Cézar, dostane sa mu viac pozornosti, ako keď je len jedným zo 150 rovnakých okien. Všetko je relatívne, spomína vo svojich teóriách Einstein a platí to aj o akustike.

Keď sa človek ocitne v obrovskej hale, kde sedí viac ako stovka žiakov, nie vždy počuje všetko, čo sa deje okolo neho. Astronóm Carl Sagan raz povedal, že neexistuje niečo, ako hlúpa otázka. Vždy som si prial, aby si to niektorí ľudia nebrali až tak k srdcu. Holt, online prednáška, ktorej som doteraz fandil, dostáva jednu zákernú podpásovku už len z toho dôvodu, že mi v ušiach znie otázka, zaoberajúca sa vecou, ktorú vyučujúci spomenul najmenej päťkrát.

Vždy sa desím momentu, kedy mi vyučujúci prikáže zapnúť si mikrofón a niečo porozprávať. Je to úplne iný pocit ako odpovedať zo sedačky v prednáškovej miestnosti. My mladí sme si na zmenu zvykli pomerne rýchlo, no tí starší s tým niekedy majú problémy. Doma sa nám neraz stane, že nás vyruší hudba, varenie, hádka, alebo hocičo iné. Väčšie pohodlie a súkromie sa tak paradoxne stáva menším súkromím.

Tretie kolo: Záver a vyhodnotenie

Čo je lepšie? Čo je horšie? Krása života sa ukrýva v tom, že každý človek je iný a každému vyhovuje iný formát výučby. Viem, začal som celkom vážne, čo je nečakané, ale je to tak. Ak ste čítali pozorne, možno ste si aj vy prideľovali pomyselné bodíky buď k jednej, alebo druhej kategórii a už viete, kto je vašim favoritom. Možno ste to vedeli už od samotného začiatku. Dôležitý je aj váš názor, pretože sme v tom všetci spolu.

Nepredpokladám však, že by sa čokoľvek zmenilo. Sme uväznení s tým, čo máme a akákoľvek zmena príde pomaly a s dostatočným predstihom. V ústach sa mi preto prevaľuje otázka: „Sme pripravení posadiť sa do školských lavíc, alebo sme za ten čas doma zleniveli?“

Osobne si momentálne neviem predstaviť návrat do bežného študentského života. Ale ktovie. Možno sa ani tento školský rok nevrátime a bakalármi sa staneme z pohodlia domova. Na strednej škole sa mi učitelia vyhrážali: „Vysoká škola, to je o inom, tam budeš musieť zabrať.“ Teraz sa len usmievam nad tým, že som im uveril.

Medzi opatrenia patrí napríklad prerušenie prezenčného vyučovania, ktoré nahradilo distančné, teda bez priameho kontaktu vyučujúcich a žiakov. Zatvoriť sa museli taktiež všetky internáty či knižnice. Ako teda prebieha online výučba na univerzitách a vysokých školách?

Lekárska fakulta Univerzity Komenského

Na oficiálnych stránkach Univerzity Komenského v Bratislave sa od začiatku pandémie vyskytlo viacero vyhlásení. Podľa najnovšieho ostanú dvere všetkých fakúlt až do odvolania zatvorené.

Lekárska fakulta UK sa taktiež musela prispôsobiť a presunúť svoju výučbu na internet. Študentka druhého ročníka Martina to hodnotí negatívne: „Vyučujúci nám dávajú z rôznych predmetov testy každý týždeň, aby sme sa aj naďalej učili. Je to namáhavejšie, pretože učiva je teraz viac ako v normálnom režime. Na našej fakulte je veľmi dôležitá praktická časť výučby, ktorá ale momentálne nie je možná.” 

Prednášky nie sú vysielané v konkrétny čas a dátum naživo, vyučujúci urobí prezentáciu so sprievodným slovom a študenti si ju môžu kedykoľvek pozrieť. Výhodou je, že sa ku materiálom môžu znova vrátiť. Martine podľa jej slov chýba pravidelnosť. „Bola som zvyknutá ísť ráno na seminár alebo prednášku a byť aktívna počas celého dňa. Teraz keď som doma, je ťažšie vstať a ísť sa učiť. Chýba mi sústredenie a motivácia.”

