“U mňa si svoju slzičku v oku nájde každý, od intelektuála až po voliča Borisa Kollára,” odkazuje Tomáš Hudák pred stand-upom Na Smiech.

V novembri si ťa vychutnajú diváci show Na Smiech. Čím ich rozosmeješ?

Do Trnavy idem dobre vybavený. Vystrihol som si zopár vtipov zo Slovenky a Života, pozrel som si tri noci po sebe záznamy z rokovania v Národnej rade a zavŕšil som to ďalším dielom Farmy. Teraz to v sebe nechávam kvasiť a verím, že to, čo zo mňa na pódiu vyletí, odpáli dekel všetkým. Bude tam pre každého niečo, u mňa si svoju slzičku v oku nájde každý, od intelektuála až po voliča Borisa Kollára.  

Humoru sa venuješ dlho, v poslednom čase je ťa vidieť či počuť skoro všade. Máš niekoľkoročné skúsenosti so stand-upom. Ako vnímaš súčasnú scénu a publikum, ktoré chodí na tento formát zábavy?

Publikum vnímam z nadhľadu, keďže stojím väčšinou na pódiu. Myslím, že mu veľmi nie je čo vytknúť, správa sa slušne, aj zatlieska, aj sa zasmeje, ak je na čom. Akurát sa nám tu trochu rozmohol taký neduh, že čoraz viac divákov chodí na stand-upy hrozne zle oblečených a špinavých. Myslím, že by sa s tým malo niečo robiť, a takých tých vyslovene vyhlásených špindírov by som ani nepúšťal dnu. To platí, samozrejme, aj o vystupujúcich.

Stand-upisti sú dnes u nás rôzni, či už prejavom alebo témami, ktorým sa vo výstupoch venujú. Čo máš rád ty ako divák?

Ja mám veľmi rád autentické stand-upy, v ktorých sa komici neboja hovoriť o sebe a svojich neduhoch. Preto ma napríklad v súčasnosti najviac baví Andrej Danko a je škoda, že ten človek nevystupuje po kluboch. Lebo vidieť dnes autentického trtka na pódiu, to je na nezaplatenie.

 Tomáš Hudák

 Len mu podajte ruku a on vám ju zasype poriadnym množstvom vtipov. Ponorte sa do jeho  umenia milovať publikum a odmeňovať ho  humorom.

 Kristína Farkašová

 Je matka čarodejnica medzi čarodejnicami domáceho stand-upu, ktorá vás zakľaje svojím  neobyčajným šarmom a priehrštím vtipných príhod.

 Matej Sajfa Cifra

 Nenechajte sa zmiasť jeho pohrebným výzorom, pod ním sa skrýva skvelý humoristický talent,  ktorý vždy zazvoní, keď treba.

 Jakub Ptačin

 V povahe má strkať ruku do všeličoho možného, a preto dnes patrí medzi známe mená    slovenskej kreatívy. Pohodlne sa usaďte a nechajte ho ukázať vám na piatich prstoch, ako sa    robí dobrý stand-up.

Dano Čistý

V zásobe má vždy nejaký dobrý javiskový dynamit, ktorým odpáli nejednu bránicu. Pri jeho stand-upe sa zažínajú rozumové žiarovky rad za radom.

Antonios Vlachou

Možno nepôsobí na prvý pohľad veľmi statne, ale jeho sila spočíva v talente podmaniť si publikum, a preto sa nám večer nepredstaví len ako stand-upista, ale aj ako moderátor celého tohto humoristického sabatu.

Stand-upu sa venuješ už pomerne dlho. Ako sa ti pozdáva dnešná slovenská scéna a publikum, ktoré na tento typ šouky chodí?

Matej Adámy: Stand-up je teraz tam, kde má byť. V Bratislave etablovaný a presviedčajúci zvyšok krajiny, že sa mu oplatí venovať aspoň dve hodiny mesačne. Niekde sa to darí viac, niekde menej, ale to je v poriadku, pretože pravidelné organizované výjazdy sa u nás robia relatívne krátko. Toto sa nedá uponáhľať. Miestne publiká sa zároveň musia naučiť, že nie vždy budú svedkami dokonalosti. Stand-up večery majú otvorený koniec a vyžadujú si otvorenú myseľ. Prvok prajnosti však cítim všade, kde sa vydáme.

