Podľa výsledkov prieskumu denníka SME za rok 2020, počúva podcasty najviac poslucháčov medzi mladými ľuďmi do 35 rokov. Denník SME za mesiac september 2021 zaznamenal takmer 2 milióny prehratí.

Témy, ktoré polarizujú spoločnosť sú medzi nimi na dennom poriadku. Rôznorodé názory nás bezprostredne obklopujú a stretávame sa s nimi v škole, práci, na ulici či v obchode. Je však vôbec možné so zaužívanými predsudkami bojovať?

1. Odsúdení na neúspech

Podcast bol vytvorený denníkom SME v spolupráci s organizáciou Človek v ohrození. Vykresľuje reálnu podobu života Rómov na Slovensku, ktorá sa počúva veľmi neľahko. Sprevádzajúcou moderátorkou je Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá vás vtiahne do života Rómov na Slovensku. Tak ako my, aj Hanzelová sa vo svojej novinárskej profesii stretla s nesmiernym počtom negatívne podfarbených názorov na Rómov.

Každá epizóda sa zaoberá konkrétnym problémom, ktorému Rómovia čelia. Hanzelová rozoberá bývanie, školstvo, štátny prístup k rómskym deťom, generačnú chudobu a tiež aj izoláciu Rómov od majority.

2. Sabo Sebou

Podcast rádia Expres moderuje Michal Sabo, ktorý je známy aj vďaka enviromentálnemu aktivizmu. V obsahu vieme nájsť široký prehľad názorov ohľadom rôznych spoločensky aktuálnych tém, ktoré poslucháča prinútia zamyslieť sa nad konvenčným fungovaním sveta.

Sabo upriamuje svoju pozornosť okrem klimatickej zmeny aj na široké spoločenské témy, pričom prizvaní hostia aktívne odpovedajú na otázky a diskutujú.  Témy, ktoré Sabo otvára sú načasované podľa aktuálnosti. Venuje sa tiež dlhodobo tabuizovaným témam, napríklad depresii či LGBTQ+ komunitue.

3. V ženskom rode

Vychádza pravidelne od roku 2019 pod hlavičkou Denníka N. Sprevádzajúcou moderátorkou je Katarína Strýčková. Hlavnou myšlienkou vzniku tohto projektu bolo posilniť hlas žien v slovenskej spoločnosti. Nahrávky vznikli vo forme rozhovorov s inšpiratívnymi ženami.

Obsah sa zoberá aktuálnymi spoločenskými témami, napríklad diskrimináciou žien v rodine a kariére či generačne odovzdávanými rodovými stereotypmi. Fanúšikovia majú možnosť nájsť v policiach kníhkupectiev dokonca aj rovnomennú knižnú publikáciu. Môžu sa tak začítať do podnetných diskusií s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, Magdou Vášaryovou, Ivetou Radičovou a mnohými ďalšími.

4. Ľudskosť

Nasledujúce dielo je opäť výtvorom denníka SME, moderuje ho redaktorka Barbora Mareková pričom nové epizódy vychádzajú pravidelne každy štvrtok. Jeho hlavnou témou je duševné zdravie a vonkajšie vplyvy, ktoré ho formujú.

Podcasty sa vedú formou dialógov a životných príbehov ľudí, ktorí sa stretli s neľahkými životnými situáciami. Svoje príbehy zdieľajú aj známe tváre, napríklad moderátor Viktor Vincze, novinár Adam Valček alebo aj bývalý župan Pavol Frešo. Poslucháči majú možnosť započúvať sa do nevšedného, no zároveň hĺbavého pohľadu do ľudskej duše.

5. Nevyhorení

Nasledujúci podcast zastrešuje známy biznis magazín Forbes. Moderuje ho redaktorka Zuzana Matuščáková a nové epizódy vychádzajú každý druhý utorok.

Podcast Nevyhorení vás prevedie témami ohľadom duševného zdravia, blahobytu a pohody. Čo ho robí odlišným? Svoju jedinečnosť dokazuje v diskutovaných témach, ktoré sa zaoberajú pracovným prostredím.

Prečo je pocit duševného blahobytu tak dôležitý? Vplýva toxická pozitivita na ľudskú psychiku? Aký je vplyv digitálnej doby na psychické zdravie? Pokiaľ chcete poznať odpovede na tieto ale aj ďalšie otázky, tak viete kde máte hľadať.

6. Rozhovory ZKH

Ďalší atraktívny podcast z dielne denníka SME, ktorý opäť moderuje redaktorka Zuzana Kovačič Hanzelová. Prebieha formou diskusnej relácie, do ktorej sú pravidelne pozývaní zaujímaví hostia.

Rozhovory ZKH sa zameriavajú na slovenské politické a tiež spoločenské témy. Radí sa k jedným z najúspešnejších formátov denníka SME. O úspechu svedčia aj mesačné čísla, ktoré pukazujú na viac ako 200-tisíc vypočutí. Pravidelne vychádzajú aj vo forme videorozhovorov, ktoré sú dostupné na platforme Youtube.

