Študentka Klaudia nakupuje v second-handoch od úplného detstva. Pamätá si, ako ju tam mamka brávala, keď bola ešte malá, a tak si vytvorila vášeň, ktorá ju neopustila až doteraz. V posledných rokoch si však začala všímať zmeny. „Sekáče sa dosť spopularizovali. Kedysi tam chodilo len pár ľudí. Teraz, keď je nová kolekcia, sa dnu pomaly ani nedostaneš, lebo príde veľký nával zákazníkov,“ opisuje Klaudia.

Popularita a nárast predaja v second-handoch sa odráža aj na číslach. Podľa globálneho prieskumu spoločnosti Thredup vyše polovica zákazníkov si v priebehu roka 2023 kúpila oblečenie z druhej ruky. Záujem majú hlavne mladí ľudia. Z generácie Z a mileniálov si kúpilo použité oblečenie 65 %. Európska ambasádorka klimatického paktu Lidia Martin odhaduje, že do roku 2030 by second-handový trh mohol byť dvakrát väčší ako trh rýchlej módy.

Nákupná horúčka hrozí aj v sekáčoch

Second-handy sa považujú za skvelú ekologickú alternatívu nakupovania oblečenia, ktoré vedú k udržateľnejšiemu prístupu k oblečeniu. Ich nízke ceny ale môžu lákať k nezodpovednému a impulzívnemu nakupovaniu podobne ako vo fast fashion predajniach. „Keď som bola mladšia, zvykla som čakať na výpredaje v sekáčoch, kedy všetko stálo jedno euro alebo 50 centov. Potom som si nakúpila úplné somariny, ktoré som ani nenosila. Podobnej nákupnej horúčke sa teraz už vyhýbam,“ uvádza absolventka FMK Lucka.

Psychologička Barbora Kuchárová, ktorá sa venuje prevencii proti závislostiam, hovorí, že dopaminové nadšenie z nakupovania je veľmi krátkodobé. „Najskôr žena pociťuje eufóriu, že si niečo kúpila. Potom prichádza domov s pocitmi viny, hovorí si, že si to mala odoprieť, ďalší sveter už nepotrebuje.“

Nadmerné nakupovanie môže prerásť až do závislosti. Ťažko sa však odhaľuje, keďže na prvý pohľad si ju nevšimnete. Psychologička Kuchárová pracovala s klientkou, mladou mamičkou závislou na nakupovaní v second-handoch. Navštevovala ich pre veľmi lacné oblečenie, no skutočným dôvodom bola potreba oddychu, ktorý ako mama popri starostlivosti o deti nachádzala len pri tejto činnosti.

Podľa psychologičky môže časté nakupovanie značiť hyperkompenzáciu. Človek si neprítomnosť niečoho (vzťahov, lásky, sebaprijatia) vynahrádza prebytkom iného. „Ľudia túžia po exkluzivite, výnimočnosti, že sú nenahraditeľní, napríklad vo vzťahoch. Obchodné reťazce im ponúkajú tento pocit,“ opisuje Kuchárová.

Hodnotu nachádzame v schopnosti nakupovať

S prehnaným nakupovaním sa spája pojem konzumná spoločnosť, ktorá kladie dôraz na neustálu potrebu spotrebovať nové produkty. Aj keď je v súčasnosti konzumerizmus na Slovensku veľmi rozšírený, pred desiatkami rokov bola situácia úplne iná. „Za komunizmu boli výrobky drahé, silným ekologickým faktorom bola vysoká cena. Keď stál sveter 300 korún a zarobili ste 1 500, tak ste si nekúpili štyri svetre. Boli ste radi, že máte jeden alebo dva. Dnes kúpite vo výpredaji rifle za 20 eur, čo ľudí láka. Keď je niečo dostupné, tak si to doprajú,“ vysvetľuje sociológ SAV Milan Zeman.

Poukazuje na fakt, že výrobky kedysi aj niečo vydržali a kvalita bola pýchou výrobcu. Dnes sa však vyrábajú produkty, aby sa čo najrýchlejšie museli vymeniť. Ako príklad sociológ uvádza topánky, ktoré keď si hneď po kúpe odložíte do skrine, za päť rokov by sa mala rozpadnúť podrážka. Od obuvníka zistil informáciu, že výrobcovia používajú prchavé látky, ktoré vydržia tak akurát záručnú dobu, teda dva roky.