Stand-up je obojstranný vzťah, reakcia od ľudí prichádza bezprostredne, ešte skôr než odkráčaš z pódia. Aký je to pre teba pocit, stáť tam pred ľuďmi, ktorí v rámci večernej zábavy reagujú priamo?

Matej Adámy: To je benzín do nášho motora. To nás poháňa. Môžeme svoje vtipy premazávať, koľko chceme, bez benzínu stojíme na mieste.

Vo svete aj na Slovensku sa toho deje požehnane, čo by stálo za zglosovanie. Na čo si brúsiš zuby ty? Aké témy by si chcel vyobracať vo svojom stand-upe?

Matej Adámy: Najprv sa toho musí diať požehnane v mojej hlave. Tí, čo ma poznajú, vedia, že môj humor nie je zviera, ktorému sa pre všeobecné veselie stačí naučiť jeden trik. Je tam veľa osobného, veľa nepekného a keď mám to nutkanie, aj úplne sprostého. V Námestove ma za to odmenili tichom, ale aspoň mali čo prebrať na spovedi. Budem sa snažiť, aby im v Trnave motor nezdochol.

 Matej Adámy

  je zlatá rybka domáceho stand-upu, ktorá plní smiechové želania publika s poriadnou dávkou    cynizmu. Matej preplával už veľa smiechových vôd, preto sa môžete spoľahnúť na jeho    zabávačské vlastnosti.

 Matej Sajfa Cifra  

 sa v žiari reflektorov cíti ako ryba vo vode. Svoje bohaté moderátorské a zabávačské šupinky    teraz trúsi aj na stand-upových pódiách. Príďte si ich nazbierať.  

 Dano Čistý

 je vždy cenený úlovok. Vyznačuje sa absurdným a surreálnym prejavom, čo ho v očiach  humoristických rybárov robí ešte vzácnejším kúskom.

 Jakub Ptačin

 pristál na stand-upovom stole ako dlhovytúžený kapor. Do sveta vyplával z Oravskej priehrady  a odvtedy ochutnal rôzne vody kreatívy.

Rado Ondřejíček

 je najcynickejšia šťuka v našich riekach. Keď jeho nos zavetrí dobrý námet na vtip, ide si za ním  nekompromisne a dravo.

 Miro Ardon

 prichádza z domácich vôd trnavského kraja a jeho improvizačné plutvy rozčeria hladinu vašej  bránice.

 Antonios Vlachou

 je rybka zo slaných gréckych pobreží, ktorá sa vypracovala na poriadnu rybu v trnavskom  kultúrnom prostredí. Okrem svojho výstupu bude večer grilovať aj svoje moderátorské  nadanie 

Kedy? 21. 9. (streda)

O koľkej? 20:00 hod.

Lístky: 11€ / 10€ v predpredaji v pokladni Kina Hviezda cez pracovné dni od 16:30 do 19:45, v sobotu od 14:30 do 19:45 a v nedeľu od 12:30 do 19:45

Event: www.fb.com/events/1152341768155175

Autor: TS

V rádiu si už takmer 15 rokov. Ako sa tento biznis zmenil, odkedy v ňom pôsobíš?

Zmenil sa najmä v tom, že doň oveľa viac vstúpil internet. Ľudia na ňom trávia veľa času a tým sa nám otvorili rôzne kanály na komunikáciu s poslucháčmi. Kedysi to bolo len o éteri a posielaní korešpondenčných lístkov. Zrazu je tu Facebook, Instagram a rôzne iné možnosti, pomáhajúce rádiu k zvýšenej aktivite od poslucháčov.

Dlhý čas si moderoval v tandeme, teraz máš vlastný program. Čo ti viac vyhovuje?

Príjemnejšie to bolo vo dvojici. Predsa len, „ve dvou se to lépe táhne“. Priznám sa však, že keď som začal s vlastnou reláciou, bol to pre mňa moment akéhosi osamostatnenia sa, identifikovania sa ako samostatnej jednotky, značky, ktorá dokáže fungovať aj mimo tejto dvojice. Do budúcnosti sa ale určite nebudem brániť podobnej spolupráci.

