Keď mi v mysli skrsol tento nápad, myslela som si, že to bude rýchlo realizované a napísané. Cieľom bolo dať šancu Tindru a trom mužom zo sveta dating apps. Dohodnúť sa na stretnutí s opačným pohlavím však bolo zložitejšie ako s akýmkoľvek respondentom.

Pracovať na reportáži som začala ešte pred skúškami, keď som namiesto učenia začala swipovať na Tindri a vyhovárala sa, že predsa robím zadanie do školy. Časom som si písala s tromi adeptmi, ktorí by ma nemuseli na prvom stretnutí pripraviť o obličku.

Prvé (ne)stretnutie

Na moje nešťastie študoval jeden z nich na rovnakej fakulte. Písali sme si asi tak týždeň a chlapec vyzeral byť celkom fajn. Dohodli sme sa na stretnutí v Bratislave a na návšteve galérie. Bola som nadšená, že to ide celkom jednoducho a ešte viac z toho, že je niekto ochotný zavítať so mnou do kultúrnej inštitúcie.

Samozrejme, že to tak pekne nedopadlo. Deň pred stretnutím som dostala správu, že na stretnutie nemôže doraziť, lebo sa mu zmenili plány. Jasné, je to pochopiteľné. Náhradné stretnutie navrhol na iný deň po skúške. Súhlasila som. Toto stretnutie sa však dodnes nekonalo, keďže mladík sa rozhodol vypariť z konverzácie bez vysvetlenia.

Zmena plánov

Medzitým som však udržiavala aj iné písomné kontakty. Zrazu môj týždeň vyzeral tak, že s jedným sa stretnem vo štvrtok, s ďalším mám ísť von v sobotu. Bolo to hrozné a vzrušujúce zároveň. Jedno stretnutie sa však uskutočnilo a sama som tomu neverila. Mladík sa zastavil v Trnave, kde sme uskutočnili prechádzku po parku a intenzívne sedenie na lavičke. Mali sme bežnú konverzáciu, kde sme sa samozrejme chceli bližšie spoznať. Stretnutie dopadlo v dobrom podtóne a rozlúčili sme sa objatím. Ten istý večer mi prišla správa, že by sa rád stretol znovu.

Mňa však čakalo ďalšie sobotňajšie stretnutie. A na moje a vaše prekvapenie, tiež bolo zrušené. Neviem, či opačné pohlavie nepozná vynález nazývaný kalendár, alebo ho dokáže zmohnúť tzv. soplík. V tom momente sa mi to už vôbec nezdalo vtipné. Naplánovaný sme mali piknik pri Dunaji, čo znelo zaujímavo. Sobotu som však strávila medzi štyrmi stenami na internáte.

Prekliate plány

Chlapec zo stretnutia, ktoré naozaj aj bolo, však nezaháľal, a tak sme sa dohodli na ďalšom. Naším plánom bolo ísť venčiť psíkov do Slobody zvierat. Všetko bolo dohodnuté, mala som vystúpiť na zastávke Bratislava-Vinohrady a vyskúšať jeho skúter alebo auto. Stačilo len dopraviť sa na miesto.

Komplikácie nastali, keď som pre meškanie MHD nestihla vlak. Bola som rozhodená, ale našťastie spoje medzi Trnavou a Bratislavou sú častejšie ako trnavská hromadná doprava. Počkala som 20 minút na ďalší vlak. Keď som ho konečne videla, mala som dobrý pocit, že konečne ide všetko podľa plánu. 

Našla som si jedno voľné miesto a pripravovala sa psychicky na stretnutie. Hudbu zo slúchadiel však prerušilo hlásenie sprievodcu. Vlak bude meškať asi pätnásť minút. To si niekto zo mňa robí srandu. Pätnásť minút sa však dá prežiť, mohlo by to byť aj horšie. A práve že aj bolo – z pätnástich minút bolo zrazu 30 a z 30 bolo 50. V tomto okamihu to moje nervy nezvládali, hlavne preto, že sme nemali ako stihnúť čas vyhradený v útulku na venčenie. Z vlaku som napokon vystúpila a večer strávila pozeraním hokeja.

Po tejto skúsenosti som fakt už začala veriť, že túto reportáž nikdy nenapíšem a že je naozaj prekliata. S mladíkom, s ktorým som mala ísť na piknik, sme zistili, že obaja radi hráme bedminton. A tak sme sa zhodli, že zahrať si jednu partičku by mohla byť zábava. Začal mi písať, kedy mi končí skúška, aby mohol objednať kurt.

Nečakala som, že to berieme až takto vážne, ale bola som rada, že aspoň to bude nejaké adrenalínové stretnutie. O pár hodín som však obdržala správu, že zajtrajšie stretnutie nebude, keďže robí až do večera. V ten moment som už nerozumela ničomu.