Obmedzenia narušili aj plánovanú Konferenciu Študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) a tiež XV. ročník Vedeckej konferencie doktorandov LF UK v Bratislave. Obe prebehnú v online podobe a diváci sa budú môcť zapojiť aj do diskusie.

Na Lekárskej fakulte začiatkom apríla úspešne prebehli aj prvé online štátne skúšky. Konali sa za prísnych podmienok tak, aby skúšajúca komisia, ale aj študenti, neriskovali svoje zdravie. Vedenie fakulty a pedagógovia si novú formu skúšania cez internet aj napriek počiatočným predsudkom pochvaľujú a vyhovuje im. Podobnú formu bude mať aj skúškové obdobie, ktoré začína od 18. mája do konca júna.

Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach  

Keď začala momentálna situácia naberať na vážnosti, univerzita poslala všetkých študentov domov a nastalo samoštúdium, ktoré trvá doteraz. Postupuje sa podľa vopred určených sylabov. Vyučujúci posielajú učivá, zadania alebo prezentácie, ktoré si študent doma sám vypracuje. Online prednášky sú taktiež súčasťou štúdia, no záleží na predmetoch konkrétneho študenta.

Študentke Ivane takýto dočasný pôsob online výučby nevadí: „Vyhovuje mi, že nemusím cestovať do školy. Aj komunikácia s vyučujúcimi je omnoho lepšia, sú ohľaduplnejší a chápu prípadné komplikácie. No dlhodobo si to predstaviť neviem, chýbajú mi najmä praktické cvičenia.”

Štátne skúšky budú prebiehať prezenčnou formou za prísnych hygienických podmienok. Študenti aj skúšajúca komisia musia mať rúška a rukavice, dodržovať odstup, akýkoľvek osobný kontakt je rovnako zakázaný. Možnosť vykonať online štátnice majú len študenti, ktorí sa nachádzajú v zahraničí. Skúškové obdobie začína od 11. mája a bude prebiehať pomocou softwarového systému Moodle.

University of Manchester v Anglicku

Vo Veľkej Británii sa výučba taktiež presunula do virtuálneho prostredia. Vyučujúci na komunikáciu využívajú najmä aplikácie Zoom alebo Collaborate. Učí sa podľa predchádzajúcich rozvrhov. No keďže na univerzitu chodí veľa študentov z krajín, ktoré ležia v rôznych časových pásmach, online prednášky sú nahrávané. „Dochádzka“ teda nie je hodnotená veľmi prísne.

Štátnice v tejto krajine neexistujú. Pre úspešné ukončenie magisterského stupňa štúdia je potrebné zvládnuť všetky skúšky v zimnom aj letnom semestri a odovzdať diplomovú prácu. Dohromady tak študent musí získať 180 kreditov za dvanásťmesačný študijný program.

„Som rada, že vyučovanie prebieha aj naďalej, chcela by som totiž ukončiť školu v predtým stanovenom dátume. Je pre mňa oveľa ťažšie učiť sa doma, no COVID- 19 nám ukázal, že množstvo vecí sa dá riešiť aj cez internet a niektoré z nich ostanú už iba v onlinovej sfére,” myslí si študentka Zuzana.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda sa musela prispôsobiť novým podmienkam. Na fakulte masmediálnej komunikácie preto prebehol online anonymný prieskum, do ktorého sa zapojilo 366 študentov. Tí mohli vyjadriť svoje názory na momentálnu situáciu a taktiež dopomôcť k zlepšeniu výučby.

Výsledky hovoria, že až 83 % študentov vníma účasť na prednáškach z domu ako výhodu, najmä kvôli ušetrenému času, ktorý by inak precestovali.

Ako hodnotíte tohtoročný TVaT?

Tohtoročný TVAT hodnotím na výbornú. Mal hladký priebeh, no bol iný v troch veciach.

V čom konkrétne?

