Zahraničné pracovné stáže sú ideálnou príležitosťou, ako získať nové vedomosti a rozšíriť si schopnosti po osobnostnej i kariérnej stránke. WorkSpace Europe zapojil do programu i našu školu a ponúka študentom jedinečnú príležitosť.

Erasmus+ sa stal lákavou príležitosťou pre mnohých z nás, ktorí chcú spoznávať krajiny a vyťažiť zo svojich študentských rokov to najlepšie. Málokto ale tuší, že program WorkSpace Europe rovnako ponúka študentom jedinečnú príležitosť, a to pracovať v zahraničí.

Dĺžka stáže závisí na vlastnom výbere a možnostiach, zvyčajne dva až štyri mesiace. V danom rozmedzí študenti dostanú finančný grant, ktorý sa odvíja od životnej úrovne v danej krajine. Do programu sú zapojené členské krajiny Európskej únie a krajiny ako Macedónsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko či Turecko. Medzi najviac obľúbené krajiny patrí Česko, Španielsko a Portugalsko.

Stáž cez WorkSpace Europe je relevantná pracovnému pomeru na plný úväzok a prostredie si vyberajú uchádzači. Ide o získanie skúseností priamo z praxe a práca súvisí aj so študijným odborom. Pracovať môžete v rôznych firmách, podnikoch, vzdelávacích strediskách, ktoré patria pod verejné i súkromné vlastníctvo.

https://www.instagram.com/p/B4xJ7-Xn1Ln/

Alžbeta Jacková absolvovala letnú stáž cez WorkSpace Europe ako končiaca študentka bakalárskeho štúdia masmediálnej komunikácie. Rozhodla sa pre Českú republiku, konkrétne Prahu, kde strávila deväť týždňov. O tejto organizácii sa dozvedela náhodou, no túto skúsenosť by určite odporučila študentom. Ako sa pozerá na program s odstupom času?

Ako sa prihlásiť na stáž?

Je nutné zúčastniť sa výberového konania, ktoré sa realizuje formou prihlášky. Všetky informácie nájdeš na webovej stránke organizácie.

Kto stojí za WorkSpace Europe?

Občianske združenie WorkSpace Europe je zložené z tímu mladých ľudí. Ich cieľom je pomôcť študentom získať pracovnú skúsenosť, aby sa následne mohli uplatniť na pracovnom trhu vo svojom študijnom odbore. Program je veľmi prospešný pre vysokoškolákov v získavaní jedinečnej príležitosti.

Kto sa môže prihlásiť na stáž?

Stáž je určená pre študentov od prvého ročníka bakalárskeho štúdia, ideálne však pre končiacich bakalárov a magistrov.

Čím sa odlišuje bežná prax popri škole od stáže v tejto organizácii?

Grantom, ktorý účastník dostáva na živobytie. Možnosťou štúdia v zahraničí i počas semestra. Pomoc organizácie, vďaka ktorej na nič nezabudnete.

Ako si nájsť stáž cez WorkSpace Europe?

Tento krok je na samotnom uchádzačovi, avšak veľkou oporou mu bude organizácia, ktorá ochotne pomáha s výberom. Dôležité je mať kvalitný životopis, ktorý zaujme firmy. Ďalej postupuje, ako pri bežnom hľadaní práce, pri ktorom mu pomáha organizácia.

„Myšlienka ísť na stáž vznikla v mojej hlave sčasti náhodou a sčasti aj preto, že ma unavoval už dávno preskúmaný stereotyp bežných dní.“

Ako je to s financiami?

Výška grantu sa odvíja od životnej úrovne krajiny, pre ktorú sa študent rozhodne. 90 % grantu získava študent po príchode na stáž, zvyšných 10 % mu bude vyplatených po ukončení stáže. V prípade získania príspevkov od spoločnosti, v ktorej bude stážovať, je možné získať finančné benefity na jedlo a cestovanie. Taktiež je tu možnosť platového ohodnotenia.

Ako by si charakterizovala stáž, ktorú si absolvovala vďaka organizácii WorkSpace Europe?