Kedysi si sa v éteri objavoval v popoludňajšom vysielacom čase, následne si moderoval rannú šou a dnes je to zase popoludnie. Ktorý čas ti vyhovoval viac?

Všetko má svoje pre a proti. Na poobednom vysielaní je príjemné to, že vstávanie nie je až také dramatické. Pri rannej šou mal človek väčší pokoj na „vybavovačky“ v priebehu dňa. Daň za to však bolo skoršie zaspávanie.

Niektorí úspešní moderátori berú rádio len ako štartovací mostík, ty v ňom však ostávaš napriek množstvu iných aktivít. Prečo?

Lebo rádio ma baví viac ako čokoľvek iné. Mám v ňom zázemie a ľudí, ktorých mám rád. Zatiaľ nemám dôvod odtiaľ odchádzať. Mám citový vzťah k rádiu a konkrétne k tomu, v ktorom pôsobím. Prišiel som do FUN-ka, dali mi tam príležitosť vypracovať sa a dostať sa tam, kde som teraz.

Je za tým teda aj akási vďačnosť?

Tak trochu áno. Ale, úprimne, pre mňa nie je méta vysielať v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku. Navyše, konkurencia mi nikdy neponúkla lepšie podmienky a vo FUN rádiu je skvelý kolektív tvorený tými správnymi ľuďmi. To beriem veľmi pozitívne, a preto som ani o ničom inom neuvažoval.

Čo ty a kvóty na slovenskú hudbu v rádiách? Aký máš názor na povinné zavádzanie domácej tvorby do vysielania?

Slovenskú hudbu je potrebné podporovať, len to treba robiť organickým spôsobom. Rádiá sú súkromnými médiami platiacimi licenciu. Nemyslím si, že štát by mal do ich vysielania akokoľvek zasahovať. Ja mám s kamarátmi dve reštaurácie orientované na ázijskú kuchyňu. Podľa mňa by tiež nedávalo zmysel, keby mi zákon nariadil robiť tam bryndzové halušky len preto, že sme na Slovensku. Ako hovorím, hudba by sa mala podporovať. Určite by viac domácej hudby mali vysielať všetky okruhy Slovenského rozhlasu, tam by mala naša tvorba dostávať príležitosť rásť. Súkromné médiá budú vždy hrať hudbu, ktorú ľudia na základe prieskumov chcú.

Máš pocit, že poslucháči chcú viac slovenskej hudby?

Niekedy v prieskumoch vychádza, že ľudia chcú viac našej a českej tvorby, niekedy je to presne naopak. Za tie roky v rádiu si pamätám rôzne takéto cyklické vlny. Toto dosť závisí od kvality piesní, ktoré sa aktuálne robia, hlavne od našich najsilnejších interpretov. Ak sa im aktuálne darí, môžu takto potiahnuť aj menej známe kapely, a teda zvýšiť záujem o domácu hudbu.

Vyštudoval si učiteľstvo, niekoľko rokov si v odbore pracoval. Sleduješ súčasnú situáciu v školstve? Čo si myslíš o nedávnom štrajku učiteľov a celkovo o podmienkach pre učiteľov?

Rozhodne to sledujem aj teraz, pretože moja mama a teta stále učia. Problém učiteľov nie je v peniazoch, treba im hlavne vrátiť kredit, ktorý si zaslúžia. V dnešnej dobe oveľa viac plnia funkciu vychovávateľov detí, než to bolo u našej generácie. V rámci výchovného procesu sú niekedy ešte dôležitejší ako rodičia. Tí totiž nemajú čas, sú do večera v robote. Učiteľ nie je žiadna handra. Zaslúži si dôstojnosť a rešpekt za vykonávanú prácu. Argumenty, že učitelia majú voľno dva mesiace, a že o jednej končia s prácou spolu so študentmi, ktorí odchádzajú z vyučovania, sú úplne scestné a nepravdivé. Téma problémov v školstve je široká. Pre mňa je však podstatné práve toto – učiteľstvo je dôležitým povolaním v procese budovania spoločnosti.

