Sklamanie z toho, že moja krajina začala vojnu a zničila životy miliónov ľudí. Každá rodina bola chtiac či nechtiac vtiahnutá do tohto konfliktu. Každý má totiž rodinu, priateľov alebo kolegov, ktorí žijú na Ukrajine. 

A teraz sa dokonca ničia aj rodiny v Rusku, pretože veľa ľudí (aj mnoho mojich známych) poslali na mobilizáciu. Ľudia, ktorí boli pôvodne proti, ľudia, ktorí nechceli tento konflikt, teraz idú na miesta, kde ich nič dobré nečaká.

Tento problém vyvoláva len strach, zmätok a sklamanie. Strach o seba a svoju rodinu. Mám staršieho brata, ktorý zostal v Rusku. Nemôže opustiť krajinu, pretože má dvoch synov, z ktorých jeden sa narodil v auguste tohto roku.

Mnohí povedia, že je to naša vina, že sme si zvolili tohto prezidenta. Ale vždy hovorím jedno – je ťažké si vybrať, keď nie je na výber. Je ľahké vyjadrovať sa k tomu, keď žijete v iných podmienkach. 

Fantazírovať môže každý, ale pochopiť to môžu len tí, ktorí v Rusku skutočne žili. Kvôli mobilizácii sa teraz každý človek musí rozhodnúť. Takže tí, ktorí môžu odísť, odídu, a tí, ktorí nemôžu, hľadajú možnosti, ako sa nezúčastniť.

Полное разочарование от того, что моя страна развязала войну и разрушила жизни миллионов людей. Каждая семья втянута в этот конфликт, потому что у каждого есть семья, друзья, коллеги, которые живут в Украине.

Cейчас разрушаются семьи и в России, потому что многие знакомые были отправлены на мобилизацию. Люди, которые изначально были против, люди, которые не хотели этого конфликта, теперь идут туда, где их не ждут.

Этот вопрос вызывает только страх, замешательство и разочарование. Страх и переживание не только за себя, а и свою семью. Например: у меня есть старший брат, который остался в России и не может покинуть страну, потому что у него два сына, один из которых родился в августе этого года.

Многие скажут, что это наша вина, что мы избрали этого президента. Но я всегда говорю одно: трудно выбирать, когда этого выбора нет. Легко рассуждать , когда живешь в других обстоятельствах.

Каждый может фантазировать, но понять это может только тот, кто действительно жил в России. Но в связи с мобилизацией выбор остается за каждым, поэтому те, кто может уезжать – уезжает, а те, кто не может, ищут способы чтобы не быть причастным к этому.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21.9. 2022 čiastočnú mobilizáciu. Oznámil to vo svojom prvom príhovore národu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. V krajine sa krátko na to zdvihla vlna protestov. Úrad moskovskej prokuratúry v deň podpísania dekrétu ruským prezidentom vyhlásil, že účasť na demonštráciách predstavuje trestný čin, ktorý môže viesť k odňatiu slobody až do 15 rokov.

O štúdiu v zahraničí, motiváciách k opusteniu Slovenska a plánoch do budúcnosti sme sa porozprávali s tromi študentkami, ktoré na vlastnej koži okúsili vzdelanie v zahraničí.

Veronika Matysková tento rok skončila druhý ročník sociológie bakalárskeho stupňa štúdia na University of Amsterdam. Jej rozhodnutie študovať v zahraničí ovplyvnili nesympatie k štúdiu na Slovensku a aktuálnej spoločenskej situácii. „Pod spoločenskou situáciou myslím neexistujúcu alebo nedostatočnú debatu o rasizme, ženských právach, LGBTQ+ právach, či neschopnosť slovenskej politiky riešiť problémy a výzvy 21. storočia,“ vysvetľuje.

Už ako malá snívala o živote za hranicami nášho štátu, konkrétne v Amsterdame. Na základnej škole si o tomto meste pripravila aj referát. „Od detstva bol mojim obľúbeným umelcom Vincent van Gogh, ktorého múzeum sa nachádza v Amsterdame. S mojím otcom, ktorý miluje históriu, som pozerala v detstve rôzne dokumentárne filmy a často sa v nich vyskytovalo Holandsko,“ objasňuje.