Bola to úžasná skúsenosť a hlavne skvelý bod do životopisu. Myšlienka ísť na stáž vznikla v mojej hlave sčasti náhodou a sčasti aj preto, že ma unavoval už dávno preskúmaný stereotyp bežných dní.

https://www.instagram.com/p/B5XqoR6nq_b/

Išlo o tvoju prvú pracovnú skúsenosť?

Išlo o moju prvú stáž, no nie o moju prvú pracovnú skúsenosť. So stážou som bola veľmi spokojná a myslím, že potešenie nebolo len na mojej strane, keďže si ma vo firme nechali ako externého zamestnanca.

Hľadanie stáže je záležitosťou, ktorá pripadá na plecia študenta. Ako si postupovala?

Postupovala som nasledovne: poslala som maily do spoločností, o práci ktorých som už počula, následne do tých, ktoré mi odporučilo samotné WorkSpace Europe. Práve vďaka ich nadobudnutým kontaktom sa mi podarilo nájsť miesto, o ktoré som mala záujem. Pracovala som na marketingovom oddelení jedného cashbackového portálu.

„Nijaké obavy som nepociťovala. Ľudia z WorkSpace sú veľmi flexibilní a trpezliví.“

Pociťovala si obavy pri procese vybavovania stáže?

Nijaké obavy som nepociťovala. Ľudia z WorkSpace sú veľmi flexibilní a trpezliví. S každým vypĺňaním formulára mi pomáhali veľmi ochotne a na maily odpovedali takou rýchlosťou, akoby ani nemali sociálny život. Najväčšia byrokratická záťaž je na ich pleciach.

Kde si absolvovala stáž?

Pôvodne som mala záujem o stáž na Malte. K tomuto výberu ma motivovalo hlavne tamojšie počasie a charakter krajiny. Samozrejme, prihliadala som aj na to, že na Malte je úradným jazykom angličtina. Nakoniec som však prehodnotila svoje ekonomické a emocionálne možnosti a zostala som bližšie k domovu. Mojou cieľovou destináciou sa stala Praha.

Aký je tvoj najsilnejší zážitok zo stáže?

Je veľmi náročné celé leto zhrnúť len do jedného zážitku. Samozrejme, že stáž nie je len o práci, ale aj o spoznávaní krajiny a nových ľudí. A práve noví ľudia boli veľmi osviežujúcou súčasťou môjho pobytu.

Vnímaš, že stáž obohatila tvoje schopnosti?

Určite. Vo firme sa mi veľmi venovali a všetko, čo som nevedela zo školy, ma veľmi ochotne doučili. Pracovné skúsenosti z tohto prostredia hodnotím veľmi prínosne.

https://www.instagram.com/p/B7lVHqTnbU9/

Naplnili sa tvoje prvotné očakávania?

Hoci mi to trvalo dlhé roky, naučila som sa nemať očakávania. Zistila som, že keď človek nič od situácií nečaká, nemôže sa sklamať. S takýmto postojom som prišla aj do Prahy. Konečný výsledok ale hodnotím viac než kladne.

Zvládala si to po finančnej stránke s ubytovaním a s bežným životom?

Priznám sa, že nepatrím k ľuďom, ktorí si dokážu do pokladničky odkladať väčšinu peňazí. Finančné prostriedky boli dostačujúce pre ubytovanie a život v Prahe. Neviem si však predstaviť, že by som s rovnakým rozpočtom fungovala napríklad v spomínanej Malte alebo v Nórsku.

Spomínaš si na svoj prvý pracovný deň?

Samozrejme. Priznám sa, že najnáročnejšie pre mňa bolo naučiť sa mená svojich kolegov. Dlho som nevedela pochopiť, prečo Jozefa nazývajú Pepa a prečo je Ján Honzom. Keď sa odbúrali všetky nielen komunikačné bariéry, tak bolo všetko v poriadku. K mojej vysokej spokojnosti prispel aj kvalitný kávovar priamo v kancelárii. (smiech)

„Vo firme sa mi veľmi venovali a všetko, čo som nevedela zo školy, ma veľmi ochotne doučili. “

Prax by mala podľa oficiálnych informácií prebiehať v reálnom prostredí a zahŕňať prácu na plný úväzok, je to tak?