7. Disinfo report

Aktuality.sk v spojení s projektom infosecurity.sk vytvorili prostredie, v ktorom sa pravidelne venujú dezinformáciám, hoaxom a propagande.

V čom tento koncept môže zmeniť zaužívané názory? Podľahnúť ľahko šíreným neovereným informáciam je veľmi jednoduché. Podcast je jediný svojho druhu na Slovensku a poslucháčov ľudsky oboznamuje s nástrahami online priestoru.

Medzi témami sa neobjavuje len slovenská dezinformačná scéna. Spomínajú tiež aj problémy, ktorým čelia vlády v zahraničí. Ako príklad môžeme spomenúť vplyv propagandy v Číne alebo Rusku.

Výnimkou nie je ani mediálny sektor. Moderátori a redaktori nám prinášajú vždy najdôležitejšie informácie každú hodinu a pre niektorých je rozhlas primárnym zdrojom informácií. Tento čas sme využili na rozhovor s našou úspešnou absolventkou Martinou Stanovčákovou, ktorá pracuje ako moderátorka spravodajstva v Rádiu Expres.

Zaujímal nás jej názor na momentálnu situáciu, ktorá je pre všetkých nová. Zmenia sa podľa nej ľudia po skončení pandémie? Prezradila nám aj to, ako vnímala štúdium na na FMK či aké brigády mala počas štúdia, až kým sa dopracovala k najpočúvanejšiemu rádiu na Slovensku.

Čo ťa najviac motivovalo k štúdiu masmediálnej komunikácie?

Pravdupovediac, chcela som byť lekárkou. Posledné roky na strednej škole som sa aktívne aj doma v rámci svojho voľného času učila biológiu, chémiu a fyziku. Chcela som pomáhať ľuďom, ale nemala som na to. Z biológie som aj maturovala. Mamka sa zo mňa od malička smiala, že by som mala byť moderátorkou, lebo od roka a pol už aktívne rozprávam. Bola som kreatívna, chodila som na spevácke súťaže, hrala divadlo, recitovala, organizovala na škole eventy a moderovala si aj vlastnú stužkovú.

Takže si ťa masmediálka našla sama.

Nespomínam si, prečo som sa nakoniec rozhodla podať si prihlášku na tri školy, z toho dve masmediálne. Asi to prišlo prirodzene. Vzali ma na všetky, ale ja som sa chcela osamostatniť a odísť z východného Slovenska. Videla som, že na FMK sú aj školské médiá, že sa mám kde kreatívne vyžiť, tak som si nakoniec zbalila kufor a odišla 500 kilometrov od našich. Na západe je omnoho viac pracovných príležitostí. Neľutujem.

Mala som neskutočný prízvuk, dôraz pri rozprávaní som nedávala na prvú slabiku, ale v strede slova.

Veľa mladých, ktorí študujú na FMK, hovorí, že niektoré predmety sú zbytočné a v praxi ich nevyužijú. 

Mne najviac dali prvé tri ročníky. Mali sme tam praktické aj bifľovacie predmety. Bolo to pre mňa zaujímavé, aj som sa niečo nové naučila, aj som sa vedela v praktických predmetoch angažovať a využiť svoju kreativitu. Je ale pravda, že niektoré predmety sa nám tiež zdali zbytočné. Síce to pomôže k všeobecnému rozhľadu, ale na druhej strane nám ako budúcim moderátorom či redaktorom chýbal aktuálny prehľad udalostí.

Boli sme v takom veku, že sme si len tak sami doma nesadli a nečítali si, čo je vo svete a na Slovensku nové. Musel nás niekto do toho nútiť, ale nenútil. Školské médiá na FMK sú ale veľké plus. Človek si tam nájde kamarátov, trávi vysokoškolský čas zmysluplne a pripraví sa.

Pomohla ti teda aj prax z nášho študentského rádia Aetter?

Pomohla, veľmi. Naučila som sa tam nielen praktické veci, že ako vyzerá reportáž, ako sa robí rozhovor s respondentom, ale vyformovala som si tam aj osobnosť. Človek sa naučí, čo je to kolegiálnosť aj čo je konkurencia.

Keďže pochádzaš z východného Slovenska, predpokladám, že asi najťažšie mohlo pre teba byť odstrániť prízvuk. Našťastie máme na škole hlasovú pedagogičku pani Andreu Bugošovú. Aké si mala na začiatku najväčšie nedostatky?

Ako vravíš, mala som neskutočný prízvuk. Dôraz pri rozprávaní som nedávala na prvú slabiku, ale v strede slova, spievala som, nedávala som za vetami bodku. K tomu všetkému som enormne rýchlo rozprávala. Pani Bugošová mi raz povedala, že mám kadenciu ako guľometnú paľbu. Ale vďaka nej a tvrdým tréningom som sa naučila správne rozprávať. Teraz mi aj kolegovia hovoria, že mám mimoriadne čistý prejav a môžem byť naň hrdá.