V médiách často vídame ľudí, ktorí sa stanú slávnymi na základe toho, že ich jedinou devízou je prezentovanie vlastnej hlúposti. Aký je tvoj názor na tento trend?

Myslím si, že v šoubiznise je veľmi veľa šikovných, vzdelaných a ambicióznych ľudí. Pre niektorých je však prioritou dostať sa na stránky bulvárnych plátkov. Ak sa niekto na Farme vyzlečie, určite mu to zaručí pozornosť. Nepretaví to však do veľkého úspechu, z ktorého následne bude ťažiť. Ak tú príležitosť vie využiť a začne na tom budovať kariéru, je to už viac o šikovnosti a nie o hlúposti. Vždy je to tak, že ľudí zaujímajú sex, drogy a rokenrol. A ak niekto skúša odštartovať kariéru na škandáloch, je to jeho voľba. Len si musí uvedomiť, že to ľudí do nemoty baviť nebude.

Spomenul si bulvár. Aký je tvoj vzťah k nemu?

Nikdy som s bulvárom nemal problém. Myslím si, že je to nevyhnutná súčasť popularity. Ľudia, ktorí v takýchto médiách pracujú, si robia svoju robotu tak, ako vedia a robia to, k čomu ich šéfredaktori pustia. Náš bulvár je veľmi jemný, decentný. V porovnaní s českým alebo britským na Slovensku človek dostáva od bulváru ženské bozky. Najdôležitejšie je vychádzať s ľuďmi. Ak si nejaká vychádzajúca hviezda povie, že s bulvárom komunikovať nebude, popáli sa na tom. Rozhnevá si ľudí, ktorí v tejto oblasti pracujú. Kategoricky prehlásiť, že bulvár je odpad a spodina, je podľa mňa dosť trápne.

Nie je to tak dávno, čo si sa rozhodol zabávať ľudí stand-upmi. Čo ťa motivovalo k takémuto súboju s publikom?

Vždy sa mi páčilo, že človek sa vie postaviť pred ľudí a len tak ich baviť. Ja si to tiež občas skúšam. A raz to možno bude aj dobré.

Aj teraz už máš dobré reakcie od publika.

To možno áno, ale chcel by som tomu venovať viac času. Vieš, nie vždy sa stíham poriadne pripraviť, väčšinou len zbieram, čo mi napadne a nakoniec to dám na pódiu dokopy.

Tvoj humor je často zameraný na popkultúru, nešetríš nikoho, dokonca ani Adelu. Nikdy takáto zábava nenarušila tvoje vzťahy v súkromí?

Určite áno. Bolo viacero konfliktov. Asi jeden z najznámejších bol so Zdenou Studenkovou. Ten trval roky, ale nakoniec sa všetko na dobré obrátilo. A mám pocit, že napríklad ani Maroš Kramár ma nemá v láske.

Existuje u teba hranica, cez ktorú by si v humore nikdy neprešiel?

Samozrejme, vždy sú hranice. Takto – humor sa dá robiť aj z tej najťažšej životnej situácie, ak je publikum nastavené tak, že chápe, že ide o nadsádzku a žart. Napríklad vtipy o Židoch sú vtipné, ale nebudeš ich rozprávať na zasadnutí miestnej židovskej komunity. Hm, ale vlastne môžeš to rozprávať aj tam. Ak s tým budú dotyční uzrozumení. Teda sú aj veci sväté a ak prekračuješ túto hranicu, musí to byť také milé, láskavé.

Pred pár týždňami si znovu moderoval takmer 4-hodinový priamy prenos OTO.  Ako sa pripravuješ na takýto výkon?

Úprimne? Prídeme o jednej popoludní a po siedmej sa začne priamy prenos.

Takže žiadna špeciálna príprava?

Vlastne ani nie. Akurát si prebehneme poradie kategórií. To, čo sa deje pomedzi vstupy, je už na nás. Určite sa to dá robiť aj inak, my s Adelou sme však nastavení na takúto prácu. Režisér nám to umožní. Niekto iný by to možno spravil inak, prípadne by si vybral iných moderátorov.

Dokáže ťa moderovanie ešte v čomsi prekvapiť?