Podľa sociológa otvorený trh a konkurencia spôsobili, že z oblečenia sa stal rýchloobrátkový tovar. Rovnako sa rozšíril predaj fast fashion, kde sa módne trendy menia v priebehu mesiacov. Psychologička Kuchárová hovorí, že práve preto pribúdajú prípady závislosti na nakupovaní. „Žijeme v konzumnej spoločnosti, kde sa konzum spája s našou hodnotou. Náš potenciál sa meria schopnosťou nakupovať,” dodáva.

Sekáčový nešvár menom Shein

Obeťou konzumerizmu sú aj second-handy. „Kedysi tam bolo o dosť jednoduchšie nájsť kvalitné, pekné kúsky. Teraz veľa oblečenia, ktoré ponúkajú, sú značky Shein, H&M a podobne,“ rozpráva o svojej skúsenosti Klaudia. Rovnako aj absolventka FMK Lucka v nich pozoruje nárast fast fashion a ultra fast fashion značiek.

Nekvalitné oblečenie trápi aj samotné vedenie second-handov. „Vidíme to na percentách v rámci triedenia. Kedysi, keď sme nakúpili textilnú surovinu, až 50 % z nej bolo takej dobrej kvality, že sme ju mohli predávať v predajniach. Teraz to predstavuje niečo medzi 30 – 40 %,“ opisuje manažérka Textil House Zdenka Komárová.

Ľudia podľa nej nakupujú veľmi lacno a kvalita pre nich nie je prvoradá. Podobne manažér značky Humana Zdenek Nosek vidí problém v tom, že ľudia prešli na kúpu menej kvalitných vecí vo väčšom množstve. Odráža sa to potom na predajniach second-handov, kde sa objavuje menšie percento kvalitných kúskov oblečenia.

Manažér Humany apeluje na ekologický princíp sekáčov. „Naši zákazníci tým, že kupujú oblečenie z druhej ruky, odďaľujú nákup toho nového, čo má priamy vplyv na dopyt a aspoň čiastočné zníženie výroby, ktorá zaťažuje životné prostredie masívnym spôsobom. Ak by sme second-handy nemali, dopyt po novom oblečení by prudko vzrástol,“ hovorí. Síce kvalita produktov v second-handoch klesá, absolventka FMK Lucka oceňuje, že ich kúpou dokáže predĺžiť životnosť jednotlivých kúskov namiesto toho, aby skončili hneď v koši.

Mladým nevadí priplatiť si za udržateľnosť

Študentka Kika rada nakupuje v second-hadoch nielen pre udržateľnosť, ale aj pre originalitu ponúkaného tovaru. Má svoj špecifický štýl a zameriava sa na retro módu. Väčšinu zaujímavých kúskov vo svojom šatníku našla práve v obchodoch z druhej ruky. Pochvaľuje si, že stále v nich dokáže nájsť staršie a kvalitné produkty vyrobené z tradičných materiálov namiesto umelých látok.

Rovnako ale priznáva, že nakupuje aj vo fast fashion reťazcoch, pretože niekedy nemá čas na „hrabanie sa“ v sekáčoch. Svoje nákupné správanie opisuje: „Rýchlu módu kompenzujem internetovými obchodmi, ktoré sa zameriavajú napríklad na čisto bavlnené výrobky a smerujú k udržateľnosti. Rada podporím slovenských výrobcov. Fast fashion je pre mňa skôr krajná možnosť.“

V dôsledku environmentálnej krízy sa v dnešnej dobe kladie väčší dôraz na ekologickú stránku módneho priemyslu, ktorý predstavuje tretie najviac znečisťujúce odvetvie výroby. Podľa prieskumu KMPG 68 % mileniálov a generácie Z zo Slovenska akceptuje priplatiť si za udržateľný produkt. Trend udržateľnosti môžeme vidieť aj na sociálnych médiách. Vo videách koncipovaných ako anti-haul tvorcovia vyzývajú sledovateľov, aby zbytočne nekupovali produkty, či už kvôli ich osobnej zlej skúsenosti alebo zbytočnosti.

Stopka prehnanému nakupovaniu

Psychologička Kuchárová radí, aby si ľudia, ktorí majú problém s nadmerným nakupovaním, urobili inventúru svojej duše a pozreli sa, ktoré veci skutočne potrebujú, čoho majú dostatok, a tak si stanovili stopku. Do obchodov pomáha chodiť s nákupným zoznamom a nakupovať transparentne. Niektorí ľudia závislí na nakupovaní majú podľa psychologičky tendenciu kamuflovať svoje nákupné správanie. Napríklad schovávajú štítky z oblečenia v smetnom koši alebo chodia nakupovať do rozličných predajní, aby ich ľudia nespoznali.

