Keby niekto čo i len náhodou po voľbách spomenul, že spoluvládnutie s Igorom Matovičom bude pre jeho koaličných partnerov veľmi náročné, automaticky bol označený ako ten, kto chce naspäť vládu Roberta Fica. Lenže ak je tu reálne niekto, kto sa stará o to, aby sa vrátila vláda Roberta Fica, je to práve Igor Matovič.

Asi sa niekde stala chyba…

Ak niekto zvládne počas jedného roka natoľko spolarizovať spoločnosť, že téma volieb dokáže v momente rozvrátiť rodinu, tak vieme usúdiť, že sa niekde asi stala chyba.

Ak niekto dokázal vyprovokovať človeka, ktorý sa už nechcel vyjadrovať k politike, lebo práve tá politika zobrala život jeho synovi a neveste, znovu nám vŕta hlavou, že sa predsa len niekde musela stať chyba.

Ak si už aj niekto z Deutsche Welle stihol za rok všimnúť, že Igor Matovič sa čím ďalej, tým viac podobá svojím vládnutím na Fica a má podobné politické maniere, tak už ani nemôžeme rozmýšľať, či sa tá chyba naozaj stala. Lebo sa stala a stalo sa ich už veľmi veľa.

To, po čom ľudia na námestiach tak strašne túžili, boli dve veci. Očista polície a justície od vplyvu mafie a nový spôsob politiky. Spôsob, pri ktorom by sme nemali pocit, že nám vládne človek bez chrbtovej kosti. Po roku sme však nadobudli pocit, že jediný rozdiel medzi Igorom Matovičom a Robertom Ficom je milión v keši na stole. Samozrejme, môžeme nechať uznanie novej vláde za to, že policajti a sudcovia nemusia mať strach, že ich niekto vyhodí, ak nebudú pracovať podľa rozkazov. Lenže obhajovať týmto neschopnosť viesť krajinu v čase pandémie je krátkozraké a v momentálnej situácii až hlúpe.

Koaličná kríza sa začala prvým útočným statusom na Sulíka

Tí, ktorí dlhodobo sledujete správanie Igora Matoviča, viete, že jeho potreba prenášať konflikty zo súkromia na internet je ako závislosť. Čím viac sa mu budeš snažiť vysvetľovať, že to nie je správne, tým častejšie to bude robiť. Toto vedeli jeho koaliční partneri už dávno predtým. S väčšinou z nich totiž dlhodobo spolupracoval v opozícii. A táto závislosť prerástla do takého problému, že jediný, kto vystojí takéto správanie, sú populisti zo Sme rodina – a to len kvôli tomu, aby sa udržali v politike.

Preto sme v situácii, v ktorej nemá chuť spolupracovať s Igorom Matovičom takmer nikto. So všetkými okolo seba vytrel podlahu alebo ich takým spôsobom pourážal, že ani nemajú dôvod s ním spolupracovať. A zároveň všetci vedia, ako to bude ďalej pokračovať.

No, a takto si tu budeme žiť, pokiaľ Richard Sulík a Veronika Remišová nenaberú odvahu odísť z koaície a Igor Matovič nebude nútený viesť menšinovú vládu. Alebo pokiaľ on či minister zdravotníctva nepodajú demisiu. Ale to sa nestane, lebo je tu ešte jeden veľký problém. A to je deficit sebareflexie a základných morálnych hodnôt.

Podľa Fica povedal Mazurek to, čo si vraj myslí celý národ: „Ak má byť rozsudok Najvyššieho súdu meradlom toho, čo je pri výrokoch na adresu Rómov trestným činom, to rovno môžu orgány činné v trestnom konaní vojsť do ktorejkoľvek krčmy na Slovensku a všetkých hostí, vrátane ležiacich psov, pozatvárať.“

To, že sa ho Robert Fico zastal takýmto spôsobom, len ukázalo, že skrátka nevylučuje v budúcnosti možnú spoluprácu s extrémistami. Jeho výrok nás všetkých akoby hodil do jedného obrovského vreca s tými, ktorí takéto xenofóbne názory aj reálne majú. Mohli sme to vidieť aj v predvolebnej kampani, kedy SMER s Kotlebovcami spolupracoval pri viacerých hlasovaniach a zároveň sa proti nim vo svojej kampani ani nijak výrazne nepostavil.

Aby toho nebolo málo, odsúdenie Mazureka pravdepodobne prinieslo jemu samotnému omnoho väčšiu popularitu u verných priaznivcov ĽSNS. Mazurek totiž v aktuálnych voľbách dostal dvadsaťkrát viac preferenčných hlasov ako vo voľbách pred štyrmi rokmi. Máme si teda myslieť, že všetkých týchto 65-tisíc ľudí schvaľuje jeho výroky a sú teda obyčajní rasisti? Všetkým nám je jasné, že sa Kotlebovci iba tvária, ako veľmi im ide o blaho národa. Celá ich podstata je však odjakživa len v násilí, nenávisti a získaní moci.

Podľa skreslených predstáv Fica máme zmýšľanie na úrovni celej ĽSNS, no v skutočnosti má skôr celý národ alebo minimálne drvivá väčšina svoj vlastný, nie príliš pozitívny názor na samotného bývalého premiéra. Odvolávať sa v jeho prípade na ľudí, ktorí sa v tej chvíli k tomu nemali ako vyjadriť a vyvrátiť to, bol krôčik celkom vedľa. Iniciatívu v tomto smere zobral do svojich rúk, našťastie, Michal Kaščák, ktorý dal v projekte Slovenskej krčmy dokopy lokálnych umelcov, hudobníkov a krčmárov ochotných poskytnúť svoje priestory.

Nie je krčma ako krčma

Sama som sa v jednej z krčiem, kde sa daný projekt konal, presvedčila o tom, ako veľmi scestné názory náš poslanec a expremiér Robert Fico použil. Možno by mohol niekedy do takých krčiem zavítať a urobiť si ozajstný prehľad aj sám. Dokonca aj samotná pani prezidentka Zuzana Čaputová tieto premúdrené výroky nenechala len tak bez povšimnutia a účasťou v jednej z krčiem dala najavo svoj postoj k týmto rečiam.

Slovenská krčma ukázala, že väčšina návštevníkov krčiem naozaj nemá takéto rasistické postoje. Je totálna hlúposť v tejto dobe rozdeľovať ľudí na kaviareň a krčmu, keďže oba tábory chodia a budú chodiť vždy tam aj tam.