V mojom prípade to tak bolo. Pracovala som každý pracovný deň osem hodín. Keďže som všetku prácu vykonávala na počítači, občas sa stalo, že mi nadriadení povolili home office.

Aká bola náplň tvojej práce?

Väčšina mojej práce tvorila kreatíva na marketingu. Podieľala som sa na tvorbe marketingového plánu, v ktorom sme vytvárali reklamné kampane. Okrem toho som spravovala sociálne siete tohto cashbackového portálu. Nemôžem zabudnúť ani na preklady z češtiny do slovenčiny, ktoré boli skôr hrou ako tvrdou prácou.

Bola to tvoja prvá skúsenosť s prácou na plný úväzok?

Nepovedala by som. Už niekoľko rokov pracujem ako sprievodkyňa na hrade a táto práca si tiež vyžaduje veľa času a energie, rovnako ako práca na plný úväzok.

https://www.instagram.com/p/Bxj-QAVCUmg/

Na čo by študenti pri vybavovaní stáže určite nemali zabudnúť?

O všetkom potrebnom je záujemca informovaný mailom alebo telefonicky priamo od WorkSpace. Na nič sa teda nedá zabudnúť.

Absolvovala by si program znovu v tej istej organizácií?

Samozrejme. Ako som už spomínala, s WorkSpace Europe mám len pozitívne skúsenosti. Tejto organizácii vďačím za naozaj pestré a náučné leto.

Odporučila by si študentom vyskúšať si zahraničnú pracovnú stáž?

Myslím, že predchádzajúce odpovede predznamenávajú moju odpoveď – prirodzene áno. Mnoho zo študentov o tejto možnosti nevie, ja som sa o WorkSpace Europe dozvedela náhodou. Vďaka nim môže vycestovať naozaj každý, netreba sa báť. Môžete spoznať zaujímavú krajinu, nových ľudí, tiež si doplníte svoje CV alebo si aspoň môžete užívať dobrú kávu v kancelárii. Ja vidím len samé pozitíva.

Autorka: Dominika Ježová

Princíp absolventskej pracovnej stáže spočíva vo vycestovaní študenta respektíve absolventa do členskej krajiny EÚ, aby získal prax, ktorá úzko súvisí s vyštudovaným odborom. Získa pritom finančný príspevok, ktorý slúži na pokrytie časti výdavkov spojených s vycestovaním a pobytom v zahraničí.

WorkSpace Europe je prvé a momentálne i jediné slovenské konzorcium pre Erasmus+ zahraničné pracovné stáže. V súčasnosti združuje jedenásť vysokých škôl, pričom medzi tie najväčšie patrí napríklad Univerzita Komenského či Ekonomická univerzita v Bratislave.

Študentov na stáž nominujú jednotlivé univerzity, pričom konzorcium ich nominácie jednotlivo posudzuje. Poslanie konzorcia tiež spočíva v prideľovaní finančných príspevkov úspešným uchádzačom a v administrácii celého procesu – odo dňa, kedy si študent podá prihlášku až po odovzdanie dokumentov o ukončení stáže.

Záujemcovia si prijímajúce organizácie hľadajú buď samostatne alebo sa môžu prihlásiť na niektorú z pozícii v databáze WorkSpace Europe. Čo sa týka finančného príspevku, ten študenti vo väčšine prípadov dostávajú na tri mesiace – stáž však môže trvať aj dlhšie, najviac však 12 mesiacov v rámci Erasmus mobility.

Vďaka stáži získajú mladí absolventi slovenských vysokých škôl možnosť nadobudnúť pracovné skúsenosti v odbore, otestovať svoje možnosti v zahraničných firmách či organizáciách a spoznávať inú krajinu. Ako tiež dosvedčujú i mnohé úspešné prípady v dvojročnej histórii konzorcia WorkSpace Europe, stáž tiež môže pootvoriť dvere k trvalému pracovnému úväzku.  

