Takže to bola náhoda?
Nie, náhoda to určite nebola. V podstate vo mne dozrelo isté životné rozhodnutie a spomínaný oznam prišiel náhodou v tom období. Dispozície k tej práci sa ale prejavovali už dávno. Recitovala som, na všetkých podujatiach som vždy konferovala a pracovala tak s mikrofónom. Rada som vystupovala a ešte radšej som sa prezentovala. Kolegovia sa ma však pýtali, prečo som sa na túto cestu vybrala až tak neskoro (v 38- ich rokoch). Za socializmu bol Slovenský rozhlas jedinou rozhlasovou stanicou na území Slovenska a nebola takmer nijaká šanca prepracovať sa tam, pretože tam pôsobili staré kádre, ktoré tam boli „odjakživa“. Po páde komunizmu, vďaka duálnemu systému, začali vznikať nové alternatívne médiá a všade boli potrební kvalifikovaní a hlasovo nadaní ľudia, a tak som využila túto šancu.

Ako prebiehal konkurz?
Musím povedať, že to bol úžasný zážitok,  na ktorý nikdy nezabudnem. O pozíciu sa uchádzalo asi dvesto ľudí a ja som bola spomedzi nich jedna z najstarších, a tak som si povedala, že to sa mi určite nemôže podariť. Konkurz trval počas celého dňa a bol rozdelený na tri kolá. Čím som postupovala ďalej a ďalej, tým som bola nadšenejšia a nemohla som tomu uveriť. Keď ma vybrali do poslednej štvorky, tak som ihneď utekala k manželovi do práce (v tej dobe ešte neboli mobilné telefóny, pozn. redaktora) povedať mu, že ma vybrali. On mi na to odpovedal: „Ja som to vedel.“

Po pôsobení v Slovenskom rozhlase ste sa stali redaktorkou rádia Twist. Aké dôvody vás viedli k odchodu z verejnoprávneho média? Ako sa vám v ňom pracovalo?
Pôsobenie v rádiu Twist je veľmi podstatná časť môjho mediálneho života. V začiatkoch Rádia Twist ma pozvali na konkurz, prijali ma a začalo sa  krásnych 13 rokov tvorivej roboty, ktoré ma posunuli výrazne dopredu. O tom, že som prešla do komerčného média rozhodli najmä nočné služby v SRo, ktoré boli veľmi náročné. V Rádiu Twist som sa naučila samostatne a tvorivo pripravovať spravodajstvo – najskôr správy, neskôr spravodajskú reláciu, dokonca som robila aj editorku. V tomto rádiu bolo všetko modernejšie, rýchlejšie, technicky dokonalejšie a flexibilnejšie. Rádio Twist svojím progresívnym moderným spravodajstvom zasiahlo aj do politickej klímy. Malo neopakovateľnú, takmer  rodinnú atmosféru a ľudia z Twistu sú všade úspešní. Som rada, že som mohla byť pri tom a dodnes z toho žijem. Do SRo som sa vrátila po 13-tich rokoch po tom, ako Twist zanikol. Veľa ľudí z Twistu teraz robí v SRo.

Profesionálne sa teda venujete predovšetkým spravodajstvu. Aj z komentárov na internete sa dozvedáme, že si svoju prácu robíte dobre a zodpovedne a ponúkate relevantné spravodajstvo. Aký je  váš názor na súčasné televízne spravodajstvo?
Súčasné spravodajstvo je postavené na princípe, že je zaujímavé len vtedy, ak hovorí o niečom negatívnom. Je to časť ľudskej povahy a to je v poriadku, no iba do určitej miery.  Dobré spravodajstvo je vyvážené, človek má byť po jeho zhliadnutí informovaný o aktuálnom dianí a má mať možnosť vytvoriť si svoj názor. Po jeho skončení nemáme mať pocit skončiť so svojím životom, či s ním v dezilúzii pokračovať. Napriek tomu všetkému, stále  nachádzame v spravodajstve fakty, no sú trochu účelovo poskladané, lebo ich cieľom je zaujať pozornosť diváka či poslucháča.

Vašimi rukami prechádza mnoho moderátorov a redaktorov. S akými chybami sa pri ich školení najviac stretávate?
Jednotlivé chyby sa stále opakujú. Niekto má jeden nedostatok, ďalší zasa iný a v podstate sa tieto nedokonalosti striedajú. Mojou úlohou a úlohou mojich kolegov je tieto chyby napraviť. Medzi najčastejšie hriechy patrí umelá výstavba pri interpretácii textu, čiže nepochopenie textu. Tiež neraz riešim otázky artikulácie, správneho dýchania alebo hľadania výpovede, teda správneho využívania dôrazov. Televízni moderátori zasa prichádzajú s problémom zlého kontaktu s kamerou a nesprávnou komunikáciu s divákom. Ide buď o prílišnú prezentáciu seba samého alebo defenzívnu pozíciu u málo výrazných redaktorov.