Zmenili sme miesto konania a z učebne JD 11 v Jame sme ho premiestnili do kina OKO, kedže je to reprezentatívnejší priestor pre podujatie tohto typu. Do programu sme pridali nové témy, konkrétne content marketing, event marketing a k digitálnym hrám sme pridali tému „tech“. Ďalším vylepšením bolo zvýšenie počtu workshopov. Celkom prebiehali tri, reklamný, mediálno-marketingový a mediálny, ktoré sa konali v menších miestnostiach pre obmedzenú skupinu študentov. Facilitátori workshopov sa tak mohli študentom venovať individuálne.

Vyplatilo sa zvýšiť počet workshopov?

Workshopy pribudli, lebo si ich v minuloročnom dotazníku vyžiadali samotní študenti. S ich priebehom sme spokojní nielen my, ale aj zúčastnení. Prišlo nám veľa pozitívnych feedbackov a workshopy budú mať určite svoje miesto aj na budúcoročnom Týždni vedy a techniky.

Aj tento rok sa museli na jednotlivé bloky študenti vopred prihlásiť. Mnohí sa prihlásili, no neprišli. Podobne to bolo, predpokladám, aj s workshopmi.

Ako jediné negatívum pri workshopoch hodnotím práve menej zodpovedný prístup niektorých študentov, ktorí sa síce na workshop záväzne prihlásili, ale reálne sa nedostavili. Blokovali tak miesto študentom, ktorí by sa radi zúčastnili. Toto je problém, s ktorým bojujeme každý rok, snáď sa nám ho do budúcna podarí vyriešiť.

„Snažíme sa každý rok vyberať nových rečníkov, ktorí sú super v tom, čo robia a majú čo študentom odovzdať.“

V rámci podujatia tento rok vystúpilo na prednáškach 32 rečníkov. Podľa čoho ich vyberáte?

Najprv si vždy stanovíme témy a potom vyberáme spíkrov, ktorí naplnia obsah tém. Snažíme sa každý rok vyberať nových rečníkov, ktorí sú super v tom, čo robia a majú čo študentom odovzdať. Taktiež vyberáme rečníkov podľa cieľovej skupiny, ako napríklad tento rok Jána Trstenského z Grape Festivalu, ktorý je u študentov veľmi obľúbený. V neposlednom rade sa snažíme vyberať rečníkov aj tak, aby prednášky reagovali na to, čo sa v spoločnosti deje. Snažíme sa využiť „momentum“. Tak bola tento rok postavená diskusia s Marekom Vagovičom a Adamom Valčekom o vražde novinára.

O ktorých rečníkov bol najväčší záujem?

Podľa vyplnených dotazníkov medzi najlepších spíkrov patril Michal Pastier z reklamnej agentúry Zaraguza a Kamil Aujeský z digitálnej agentúry samsiDigital. Výborné ohlasy boli tiež na tému venovanú event marketingu. Z digitálnych hier bol najlepší Jan Kadanec z GrandBeats, ktorý veľmi pútavo študentom objasnil, ako sa produkuje hudba v digitálnych hrách. Vo štvrtok vyhrala diskusia o investigatívnej žurnalistike s Marekom Vagovičom z aktuality.sk a Adamom Valčekom z denníka SME, ktorú moderovala naša pedagogička Magdaléna Švecová. Diskusia bola veľmi silná. Jej témou bolo, či zaujíma Slovákov investigatíva aj deväť mesiacov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

„Praktický pohľad na vec je veľmi dôležitý, obzvlášť v dynamicky meniacom sa marketingovom či mediálnom odbore.“

Dnes sa prednášky konajú na jednom mieste a v blokoch. Je to lepšie?

Dosť mi to uľahčilo organizačnú prácu v prípravnej fáze aj počas samotného podujatia. V minulosti boli prednášky roztrúsené po rôznych miestnostiach, v rôznych časoch a na rôzne témy. Prinášalo to so sebou veľa problémov.

Ako vlastne vyzeral TVaT pred desiatimi rokmi?