Posledná kvapka

Samozrejme, že som nezabudla aj na tretí kontakt. S mladíkom som začala konverzáciu o futbale, keďže som na profile videla, že ho má rád. To, že ja futbal nenávidím a príde mi neskutočne nudný, som opomenula. Deň pred stretnutím mi napísal, že sa môžeme stretnúť pri Eurovei a že má vymyslený plán.

Prekvapujúcim plánom bola prechádzka popri Dunaji, predieranie sa cez davy turistov a ďalšie intenzívne sedenie na lavičke. Toto stretnutie sa už začalo zaujímavo, keď sa mi chlapec sťažoval na svojho spolubývajúceho. Keď som sa opýtala, prečo je taký zlý, odpoveď bola: „Je východniar“. Pre niekoho, kto pochádza z východu, som sa nad tým pousmiala a brala to s nadhľadom. 

Konverzácia sa však pohybovala na plytkej úrovni a jediné, o čom sme vedeli zaryto diskutovať, boli tohtoročné majstrovstvá sveta v hokeji. Od Dunaja sme sa presunuli na zelenú strechu obchodného centra. Užili sme si ďalšie sedenie na lavičke a konverzácie o našich záujmoch. Tam sa aj naše stretnutie skončilo a odchádzala som s pocitom, že sa už nikdy neuvidíme. A určite to bolo takto vnímané z oboch strán. Toto stretnutie sa našťastie zrealizovalo, ale bolo mojou poslednou kvapkou.

Všetko je tak ako má byť. Alebo aj nie?

Neviem, čo mi mali tieto stretnutia ukázať, ale rozhodla som sa, že sa začnem sústrediť radšej sama na seba. Swipovanie na Tindri vymením za lepšie spoznanie samej seba. Celkový výsledok tohto experimentu nedávam za vinu len online zoznamke a opačnému pohlaviu. Som však rada, že som tomu dala šancu a presvedčila sa, že hľadanie niekoho na dating apps je zložitejšie ako chytanie Pokémonov.

Môže sa nám javiť, že s nástupom internetu sa mladým ľuďom nechce púšťať do randenia. Reč je najmä o Generácii Z, ktorá sa nazýva aj i-Generácia. Kedy presne sa začala formovať, nie je jednoznačné. Vo väčšine prípadoch sa však uvádza, že ide o ľudí, ktorí sa narodili v rokoch 1997 až 2012.

Britský onlinový portál Telegraph uvádza, že podľa knihy, ktorej autorkou je Jean Twenge, profesorka psychológie na Univerzite v San Diegu, u Generácie Z klesá záujem o randenie i vzťahy. Podľa jej slov mladí ľudia randia v súčasnosti menej ako ich predchodcovia  ̶  mileniáli. New York Times uverejnil v roku 2019 článok, ktorý uvádza, že naopak práve mileniáli randia menej ako predošlé generácie. S ústupom randenia súvisí aj fakt, že majú menej sexu. V roku 2017 vznikla štúdia, ktorá potvrdzuje, že sú dvakrát menej sexuálne aktívni.

Nezáväzný sex môže rýchlo stratiť svoj význam

Kritici tvrdia, že digitálna saturácia urobila z amerických mileniálov ľudí, ktorí sú viac sociálne izolovaní a kvôli tomu majú aj menej sexuálneho kontaktu. Ak aj majú sex, zväčša ho vnímajú len ako nezáväzný a jednorázový, poprípade majú priateľov alebo priateľky s „výhodami“. Do klasického randenia sa však nehrnú.

Na otázku, či ľudia v súčasnosti považujú jednorázový sex za rande, odpovedala psychologička Gabriela Ruttmarová: „Momentálne nemám k dispozícií výskumy, ktoré by sa zaoberali tým, ako dnes ľudia rande definujú.“  Z jej psychologickej praxe však usudzuje, že rozdiel medzi obidvoma aktivitami ľudia stále vnímajú. Rovnako dodáva, že sex, ktorý je oboma stranami vnímaný ako nezáväzný, stráca veľmi rýchlo svoj význam. Gabriela Ruttmarová zastáva názor, že takýto sexuálny styk neuspokojuje ľudskú potrebu osobného zdieľania vlastného života s niekým, kto nám je blízky.

Podľa amerických výskumov je zrejmé, že mladí ľudia sa vyhýbajú fyzickému spoznávaniu viac, ako generácia ich rodičov v 80. rokoch minulého storočia. Psychologička tvrdí, že dnešní mladí ľudia oplývajú mnohými možnosťami a teda sa aj ich priority menia. „Zoznamovanie s možnými partnermi medzi ne nepatrí do takej miery, ako tomu bolo v minulosti,“ uvádza.