Cvičila si texty pravidelne každý deň?

Každý jeden deň, odkedy som vysielala v študentskom rádiu, som si čítala na rôznych internetových denníkoch správy. Tie som si prerábala na agentúrne, také, aké sa najčastejšie používajú vo vysielaní. Potom som si upravené texty nahlas čítala. Veľa času som venovala aj počúvaniu rádií, aby som vedela, ako sa to má robiť a našla si svoj štýl. Raz za týždeň som si chystala aj scenár vysielania v Aetteri.

Viem, že aktuálne pracuješ v Rádiu Expres ako moderátorka spravodajstva a môžeme ťa počuť vždy o celej s najdôležitejšími informáciami z domova či zo sveta. Ako sa ti podarilo dostať k práci v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku?

Vyše roka som pracovala v regionálnom Rádiu Viva v Bratislave. Neskôr rádio potrebovalo okresať a vymeniť moderátorov, tak som tam skončila. Bolo to asi dva mesiace po absolvovaní vysokej školy. Zostala som bez práce, a tak som si rozposlala životopis a nahrávky do všetkých celoslovenských rádií. Vzali ma do RTVS, kde som pracovala ako redaktorka v Rádiožurnále Rádia Slovensko.

Bola to dobrá práca, ale chýbal mi pocit, že si vysielanie odmixujem sama, že idem naživo. V RTVS sme boli redaktormi v teréne a materiály boli nahrávané. Pracovala som tam asi dva týždne a z Rádia Expres mi zavolal Braňo Závodský, že im chýba človek, prešla som užším výberom a on sa chce so mnou stretnúť. Konkurzom som prešla a teraz som už rok a pol expresáčka.

Kde robia študenti FMK chybu, keď si hľadajú brigádu v odbore?

Moji spolužiaci boli takí, že najprv si vyberali bežné brigády, v obchode, na recepcii alebo v kaviarni. Aj ja som bola taká a popritom som chodila do študentského rádia Aetter. Ale chcela som ísť ďalej, posúvať sa a dostať svoju vysnívanú prácu. Začala som v Rádiu SiTy v Bratislave, malé tanečné regionálne rádio. Nedostávala som žiadne veľké peniaze, ale vedela som, že ak sa chcem dostať do celoslovenského rádia, niekde začať musím.

Práve peniaze mnohých odradia, zarobia viac v kaviarni.

Po škole ani veľké peniaze nedostaneš, prakticky nemáš žiadne skúsenosti a berú ťa ako začiatočníka. Študenti buď brigádovali mimo odboru, alebo odmietali akékoľvek malé príležitosti za štartovaciu sumu. Toto je podľa mňa problém, že očakávame príliš veľa.

V Exprese sa to vždy hemží ľuďmi, hosťami, bežne tam býva hluk, no teraz je tam neskutočné ticho.

Väčšina sa zameria na to, že chce hneď zarábať peniaze namiesto získavania praxe od skúsenejších odborníkov.

Sú ľudia a ľudia. Jasné, že potrebujeme a chceme mať peniaze. Ale na každom začiatku, či už je to na stavbe, v banke alebo v médiách, treba rátať s tým, že hneď si nebudeme môcť dovoliť vlastné bývanie, najdrahšie auto a najnovší model tenisiek. Takto to v živote nefunguje. Najprv sa treba prispôsobiť pravidlám a fungovaniu danej firmy, nabehnúť na ten systém. Ukázať, čo vo mne je, lebo pre niečo ma na danú pozíciu predsa vzali. Neskôr môžeš uvažovať o zvyšovaní platu alebo o lepšie platenom mieste.

Poďme k aktuálnej situácii. V akom režime teraz funguje Rádio Expres?

Fungujeme, a to je podstatné. Robíme vám spoločnosť doma, v práci, v aute. Zredukovali sme ale počet ľudí v rádiu tak, aby sme boli v čo najmenšom kontakte. V Exprese sa to vždy hemží ľuďmi, hosťami, kolegyňa si nosí do práce aj psíka. V newsroome býva bežne hluk, no teraz je tam neskutočné ticho.

Čo sa teda zmenilo v tvojej práci?

Netrávim tam už toľko času, som častejšie doma a chýba mi to. Minule som vysielala s Hemendexom a tešila som sa, že môžem o 03:50 nadránom vstať a byť pred mikrofónom. Bežne si budíky presúvam, vtedy som vstala na prvý. V rádiu máme obmedzený korona-režim. Nosíme rúška, dezinfikujeme si stoly a počítače, máme medzi sebou metrový odstup. Ale o to srdečnejšie sa k sebe správame, nosíme do práce maškrty a pomáhame si.

