Projekt sa venuje téme sexuálneho obťažovania na pracovisku a snaží sa na problém reagovať z viacerých strán. Súčasťou iniciatívy bol prieskum mapujúci najnaliehavejšie výzvy v oblasti sexuálneho obťažovania v pracovnom prostredí na Slovensku, pričom organizácia zverejnila aj výpovede respondentiek a respondentov. V rámci projektu vznikol aj webinár, na ktorom odborníci a odborníčky diskutovali o sexuálnom obťažovaní na pracovisku a možnostiach, ako vytvárať bezpečnejšie pracovné prostredie.

Projekt zároveň priniesol bezplatný online kurz pre zamestnanectvo, zamestnávateľov aj verejnosť, zameraný na rozpoznávanie, prevenciu a efektívne riešenie obťažovania na pracovisku. Súčasťou iniciatívy je aj bezplatný nástroj na sebahodnotenie firemnej kultúry, ktorý firmám pomáha identifikovať oblasti na zlepšenie a podporovať bezpečnejšie pracovné prostredie. So Simonou Šimovičovou sme sa rozprávali aj o tom, čo môže spraviť každý z nás pre vytvorenie bezpečnejších pracovných podmienok.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

• čo projekt SOS – Speak Out Safely obsahuje,
• prečo sa do projektu stále zapája málo mužov, hoci sa téma sexuálneho obťažovania týka každého, i keď výrazne častejšie sa s ním stretávajú ženy,
• aké kroky môžu firmy podniknúť, aby predišli sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku,
• prečo sa sexuálne obťažovanie vyskytuje v niektorých odvetviach častejšie než v iných.

Občianske združenie (OZ) Ženský algoritmus sa snaží odomknúť potenciál žien v IT a manažmente. Prečo ste sa rozhodli spojiť podporu žien v kariére v týchto sektoroch s témou sexuálneho obťažovania na pracovisku?

Pôsobíme ako most medzi ženami a firmami. Vzdelávame prevažne ženy v manažmente a v technologickom segmente, no komunikujeme aj s firmami – edukujeme ich a diskutujeme o ich firemnej kultúre. Ženy, ktoré školíme a prechádzajú napríklad do IT sektora, nám často hovoria, že zažívajú veci, ktoré nevedia pomenovať a nevedia, ako na ne reagovať. Zároveň si uvedomujeme, že aj firmy chcú bezpečné pracoviská. To bol ten impulz, kvôli ktorému sme sa zamerali na tento projekt a túto tému.

Téme bezpečných pracovísk sme sa venovali už v minulosti. Na projekte Speak Out Safely spolupracujeme s nórskou organizáciou KUN, teda Centrom pre rovnosť a diverzitu. V minulosti sme mali spoločný projekt zameraný na inkluzívne pracoviská. Vnímali sme, že je potrebné otvoriť túto tému, ktorá je na Slovensku napriek alarmujúcim štatistikám stále tabu – každá druhá žena na Slovensku zažila sexuálne obťažovanie.

Prečo ide u nás na Slovensku o prehliadanú tému, hoci je stále veľmi aktuálna?

Téma je na Slovensku prehliadaná možno práve kvôli tomu, že nám chýba  vzdelávanie v tejto oblasti. V mnohých situáciach si neuvedomujeme, že už ide o sexuálne obťažovanie. Máme ho často spojené práve s fyzickými prejavmi, zatiaľ čo môže mať mnoho podôb od toho fyzického cez verbálne – dvojzmyselné poznámky, „vtipy“, komentovanie vzhľadu a podobne – až po neverbálne, teda gestá, pohľady, fyzické, ale zároveň aj digitálne. 

Naše hranice sú mnohokrát posunuté, a to vedie k tomu, že spochybňujeme samých seba a pýtame sa, či to, čo sme zažili, je sexuálne obťažovanie. Preto sa o tejto téme vo veľkej miere nehovorí. Súvisí to aj s nastavením spoločnosti, najmä s témami rodovej rovnosti a ďalšími príbuznými oblasťami.

