Celkovo sa rozlišujú tri druhy právnych zväzkov homosexuálnych párov. Prvým je manželstvo, v ktorom sú stanovené rovnaké práva a povinnosti ako pri heterosexuálnom manželstve. Ďalej je to registrované partnerstvo, v ktorom sú práva a povinnosti pre homosexuálov špecificky upravené, no v každej krajine sa líšia. Posledným typom je neregistrované spolužitie, v ktorom práva a povinnosti vznikajú automaticky po určitom čase spolužitia.

V súčasnosti povoľuje registrované partnerstvá 27 krajín sveta, z ktorých sa 17 krajín nachádza v Európe. Ako prvé na svete ich pripustilo ešte v minulom storočí Dánsko, a to v roku 1989. Každá krajina však má rozličné regulácie, ktoré akceptujú registrované partnerstvá. Napriek tomu je každý členský štát Európskej únie povinný umožniť obom partnerom vstup do krajiny a pobyt v nej. Odhliadnuc od Európy, zaujímavým príkladom je Izrael. Tam sú registrované partnerstvá, ktoré boli uzatvorené v inom štáte, uznané, pričom samotný štát tento zväzok neumožňuje.

Od roku 2006 je uzatvorenie registrovaného partnerstva legálne aj u našich susedov v Česku. Štatistika z roku 2012, ktorú zrealizovali matričné úrady, dokazuje, že zväzky opačného pohlavia sú trvácnejšie ako heterosexuálne partnerstvá. Rozvodovosť sa pohybuje na polovičnej úrovni na rozdiel od heterosexuálov.

Na Slovensku predložila návrh zákona o legalizácii zväzku rovnakého pohlavia strana SaS v roku 2008. Najmä pre striktný odpor, ktorý prúdil zo strán KDH a SNS, sa do programového vyhlásenia vlády ani nedostal. Slovensko je spolu s Bulharskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Rumunskom jednou zo šiestich krajín Európy, v ktorých tento zväzok nie je povolený.

Homosexuáli v histórii

Prvé záznamy o homosexualite pochádzajú už z Mezopotámie a objavili sa v Epose o Gilgamešovi. V starovekom Grécku a Ríme bola homosexualita úplne bežná. Bola dokonca bežnejšia ako heterosexuálny vzťah.

V 4. storočí po Kristovi boli s príchodom kresťanstva homosexuálne partnerstvá zakázané. V minulosti sa ľudia pokúšali o nápravu homosexuality rôznymi nehumánnymi metódami, ako napríklad sťatím hlavy, kastráciou či upálením. Boli však aj pokusy o ,,navrátenie“ do heterosexuálneho stavu, a to najmä lobotómiou, hypnózou, kastráciou či dokonca transplantáciou semenníkov. V nacistických táboroch označovali homosexuálov ružovým trojuholníkom a často sa stávali obeťami lekárskych experimentov.

Až v roku 1990 vyškrtla organizácia WHO homosexualitu z duševných chorôb

Vzťah medzi ženou a ženou je ilegálny v 45 krajinách sveta. Homosexuálny vzťah medzi dvoma mužmi je zakázaný v 72 štátoch. Trest smrti za homosexualitu môžu dostať ľudia v deviatich z nich.

Tradičnú dúhovú vlajku si spájame práve s LGBTIQ komunitou. Viete, čo v skutočnosti symbolizuje? Navrhol ju umelec Gilbert Baker ako symbol ku Gay Pride, hrdému pochodu homosexuálnych mužov.

Pôvodne mala osem pruhov, ktoré sa interpretujú nasledovne: ružový pruh nesie pojem sexualita, červený pruh znamená život, oranžový uzdravenie, žltým pruhom je znázornené takzvané slnečné žiarenie, zelený pruh je znakom prírody, bledomodrý označuje umenie, tmavomodrý pruh značí vyrovnanosť a harmóniu a posledný tmavofialový nesie duchovný význam.

1) Na Slovensku je takmer 50% rozvodov a tretina detí je nemanželských.. Čo chcú vlastne náboženské skupiny podporovať, keď je tradičných rodín u nás je v podstate menej ako polovica?

Oni tvrdia, že ak sa im podarí dosiahnuť povznesenie tejto ideálnej formy na ústavnú a zabránia všetkým ostatným formám, tak tým dosiahnu pozitívnu zmenu v ľuďoch, aby inklinovali k ideálu. Pritom vedia, že je to blbosť, a že je to založené čisto na nenávisti voči iným sexuálnym orientáciám a rodovej identite. Veľmi dobre poznajú všetky štatistiky, len celý problém je v tom, že na Slovensku neexistuje dostatočne hlboká diskusia na túto tému. Hlboká natoľko, že by mala svoje publikum a ľudí, ktorých by to do hĺbky zaujímalo, a preto to vždy kĺže po povrchu. V hodinovom priestore, ktorý ti médiá dajú, môžeš povedať tisíc vecí a cirkev presne vie, čo má robiť. Má svojich päť bodíkov a týchto päť bodíkov opakuje stále dookola. A tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Poznajú všetky argumenty aj protiargumenty, lebo to majú všetko naštudované. Ale strategicky vedia, že musia hovoriť stále dookola to, čo hovoria. Pri slovenskom obyvateľstve, ktoré kupovalo Mečiara a teraz kupuje Fica, je to výhodná stratégia.