Podľa viacerých informácii nie je veľmi bezpečné ani cestovanie. Žiješ v Bratislave alebo musíš pravidelne dochádzať?

Dochádzam, aj predtým som dochádzala. V Trnave som zostala a stiahla som sem aj svojich rodičov. Niekedy som do Bratislavy cestovala vlakom a autobusmi, aj keď mám auto. Vlaky ale často meškajú, stalo sa mi, že ak by som čakala na meškajúci vlak, nedorazím včas na nočnú. Tak som si sadla do auta a s malou dušičkou som sa vybrala so zapnutou navigáciou do Bratislavy.

Zapáčilo sa mi to, je to pohodlnejšie, môžem s priateľom zostať dlhšie doma, stihnem si vybaviť veci. A hlavne, keďže už nie som študent, cenovo ma to vychádza narovnako, nech cestujem čímkoľvek. A teraz v tejto situácii chodím autom všade, aby som sa vyhla ľuďom a bola zdravá.

Momentálne je už na verejnosti povinné nosiť rúško. Pred niekoľkými týždňami ešte takéto nariadenie neplatilo. Pozerali sa na teba ľudia divne preto, že si ho nosila?

Nepozerali sa na mňa divne, ale kolega, ktorý býva v Maďarsku, mi vravel, že keď tam bol v potravinách a mal na tvári rúško, tak sa mu nejaký dedko smial, že načo. Pred pár dňami som sa bola prejsť za priateľom do práce, samozrejme, že rúško som mala na tvári. Ale na dvoch rukách by som vedela spočítať tých, ktorí žiadnu ochranu tváre nemali. Je mi ľúto, že to niektorí podceňujú, je to nebezpečný vírus a mali by sme dávať pozor nielen na seba, ale aj na ostatných.

Myslíš si, že po skončení pandémie sa ľudia zmenia a uvedomia si, že majú viac času tráviť s rodinou a priateľmi?

Podľa mňa to s mnohými ľuďmi neurobí nič, nezmení ich to, neposunie, ani sa nad tým nezamyslia. Pretože ak teraz, keď sú zavedené potrebné opatrenia, ich nedodržiavajú, zľahčujú situáciu, zatĺkajú, že boli v zahraničí, tak s takýmto človekom to ani nehne.

Ale niektorí, ktorí sa dlhodobo so svojimi blízkymi nemôžu vidieť, stratili kvôli pandémii prácu alebo majú doma rodinu, ktorá patrí k najohrozenejšej skupine, tak tí spomalia, uvedomia si, aké je dôležité vážiť si zdravie, druhých aj seba. Tak sa držme, aby sme sa doma nezbláznili, „užime“ si prázdne cesty, slnečné prechádzky mimo civilizácie, nech sa v lete vidíme s úsmevom na tvári, ktorý už nebudeme skrývať pod rúškom.

Odporúčame aj rozhovor s Braňom Závodským z Rádia Expres, ktorý má reláciu Braňo Závodský Naživo.

Vysielate päťkrát do týždňa, vždy s iným hosťom. Ako sa pripravujete na jednotlivých respondentov?Čítam, počúvam a konzultujem všetko, čo sa dá.

Ako dlho trvá príprava na jedno vysielanie a ako vyzerá jeho tvorba?
Rozhodneme sa pre tému, pre hosťa, snažíme sa ho získať a keď ho získame, tak sa naňho pripravujeme.

A tieto rozhodnutia padajú okamžite po odvysielaní relácie?
Áno, čím skôr tým lepšie. Jedna relácia skončí a začína sa robiť na ďalšej. Je to robota, ktorá nemá začiatok ani koniec. Žiadne vysielanie nie je koncom, ale pokračovaním.

Neobávate sa upadnutia do stereotypu? Predsa len, každodenné vysielanie môže človeka po čase prestať baviť.
Je to práca a človek v sebe musí hľadať motiváciu, ako v nej ísť ďalej. Život je taký, že niekedy človeka aj sám posunie k tomu, aby našiel silu pokračovať. Pri tomto záleží aj na podmienkach, v akých robíte. Ja ich mám veľmi dobré, takže hľadanie tejto motivácie je pre mňa o to jednoduchšie. A napriek tomu, že sa proces opakuje a nie je každý deň nedeľa, každá jedna relácia musí byť dobrá. Načo by sme ich potom robili?

Koľko ľudí na programe pracuje?
V princípe dvaja, ja a šéfredaktor Peter Palovič. A nepriamo vlastne všetci, ktorí pracujú na spravodajstve.