Spomenuli ste posunutie hraníc. Ako to myslíte?

Vysvetlím to na príklade Nórska, s ktorým na projekte spolupracujeme. Patrí medzi lídrov v oblasti rodovej rovnosti a aj preto sa tam na tieto témy pozerá inak. Majú tieto politiky dlhodobo zakotvené v spoločnosti a inak sa tam pozerajú aj na rodové stereotypy. Keď sme porovnávali pomer respondentov a respondentiek – u nás odpovedalo len 10 % mužov. V Nórsku to bola približne štvrtina.

U nás je to stále spojené aj so stereotypmi o mužoch, že majú byť silní, neplakať, zvládať všetko. S tým sa chlapci stretávajú od detstva, čo môže viesť k tomu, že si nechcú priznať vlastnú skúsenosť alebo ju potláčajú. Sexuálne obťažovanie sa pritom netýka len žien, ale aj mužov. Nezáleží na rode, ide o skúsenosť, ktorá môže zasiahnuť kohokoľvek. S tým súvisí aj to, ako pristupujeme k hraniciam. U nás sa často reakcie zľahčujú – „si príliš citlivá“, „bol to len vtip“, „nepreháňaj“. Z prieskumu však vieme, že ženy niekedy pozitívne prekvapila reakcia firiem, keď sa ozvali. Zároveň sa objavovali aj skúsenosti, kde bola ich výpoveď spochybnená alebo zosmiešnená. Tomu hovoríme sekundárna viktimizácia – keď sa skúsenosť človeka spochybňuje a musí ju prežívať nanovo.

Ak cítim, že mi niečo nie je príjemné, mám právo sa ohradiť.

Aké ženy sa do projektu hlásia?

Účastníci sú naozaj rôznorodí, no často ide o ľudí na manažérskych pozíciách a z personálnych oddelení. Práve oni dokážu meniť firemnú kultúru a nastavenie pracoviska. Na druhej strane máme aj ženy a mužov, ktorí sa o túto tému zaujímajú. Zmena nemusí prichádzať iba zhora. Môže prísť aj zdola – od ľudí, ktorých sa táto téma priamo dotýka a ktorí si chcú nastaviť funkčné a bezpečné pracovné prostredie. Práve takto sa to dá výrazne posúvať dopredu.

Čo sa účastníci kurzu naučia?

Tento kurz je naozaj komplexný. Často sa táto téma vzdeláva len vo forme jedného workshopu alebo dlhších prednášok. My sme však priniesli komplexný kurz zameraný na prevenciu sexuálneho obťažovania. Začíname tým, že si vysvetľujeme, ako sa sexuálne obťažovanie prejavuje. Ako som hovorila, má rôzne formy a rôzne prejavy. Zároveň hovoríme o tom, ktoré profesie a odvetvia sú naň náchylnejšie, kde k nemu dochádza častejšie – napríklad práca v noci alebo v hotelierstve a podobne. Rovnako ide aj o prostredia s výraznou rodovou nevyváženosťou.

Súčasťou kurzu je aj téma tzv. šedých zón, teda situácií, ktoré sa nám nezdajú v poriadku, ale zároveň si nie sme istí, či už ide o prekročenie hranice. Učíme, ako ich rozpoznať. Venujeme sa nielen ľuďom, ktorí majú skúsenosť so sexuálnym obťažovaním, ale aj firmám. Hovoríme im, ako si nastaviť funkčné procesy, ako pristupovať k reportingu a ako týmto situáciám predchádzať. Hlavným cieľom je predchádzať sexuálnemu obťažovaniu. Obsah je nastavený tak, aby si v ňom našli relevantné informácie zamestnanci aj vedúce pozície či zamestnávatelia, ktorí ovplyvňujú nastavenie firemných politík.

Ako rozlíšiť, kedy ide o obťažovanie a kedy len o nevinný komentár?