„Na stáži som z vlastnej vôle trávila  i desať hodín denne. Bola to totiž príležitosť naučiť sa, že si mám veriť a že mám čomu veriť. Užívala som si prirodzenosť, že ako čerstvá absolventka mám právo učiť sa a tiež ešte robiť chyby. A v tej slobode som našla sebadôveru,“ hovorí Ivonka, ktorá si vďaka skúsenostiam zo stáže našla vysnívanú prácu psychologičky.

Bývalá stážistka Nikoleta, ktorá ostala pracovať v prijímajúcej organizácii, túto výpoveď dopĺňa: Moja skúsenosť s absolventskou stážou bola priam neopísateľná. Vďaka nej som získala prácu, skúsenosti, priateľov a život vo Viedni. Vrelo odporúčam každému takúto príležitosť využiť.  

Prihlásenie na stáž je pritom pomerne jednoduché. Uchádzač, ktorého prihlášku schváli jeho vysoká škola, sa následne zaeviduje v konzorciu. To jeho žiadosť posúdi a v prípade, že študent už má prijímajúcu organizáciu alebo mu ju tím WSE pomôže nájsť, poskytne mu finančný príspevok a vybaví potrebné dokumenty.

„Chcel som si vyskúšať prax v zahraničnej inštitúcii a hovoril som si, že ak je to naozaj také jednoduché – len si nájsť prijímajúcu organizáciu a požiadať o príspevok z grantu, prečo to neskúsiť?“ Hovorí Ondrej, stážista z českého úradu vlády. „Nič síce nespadne z neba lusknutím prsta, ale pokiaľ sa o to človek zaujíma a dodržiava termíny, naozaj ten proces nepokladám za zložitý.

V prípade, že sa si aj Vy chcete  nájsť svoje miesto v Európe, obráťte sa už dnes so svojimi otázkami na tím WorkSpace Europe.

Viac informácií nájdete na webovej stránke workspaceeurope.sk, na Facebooku WorkSpace Europe, prípadne tím konzorcia kontaktuje na mailovej adrese info@workspaceeurope.sk.

Aby Vám neunikli nové pozície či aktuality, na webe sa tiež môžete prihlásiť na odber newslettra.

Čo všetko si musel spraviť pre to, aby si dostal stáž?

Spolu s ďalšími deviatimi študentmi UCM som absolvoval online kurz angličtiny. Boli sme také pokusné králiky, keďže to bol pilotný projekt. Trval desať týždňov. Každý týždeň sme sa zoznamovali s inou témou. Jednotlivé kategórie sa skladali vždy z klasických cvičení, aké poznáme zo školy, a slovíčok.  Okrem toho sme sa spolu s ostatnými študentmi mali zapájať do fóra a v angličtine diskutovať o zadanej téme. Na ňu sme mali za úlohu vypracovať report alebo niečo podobné. Je škoda, že z našej skupiny desiatich ľudí, ktorá pozostávala zo študentov UCM, sme sa do diskusie zapájali asi iba traja.

Ako si sa dozvedel o kurze?

Navrhla mi ho moja vyučujúca angličtiny Denisa Kráľovičová. V druhom ročníku som paradoxne nespravil skúšku z angličtiny a preniesol som si ju. Skúšku som nespravil z rôznych dôvodov, ale angličtinu som ovládal, pretože som vyrastal v zahraničí. Spočiatku som nevedel, či mám do toho ísť, ako to zosúladím s prácou a štátnicami. Nakoniec to všetko do seba super zapadlo. Výhodou bolo, že som sa kurzu mohol venovať večer po práci a vyhradiť si čas podľa toho, ako mi to vyhovovalo.

Čo teda nasledovalo po ukončení kurzu?

Po jeho ukončení vybrali dvoch uchádzačov, ktorí mali za úlohu napísať esej v angličtine o tom, prečo chcú ísť do USA. Tiež sme si mali vybrať tému, ktorú chceme na stáži rozpracovať. Moja téma bola Migračná kríza v Európe a americký pohlaď a americké riešenia krízy. Následne sme museli ešte prejsť video-pohovorom, kde sme hovorili o sebe a o svojej téme už s ľuďmi z Voice of America. Nakoniec ma vybrali a 20. septembra som odletel do Washingtonu.

Koľkým ľuďom sa podarilo zúčastniť stáže?