V škole vedú debaty o rasizme či diskriminácii

K výberu štúdia na University of Amsterdam ju lákal aj fakt, že patrí medzi najlacnejšie univerzity v Európe, ale pýši sa aj vysokou úrovňou prestíže. Konkrétne odbor sociológie, ktorý Veronika študuje, sa podľa QS World University Rankings (každoročná publikácia hodnotenia univerzít) umiestnil na siedmom mieste z celého sveta. Pochvaľuje si aj výber predmetov a diskusie na rôzne témy: „Debaty o de-kolonializme, rasizme, diskriminácii, ale aj klimatickej zmene sú tu obohatené o učiteľov a študentov z rôznych krajín sveta, ktorí prinášajú veľmi zaujímavé perspektívy do debaty. To sa v homogénnom priestore Slovenska proste nedá dosiahnuť. Aspoň zatiaľ nie.“

V Holandsku po dokončení štúdia neplánuje zostať. Jej ďalšia cesta povedie do Nórska. „Škandinávske krajiny mám veľmi rada. Či už pre krásnu prírodu, spoločenské pomery, alebo ekonomické dôvody“ dodala.

Lucia Pertzianová si vybrala štúdium účtovníctva a financií na Univerzite Greenwich v Londýne. Aktuálne študuje tretí ročník bakalárskeho štúdia. Vysvetľuje, že vzdelanie v Anglicku je o čosi drahšie ako to doma: „Jeden rok tu stojí 9 250 libier, no našťastie tu funguje pomoc od štátu a študentské pôžičky“.

Výhody štúdia v zahraničí – Lucia nemá ústne skúšky, nemusí písať bakalársku prácu

Jeden školský rok zvyčajne znamená absolvovanie štyroch až šiestich predmetov. Výsledné známky študent uvidí v percentách. Zaujímavosťou je, že Lucka sa počas svojho štúdia nestretla s ústnou skúškou a nebude písať ani bakalársku prácu. Upozorňuje však, že absolvovanie štúdia nie je zadarmo: „Náročnosť skúšok je naozaj vysoká keďže po úspešnom absolvovaní môjho odboru okrem diplomu získam aj niekoľko certifikátov ktoré sú zastrešované profesionálnymi organizáciami pôsobiacimi v Anglicku.“

Lucka je v Londýne už piaty rok. Keď v minulosti pracovala v bare na manažérskej pozícii uvedomila si, že má záujem o ďalšie vzdelanie. Nebola si istá či zvládne svoje pracovné tempo a nasadenie dlhodobo udržať. „Práca v dobrých podnikoch v Londýne nie je zadarmo. Cena, ktorú budeme musieť zaplatiť je buď to naše telo, náš partner alebo naša rodina,“ opisuje. Vysoká škola v Londýne sa jej teda zdala ako lákavá príležitosť.

V priestoroch Greenwichu sa natáčal aj seriál Bridgerton

Greenwich ma siahodlhú históriu. „Priestory, kde študujeme boli priestory historickej námornej školy, čo dosvedčí aj logo univerzity, ktorým je kompas. Campus, kde študujeme je jeden nádherný priestor. Páči sa aj rôznym režisérom, ktorí využívajú jeho historický vzhľad na natáčanie historických filmov a rôznych seriálov ako napríklad Bridgerton,“ dodáva.

O svojej budúcnosti v Londýne po škole si ešte nie je istá. Ak jej to však situácia umožní, nebude sa z neho ponáhľať.

Cesty Gabriely Cígerovej zas viedli do Ruskej Federácie, kde študovala na Belgorodskej štátnej výskumnej univerzite v rámci dohody o programe “Dva diplomy” medzi BelŠU a Univerzitou Cyrila a Metoda. Jednalo sa o prvú dohodu medzi slovenskou a ruskou univerzitou. „Štúdium sa zameriavalo na disciplíny, ktoré študujeme aj na UCM, ale v ruskojazyčnom prostredí. Kvôli pandémii nebolo možné vycestovať podľa plánu, nakoniec aj súčasná situácia nás prinútila Ruskú Federáciu opustiť skôr,“ vysvetľuje. Pôvodne sa mala v Rusku vzdelávať rok, no nakoniec bola nútená odísť po dvoch mesiacoch (priletela koncom decembra a odletela začiatkom marca).

Na vlastnej koži pocítila ruskú byrokraciu

Aj napriek tomu, že v Rusku strávila len dva mesiace, odniesla si množstvo pozitívnych, ale aj negatívnych zážitkov. Štúdium vnímala ako jedinečnú príležitosť získať diplom z ruskej univerzity, keďže na Slovensku sa vzdelávala na katedre rusistiky. Motivovalo ju aj zlepšenie jazykových schopností či spoznávanie ruskej kultúry.