Hranica je naozaj subjektívna. Často sa stretávame s tým, že ľudia nevedia určiť, kde ju majú. Tú si však musíme vedieť určiť sami. V týchto situáciách ide najmä o to, čo cítime. Je dôležité dôverovať vlastným emóciám. Ak cítim, že niečo mi je nepríjemné, mám právo sa ohradiť a nastaviť si svoje medze. Zároveň, ak existujú medzi ľuďmi blízke vzťahy, kde si dovolia vtipy a je to pre obe strany v poriadku, je to tiež akceptovateľné. Musí to však byť v poriadku pre všetkých zúčastnených.

Preto je dôležité ku každému prípadu pristupovať individuálne a vnímať, ako sa daný človek cíti. V kurze sa preto snažíme účastníkom pomôcť rozpoznať tieto situácie, dôverovať tomu, čo cítia, a zároveň ich vybaviť tým, ako môžu v danej situácii reagovať.

Okrajovo sme spomenuli aj mužov. Ako často sa zapájajú do programu?

Máme skúsenosť, že do programu sa zapájajú aj muži, hoci ich podiel je štatisticky výrazne nižší. V našich aktivitách sa však cielene snažíme vytvárať priestor aj pre nich. Viaceré skúsenosti žien sú totiž neprenosné a práve otvorený rozhovor umožňuje mužom pozrieť sa na tieto témy z iného uhla pohľadu. Keď sú súčasťou rozhovoru ženy i muži, prirodzene sa mení jeho dynamika. 

Aké konkrétne výsledky priniesol váš program?

Program, ktorý sme realizovali, priniesol tri výstupy. Prvým bol prieskum, ktorý sme robili ešte pred tvorbou obsahu kurzu. Prieskum medzi zamestnanectvom nám priniesol práve tie nuansy a otvorené odpovede, vďaka ktorým sme vedeli lepšie navnímať jednotlivé skúsenosti. Tie sa v kvantitatívnych dátach ukazujú len veľmi obmedzene. Pomohol nám aj pri ďalšej komunikácii smerom k verejnosti. Do prieskumu sa zapojilo takmer 120 ľudí, z toho 90 % žien a 10 % mužov. Pýtali sme sa na skúsenosti so sexuálnym obťažovaním. Zistili sme, že 50 % žien sa s ním stretlo, no len štvrtina ho nahlásila. V 40 % prípadov išlo o závislý pracovný vzťah, čo prináša obavy o kariéru, financie či vzťahy na pracovisku.

Najčastejším dôvodom nenahlásenia bol strach z toho, že proces nebude anonymný alebo že to ovplyvní ich ďalšie fungovanie vo firme. Preto je kľúčové nastaviť vo firmách jasné a bezpečné postupy a posilniť dôveru v celý proces. Zároveň sme zistili, že niektoré prípady viedli až k odchodu zo zamestnania, čo je zásadná strata aj pre firmy. Na druhej strane, väčšina ľudí by vzdelávanie v tejto téme uvítala. Aj to je pre nás impulz pokračovať ďalej – cieľom je najmä prevencia.

Utkvela vám v pamäti nejaká spätná väzba od niekoho z účastíkov?

Jedna vedúca tímu sa snažila podobné situácie riešiť tak, že zamestnancov tlačila k tomu, aby ich nahlasovali, pretože im chcela pomôcť. Po absolvovaní kurzu pochopila, že to nemôže robiť, pretože každý zážitok je individuálny a každý ho prežíva iným spôsobom. Teraz sa snaží ponúkať podporu a pomoc, ale rešpektuje ich rozhodnutia. Pre nás bolo dôležité vidieť, že dobre mienený tlak nemusí pomôcť, a že citlivý prístup je pri týchto problémoch kľúčový.

Nie je vhodné začať obviňovaním druhej strany, ale pomenovaním vlastnej skúsenosti.

Po absolvovaní vzdelávania vo firmách máte už aj spätnú väzbu od účastníkov. Čo vám firmy po skončení kurzov najčastejšie komunikujú alebo aké reakcie od nich dostávate? 