Novodobé ženy sú odvážnejšie a ich správanie vo vzťahoch je istým spôsobom emancipované.

Podľa slov pani Ruttmarovej, nástup internetu zmenil mnoho vecí. Tvrdí, že možnosť nadväzovať  kontakty z bezpečia vlastnej izby poskytuje nové možnosti, avšak online zoznamovanie umožňuje priestor na skresľovanie skutočnosti. „Na online zoznamkách nepoznávame človeka takého, aký je, ale máme možnosť vidieť len to, ako sa on sám prezentuje,“ upozorňuje Gabriela Ruttmarová.

Randenie bývalo v minulosti iskrivou formou interakcie

Súčasná hektická doba nehrá randeniu do kariet. Mnoho mladých ľudí pokladá zoznamovanie s ľuďmi za stratu času. Existuje mnoho možností, ktorých činnosťou môžeme stráviť celé dni a chodenie na rande nevyzerá byť ich súčasťou. Gabriela Ruttmarová vysvetľuje, prečo to tak je: „Veľa vecí v ľudskom správaní má podobu istého ekonomického vyhodnotenia situácie, a teda či cena, ktorú musíme vynaložiť, nám stojí za možný zisk. Tu zohráva úlohu aj to, aký význam prikladáme tomuto zisku.“

Tiež dodáva, že randenie bolo u mladých ľudí kedysi zábavou a iskrivou formou interakcie. Išlo o spôsob spoznávania nových ľudí, pri ktorých sa nám mohol naskytnúť číry pocit s motýľmi v bruchu. Psychologička tvrdí, že tieto skúsenosti majú stále nenahraditeľnú úlohu i v dnešných časoch. „Je však možné, že v terajšej dobe majú mladí iné priority,“ dodáva.

To, či sa klasické randenie sprevádzané dlhými prechádzkami, letmými dotykmi a rozhovormi o vážnych i malicherných témach vráti medzi obľúbené aktivity ľudí, nevieme s istotou povedať. Základná potreba človeka, ako sociálnej bytosti, sa s technológiami nemení. Formovať sa podľa psychologičky Gabriely Ruttmarovej môžu spôsoby, akými tieto potreby budeme uspokojovať. „Nedá sa predpokladať, že sa vrátime do minulosti. Je dobré využívať vymoženosti, ktoré máme,“ uzatvára.

Mnohí Slováci tvrdia, že na skutočnom rande ešte neboli

Aká je skutočnosť u Slovákov? Redakcia Atteliéru vytvorila anketu, v ktorej sme sa pýtali na súčasnú situáciu s randením. Zaujímalo nás, či ľudia chodievajú na rande a ak nie, aké sú ich dôvody. Do ankety sa zapojilo 400 respondentov a najvyššie percento odpovedí sme zaznamenali od ľudí, ktorí mali od 20 do 25 rokov. Cieľom bolo zistiť, či je skutočne pravda, že sa randenie v našich končinách nenosí. Až 55 % opýtaných tvrdí, že v prípade, že sú momentálne slobodní, chodievajú na rande. 34,75 % ľudí odpovedalo, že na rande nechodí a 10,25 % respondentov odpovedalo, že nevie.

Najviac frekventovaným dôvodom, prečo ľudia nechodia na rande, bola odpoveď, že ich nikto doteraz nepozval. Opakovali sa aj odpovede, že sú hanbliví, nepovažujú sa za dostatočne pekných na to, aby ich niekto na rande pozval, nemajú dostatok času, ale aj také, že chodenie s niekým von ako na kávu či večeru, nepovažujú za rande. Mnoho ľudí tiež odpovedalo, že nikdy na skutočnom rande ani nebolo.

Až 60,24 % mužov súhlasí s tvrdením, že by mal muž pozvať ženu na rande ako prvý.  Zároveň 76,20 % žien čaká, kým sa ich muži opýtajú, či s nimi pôjdu na rande. Naopak, 16,57 % opýtaných nemá problém zavolať muža von a viac ako 7 % odpovedalo, že nevie. Na tento fakt reaguje aj psychologička Gabriela Ruttmarová: „Novodobé ženy sú odvážnejšie a ich správanie vo vzťahoch je istým spôsobom emancipované.“

Slováci najčastejšie nadväzujú nové kontakty prostredníctvom známych. Dôkazom toho je 65,5 % opýtaných, ktorí odpovedali, že najčastejšie sa zoznamujú cez spoločných priateľov. Len 12 % prezradilo, že na spoznávanie nových ľudí využíva online zoznamky.