Prednášky mali vtedy najmä naši doktorandi. Postupne sme začali otvárať túto možnosť aj pre ľudí z praxe a dnes sú rečníkmi na TVaT len ľudia z praxe, z čoho mám osobne veľkú radosť. Praktický pohľad na vec je veľmi dôležitý, obzvlášť v dynamicky meniacom sa marketingovom či mediálnom odbore.

Týždeň vedy a techniky sa organizuje na fakulte už 10 rokov. Ako dlho ste jeho súčasťou vy?

Od úplného začiatku. Ešte ako doktorandka som mu v podstate vdýchla život a mám radosť z toho, kam sa toto podujatie za 10 rokov posunulo. Dostala som vtedy úlohu zorganizovať na škole nejaké prednášky v rámci Týždňa vedy a techniky, ktorého dátum každoročne stanovuje ministertsvo školstva. Koná sa na celom Slovensku v rovnakom dátume a univerzity majú možnosť sa doň zapojiť organizovaním rôznych prednášok, workshopov, diskusií či exkurzií.

Autor: Juraj Rakučiak

Foto: Daniel Bíro, Jakub Kovalík

PS: Pozitívna kritika síce pohladí dušu, ale na rozdiel od tej negatívnej nás nikam neposúva.

O čom je UniCamp?

UniCamp je neformálna konferencia organizovaná študentmi FMK pre študentov. Obsahovo sa pridŕža témam príbuzným marketingu, médiám, dizajnu, architektúre, umeniu a online svetu. Medzi sprievodné aktivity patria workshopy v študentských mestách ako je Nitra, Bratislava a Trnava. Cieľom je predstaviť študentom ľudí z praxe a pomôcť im nadviazať zaujímavé kontakty.

Oranžová alebo modrá? Veľká alebo Malá?

Tohtoročný Unicamp sa odohrával pod strechami Malej a Veľkej synagógy v Trnave. Nádherné priestory obidvoch synagóg vdýchli konferencii tú správnu atmosféru a organizátori si naozaj dali záležať na tom, aby Unicamp fungoval ako švajčiarske hodinky. Ak som práve nemala chuť zúčastniť sa prednášky (čo sa na Unicampe stať nemôže), mohla som sa priučiť luminografii, relaxovať v oddychovej zóne alebo sa občerstviť v slow foode. Usporiadatelia skrátka mysleli na všetko!

Na Maline okolo Európy

Ako prvého spíkra som si vybrala Tomáša Grígera. Milý chlapík, ktorý v Londýne prežil naozaj úspešnú kariéru zaneprázdneného marketéra. Neprišiel však hovoriť o nej, ale o tom ako ju vymenil za slobodu ducha. V deň kráľovskej svadby sa rozhodol všetko hodiť za hlavu, predať majetok vziať si svoju červenú Vespu s menom Malina a cestovať po Škandinávii. Jeho officom sa stal stan a domovom drsná príroda Severnej Európy. Ako sám povedal: „v deň, keď si kúpil Vespu, začalo pršať na vysušené vedomie mestského človeka a vyklíčilo v ňom semienko voľnosti.“

Zmizne UniCamp?

Aj táto otázka mi brázdila myšlienkami pred vystúpením Shana Gillena, írskeho mentalistu a kúzelníka. V programe bolo uvedené, že bude hovoriť o ilúziách vznikajúcich z domýšľavosti a o myšlienke predaja klamstiev. Jeho prednáška bola naozaj legendárna. Celé publikum Veľkej synagógy dostal do nemého úžasu, pretože svoje umenie predviedol v praxi a to dokonca aj na mne. Dodnes nepochopím, ako dokázal prečítať moje myšlienky a myšlienky ostatných zúčastnených. Jeho trik spočíval v tom, že na papier som napísala iniciály mne blízkej osoby. Shane ich po pár indíciách uhádol, za čo si vyslúžil obrovský potlesk. Tento írsky milovník party a slovenskej čučoriedkovice, je živým dôkazom toho, že ak máme sen, treba si ísť za ním, nehľadiac na úskalia, ktoré nás stretnú pri jeho plnení.

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom čísle Atteliéru 02-03/2012