Tešíme sa zo spätnej väzby a z toho, čo vnímame aj od firiem. Veľmi oceňujú najmä praktickú rovinu vzdelávania – konkrétne prípady, ako riešiť reportovanie a celý proces nahlasovania. Pozitívne reagovali aj na prípadové štúdie, kde boli reálne situácie a detailne popísané možnosti riešenia. Pomohlo im to lepšie si predstaviť jednotlivé scenáre a premýšľať, ako by ich vedeli nabudúce riešiť efektívnejšie.

S firmami zároveň dlhodobo spolupracujeme a snažíme sa zdieľať aj príklady dobrej praxe. V rámci blogu Women Friendly Companies spolupracujeme s firmami, ktoré sa snažia budovať bezpečné pracoviská s dôrazom na rodovú rovnosť a vedome pracujú s firemnou kultúrou. Aj napriek tomu, že na Slovensku stále pretrvávajú rodové stereotypy, vidíme aj pozitívne príklady firiem, od ktorých sa dá inšpirovať. Práve tie sa snažíme zviditeľňovať.

Aké stereotypy o ženách a mužoch najviac brzdia otvorenú diskusiu o obťažovaní a rodovej rovnosti?

Často ide o zľahčovanie sexuálneho obťažovania. Mnohé poznámky sa označia ako „len vtip“, nevhodný komentár na vzhľad ženy sa zase zmení na „kompliment“. Práve to výrazne komplikuje situáciu. Často si ani samotný človek neuvedomí, že ide o sexuálne obťažovanie, preto je dôležité o tom hovoriť. Ak vzdelávanie prenikne do firiem, môže sa stať, že sa ľudia v týchto situáciách zastavia a uvedomia si dopad svojich slov. Kompliment sa dá vyjadriť aj inak – ocenením práce, prezentácie, výkonu či výsledkov, nie vzhľadu.

Dá sa zmeniť toxická firemná kultúra, keď sa obťažovanie dlhodobo toleruje alebo bagatelizuje?

Verím, že pracovnú kultúru sa zmeniť dá, ale vyžaduje si to pozornosť a aj schopnosť neprehliadať situácie, keď sa dejú. Veľmi pomáha, keď sa dokážeme ozvať – aj v drobných situáciách, napríklad keď poviem, že mi niečo neprišlo v poriadku alebo vtipné. Týmto dávame najavo, že takúto kultúru na pracovisku nechceme. Začína sa to jednotlivcom, ktorý sa ozve, ale práve to vytvára priestor, aby sa pridali aj ďalší. Naopak, ticho často znamená, že sa takému správaniu necháva priestor pokračovať.

Ako komunikovať, keď jedna strana nechce o tejto téme hovoriť?

Dôležité je navnímať situáciu a poukázať na konkrétne príklady. Podobne to funguje aj vo vzdelávaní o rodovej rovnosti, pri ktorom sa často stáva, že ľudia si tému „zaškatuľkujú“. Preto je nie je vhodné začať obviňovaním druhej strany, ale pomenovaním vlastnej skúsenosti a nastavením hraníc, napríklad vetou: „Toto sa mi nepáčilo, prosím, už to neopakuj.“

Takýto spôsob komunikácie pomáha otvárať citlivé témy postupne a menej konfrontačne. Dôležité je presunúť pozornosť na vlastné prežívanie. Takto môže druhá strana scitlivieť a lepšie pochopiť problematickú situáciu.

Simona Šimovičová

Pôsobí ako senior projektová manažérka v občianskom združení Ženský algoritmus, predtým zastávala pozíciu junior projektovej manažérky v 2BCognitus. V rámci Ženského algoritmu pracovala na projektoch Speak Out Safely a Back in Business. Aktuálne sa venuje primárne témam rodovej rovnosti. Má vyštudovanú Technickú univerzitu v Košiciach.