Z každej krajiny vybrali jedného človeka. Do tohto pilotného programu bolo zapojených 10 štátov strednej a východnej Európy, a to Slovensko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Litva, Macedónsko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Ukrajina.

Stážoval si v médiu s názvom Voice of America. Povedz nám o ňom niečo viac.

Voice of America prevádzkuje rádio, internetovú televíziu a web. Vysielajú do krajín, kde je utláčaná sloboda slova. Čítajú ho všetci okrem Američanov. Majú aj podstránku „Learning English“, kde publikujú články prerobené do jednoduchšej angličtiny. V redakcii to fungovalo ako hodinky, všetci tam spolupracovali. Využívajú všetky dostupné moderné technológie.

Spomínal si rozhodujúcu skutočnosť, kvôli ktorej si tam išiel. Bolo ňou to, že stáž bola platená. Čo všetko to zahŕňalo?

Preplatili mi letenku aj ubytovanie. Na hoteli sme mali zaplatené raňajky. Na dva týždne som dostal 1 000 dolárov. Nedalo sa z toho ušetriť, ale pokrylo mi to skoro všetky výdavky. Za bežný obed tam človek zaplatí 20 dolárov. Na rozhovory sme chodili taxíkom. Zo svojich peňazí som tam minul asi iba stovku.

Absolvovali ste rôzne prednášky. Dozvedel si sa niečo nové?

Jedna z najzaujímavejších prednášok bola o tom, akými pomocníkmi môžu byť smartfóny pri novinárčine. Ak nastane nejaká nečakaná situácia, nepotrebujete okolo seba tím ľudí. Viete si to sami nahrať, zostrihať priamo v mobile a pomocou internetu zavesiť na web. Myslím si, že to bude na Slovensku v budúcnosti taktiež rozšírené. Využívať by to mohli najmä internetové stránky, ktoré majú nižšie rozpočty. Ďalšia prednáška, ktorá sa mi páčila, bola o písaní na web. Čo by tam malo byť odlišné oproti písaniu v bežných novinách, je, že článok by mal využívať tzv.  „F-Shaped Pattern“. Ide o to, že čitatelia sledujú článok do tvaru písmena F. Príspevky by mali byť užšie, nemali by byť písané na šírku, ale na výšku. Mali by byť predelené fotkami či podtitulkami. Niektoré praktické vylepšenia som už navrhol vedeniu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Čo všetko ti stáž priniesla?

Môj prvý publikovaný článok. V mojej práci nepíšem, robím len videoreportáže, takže to bola pre mňa zmena. Zistil som, aké náročné je písať v odbornej angličtine. Získal som nové kontakty na ľudí z rôznych krajín, ako aj na odborníkov a analytikov z USA. Samozrejme, zlepšil som si aj hovorenie v cudzom jazyku, nakoľko som musel všetky rozhovory viesť v angličtine, čo nebolo až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo. V neposlednom rade to bola neoceniteľná prax pre moju budúcu kariéru v médiách. S ostatnými účastníkmi stáže sme sa dohodli, že sa každý rok stretneme v inom štáte. Jeden deň sme strávili na Ministerstve zahraničných vecí USA. Mali sme stretnutia s diplomatmi a úradníkmi, ktorí sa zaujímali a pýtali sa nás na slobodu tlače v jednotlivých krajinách, na školstvo a celkovú politickú situáciu.

Prečo si sa rozhodol nastúpiť na vysokú školu, aj keď už dlhšie pracuješ v médiách?

Už pri nástupe v TASR mi povedali, že si musím spraviť vysokú školu. Okrem pár výnimiek ju tam majú všetci. K praxi totiž potrebujete ovládať aj základnú teóriu. V Bratislave nie je žiadny podobný odbor, kde by som mohol študovať externe, preto som sa rozhodol pre FMK.

Vyučujúca FMK Mgr. Denisa Kráľovičová, PhD., kontaktná osoba pre spoluprácu s Veľvyslanectvom USA, k stáži doplnila ešte zopár informácií.