Pri podobných prípadoch je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a problém riešiť s terapeutom. Psychologička radí: „Dôležitá je analýza, teda zistiť problém, ktorý riešim nakupovaním. Môže to byť napríklad aj strach zo samoty, strach zo starnutia alebo potreba zažívať blízkosť ľudí. Potom sa treba rozhodnúť pre zdravšie spôsoby, ktorými by si človek vedel uspokojiť svoju potrebu.“

Prinášame vám tretiu a poslednú časť zo série o fast fashion. V prvej časti sme si priblížili materiály oblečenia, a v druhej sme hovorili o jeho výrobe a preprave. V poslednej časti sa budeme venovať následkom fast fashion a možnostiam jeho eliminácie prostredníctvom slow fashion, recyklácie a upcyklácie.

„Slow fashion je dômyselne vyrobené vysokokvalitné oblečenie s doplnkami, určené na dlhodobé nosenie.“

Fast fashion neškodí len životnému prostrediu a zdraviu konzumentov, ale vo veľkej miere aj pracovníkom v odevných a textilných továrňach. V minulosti sa vo fabrikách v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení stalo niekoľko „nehôd“ so smrteľnými následkami. Posledná udalosť je z 8. decembra 2019 z indického Dillí, kde vypukol požiar, pri ktorom zomrelo minimálne 43 ľudí a viac než 50 bolo zranených.

Avšak v posledných rokoch sa dostáva do popredia forma etickej a udržateľnej módy. Mnohé fast fashion značky prezentujú niektoré zo svojich odevov ako „udržateľné“ a „eco-friendly“. Netvrdíme, že to tak nie je. Netreba však zabúdať na to, že takéto značky sa často snažia iba držať krok s „trendom” a stále im ide najmä o zisk a predajnosť.

Dôvody, prečo je dôležité zamyslieť sa nad rýchlou módou, si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

Ako konzumenti im našou kúpou dávame nepriamo najavo, že s ich filozofiou súhlasíme a podporujeme ich. Len ľudia majú možnosť to zmeniť a vyjadriť svoj postoj. Treba si dávať pozor na túto formu „brainwashingu“ od známych fast fashion značiek, ktoré sa len hrajú na udržateľné a etické, lebo je to trendy a in. Skúsme im vyjadriť náš nesúhlas tým, že radšej podporíme niektorú zo slow fashion značiek alebo iné formy recyklácie a upcyklácie oblečenia.

Slow fashion nie je voľba, ale nevyhnutnosť

Čo vlastne znamená pojem „slow fashion“? Môžeme ho definovať napríklad ako antitézu fast fashion. Slow fashion môže byť vyvážený životný štýl – etický, ekologický, udržateľný, nadčasový a sústreďuje sa viac na kvalitu ako kvantitu. Expertka na udržateľnú módu Alden Wicker tvrdí: „Slow fashion je dômyselne vyrobené vysokokvalitné oblečenie s doplnkami, určené na dlhodobé nosenie.“

Prečo je slow fashion nevyhnutná? Predpokladá sa, že odevný a textilný priemysel ročne vyprodukuje okolo 1,7 miliardy ton oxidu uhličitého, CO₂ (čo značne prispieva ku globálnemu otepľovaniu).

Na pestovanie potrebných surovín na výrobu oblečenia sa minie obrovské množstvo vody, pesticídov a ostatných toxických chemikálií, ktoré ničia pôdu, biodiverzitu a vodné zdroje.

Celosvetovo sa vyrobí okolo 80 miliárd nových odevov ročne, pričom v súčasnosti končí na skládkach spaľovne až 80 % všetkého vyrobeného oblečenia.

„Žijeme v “throwaway” (odhadzujúcej) spoločnosti, ktorá núti módne značky znižovať ceny oblečenia, a teda aj jeho kvalitu,” hovorí Christina Dean, zakladateľka Redress.

Najväčším konzumentom v Európe je Veľká Británia, kde ročne jedna osoba nakúpi až 27,8 kg oblečenia.