Podľa Fica povedal Mazurek to, čo si vraj myslí celý národ: „Ak má byť rozsudok Najvyššieho súdu meradlom toho, čo je pri výrokoch na adresu Rómov trestným činom, to rovno môžu orgány činné v trestnom konaní vojsť do ktorejkoľvek krčmy na Slovensku a všetkých hostí, vrátane ležiacich psov, pozatvárať.“

To, že sa ho Robert Fico zastal takýmto spôsobom, len ukázalo, že skrátka nevylučuje v budúcnosti možnú spoluprácu s extrémistami. Jeho výrok nás všetkých akoby hodil do jedného obrovského vreca s tými, ktorí takéto xenofóbne názory aj reálne majú. Mohli sme to vidieť aj v predvolebnej kampani, kedy SMER s Kotlebovcami spolupracoval pri viacerých hlasovaniach a zároveň sa proti nim vo svojej kampani ani nijak výrazne nepostavil.

Aby toho nebolo málo, odsúdenie Mazureka pravdepodobne prinieslo jemu samotnému omnoho väčšiu popularitu u verných priaznivcov ĽSNS. Mazurek totiž v aktuálnych voľbách dostal dvadsaťkrát viac preferenčných hlasov ako vo voľbách pred štyrmi rokmi. Máme si teda myslieť, že všetkých týchto 65-tisíc ľudí schvaľuje jeho výroky a sú teda obyčajní rasisti? Všetkým nám je jasné, že sa Kotlebovci iba tvária, ako veľmi im ide o blaho národa. Celá ich podstata je však odjakživa len v násilí, nenávisti a získaní moci.

Podľa skreslených predstáv Fica máme zmýšľanie na úrovni celej ĽSNS, no v skutočnosti má skôr celý národ alebo minimálne drvivá väčšina svoj vlastný, nie príliš pozitívny názor na samotného bývalého premiéra. Odvolávať sa v jeho prípade na ľudí, ktorí sa v tej chvíli k tomu nemali ako vyjadriť a vyvrátiť to, bol krôčik celkom vedľa. Iniciatívu v tomto smere zobral do svojich rúk, našťastie, Michal Kaščák, ktorý dal v projekte Slovenskej krčmy dokopy lokálnych umelcov, hudobníkov a krčmárov ochotných poskytnúť svoje priestory.

Nie je krčma ako krčma

Sama som sa v jednej z krčiem, kde sa daný projekt konal, presvedčila o tom, ako veľmi scestné názory náš poslanec a expremiér Robert Fico použil. Možno by mohol niekedy do takých krčiem zavítať a urobiť si ozajstný prehľad aj sám. Dokonca aj samotná pani prezidentka Zuzana Čaputová tieto premúdrené výroky nenechala len tak bez povšimnutia a účasťou v jednej z krčiem dala najavo svoj postoj k týmto rečiam.

Slovenská krčma ukázala, že väčšina návštevníkov krčiem naozaj nemá takéto rasistické postoje. Je totálna hlúposť v tejto dobe rozdeľovať ľudí na kaviareň a krčmu, keďže oba tábory chodia a budú chodiť vždy tam aj tam.

Fakulta masmediálnej komunikácie pripravila dvojtýždňový vzdelávací kurz pre seniorov, v rámci ktorého ich naučila pracovať so smartfónmi a rôznymi mobilnými aplikáciami.

„Chcem byť šikovnejšia a múdrejšia,“ hovorí pani Anna (76), ktorá sa do tréningu zapojila dobrovoľne. Aj keď s aplikáciami najprv bojovala, podľa jej slov sa ich naučila ovládať.

Doktorandi Fakulty masmediálnej komunikácie UCM vzdelávali dvadsiatku seniorov v rámci medzinárodného projektu LoGaSET, ktorý skúma možnosti využitia geolokačných hier pri vzdelávaní staršej generácie.

Dva rôzne tímy, dva rôzne prístupy

„Vzdelávanie seniorov v oblasti používania smartfónov je aktuálnou otázkou týkajúcou sa implementovania nových technológií do života staršej generácie,“ hovorí Magdaléna Švecová, koordinátorka projektu.

Lektori na FMK rozvíjali digitálne zručnosti seniorov prostredníctvom mobilných aplikácií Google Prekladač, Google Mapy, či Trip Advisor.

