Vo februári sa spoločnosť Facebook rozhodla spustiť  fact-checkingový program na Slovensku a v Českej republike. Ten je súčasťou celosvetového projektu, ktorý spoločnosť realizuje od roku 2016 s cieľom bojovať proti dezinformáciám. Aktuálne sociálna sieť spolupracuje s viac ako 50 partnermi, ktorí kontrolujú obsah vo viac ako 40 jazykoch. Z našich susedov nie je do programu zapojené už len Maďarsko.

Samotný Facebook však fact-checking nerobí, ale spolupracuje s nezávislými recenzentmi z celého sveta. Títo kontrolóri faktov, tzv. fact-checkeri, posudzujú a hodnotia vierohodnosť článkov zobrazujúcich sa v kanáli noviniek – News Feede najznámejšej sociálnej siete. Na Slovensku overovanie faktov zastrešuje francúzska tlačová agentúra Agence France-Presse (AFP).

Agence France-Presse
Francúzska tlačová agentúra AFP bola založená v roku 1835 v Paríži, radí sa tak medzi najstaršie na svete. Zamestnáva 1700 novinárov zo sto rôznych krajín. Overovať fakty a výroky začali v roku 2017. Na Slovensku pôsobia od februára 2020. 

Ako fact-checking funguje?

„Hneď ako fact-checker posúdi správu ako falošnú, Facebook ju začne zobrazovať v News Feede na nižších pozíciách, vďaka čomu sa značne zníži jej šírenie. Zabráni sa tak šíreniu hoaxov a zredukuje sa počet ľudí, ktorí uvidia daný obsah,“ uvádza Facebook.

Sociálna sieť prostredníctvom tlačovej správy ďalej tvrdí, že stránky, ktoré opakovane zdieľajú nepravdivé informácie, budú mať obmedzený dosah na publikum. Stratia tiež možnosť inzerovať a speňažiť svoje príspevky. Rovnako Facebook používateľov upozorní, ak takúto správu čítali alebo zdieľali.

Fact-checking sa však nedotýka každého používateľa, ktorý zverejní pochybný príspevok. Facebook nechce zasahovať do politickej súťaže, a preto sa rozhodol, že tento program sa nebude vzťahovať na aktívnych politikov a politické strany. Pre nich platia len dve pravidlá – nesmú podnecovať násilie a zavádzať ľudí o tom, ako, kedy a kde môžu voliť.

Na Slovensku máme jedného fact-checkera

Podľa stránky AFP, fact-checking vykonávajú novinári, ktorí pri svojej práci dodržiavajú základné pravidlá žurnalistickej práce a kľúčové princípy a zásady tejto svetovej agentúry. Informujú tak, aby poskytli presné, nezávisle a nestranné spravodajstvo.

Preskúmané dezinformácie sú následne dôkladne rozanalyzované na stránke AFP formou článkov. „Obsah na preskúmanie vyberáme na základe redaktorského záujmu, frekvencie zdieľania, stupňa virality a verejnej diskusie o danom obsahu,“ vysvetľujú agentúra výber príspevkov.

Na Slovensku má AFP jedného člena – novinára Roberta Barcu. V rozhovore pre technologický magazín Živé.sk na margo detailného editorského procesu, ktorým prechádzajú všetky články, povedal, že každá informácia je desaťkrát preverovaná. Ich cieľom je všetko vysvetliť a dokázať, následkom čoho trvá editovanie aj niekoľko dní.

50 miliónov pochybných príspevkov o koronavíruse

Len v apríli zverejnila sociálna sieť upozornenia na 50 miliónov príspevkov súvisiacich s nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusu. Vychádzali pritom zo 7500 článkov, ktoré napísali fact-checkeri. Slovenský fact-checker napísal počas apríla desať článkov, v ktorých upozorňoval na viaceré nepravdy a zavádzajúce informácie.

Vyvrátil napríklad hoax súvisiaci s mobilnou technológiou 5G, ktorá má prispievať k šíreniu koronavírusu, či obrázok, podľa ktorého predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová tvrdí, že seniori predstavujú pre Brusel nového nepriateľa a treba ich vytlačiť z bežného života.

Ozývajú sa kritici

Kontrolovanie faktov však má aj svojich odporcov a čelí skepticizmu z viacerých strán. Aktivisti a kritici z oblasti technologického priemyslu tvrdia, že spoločnosť a jej partneri stále nevenujú dostatok pozornosti rastúcemu problému s dezinformáciami. Taktiež sa im nepáči, že Facebook presúva zodpovednosť za overovanie pravdivosti obsahu do rúk externých organizácií.

Kritické hlasy sa ozývajú aj z tábora konzervatívcov. Znepokojuje ich, že činnosť vykonávajú najmä liberálne zameraní novinári a konzervatívnejšie ladené príspevky sú kvôli tomu znevýhodňované. Brent Bozell, konzervatívny spisovateľ a aktivista, vo svojom blogu uviedol, že hovoril s Markom Zuckerbergom a vyjadril vážne znepokojenie nad liberálnymi organizáciami, ktoré Facebook do programu vyberá.

Ďalšiu obavu vyvoláva domnienka, že program bude potlačovať právo prejaviť slobodný názor a rovnako aj sledovať názory ostatných. V Česku sa napríklad šírilo video Dana Vávru, ktoré si na YouTube pozrelo takmer 150-tisíc ľudí. Vávra v ňom spochybňuje činnosť fact-checkerov a kritizuje cenzúru na Facebooku. Vo všeobecnosti sa boj proti dezinformáciám nepáči ani politikovi Eduardovi Chmelárovi, ktorý ho prirovnáva k najtemnejšej vízii Georgea Orwella.

Na hoaxy intenzívnejšie reaguje aj slovenská vláda

Silu dezinformácií nemožno podceňovať. Treba na ne poukazovať už len kvôli tomu, že cez skresľujúce alebo úplne nepravdivé správy šíria nenávisť a rozdeľujú spoločnosť. Konšpirátorom sa už dlhodobo na Slovensku venujú iniciatívy Konšpirátori.sk či Infosecurity.sk. Falošné správy neignorujú ani domáce médiá. Denník N, SME či portál Aktuality.sk na podobné články upozorňujú pravidelne.

Vážnosť situácie si uvedomuje aj vláda SR a začína sa touto problematikou intenzívnejšie zaoberať. Štát pracuje na zlepšení komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí, pričom nevylučuje ani spoluprácu s influencermi, ktorí dokážu oslovovať väčšie publikum. Súčasne chce podporovať iniciatívy bojujúce proti hoaxom.