… zdá sa, že cieľ povzniesť manželstvo ako ideálnu formu na ústavnú a zabrániť tak ostatným formám + dosiahnutie zmeny v ľuďoch, nevyšiel. Homosexuáli sa nepreorientovali na heterosexuálov a nezmenili svoje myslenie a tiež aj tradičnú rodinu trápia stále tie isté problémy ako alkoholizmus, gamblerstvo, drogy, domáce násilie, rozvody.. nepokračujem.

2) Aj keby boli homosexuálne partnerstvá uzákonené, tak cirkev má množstvo možností na to, aby vykonávala medzi svojimi istú prevenciu minimálne cez kázne a výchovu. Kresťanstvo je predsa o slobodnej vôli, tak prečo si nemôžeme vybrať?

Ale oni toto všetko vedia. Aj to, že v iných štátoch to funguje inak. No im ide o to, že im tu niečo funguje, že majú nejaké vzťahy a legitímne záujmy, ktoré majú aj finančné či ekonomické skupiny.

Čo by to cirkvi ekonomicky dalo, keby sa registrované partnerstvá neschválili?

V prvom rade cirkev vlastní veľmi veľa pozemkov a majetkov, ktoré sú sporné či už boli nadobudnuté počas Slovenského štátu, alebo reštituované v rôznych obdobiach. Druhá vec je, že sa snažia zabrániť odluke cirkvi od štátu, lebo ešte len vtedy by sa ukázalo, kto má najväčšiu motiváciu prispievať cirkvi a toho sa veľmi boja. Zároveň ľudia, ktorí sú hovorcami cirkevných organizácií a občianskych združení, fungujú tak, že dva tri roky budú stále hovoriť tento “hejt“ a zrazu sú na kandidátkach do eurovolieb, politických strán. Pre nich je to preliv do verejnej sféry a k moci, a to sa im oplatí. Pokiaľ im ľudia tieto témy žerú a neodchádzajú im z kostolov, aj keď sú vo vnútri možno nasratí, tak nemajú prečo zmeniť rétoriku. Cirkev je proste najstaršia značka, PR agentúra na svete, filozofická či obchodná inštitúcia. Jej dekonštrukcia bude trvať nejaký čas, ale už sa podľa mňa začala.

… hejt sa stále opakuje a skôr či neskôr sa Chromíkovi objavia na kandidátkach do politických strán. Ak, samozrejme, nezaložia vlastnú. Veď na zbieranie podpisov sú experti. Ľudia z kostolov neodchádzajú a cirkevné PR funguje aj naďalej.

3) …“Cirkev si teda uvedomila, že má naozaj veľkú moc a že kostol je fakt dobrá PR agentúra. Pastierske listy boli úplný prelom. Najmä tam nabrali sebavedomie, ktoré teraz ukazujú tak odporným spôsobom, že už neviem, kam ďalej môžu zájsť. Dodali im asertivitu a podvihli klbko tých politických rozhodnutí, a tým pádom si myslia, že sú nepriestrelní, že majú moc. V prvú adventnú nedeľu máš predsa najplnší kostol. Milión ľudí počuje, že sme kultúra smrti a na konci pastierskeho listu ľudia počujú, aby v prezidentských voľbách nevyjadrili podporu žiadnemu z kandidátov, ktorý by podporoval túto kultúru smrti alebo homosexuálov.“…

.. v kostoloch sa opäť budú čítať pastierske listy. Takto ľuďom vtĺkajú do hláv nenávisť a naberajú budúcich voličov.

4) Práva, ktoré dajú iným ľuďom, nenarušia ich vlastné práva..

Áno. Nechcem, aby to vyznelo ako konšpiračná teória, ale máme informácie z iných krajín Európy a zo sveta a vieme, že už asi dva roky je to ich cielená celosvetová iniciatíva. Majú na to veľa peňazí a dobrých školených marketérov. Využívajú na to občianske združenia. Je to pre nich akoby svätý boj, no prehrali ho vo viacerých vyspelých krajinách. Preto ich ideológovia zo západných krajín presúvajú svoje aktivity, peniaze a čas do krajín, kde sa im to môže podariť, lebo ľudia sú tam ešte konzervatívni a politici sú tiež náchylní na konzervativizmus.

…využívajú občianske združenia – Alianciu za rodinu. Prídu sem ľudia (ideológovia) zo zahraničia ako Željka Markič a iní.

Ešte by som dodala, že v rámci riešenia témy tradičná rodina som sa rozprávala aj s dvomi veľmi milými pánmi. Boli z Esénsko-kresťanskej cirkvi. Aby som nebola príliš jednostranná, prikladám článok, ktorý som vtedy po rozhovore s nimi a s pánom Nikolovom napísala.