Prioritou výskumu biotechnologičky Michaely Havrlentovej sú rastliny, a to, čo môžu človekovi odovzdať. Momentálne sa vo svojej výskumnej činnosti venuje vývoju funkčnej potraviny v podobe zmesnej múky. K pšeničnej múke pridala naklíčený ovos, ktorý bol zomletý, čím sa vytvorila múka s vyšším obsahom betaglukánu a potravinovej vlákniny. V laboratóriu sa spolu s výskumným tímom zaoberá otázkou, či je možné z nej vytvoriť zdravý a funkčný chlieb.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo by sme mali konzumovať zdravé a funkčné potraviny,
• ako pomáhajú proti starnutiu,
• či je možné ich nutričnú hodnotu zvýšiť fermentáciou,
• ako nás dokážu naštartovať pri rýchlom životnom tempe.

Venujete sa výskumu zdravých a funkčných potravín. Ako by ste ich priblížili laickej verejnosti?

Zdravé a funkčné potraviny nám dodávajú nielen energiu a živiny, ale majú pre nás aj určitú pridanú hodnotu v zmysle nejakej biologickej aktivity. Zjednodušene povedané, prinášajú prospech pre naše fyzické aj psychické zdravie.

Neznamenajú len suroviny, ktoré prijmeme, aby sme mali energiu a stavebné látky prítomné v organizme. Povzbudzujú nás k tomu, aby sme boli odolnejší voči stresu a náš organizmus fungoval správne. Slúžia tiež za účelom toho, aby naše telo ľahko a rýchlo nezostarlo.

Z biologických aktivít má význam aj antioxidačný účinok, čím pomáhajú spomaľovať proces starnutia. Starnutie nie je len o tom, že nám šedivejú vlasy alebo sa tvoria vrásky na koži, ale znamená aj veľké množstvo procesov, ktoré prebiehajú vo vnútri nášho tela. Stávame sa náchylnejšími na choroby, náš organizmus funguje spomalene i z fyzického a mentálneho hľadiska.

Povzbudzujú nás k tomu, aby sme boli odolnejší voči stresu a náš organizmus fungoval správne.

Ďalší významný efekt je podpora tráviaceho a imunitného systému či prevencia srdcovocievnych a nervových ochorení.

Pri ktorých potravinách si môžeme naozaj povedať, že patria do kategórie zdravých a funkčných?

Ako konkrétne príklady by som uviedla ovocie a zeleninu. Napríklad, ak si vyberáte medzi červeným a bielym hroznom, vyberte si to farebné, pretože obsahuje pigmenty, rastlinné farbivá, ktoré majú nielen antioxidačné účinky, ale aj protizápalové či protirakovinové.

Ďalej strukoviny, ktoré sú bohaté na bielkoviny a vlákninu, či ryby, ktoré sa vyznačujú obsahom omega-3 mastných kyselín. Zaraďuje sa medzi ne aj nízkotučný jogurt, ktorý obsahuje zníženú hladinu tukov, alebo minerálna voda s horčíkom.

Majú pozitívne účinky aj na oblasť duševného zdravia?

Duševné zdravie môžeme pomocou takýchto potravín zlepšovať pomocou minerálnych prvkov, ako je horčík, zinok, antioxidanty a pigmenty alebo probiotické mikroorganizmy. Antioxidanty chránia nervové bunky, vďaka čomu lepšie bojujeme so stresom a znášame rôzne psychické stavy.

Zistili sa pri ich skúmaní aj účinky, pre ktoré by sme sa mali pri ich konzumácii radšej vyhnúť?

Ak skonzumujeme nadmerné množstvo funkčných potravín, ktoré obsahujú vitamíny a minerálne prvky, ich nadbytok môže spôsobiť nežiadúce účinky pre naše zdravie.

Medzi funkčné potraviny však patria aj tie, pri ktorých prebieha proces fermentácie. U ľudí, ktorí majú problém s histamínom, ich telo ich môže považovať za rizikové, čím sa zvyšuje alergická reakcia. Podobne je to aj u skupiny ľudí, ktorá má problém s konzumáciou pšenice kvôli lepku, alebo u osôb citlivých na sóju a mliečne potraviny.

Bežnou konzumovanou potravinou je aj chlieb. Pokiaľ konzumujeme kváskový chlieb, napríklad z konkrétneho druhu obilniny, môže to nejakým spôsobom zvýšiť nutričnú hodnotu potraviny pre náš organizmus?