Jasné, nesedím za výrobným pásom, takže to nie je také monotónne. Záleží od podujatia a ľudí, ktorí tam sú. Vždy ma bavia nečakané situácie, na ktorých sa dobre zabavíme, pretože sa pri nich udeje niečo jemne trápne.

Zažívaš aj teraz trému pred živými vystúpeniami?

Istá dávka tam je, ale je to taká kontrolovaná tréma. Viem, do čoho idem, som zorientovaný v menách a prostredí, takže ma to nijako neobmedzuje. Na stand-upoch sa mi však stáva, že zažívam trému, na akú si pamätám spred pár rokov, keď som začínal moderovať rôzne večierky.

Tvoje domovské rádio v minulosti vysielalo spot podporujúci Referendum za rodinu, jeho majiteľ Boris Kollár sa ako predseda vlastnej strany dostal do parlamentu. Aký máš pohľad na tieto kauzy?

To sú Borisove súkromné aktivity, mne bolo úplne jedno, aký spot vysielame. Viem, že si aliancia zaň zaplatila. Keby prišiel niekto, že chce reklamu, kde sa bude hajlovať, tak je to iná vec. Toto je občianske združenie, ktoré chcelo prezentovať nejaké názory. S časťou tých názorov sa pravdepodobne náš majiteľ stotožňuje a po ich ponuke im poskytol priestor. Myslím si, že značku nášho rádia to vôbec neohrozilo.

Nemáš obavy, že rádio by sa mohlo dostať do konfliktu záujmov?

Tak, ako tu sedím, môžem prehlásiť, že Boris rádio nikdy nezneužil na svoju politickú kampaň. Nikdy si vo vlastnom rádiu nedával politickú reklamu, hoci by mohol a mal by ju zadarmo.

Si aktívny na sociálnych sieťach, okrem Facebooku máš konto na Instagrame a Twitteri. Akú dôležitosť im prikladáš?

Pre mňa je to hlavne zdroj aktuálnych informácií. Priznávam, že Twitter mám zapnutý v podstate nonstop. Ak chcem vedieť, čo sa deje vo svete, sledujem médiá, ktoré prinášajú najaktuálnejšie a verifikované informácie. Napríklad v prípade nedávnych bruselských útokov som zbieral aktuálne informácie len z Twitteru. Facebook je dnes už prakticky nutnosť. Instagram je pre mňa zábavka. Človek si pridáva zaujímavé obrázky a dopĺňa ich vtipným komentárom. A teraz som si obľúbil Snapchat. Je perfektné vytvárať si príbeh o niečom zaujímavom. Využíval som to napríklad pri OTOvi, keď som zo Snapov zo zákulisia vyskladal zaujímavú story. Takže tieto siete ma v prvom rade bavia a zrejme sa bez nich už nedá fungovať.

Sú pre teba dôležité aj z hľadiska sebaprezentácie?

Nemyslím. Pre mňa to nie je o sebaprezentácii. Občas si tam zo seba spravím aj ja sám žart. Napríklad, teraz som bol na titulke Brejku, na fotke, ktorá sa mi páči. A potom som našiel fotku spred roku 2006, na ktorej vyzerám ako chuj. Tak som to dal do spoločného obrázku ako porovnanie a hodil som to na svoj profil. Možno to celé niekto chápe ako sebaprezentáciu – ak áno, nemusí ma sledovať. Ale podľa mňa skôr ľudia vidia, že  si dokážem urobiť srandu aj sám zo seba a že sa neberiem až tak vážne. A takto by sa asi mali brať všetci ľudia.

Začal si pracovať s YouTubermi, sám na YouTube pridávaš rôzny obsah. Vidíš v tejto forme zábavy budúcnosť?

Rozhodne áno. Chcem sa tomu venovať viac, baví ma to. Je to spôsob, ktorým človek dokáže komunikovať navonok a vyrábať si obsah bez nejakého diktátu či riadenia zmluvami alebo faktúrami. Telka je v tomto obmedzujúcejšia a YouTube je asi najslobodnejšie audiovizuálne médium.