Ako začať – objavte svoju kreativitu pomocou slow fashion

Na to, aby sme boli trendy a in, nepotrebujeme nakupovať kvantá oblečenia z fast fashion obchodov. Móda je predsa forma vyjadrenia, tak buďme kreatívni a vyskúšajme napríklad vytvoriť viacej outfitov len s pár kúskami oblečenia. Môžeme napríklad vyskúšať kapsulový šatník. Ten obsahuje len základné kusy oblečenia, ktoré sa navzájom kombinujú.

Skúsme dať svojmu starému odevu ešte druhú šancu a upcyklujme ho. Teda vytvorme nové kúsky oblečenia z toho starého. Na rozdiel od recyklácie sa upcykláciou odevu jeho hodnota zvyšuje.

Prostredníctvom recyklácie tak naše oblečenie môžeme darovať známemu, rodine, na charitu, do second handov, kontajnerov na oblečenie alebo vymeniť prostredníctvom swapov. To, samozrejme, platí pre odevy, ktoré sú ešte v dobrom stave a dajú sa nosiť, len nám už nesedia alebo nás prestali baviť.

Na to, aby sme boli trendy a in, nepotrebujeme nakupovať kvantá oblečenia.

Ak je oblečenie už poškodené a nedá sa ďalej nosiť, neznamená to hneď, že ho musíme vyhodiť. Skúsme porozmýšľať a vymyslieť mu nejaké využitie v domácnosti (handry, obaly, obliečky na vankúše a pod.). Základom celej filozofie slow fashion je predsa eliminovať množstvo odevov a textilu; nielen jeho výrobou, ale aj tvorbou odpadu.

Slow fashion obchody, second-handy a swapy

Môžeme vymeniť klasické fast fashion obchody za tie slow fashion. U nás na Slovensku je ich síce menej, ale mnohé zahraničné sú dostupné aj online.

Kamenné a online obchody na SR:

• Kasha showroom,
• Marna ateliér,
• Lull,
• Less is more,
• Bagbet,
• I am organic,
• PLZR,
• Rivica,
• Sobi.eco,
• Severanka,
• Cila,
• Drobne,
• Bartinki, atď.

Online zahraničné obchody:

• Melisa Minca,
• Springkode,
• TOMS, Fjällräven,
• Ethical Market.

Mnohé ďalšie si môžete pozrieť na:

• Eco Cult
• či Good On You.

Pokiaľ nie sme obmedzení budgetom, môžeme investovať peniaze do kvalitných značkových vecí od samotných návrhárov.

Dostupnejšou alternatívou sú second-handy. Tie sa nachádzajú v každom meste a nie sú určené len pre ľudí, ktorí majú „hlboko do vrecka”. Vieme tam nájsť naozaj pekné a hlavne originálne a ekologické oblečenie.

https://www.instagram.com/p/B18cq5roz2V/

Jedným z najoriginálnejších a najštýlovejších second-handov na Slovensku je NOSENE. Nepredávajú len obnosené oblečenie, ale niektoré kúsky upcyklujú. Ktokoľvek k nim môže priniesť svoje obnosené oblečenie. Ich kamenné predajne sa nachádzajú v Bratislave a v Banskej Bystrici, prednedávnom dokonca rozbehli na ich stránke www.nosene.sk vlastný e-shop.

Ďalšou z možností je návšteva rôznych swapov (nielen oblečenia), ktoré sa organizujú v našom okolí. Bližšie informácie nájdeme na facebookových stránkach, ako napríklad Trnavský swap, SWAP Košice a pod., alebo stránky ako Nová Cvernovka či Stará tržnica, kde sa uskutočňujú okrem výmen aj rôzne festivaly a workshopy týkajúce sa udržateľnej a etickej módy.

Najznámejší slow fashion festival na Slovensku organizuje hnutie POMALO – festival udržateľnosti v bratislavskej Starej tržnici. Festival nám predstavuje zodpovednú módu a pomalý životný štýl.

Módna revolúcia

Žijeme v dobe sociálnych sietí, čo je najlepší spôsob na masové zdieľanie. Preto sa namiesto propagovania neetickej, neudržateľnej, škodlivej fast fashion skúsme zapojiť do módnej revolúcie a presadzovať slow fashion.

Ako inšpirácia môžu poslúžiť aj nasledujúce instagramové účty:

https://www.instagram.com/p/B6SvK2Bhzsx/

https://www.instagram.com/p/BywoQOZCrDz/

https://www.instagram.com/p/B19OcykIt-a/

https://www.instagram.com/p/B525FDtp-7A/

https://www.instagram.com/p/B5KL32hnPXo/

https://www.instagram.com/p/B5uiLk4pA8m/