A čo tak najväčšie moderátorské hviezdy na Slovensku? Sú bezchybné?
Nebudem týchto moderátorov menovať, no ich najväčším problémom je, že ako náhle sa dostanú na určitú priečku v kvalite, tak ich médiá začnú používať veľmi často a tento jav vždy týmto moderátorom uškodí. Ak si moderátori neustrážia frekvenciu výskytu na televíznej obrazovke, nastane prejedanie sa zo strany diváka. Tento systém tak viac moderátorom uškodí ako pomôže, pretože dôjde k prirodzenej strate ich pokory, ktorú mali na začiatku kariéry a to ich oberá o kredit profesionality. Niektoré moderátorky správ zasa neustále opakujú tú istú chybu a ani sa nesnažia dozvedieť, o aký nedostatok ide a odstrániť ho. Fungujú s ňou celé roky a ľudia si myslia, že je to správne.

Diváci a poslucháči by mohli občas nadobúdať dojem, že televízie a rádiá nekladú veľký dôraz na jazykový prejav moderátorov. Je to naozaj tak? Aké sú príčiny?
Spôsobuje to fakt, že mnohí manažéri riadiaci médiá, nedoceňujú túto problematiku. Stačí im, keď sa predáva tovar. Jedným slovom, manažéri médií starostlivosť o jazyk nedoceňujú, no redaktori a moderátori sami cítia, že sa chcú v tejto oblasti vzdelávať a buď vyhľadajú pomoc alebo tlačia na vedúce osobnosti, aby im zabezpečili nejaké aktivity v tomto smere.

Dokážete ešte sledovať televíziu a počúvať rozhlas nezaujato, bez toho aby ste si všímali chyby moderátorov a redaktorov?
Som profesionálne deformovaná. Samozrejme, vnímam obsah, no v akom rozsahu, tak to závisí od interpretačnej zložky prejavu. Ak je v interpretačnej zložke príliš veľa chýb, tak nie som schopná odosobniť sa. Jednoducho povedané, každý jazykový prejav potrebuje vyváženosť obsahu a formy. Obsah sa spája s formou, a ak je tá forma zlá nie som schopná vnímať obsah. Ihneď sa vo mne naštartuje adrenalín, rozčúlim sa, komentujem a frflem. Moja rodina vie o tom svoje.

Ste porotkyňa a lektorka na workshopoch lokálnych staníc LOToS, ktorý sa koná každý rok. Idú slovenské lokálne médiá smerom dopredu?
Z mojich skúseností môžem povedať, že regionálne médiá sa určite posúvajú dopredu. Pred siedmimi – ôsmimi rokmi, keď som prišla do poroty bola situácia horšia ako v súčasnosti. Napríklad pribúda stále viac lokálnych médií, aj keď medzitým za istý čas  niektoré zanikajú. Decentralizácia vysielania na konkrétny región, mesto či obec je zreteľná. Vývoj hovorí jednoznačne za regionálne vysielanie, ktoré má zároveň omnoho väčšiu zelenú oproti minulosti. Regióny sa tiež čoraz viac dostávajú aj do celonárodných médií. Môžeme si všimnúť, že aj v celoplošných médiách sa častejšie využívajú príspevky z regiónov. Niektoré televízie majú na nich dokonca postavené svoje vysielanie. Už dávno sa upustilo zo spravodajstva, kde sa hovorilo iba o vrcholovej politike.

Na našej fakulte prednášate prezentačný seminár a verbálno-komunikačné praktikum. Čo by ste poradili študentom, ktorých snom je stať sa redaktorom alebo moderátorom?
Ak je to naozaj to, čo chcú v živote dosiahnuť, tak by si za tým mali ísť. My na mojich seminároch dávame iba návod, ďalej musia to, čo sa dozvedia na seminári rozvíjať vo svojom súkromí. Ak to však naozaj niekto úprimne chcel, tak svoj cieľ dosiahol a mám také skúsenosti, že sa to stalo. Musel však za tým tvrdo ísť, pracovať na sebe a nenechať sa odradiť. Mnohí ľudia si po zhliadnutí nejakej relácie pomyslia, že prácu moderátora by zvládli aj oni. Nemajú však žiadne skúsenosti a médiá prahnú po ľuďoch, ktorí už niečo vedia a niečo vo svojej profesii skúsili. Dnes v tomto fachu prevláda požiadavka univerzálneho človeka. Musíte dobre vyzerať, mali by ste sa vedieť vyjadrovať a mať v sebe štipku novinárskej zvedavosti, aby ste vedeli ísť aj do terénu. Ak chcete byť úspešní, aspoň zo začiatku musíte práci venovať všetok svoj čas. Ak toto  všetko máte, je veľký predpoklad, že médiá sa o vás budú biť.

[alert]

Profil

Janka Zvalová vyštudovala slovenský jazyk a estetickú výchovu na FFUK. Po revolúcii využila šancu a stala sa hlásateľkou v Slovenskom rozhlase. Neskôr prijala ponuku Rádia Twist, kde trinásť rokov pôsobila ako moderátorka a redaktorka spravodajstva. V súčasnosti opäť pôsobí v Slovenskom rozhlase, kde pripravuje Žurnál Rádia Regina. Ako porotkyňa sa pravidelne zúčastňuje celoslovenskej prehliadky lokálnych televízií LOToS a venuje sa tiež konzultáciám a školeniam pre moderátorov a redaktorov. Na FMK pôsobí už 10 rokov. Je autorkou dvoch publikácií: Keď si sadáme za mikrofón a Čo musíme vedieť ešte pred tým, ako začneme hovoriť.

[/alert]