Rádio Expres má predovšetkým zábavný charakter. Neobávali ste sa neúspechu relatívne vážnej relácie?
Tak ako hovoríte, vážnejší charakter asi spôsobí, že relácia nemá počúvanosť ako tie najpopulárnejšie programy. Záujem ľudí o spravodajstvo sa odvíja od toho, čo sa aktuálne deje. Na druhej strane, spravodajstvo je tu vždy. A toto nerobím kvôli úspechu. Či bol tento formát vhodný? Pre mňa určite. A či aj pre rádio? Nuž, to asi nie je celkom otázka pre mňa. Premýšľali sme aj nad inými formátmi, na tomto sme sa však zhodli. A vedeli sme, že ak to nebude fungovať, tak sa to jednoducho zruší. Ale asi to funguje, keďže vysielame už šiestu sezónu. A to ma veľmi teší.

Pri takom krátkom vysielacom čase sa nie vždy podarí k poslucháčovi dostať všetky dôležité myšlienky. Nechceli ste minutáž rozšíriť?
Rádio Expres má programovú štruktúru, v ktorej sme dostali vysielací čas a ja som za to rád. Možno sa to niekomu zdá krátke, ale ak si našu reláciu porovnáte s takou, v ktorej je viac hostí, zistíte, že čistý čas hosťa je porovnateľný. Otázkou je, či by dlhšiu reláciu bol skutočne poslucháč ochotný počúvať. Navyše, nikdy nepoložíte všetky otázky, v rozhovore sa nedá obsiahnuť všetko. A aby ten čas neuplynul zbytočne, je dôležité rozhodnúť sa, na čo klásť dôraz. V tomto je to pre mňa zároveň veľká výzva.

V živom vysielaní často prichádzate do kontaktu s politikmi. Bol na vás z ich strany niekedy vyvíjaný tlak?
Stáva sa všeličo, ale je to niečo, čo si nemôžem pripúšťať a nemôžem nad tým premýšľať. Snažím sa robiť svoju prácu dobre a čestne. Ak má niekto s mojou prácou problém, tak má právo nesúhlasiť, ja to však nemám ako riešiť. Každý chce vyzerať dobre, byť v čo najlepšom svetle a ak sa to týka politikov, tak aj obstáť v rozhovore čo najlepšie pred svojimi voličmi.

Takže nikdy žiadne vyhrážky ani nič podobné?
Nie, nikto sa mi nevyhrážal.

Pozvania politikov od vás, až na jeden značne medializovaný prípad, bývajú prijímané…
Aký prípad máte na mysli?

Predvolebné duely z posledných parlamentných volieb, keď premiér odmietol prísť do duelu s Igorom Matovičom.
Bolo to jeho slobodné rozhodnutie. V rámci nášho volebného vysielania, v tzv. volebných dueloch, sme vyžrebovali dvojice politikov v prítomnosti notára tak, aby všetko bolo spravodlivé a aby sme so zložením duelov nemohli manipulovať a nijako ich meniť. Žreb dal dokopy Igora Matoviča a Róberta Fica a ten sa rozhodol neprísť. Je mi to, samozrejme, ľúto, ale viac som s tým urobiť nemohol.

Napriek tomu sa dnes (na rozdiel od mnohých iných komerčných médií) môžete pochváliť jeho pravidelnou prítomnosťou.
A som za to rád. Nie vždy to pozývanie vychádza podľa našich predstáv a nie vždy hosť pozvanie prijme. Snažím sa však nájsť iný termín, aj ja predsa rešpektujem, že môžu existovať aj objektívne dôvody, pre ktoré hosť nemôže prísť. Ak nie sú, upozorním na to.

Mnohokrát sa stalo, že hosť sa vyhýbal odpovedať na otázku, ktorú ste položili. Kedy pre vás nastáva moment, keď vašu snahu definitívne vzdávate?
Nemá to šablónu, záleží na hosťovi, situácii. Nemám v scenári napísané: „Spýtaj sa trikrát a ak neodpovie, choď ďalej.“ Navyše, jedna otázka sa dá položiť viacerými spôsobmi. Nemôžete niekoho prinútiť hovoriť. A mňa to môže opäť len mrzieť a môžem len využiť všetky dostupné prostriedky, aby som rozhovor posunul ďalej. Keď hosť neodpovedá, ľudia to počujú.

Sú záznamy relácie formou videa na Youtube snahou o prepájanie s najmodernejšími médiami?
Z môjho pohľadu nie. Video k takýmto rozhovorom patrí, nič konkrétne sa tým nesleduje. Ak rozhovor v éteri odznie, je výborné mať z neho záznam, aby ho človek, ktorý ho nestihol alebo ho chce počuť znovu, mohol niekde nájsť. Rozdiel je snáď len v tom, že vizuálne vnímanie človeka o ňom môže napovedať ešte viac.

Pozícia novinárov a ich povesť je naštrbená a pre mnohých ide o akúsi “podradnú” profesiu…
A vidíte, odbory masmediálnej komunikácie a žurnalistiky sú plné študentov. To je výborné a teším sa z toho.