Rada by sa do Ruska ešte vrátila, aby mohla navštíviť miesta, kam sa počas svojej návštevy nestihla dostať. Konkrétne sa jedná o Petrohrad a východ krajiny. „Bohužiaľ, kvôli momentálnej situácii podobné plány rozhodne (aj na základe mojej podpory Ukrajine) odkladám na neurčito,“ dodáva.

Z tejto skúsenosti si Gabika odniesla mnoho. Zdokonalila svoje jazykové schopnosti, ale zároveň ju prinútili aj k zmene jej osoby. „Boli situácie, keď som sa naozaj bála. Dávali nám najavo, že sme cudzinci a že tam nepatríme. Bežní ľudia z ulice, ktorí nás okrikovali, ľudia na úradoch, v nemocnici a podobne,“ spomína. Na profesorov a vyučujúcich má pekné spomienky: „Boli úžasní, milí a hlavne veľmi nápomocní, čo sa týka “slávnej” ruskej byrokracie“.

Zdroje: Direktor

Po viac ako sedemdesiatich rokoch Európa čelí vojnovému konfliktu. Do verejnej mienky sa opäť vrátili pojmy ako fašista, nacizmus, genocída či banderovci. Ako to však s niekotrými pojmami naozaj je?

O vyjadrenie sme požiadali aj rešpektovaných historikov Jakuba Drábika a Tomáša Černáka.

Rusi? Nemôže byť nič horšie, ako keď im poviete, že sú fašisti

Rusko ako fašistický štát

„Putinov režim je dnes svetovým centrom fašizmu,“ napísal americký historik Timothy Snyder v jednom zo svojich článkov ešte začiatkom apríla tohto roka. Pojem fašizmus je ale častokrát zamieňaný, alebo dokonca úplne zle vysvetľovaný.

„Fašista je človek, ktorý seba vníma ako príslušníka uvedomelej elity. Tá dokáže odvrátiť úpadok a krízu vo svojom národe, etniku alebo rase a priviesť ho k svetlejším zajtrajškom. To je podľa fašistov možné urobiť len tým, že sa národ, etnikum alebo rasa očistí od nepriateľov, ktorí tento úpadok spôsobili,“ vysvetľuje Drábik.

Drábik tiež uviedol, že označovanie celého národa Rusov ako fašistov je nezmysel. Rovnako ako aj v iných krajinách, vrátane Slovenska, aj v Rusku sa nachádza niekoľko prívržencov tejto ideológie. Nemôžeme však „škatuľkovať“ celý národ.

„Pre väčšinu ruskej strednej a staršej generácie nemôže byť nič horšie, ako keď im poviete, že sú fašisti. V bývalom Sovietskom zväze bola nadávka „ty fašista“ asi jedna z najhorších, keďže národy Sovietskeho zväzu bojovali v druhej svetovej vojne proti nemeckému nacizmu, ktorý vyrástol práve z fašizmu,“ dodal Černák.

Propaganda na Ukrajine

Okrem označovania Rusov ako fašistov sa objavilú tiež tvrdenia o tom, že práve Ukrajinci majú byť nacistický národ. Súvisí to s ďalekou históriou, ku ktorej sa Rusko stavia ako obeť.

„Stačí si pozrieť históriu ukrajinského boja za nezávislosť, a pochopíte, prečo často padajú takéto nálepky,” vysvetľuje Černák, „organizácia ukrajinských nacionalistov, zjednodušene povedané ,Banderovci´ sú v Rusku synonymom pre masakre, genocídu a vraždenie.

Pravda je podľa Černáka trochu zložitejšia, ale faktom zostáva, že členovia Ukrajinskej povstaleckej armády bojujúci za nezávislosť Ukrajiny a proti boľševizmu sa dopustili dokázateľných masových zločinov na civilnom obyvateľstve viacerých národností.

Je teda otázne, či išlo o útok alebo obranu. Všeobecne však ide iba o ruskú propagandu.

Podľa niektorých správ môže práve 8. mája invázia na Ukrajine utíchnuť. Neexistujú však zrejme žiadne vyjadrenia ani podložené fakty, ktoré by tieto informácie potvrdzovali. Aj keď prepojenie medzi 2. svetovou vojnou a vojnou na Ukrajine je minimálne, ľudia veria v lepšie časy.