„Jurajov  štipendijný pobyt je  výsledkom úspešnej  spolupráce FMK UCM a Veľvyslanectva  USA v Bratislave.  Štipendijný pobyt vo VOA získal ako  najlepší  z 10 študentov našej fakulty, ktorí boli zapojení do pilotného overovania projektu English for Journalists. Do projektu bolo zapojených 10 krajín sveta, pilotné overenie kurzu prebiehalo  10 týždňov počas letného semestra 2014/2015. Schvaľovanie najúspešnejších absolventov  kurzu, ako aj ich vyhlasovanie, zabezpečovali  novinári z praxe  z VOA v USA.  Záverečné vyhlasovanie víťazov prebiehalo v 10 krajinách  naraz prostredníctvom videohovoru.  V budúcnosti plánujeme ponúknuť tento kurz aj ďalším študentom.

V rámci  úspešnej spolupráce s Veľvyslanectvom  USA participujeme už šesť rokov na Salzburg Academy on Media and Global Change. Momentálne už vieme zaručiť možnosť zúčastniť sa tohto medzinárodného eventu aj počas leta 2016. Viac informácií o Salzburg Academy on Media and Global Change, ako aj o samotnom výberovom konaní poskytneme v priebehu akademického roka v Atteliéri a na webe FMK UCM. Taktiež sa môžete v ďalších číslach Atteliéru tešiť na rozhovory s úspešnými študentmi a pedagógmi, ktorí absolvovali Salzburg Academy on Media and Global Change. Všetky doteraz realizované aktivity, do ktorých sme sa zapojili v spolupráci s Veľvyslanectvom USA prebiehali za účelom podporiť medzinárodný charakter fakulty, motivovať samotných študentov k získavaniu medzinárodných skúseností a v neposlednom rade zvýšiť  ich možnosti úspešne sa presadiť na trhu práce. Tak držme si palce a „Think globally, work locally!“ “

Juraj Kosnáč: Má 25 rokov. Po skončení strednej školy prešiel rôznymi zamestnaniami. Stále sa však hral s videom a kamerou. Už 5 rokov pracuje v TASR na pozícii videoredaktora. Je externým študentom štvrtého ročníka na FMK. Vyrastal v zahraničí, žije v Bratislave.

Autor: Diana Veizerová

Foto: Dada Kováčová, archív Juraja Kosnáča, archív Denisy Kráľovičovej

Vždy chcela ísť niekam ďaleko od všetkého a od všetkých. Od začiatku ju ťahal východ. Rozhodovala sa medzi krajinami ako India, Thajsko a Maurícius, Vietnam a Kambodža, no nakoniec zvíťazila Srí Lanka. Ako úprimne priznáva vyhrala túžba. „Veľmi som túžila vidieť slona. Viem, znie to banálne, ale vážne práve preto som si vybrala Srí Lanku.“ Sama nevedela do čoho ide, no pripravená bola na všetko. Avšak od toho, čo čakala to bolo veľmi ďaleko. Všetko bolo oveľa lepšie.

„Dom v ktorom sme bývali bol obrovský  a krásny. Mali sme tečúcu vodu, záchod, kuchyňu ba i internet. Ale nebol to veľký luxus, aby ste si nemysleli. Prirovnala by som to k takému horšiemu intráku v Bratislave,“ s úsmevom vysvetľuje Romana. Chrobáky, pavúky, mravce či hmyz boli neoddeliteľnou súčasťou aj takéhoto nadpriemerného bývania.

To, že si Srí Lanka opantala Romanu je úplne jasné. Celé sa jej to  tam páčilo. Spôsob života, jedlo, kultúra. Všetko bolo iné a predsa pre ňu tak blízke.  Milovala to, ako jedli rukami, ako sa sprchovali v studenej vode, ako jednoducho, bez akýchkoľvek starostí prežívali svoje dni.  Napriek tomu, by si život v exotike predstaviť nevedela. „Ich myslenie je tak rozdielne, správanie, gestá, zvyky a návyky sú tak iné od našich, že je ťažké sa im úplne prispôsobiť. Milujem naše Slovensko. Nech je aké chce, stále je naše.“

Celý článok si môžete prečítať v novom čísle Atteliéru 02-03/2012-2013