Prezraď niečo viac o svojej šou. V čom vidíš výhody jej vysielania prostredníctvom YouTube?

Raz týždenne si volám do štúdia hosťa na ,,gejmingovú” šou. Hráme nejakú hru na konzole, niekedy ide o novinku, niekedy je to niečo staršie, ale o ten ,,gejming” až tak nejde. Dôležitý je hlavne rozhovor s hosťom, ktorého si vyberiem sám. A nikto mi nediktuje, koho si tam vziať môžem a nemusím vysvetľovať dôvod, prečo práve on.

A nad vlastnou talkshow si nepremýšľal? Predsa len, na Slovensku nie je až tak veľa ľudí, ktorí by sa na to hodili, ty si dokonca pravidelne účinkoval v takomto formáte u Adely.

Určite čosi plánujem. Podľa mňa je dôležitejšie si to najprv vyskúšať. Možno neísť s tým rovno do televízie, ale vyskúšať si to. Dopracovať sa na úroveň ikon tohto formátu musí človek postupne. Nemôžem do toho ísť s pocitom, že teraz chcem byť „slovenský Jimmy Fallon na Jojke“, na to proste ešte nie je čas. Verím však, že raz sa podobného programu dožijeme aj u nás. A ak to nebude fungovať v televízii, pokojne to môže ísť na YouTube.

Podporil si niekoľko charitatívnych projektov (Lienka pomoci, Hodina deťom). Ako funguje takáto forma pomoci na Slovensku?

Funguje to tak, že tieto organizácie ťa oslovujú. Žiadajú tvoj čas, nikdy nie peniaze. Prostredníctvom tváre slávneho človeka sa snažia medzi ľudí vyslať signál. Niekedy je tých požiadaviek veľa a možno by bolo lepšie venovať sa primárne jednej organizácii. Presne tak to funguje v USA. Celebrity tam nemajú také široké portfólio organizácií, ktoré podporujú. Venujú sa dvom, ktorým obetujú svoj čas, a keď im zavolá niekto z tretej, jednoducho povedia, že niečo už majú pod patronátom, treba osloviť niekoho iného. U nás to funguje tak, že pomáhaš mnohým a všetci si nárokujú tvoj čas. A to sa neraz stáva aj v rovnakej chvíli, a tak skutočne nie je možné vyhovieť všetkým. Do budúcna by som si teda radšej vybral jednu organizáciu, ktorej by som sa intenzívne venoval a pomáhal jej počas roka.

Myslíš si, že by popularita mala byť vo väčšej miere využívaná aj na takéto účely? Robia naše celebrity v tomto smere dosť?

V tomto môžem hovoriť len za seba. Ja sa snažím pomôcť vždy, keď ma niekto osloví.

 Matej “Sajfa” Cifra (36) Od roku 2002 je vo Fun rádiu, v súčasnosti má vlastnú popoludňajšiu    šou. Do povedomia širokej verejnosti ho dostala reality šou Vyvolení, v ktorej bol moderátorom  nočnej a neskôr hlavnej šou. S dlhoročnou kolegyňou Adelou Banášovou boli  hostiteľmi posledných štyroch odovzdávaní cien OTO. Sajfa bol tvárou tohtoročnej kampane  Ligy proti rakovine.

Autor: Ján Janočko

Foto: Dada Kováčová

Zaplnený podnik sa ako prvý pokúsil rozosmiať dobre známy Antonios Vlachou. Ten si zobral vo svojom vystúpení na paškál nevyčerpateľnú tému ženy. Po ňom prišiel na pódium Samo Trnka, ktorý okrem pár vtipov na Košice predviedol aj veľmi kvalitný rap v štýle známeho rapera Ega. Následne si mikrofón zobral pravdepodobne najznámejší zo všetkých vystupujúcich Sajfa. Ukázalo sa, že dokáže s ľuďmi pracovať nielen v rádiu, ale aj tvárou v tvár. Postupne všetkých zabával vtipmi o slovenských celebritách. Po ňom prišiel pravdepodobne vrchol večera, pretože mikrofón prevzal Dano Čistý. Ten dokázal svojím neopakovateľných štýlom rozosmievať publikum počas celého svojho vystúpenia. Posledným vystupujúcim bol Matej Adámy, ktorý prispel k výbornej nálade svojím drsnejším humorom.