Černák sa však vyjadril negatívne: „Určite nebude 9. mája tohto roka žiadna slávnostná ruská vojenská prehliadka v Kyjeve na námestí. Vyzerá to tak, že táto vojna bude trvať a naťahovať sa
ešte dlho.“

Vo štvrtok 24. februára nastal čierny deň nielen pre Ukrajinu, ale pre celý svet. 24 hodín pred začiatkom vojny na Ukrajine sa kamarátky ruskej študentky masmediálnej komunikácie pýtali, či má informácie ohľadom vojnového konfliktu. V tom čase si bola ešte istá, že ruská armáda na Ukrajinu nezaútočí. Ráno po otvorení Instagramu nastal veľký šok nielen pre ňu, ale aj pre spoločnosť. Ruska, s ktorou sme sa o aktuálnej téme rozprávali, si želala ostať v anonymite.

Dá sa považovať systém v Rusku za demokratický? Ako tam vyzerá život bežného človeka?

Na základe vlastných skúsenosti môžem povedať, že v Rusku nie je demokratický systém. Momentálne bol prijatý nový zákon, ktorý obmedzuje slobodu slova. Život bežného človeka sa veľmi líši podľa toho, v akej oblasti žije.

Pochádzam z malého mesta, ktoré je ďaleko od Moskvy a s istotou môžem povedať, že pokiaľ ide o životnú úroveň, rozdiel je cítiť. Rusko je podľa mňa veľmi krásna krajina, v ktorej žijú skvelí ľudia. Bohužiaľ, našu vládu nie vždy zaujíma vlastný národ.

Mnoho mladých Rusov študuje na Slovensku alebo v Česku. Čo je hlavným dôvodom ich vycestovania do zahraničia? Zohráva v tom rolu aj politická situácia?

Pokiaľ viem, na Slovensku je viac ukrajinských študentov než ruských. Každý študent má na vycestovanie svoj dôvod. Tými najčastejšími sú napríklad lepší život či politická situácia, vyššia kvalita vzdelania alebo túžba po živote v zahraničí. Ja som na Slovensko prišla preto, lebo som vždy chcela bývať v zahraničí, ale aj kvôli politickej situácii.

Bohužiaľ, našu vládu nie vždy zaujíma vlastný národ.

Ako dlho si na Slovensku?

Takmer tri roky. Spočiatku som nevedela, kde a aký odbor chcem študovať. Kamarát pozeral rôzne vysoké školy v Rusku a v jeden deň našiel reklamu nejakej organizácie, ktorá ponúka pomoc ruským študentom s presťahovaním a získaním dokladov do Českej republiky.

Presťahovať sa do zahraničia je oveľa jednoduchšie, keď ide človek študovať na vysokú školu. Najskôr som si myslela, že to nie je možné, ale moju mamu ponuka veľmi zaujala. Začali sme pozerať rôzne jazykové kurzy, až som napokon našla veľmi dobrú školu na Slovensku.

Vo štvrtok 24. februára obehla svetom informácia o zaútočení ruských vojsk na Ukrajinu. Čo ti napadlo ako prvé po zistení tejto správy? Čakala si, že to zájde až tak ďaleko?

Deň pred vojnou na Ukrajine sa ma kamarátky zo Slovenska pýtali, či mám ohľadom toho nejaké informácie. Bola som si istá, že ruská armáda na Ukrajinu nezaútočí, ale ráno po otvorení Instagramu som bola v šoku. Neverila som vlastným očiam, že sa to naozaj stalo.

Ako prežívajú aktuálnu situáciu tvoji známi z Ukrajiny? Zostali tam alebo odišli preč?

Na Ukrajine mám veľa známych a aj rodinu. Niektorí utiekli preč, iní zostali. Môj ujo sa rozhodol zostať doma v Kyjeve, hoci je tam asi najhoršia situácia.

Ako reaguje na aktuálnu situáciu tvoja rodina?

Moja rodina sa drží názoru, že by sa to dalo vyriešiť inak než vojnou. Rodičia majú na to svoj osobný názor a snažia sa pozerať rôzne média. Sú veľmi smutní, že trpia civilisti a naozaj chcú, aby to skončilo čo najskôr. Málokto podporuje rozhodnutie nášho prezidenta vzhľadom na to, že na Ukrajine máme veľa kamarátov a rodinu.

Málokto podporuje rozhodnutie nášho prezidenta vzhľadom na to, že na Ukrajine máme veľa kamarátov a rodinu.

Po celom svete vznikli protivojnové protesty. Výnimkou nebolo ani Rusko, aj keď je to pre občanov veľká hrozba. Čo ich môže postihnúť pokiaľ sa zúčastnia protestu?