V rámci projektu boli rozdelení do dvoch tímov. Kým jedna skupina čerpala vedomosti počas výučby sedením v školských laviciach, tá druhá absolvovala geolokačný tréning, kedy sa oboznámila hravou formou s tým, ako pracovať s aplikáciami v teréne.

„Naučila som sa robiť s WhatsAppom a robili sme aj s cestovnými poriadkami, čo je super, pretože to mám v mobile,“ hovorí pani Anna, ktorá sa teší na to, že už nebude musieť chodiť hľadať cestovné spojenia na zastávku.

Až 15% slovenskej populácie, a teda vyše 350 000 občanov, je vo veku 65 rokov a vyššie, uviedol Eurostat v roku 2017. Na svete pritom žije približne 700 miliónov seniorov starších ako 60 rokov. Organizácia spojených národov predpokladá, že do roku 2050 ich počet stúpne až na dve miliardy.

Digitálni dôchodcovia vďaka hrám?

Geolokačné hry (anglicky location-based game) umožňujú hráčom napredovať v hernom procese len vďaka tomu, že menia svoju lokalizáciu. Medzi najznámejšie patrí geocaching či neslávne známa hra Pokémon Go. V posledných rokoch sa geolokačné hry stávajú objektom skúmania ich využitia pri vzdelávaní.

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM spolupracuje na projekte LoGaSET s organizáciami z Británie, Litvy a s poľskou organizáciou Fundacja Pro Scientia Publica.

„Projekt je zameraný na zodpovedanie otázky, či sú geolokačné hry efektívny nástrojom edukácie na poli informačných technológií,“ uvádza Švecová.

Práve poľský partner uskutočnil v roku 2013 pilotnú štúdiu týkajúcu sa využitia geolokačných hier vo vzdelávaní v dobe moderných technológií. Tá potvrdila, že takéto hry výrazne prispeli k vyššej efektivite vzdelávania seniorov a ich schopnosti spoľahnúť sa na seba v rôznych situáciách. Štúdiu vykonali len na malej vzorke účastníkov.

„Ako rýchlo a dobre sa senior naučí pracovať s dotykovým telefónom závisí od jednotlivca,“ hovorí Švecová. Trnavskí seniori sa podľa nej naučili viac klasickou metódou, no rozdiel oproti druhej skupine nebol markantný. „Dôležitým prvkom sú aj fyziologické prvky, ako jemná motorika, a tiež pravidelnosť používania.“

Gamifikovaný edutainment je zábavnejší a efektívnejší pri príprave seniorov na vstup do skutočného sveta smartfónov, preto by sa mali obe metódy kombinovať, podčiarkuje Švecová, ktorá plánuje vydať k tejto téme aj publikáciu a pokračovať v podobných tréningoch.

Finálne výsledky medzinárodného projektu vzídu nielen z porovnania výskumov z Poľska, Británie, Litvy a Slovenska, ale aj z reálneho využívania geolokačných hier lektormi a opatrovateľmi pracujúcimi so seniormi.

 Kam poslať svoj nápad?

Nadácia Tatra Banky

Grantový program Business Idea

Kam kliknúť? www.nadaciatatrabanky.sk

Čo hľadajú? Originálne nápady študentov na reálne podnikanie.

Dokedy? Do 25.4.2015, 24:00

Čo môžeš získať? 5000 eur a mentoring od skúsených lídrov Tatra Banky podľa tvojich potrieb.

Social Impact Award

Kam kliknúť? www.socialimpactaward.sk

Čo hľadajú? Nápad na spoločensky prospešné podnikanie. Do súťaže môžeš prihlásiť aj projekt, ktorý sa už realizuje, pokiaľ to nie je dlhšie ako dva roky a v minulosti projekt nezískal výraznú finančnú podporu.

Dokedy? Do 22.4 2015, 18:00

Čo môžeš získať? 3000 eur, účasť v inkubačnom programe a individuálne konzultácie a workshopy, trojmesačné členstvo v Impact HUB Bratislava.