Celý večer sa niesol vo veľmi dobrej nálade a diváci niekoľkokrát odmenili vystupujúcich potleskom. Vydarených vtipov bolo v skutku dosť a my sme veľmi radi, že si na konci vystúpenia našiel čas pre našu redakciu práve Sajfa, ktorý nám poskytol krátky rozhovor.

Ako dlho robíš Stand-Up?

Začal som približne v apríli. Odvtedy je toto moje deviate vystúpenie. Považujem sa preto za veľkého začiatočníka a viem, že sú tu aj lepší odo mňa. Stále sa však učím a vždy som rád, keď ma niekto zavolá. Tak sa človek najlepšie zdokonaľuje.

Ako si sa k tomu dostal?

Ako prvý ma oslovil Mišo Szatmary, ktorý štartoval svoju talkshow. Zavolal ma, či si to nechcem vyskúšať. Bol to krst ohňom, pretože som nevedel do čoho idem. Myslím si totiž, že ľudia odo mňa niečo očakávajú a z toho mám jemný stres. Preto sa snažím vymýšľať nové veci čo najčastejšie.

Takže ťa to baví.

Určite. Myslím si že je to veľmi zaujímavý spôsob zábavy a ja mám humor rád.

Väčšina ľudí ťa pozná hlavne z rádia. Dá sa porovnať vysielanie so stand-upkou?

V rádiu máš pred sebou text a v podstate ti nikdy nemôže nič vypadnúť. Stand-up je špecifický okamžitou spätnou väzbou.  V rádiu ideš v podstate „do tmy“ a len dúfaš, že sa ľudia za volantom zasmiali. Tu sa chcú ľudia zabávať. V rádiu nejdem vyložene za tým, aby sa ľudia rehotali, pretože ak niekto stojí v zápche, určite na to nemá náladu.

Čo hovoríš na trnavské publikum?

Bolo úplne v pohode. Veľmi príjemné. Myslím si, že boli veľmi kultivovaní. Sú totižto rôzne typy publík. Povedal by som, že napríklad Temné Kecy majú celkom iné publikum. Tam je to také divokejšie, ľudia majú radi vulgarizmy a sexuálne narážky. Napríklad publikum Pančlajnu alebo ľudia tu sa radi zasmejú aj na vtipe, ktorý je nejakým spôsobom vystavaný.

Máš aj nejakých obľúbencov v stand-upe?

Veľmi sa mi dnes páčil Dano Čistý, ktorý bol podľa môjho názoru z nás najlepší. Takisto Matej Adámy má skvelý humor. Bol som aj na Temných Kecoch a tam sa mi páčil Jerry. Objavujú sa stále nové a nové tváre, čo je veľmi dobré, pretože sa stand-up u nás môže posunúť ďalej. Myslím si, že je príjemné prísť na pivo a vypočuť si ľudí, ktorí niečo trepú, párkrát sa zasmiať a potom si dať ďalšie pivo.

V akých mestách si už vystupoval?

Samozrejme v Bratislave, teraz v Trnave, bol som už aj v Nitre a Galante. Snažím sa chodiť do tých 100 kilometrov.

Má podľa teba stand-up na Slovensku potenciál aj mimo Bratislavy?

V Bratislave je toho relatívne dosť, neviem povedať, ako sú na tom iné mestá. Zdokonalí sa to iba tým spôsobom, že sa aj naďalej budú akcie tohto typu organizovať a ľudia si to budú môcť vyskúšať. V Amerike niečo takéto fičí už roky a tí, ktorí si tým prešli, začali ďalej robiť vlastné seriály a podobne. Takže ten stand-up určite má význam a ja ho chcem robiť, pretože v ňom vidím zmysel.

V Music a Café bolo plno, účinkujúci divákov dobre bavili

Antonios Vlachou

Antonios Vlachou

Samo Trnka

Samo Trnka

Samo Trnka

Sajfa

Sajfa

Dano Čistý

Dano Čistý

Dano Čistý

Matej Adámy

autor: Jakub Vážan

foto: Michal Haviar