Protesty v Rusku by mali byť povolené, no nie sú Ruská generálna prokuratúra varovala ľudí, že pre účasť na protivojnových protestoch môžu čeliť rovnakému trestu, ako za účasť na činnostiach extrémistických organizácií. To znamená šesť rokov za mrežami.

Väčšinu protestujúcich polícia upozornila alebo zadržala. Ruská vláda považuje protesty za neporiadok a chaos na uliciach. Za účasť na „masových nepokojoch“, pri ktorých dochádza k násiliu, môžu občania dostať aj vysoké pokuty.

Môžeme nájsť v Rusku zbierky na podporu ukrajinských občanov?

Veľa Rusov poslalo peniaze na podporu ukrajinských občanov, no aj za to môžu od štátnych orgánov dostať pokutu.

Európska únia vylúčila zo systému SWIFT niekoľko ruských bánk. Ovplyvnilo to teba a tvoju rodinu? Je podľa teba spravodlivé, že sankcie ovplyvňujú aj bežných občanov krajiny?

Ovplyvnilo nás to. Na začiatku marca som mala zablokovanú kartu od Tatrabanky. Musela som to riešiť a spôsobilo mi to veľký stres. Nemyslím si, že je to spravodlivé, pretože nie každý ruský študent, ktorý študuje na Slovensku, má prácu. Niektorým študentom posielajú peniaze rodičia, ale kvôli zablokovanému systému SWIFT musia hľadať iné spôsoby, ako získať peniaze.

Ako sa podľa teba Rusko vysporiada so sankciami?

Sankcie sa dotknú každého, aj keď Rusko stratí najviac. Ekonomika každej krajiny bude trpieť, či už kvôli sankciám alebo veľkému počtu utečencov z Ukrajiny. Veľa krajín je závislých na rope, ktorú predáva Rusko. Podľa môjho názoru sú ekonomiky štátov medzi sebou prepojené, takže môžeme čakať aj zvýšenie cien.

Veľa Rusov poslalo peniaze na podporu ukrajinských občanov, no aj za to môžu od štátnych orgánov dostať pokutu.

Sleduješ ruské média? Ponúkajú podľa teba dôveryhodné informácie?

Sledujem, ale nie všetky. Najviac dôverujem portálu Meduza a stanici TVDožď. V aktuálnej situácii je ale ťažké povedať, ktoré médiá ponúkajú dôveryhodné informácie.

Ruskí občania sa na našom území v aktuálnych dňoch stretávajú s hanlivou kritikou od určitých jednotlivcov. Stretla si sa aj ty s niečím takým?

Často čítam komentáre nahnevaných Slovákov, v ktorých píšu, že ruský národ by mal zomrieť a zhorieť v pekle. Stalo sa mi, že aj moji ukrajinskí kamaráti mi v tejto súvislosti písali škaredé veci. Snažím sa však kontrolovať svoje emócie a neodpovedať na podobné komentáre. Myslím si, že v tejto situácii je dôležité si zachovať chladnú hlavu a nezapájať sa do dialógu, pokiaľ druhá strana v sebe má nenávisť.

Mnoho občanov Slovenskej republiky, dokonca aj niektorí politici, zdieľajú názor, že USA je agresor a Rusko chce Ukrajinu len oslobodiť. Existuje aj množstvo dezinformačných webov, ktoré šíria hoaxy ohľadom tejto problematiky. Aký máš na to názor?

V poslednej dobe už vôbec nepozerám správy, pretože mi spôsobujú stres a strach. Ďalším dôvodom, prečo ich nesledujem, sú hoaxy, ktoré šíria. Snažím sa hľadať pravdu niekde medzi a mať svoj osobitný názor. Musíme triediť informácie a hľadať zdroje, aby sme neverili všetkému, čo je na internete.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou trvá už niekoľko rokov. Prečo ho podľa teba spoločnosť doteraz prehliadala?

Vzhľadom na to, že v tom čase som mala len desať alebo dvanásť rokov, neviem úplne definovať, čo sa vtedy stalo. Preto neviem presne odpovedať na túto otázku.

V stredu 16. novembra ju v Kine Hviezda v Trnave predstaví Cestovateľské kino. Návštevníci budú spoznávať skryté krásy východnej Európy aj Ázie so zohraným cestovateľským duom Martinom Navrátilom a Martou Rajkovou. To priblíži a ukáže všetko, čo sa počas pobytu v “hoteli” na kolesách dá zažiť.