Ako v tomto kontexte vnímate kritické výroky politikov na prácu žurnalistov na Slovensku?
Nevnímam to nijako. Novinár nevstupuje do deja, je ten, kto informáciu prináša, nemení ju a nevstupuje do jej tvorby. Novinár nie je niekto, s kým môžete o faktoch, ktoré prináša, diskutovať. A urážky na novinárov ani nemôžem brať osobne. Už len preto, že ako novinár s politikmi z osobného hľadiska nevstupujem do konfliktu a nevymieňam si s nimi názory. Zastupujem poslucháčov a nie samého seba, takže takéto výroky ma nemôžu vyrušovať. Môžeme sa baviť o tom, či je to vulgárne a hnusné. Samozrejme že je! Rovnako, ako je nechutné urážanie kohokoľvek, nemusí to ani súvisieť s politikou. Navyše, človek s kritickým myslením vie, že útok na novinára je pravdepodobne súčasťou stratégie, marketingu. Robím si svoju prácu bez ohľadu na to, či niekto o niekom povie, že je špinavá prostitútka alebo záchodový pavúk. Práca novinára sa nedá skryť, všetko čo vytvoril si predsa môžete pozrieť či prečítať. Výsledok jeho práce musia posudzovať čitatelia.

Začínali ste v televizii TA3. Sledujete jej vývoj aj naďalej?
Sledujem všetko, čo sa deje okolo.

A čo RTVS? Váš vtedajší odchod zo spravodajstva STV prišiel po zmenách vo vedení…
Prišiel kvôli otvoreným politickým tlakom vtedajšej SNS.

A ako sa na aktuálne dianie pozeráte teraz? Znovu cítiť tlak, dokonca z tej istej strany.
Vždy je zlé, keď sa politici snažia ovplyvňovať alebo zasahovať do spravodajstva akejkoľvek redakcie. Pokiaľ sa to špeciálne týka verejnoprávnej televízie, je to ešte háklivejšie. Je to predsa inštitúcia, ktorú si platíme všetci cez koncesionárske poplatky, a ktorá patrí ľuďom tejto krajiny. RTVS nemôže vlastniť konkrétna osoba, nech už je to predseda vlády, predseda parlamentu alebo ktokoľvek iný.

Neláka vás návrat do televízie?
Teraz nie. Takáto ponuka neprišla a ani nad tým nepremýšľam. Mám skutočne dobrú a slušnú prácu a ľudí, pre ktorých pracujem, si veľmi vážim. V doterajšej kariére som sa nikdy nestretol s firmou, ktorá by bola taká komplexná a profesionálna, ako je Rádio Expres. Nevidím dôvod prečo to meniť.

Máte medzi novinármi svoj vzor? Koho práca z radov novinárov vás osobne najviac zaujíma?
Nemyslím si, že môžem hovoriť o nejakom vzore. Určite však môžem hovoriť o mnohých ľuďoch, ktorých si za ich novinársku prácu vážim a rešpektujem ich. A nemusíme ísť do zahraničia, stačí ostať na Slovensku. Aj tu sú ľudia, od ktorých som sa veľa naučil. Aj keď ma mrzí, že najprv Československo a teraz aj obidve republiky, Slovensko a Česko, sa dlhé roky vyhrabávame z tých sračiek, ktoré sme tu zažili „za totáča“. Naprieč všetkými sektormi tu akoby chýba jedna generácia ľudí. V mojich začiatkoch sme to zažívali tiež. Aj tu boli novinári v strednom veku, ktorí boli fajn a neboli skompromitovaní bývalým alebo súčasným režimom, ale bolo ich skutočne málo. A dnes? Podľa mňa je tu dosť novinárov, od ktorých sa oplatí učiť, čítať ich alebo počúvať. Ľudia z Trendu, N-ka, SME-čka, .týždňa či Aktualít.

Ako vnímate vstupy veľkých investorov s politickým pozadím do médií u nás alebo v susednej Českej republike?
Je to škoda, ale tak to je. Tým novinárom však s príchodom nových majiteľov neodpadli ruky a mnohí z nich napriek tomu robia kvalitnú robotu.

Ak by do média, v ktorom pracujete vstúpil podobný investor, zvažovali by ste odchod?
Našťastie nad tým teraz nemusím rozmýšľať. Pri vstupoch oligarchov do médií novinári odchádzajú inam. Napriek tomu v pôvodných redakciách sú stále takí, ktorým dôverujem. Akurát to majú ťažšie, pretože musia dennodenne dokazovať svoju nezávislosť.

Dennodenne prijímate veľké množstvo informácií. Ktoré zdroje považujete za najdôveryhodnejšie, a po ktorých vy sám siahnete najčastejšie?
Čítam všetko čo sa dá. A zásadne nečítam žiadne konšpiračné weby ani nič podobné. Hoci si viem predstaviť, o čom a ako píšu. Pozornosť venujem skutočne overeným zdrojom, o ktorých kvalite som sa počas rokov mnohokrát presvedčil. A potom sa radím aj s dôveryhodnými ľuďmi, ktorí mi povedia svoj pohľad na vec, prípadne ma navedú ďalej. To sú pre mňa hlavné zdroje.