Výlet Transsibírskou magistrálou vyvoláva predstavu, že človek len leží a sedí nekonečne veľa dní vo vlaku. Čo všetko sa dá zažiť na tejto trase?

Martin Navrátil: Pre niekoho to nekonečné sedenie môže byť aj krásne. Sedem dní vo vlaku, keď vidíš len brezy, brezy a opäť brezy, môže byť vzrušujúce. Mňa na tom tom lákalo hlavne to, že nielen prejdem celé Rusko, ale aj spoznám ako to Rusko vlastne vyzerá. Veľa cestovateľov navštívi len Moskvu a Petrohrad a myslí si, že tak vyzerá matička Rus. Keď však vidíš ako vyzerajú ruské mestá, dediny a hlavne ich okolie, máš už lepšiu predstavu. Do toho nekonečné debaty o politike a kultúre s miestnymi ti dotvoria celkový obraz, aké to tam vlastne je.

Robí magistrála aj dlhšie zastávky, aby sa cestujúci mohli prejsť?

M.N.: Celkovo trvá Transsibírska magistrála sedem dní a denne idú na trase Moskva – Vladivostok minimálne štyri vlaky. Ide o klasickú linku, vlak urobí počas dňa minimálne tri zástavky. Nejde však o výletnú loď. Vlak zastaví podľa harmonogramu na pár minút v ruskom meste. Preto si treba cestu naplánovať tak, aby ste videli ruské mestá. Vlakové spojenie je tak časté, že to nie je problém. Je to, ako keby ste cestovali na trase Bratislava – Košice, len s tým rozdielom, že to trvá sedem dní.

Koľkokrát ste túto trasu absolvoval? Netrpeli ste ku koncu už ponorkou?

M.N.: Absolvoval som túto cestu osemkrát a nikdy som sa nenudil. Zobral som si ruských klasikov, čítal ruskú históriu a dotváral som si názor. A či som netrpel ponorkou? Zatiaľ nie.

Takéto cestovanie isto prináša aj zaujímavé zážitky a stretnutia.

M. N.: Každým rokom ňou cestuje viac a viac turistov. Napriek tomu, že sa tam nedohovoríte po anglicky, veľa cestovateľov je z USA či Anglicka. Stále veľa Slovákov sa niečoho bojí a ja neviem čoho. Je to absolútne bezpečné a príbehy z 90. rokov o okrádaní sú bezpredmetné. Zážitky sú vždy iné a silné. Žiadne dni neboli nudné. Zážitky sa spájajú s príbehmi ľudí.

Je taký výlet, ak by si chcel dať turista celú trasu, drahý špás?

M.N.: Vôbec nie. Napríklad lístok na trase Moskva – Irkutsk stojí približne 150 eur, čo je asi 77 hodín cesty vlakom. Vôbec nejde o drahé cestovanie. Dokonca, jedlo kúpite na peróne za zlomkové ceny. Na stránke, ktorú sme založili so svojou priateľkou www.travelistan.sk, sme vytvorili e-knihu o Transsibírskej magistrále. Dávame tam všetky potrebné informácie naším čitateľom zadarmo.

Na záver ešte zhrnutie. Ak sa niekto na tento výlet podujme, na čo sa má pripraviť a čo by mu nemalo chýbať v batohu?

M. N.: Netreba žiadnu špeciálnu prípravu a netreba nič. Všetko dostanete na mieste a dobe, kedy ľudia cestovali s paštikami už asi odzvonilo. Tú cestu si treba užiť so všetkým, čo ponúka. Mne nesmie chýbať kvalitná literatúra, aby som zabil čas.

Martin Navrátil a Marta Rajková

je duo, ktoré svoje cestovateľské zážitky nielen žije, ale o nich aj píše a hovorí. Zo svojich ciest publikuje články, uverejňuje fotografie a poskytuje rozhovory v rozhlase i v televízii. Martin bol profesionálnym sprievodcom a navštívil viac ako 150 krajín sveta. Marta zase dlho žila v zahraničí, ovláda štyri jazyky a miluje folklór i cudzie kultúry.

Kedy: 16.11. (streda)

Štart: 20:00 hod.

Vstup: 3€ v predpredaji v pokladni Kina Hviezda cez pracovné dni od 16:30 do 19:45, v sobotu od 14:30 do 19:45 a v nedeľu od 12:30 do 19:45

Event: www.fb.com/events/1767055466894196

Autor: TS