Keď už ste spomenuli konšpiračné weby, ako vnímate informačnú vojnu a vplyv proruskej propagandy v našom regióne?
Katastrofa. Je to dôkaz toho, že ľuďom stačí len “tá ich pravda”. A to ma mrzí, lebo ak je problém naozaj vážny a široký, tak nad ním treba veľmi vážne a veľmi zoširoka premýšľať. A k tomu vám nestačí len jeden pohľad na vec, pri ktorom zotrváte. Ja radím sledovať čo najviac príspevkov k danej téme, aj to, kto ich publikuje, kto je pod článkami podpísaný. A overovať zdroje. Nie všetko, čo znie fantasticky, predsa musí byť pravda. Nič nie je zadarmo. V dnešnej dobe už ani informácia, práve naopak, keďže “akobyzdrojov” sú tisíce. Je zložitejšie nájsť pravdu, ale určite nie nemožné. Som však presvedčený, že pri troche snahy sa každý môže dopracovať k pravdivej informácii. Mnohí ľudia túto dobu nazývajú postfaktuálnou a aj ja mám podobný pocit.

Mali by mať ľudia, ktorí takéto konšpiračné teórie šíria, priestor v tradičných médiách? Je lepšie ich konfrontovať s pravdivosťou klamstiev a poloprávd, ktoré šíria alebo im netreba venovať nijakú pozornosť?
Úplne otvorene priznávam, že sám presne neviem, ako k týmto veciam pristupovať. Otázka znie, či sa napríklad dá konfrontovať s človekom, ktorý je o niečom presvedčený a žiadne argumenty neprijíma. Napríklad, prečo s niekým argumentovať o tom, či Slovensko poslalo do plynu 70 000 vlastných občanov? Že boli títo ľudia tupo a sprosto zavraždení? Mám ako moderátor takejto relácie o tomto s niekým polemizovať? Potom môžeme polemizovať aj o tom či tento svet skutočne existuje, či sa nesnívame veľkému obrovi. Toto sa proste nemôže diať. Treba oživiť kritické myslenie. Lebo napriek mnohým útokom zo strany politikov či športovcov, ktoré z médií robia nejakú zvláštnu veľmoc, sa podľa mňa normálnym správam stále veriť dá.

Existuje niekto, koho by ste ešte v relácii chceli privítať? Nejaký vysnívaný hosť?
Fúha. Ľutujem, že som v štúdiu nikdy nemal pána Satinského. Aj keď sme k tomu boli blízko. Mal som však tú česť stretnúť sa u mňa v relácii s pánom Lasicom a vždy to bol zážitok. Sme však spravodajstvo a naše sny a túžby musíme odhodiť. To čo robíme, nerobíme preto, aby sme si robili radosť alebo z toho mali výhody. Práve naopak, naša práca nás v tomto obmedzuje. Musíme byť ľudia, ktorí sú nenápadní, nie sú trblietavé celebrity. To, čo pre nás má byť nápadné je informácia, ktorú dávame von. Možno by si niekto povedal, že robiť túto prácu je pekné práve preto, že sa môžeme stretnúť so zaujímavými ľuďmi, ale je to presne naopak. Na tejto práci je najkrajšia práve tá odosobnenosť.

Je aj niekto, koho by ste už v relácii nikdy nechceli?
Hm… Asi nikto.

Zaslúžia si teda mediálny priestor aj ľudia ako Marián Kotleba?
Je to zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. O jeho aktivitách aj aktivitách jeho strany správy informujú.

Branislav Závodský (39) je rozhlasový moderátor. V Rádiu Expres hostí každý pracovný deň respondenta v spravodajskej relácii Braňo Závodský Naživo, ktorá funguje od roku 2010. V minulosti pôsobil v niekoľkých médiách, napríklad v spravodajstve televízie TA3, Slovenskej televízie, v ktorej okrem iného moderoval politickú diskusiu O 5 minút 12, či v časopise .týždeň. Je ženatý a má dve dcéry.

Autor: Ján Janočko
Foto: Pavel Bielik

Martin Fenčák, Rádio Expres

1. Rozhodujúci je talent a osobnosť – jedinečnosť uchádzača. Samozrejme zavážia skúsenosti a referencie. Veľmi dôležitý je aj tímový duch a nadšenie pre vec.
2. Praktické skúsenosti a pracovné výsledky, ktoré je potrebné získať už počas štúdia. Prezentácia doterajšej práce atraktívnou formou a vedieť pomenovať vlastné úspechy – projekty, na ktoré som pyšný. Presná predstava o tom, kde chcem pracovať a čo chcem robiť. Jasná odpoveď na otázku, v čom si myslím, že som lepší ako všetci ostatní, ktorí sa uchádzajú o toto konkrétne pracovné miesto. Mentálne nastavenie, že najprv musím ukázať, čo dokážem a až potom môžem mať finančné požiadavky. Neriešiť možnosť budúceho kariérneho rastu, ale sústrediť sa na aktuálny výkon.
3. Pracovať. Makať po večeroch a cez víkendy. Vybudovať si pozíciu vo firme už počas štúdia. Neriešiť peniaze, získať skúsenosti.

Nicole Slašťanová, Nový Čas

1. Zamestnancov vyberáme predovšetkým podľa definovania našich interných potrieb. Vždy hľadáme takých, s ktorými dlhodobo v našom tíme počítame. Keďže sa trh a charakter dnešných médií dynamicky mení, zameriavame sa na uchádzačov, ktorí spĺňajú súčasné potreby, ale vidíme v nich aj potenciál pre nové produkty a projekty, ktoré pripravujeme. Hľadáme predovšetkým žurnalistický talent, pod ktorým myslíme schopnosť rozoznávať dôležitosť tém, hľadanie pravých motívov a príčin, ich výstižné písomné aj ústne formulovanie, prehľad v spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote, zameriavanie sa na cieľ a čo najlepší výsledok, vytrvalosť, učenie sa z chýb, tímovosť, zvládanie pracovnej záťaže, túžbu pracovať v dynamicky meniacom sa prostredí…to všetko v kombinácii s vnútorným presvedčením, že byť dobrým novinárom je to, čo chcem naozaj robiť –  to je ten základ, ktorý hľadáme.
2. U každého absolventa vítame, ak má za sebou prax, skúsenosť s firemným prostredím, nech už je to akákoľvek odpracovaná brigádnicka pozícia. Ako som už spomenula vyššie, dôležité je chcenie, ak vidíme, že daný absolvent vie, čo chce, všetci okolo sme mu ochotní pomôcť, aby sa čo najskôr zžil s našim pracovným rytmom. Čo chýba? U niektorých absolventov nám chýbajú technické zručnosti, práca s Excelom, komunikatívna znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka a bezprostredná zvedavosť.
3. Prepájať štúdium a prax je najideálnejšia forma ako sa komplexne rozvíjať ďalej, hľadať sa, zisťovať, čo chcem a čo nechcem robiť, za akých podmienok, aké mám očakávania, aký typ nadriadeného a pracovného tímu mi sedí. Tiež som študovala vysokú školu a štúdium bolo niekedy nutné vypĺňanie času…ale stále trvám a odporúčam študentom učiť sa, poznávať, pýtať sa a hľadať odpovede v praxi, zúčastňovať sa diskusií, konferencií, hľadať podnety a inšpiráciu.

Petra Sládok, RTVS

1. RTVS má, tak ako každá firma, rozvojovú stratégiu, vyhľadáva celé portfólio spolupracovníkov – skúsených a zručných ľudí z mediálneho sektoru, mladé dravé ambiciózne talenty ako aj zodpovedných profesionálov v každej pracovnej oblasti. Ak nás niekto osloví, snažíme sa zhodnotiť možný prínos pre RTVS a samozrejme sme schopní prispôsobiť pozíciu kandidátovi. Vo všeobecnosti preferujeme kandidátov, ktorí sú tímoví hráči, majú pozitívne myslenie, sú tvoriví, iniciatívni a otvorení zmenám.
2. Vlastná iniciatíva učiť sa aj rozvíjať mimo študijného plánu. Možností získať prax v médiách je málo. Aj my v RTVS vieme poskytnúť stáž len obmedzenému počtu študentov. O to viac nás zaujmú vo výberovom procese študenti, ktorí pracujú na sebe aj mimo školy, sami si príležitosti na rozvoj vyhľadávajú a vytvárajú. Obohatení o takúto skúsenosť prídu k nám na pohovor so širším prehľadom a silnou pridanou hodnotu oproti ostatným protikandidátom – absolventom.
3. Nebojte sa akýchkoľvek pracovných výziev počas školy. Buďte otvorení aj pomocným, asistentským prácam, počas ktorých aspoň uvidíte ako nejaký proces prebieha. Využite online svet vo svoj prospech. Zakladajte vlastné stránky, blogujte, prezentujte svoju tvorbu na sociálnych sieťach. Niečo sa vám nepáči? Poukážte na to. Máte potrebu niečo zmeniť? Hľadajte riešenie a skúste to zmeniť. Realizujte sa, napr. aj ako dobrovoľníci. Spoznávajte zaujímavých a úspešných ľudí, počúvajte ich a učte sa od nich. Navštevujte coworkingové centrá, konferencie, workshopy, majte oči otvorené. Každá skúsenosť, ktorú teraz možno považujete za nedôležitú, sa vám neskôr vráti.