V porovnaní s bežným chlebom, ktorý sa pripravuje z kvasníc, má kváskový chlieb vyššiu nutričnú hodnotu a je lepšie stráviteľný. Niektoré rizikové látky sa totiž v procese kváskovania naštiepia a upravia sa do formy lepšie tolerovanej a prijateľnej organizmom. Výhodou je aj jeho dlhšia doba trvanlivosti, vďaka ktorej sa dlhšie nepokazí alebo nesplesnivie.

K populárnym nápojom patria aj kefír či kombucha. Môžeme tvrdiť, že majú tiež súvis so zdravými a funkčnými potravinami?

Zaraďujeme ich medzi zdravé a funkčné potraviny. Kefír tvoria mikroorganizmy mliečneho kvasenia, ktoré spôsobujú, že sa tento mliečny produkt mení nielen z hľadiska konzistencie či vône, ale aj obsahových látok. Vápnik je lepšie prijateľný, zvyšuje sa činnosť imunitného systému.

Z biologických aktivít má význam aj antioxidačný účinok, čím pomáhajú spomaľovať proces starnutia.

V prípade kombuchy ide o komplex rôznych baktérií a mikroorganizmov, ktoré spôsobujú, že sa surovina stáva fermentovanou, čo prináša benefity v podobe vyššej nutričnej hodnoty.

Mikroriasy sú v súčasností ďalším zaujímavým predmetom výskumu, napríklad v súvislosti s obľúbeným zeleným nápojom matcha. Mohlo by sa zdať, že sa vyrába práve z mikrorias. Je to fakt alebo mýtus?

Matcha je fantastický prírodný produkt bohatý na antioxidanty. Svojou zelenou farbou sa obohacuje o rastlinné pigmenty, ktoré sa vyskytujú v čajovníku. Nejde však o mikroriasu, ale o špeciálne upravený list z čajovníka.

Matcha obsahuje látky, ktoré sa vyskytujú v rôznych formách čaju, často však vo vyšších koncentráciách. Jej úlohou je navodiť naše telo, aby bolo funkčné. Prospešná je však aj obsahom antioxidantov, ktoré nám pomáhajú bojovať s vnútorným stresom.

V jednom z vašich výskumov ste sa venovali pridaniu pŕhľavy do sušienok. Celkom netradičná kombinácia spojiť rastlinu so sladkosťou. Čo ste zistili?

Pŕhľava obsahuje množstvo minerálnych prvkov, ktoré potrebujeme prijímať. Vyrobili sme z nej prášok, ktorý sme pridali do sušienok. Chceli sme to ešte viac vylepšiť a tak sme ekologicky pestovali špaldovú pšenicu ako zdravšiu alternatívu klasickej pšenice.

V určitom podiele sme k špaldovej múke pridali spomínaný prášok z pŕhľavy. Zistili sme, že sušienky sú jedlé a zdravé, ale ich chuť by sa dala ešte vylepšiť prídavkom korenín, ako klinčeky a škorica. Ak by sme ich obalili ešte napríklad v čokoláde, obohatili by sa o antioxidanty, čím by sme získali fantastickú funkčnú potravinu.

V súčasnosti sa vo vede spomínajú čoraz viac aj mikrozelenina a mikrorastliny. Môžeme ich považovať za skupinu zdravých a funkčných potravín?

Mikrorastliny vieme pomerne ľahko získať doma, ale treba dávať pozor, aby nám nesplesniveli. Oproti pôvodnej rastline sú bohatšie na bielkoviny, potravinovú vlákninu, zdravé tuky, enzýmy, vitamíny a minerálne prvky. Obsahujú takisto vyššie koncentrácie zelených pigmentov – chlorofylov.

Ak si chcete vypestovať mikrorastliny, semená nesmú byť chemicky ošetrené ani namorené. V obchode si môžete kúpiť špeciálne semienka, kde na obale informujú, že sa určujú na pestovanie mikrorastlín, prípadne z obchodu so zdravou výživou možno použiť žeruchu siatu, senovku grécku, rôzne strukoviny alebo obilniny.

O rastlinných olejoch, ako napríklad repkový, palmový či slnečnicový, sa zvykne hovoriť, že môžu byť nebezpečné. Môžeme ich teda využívať ako vhodnú alternatívu za živočíšne tuky, ako je maslo alebo bravčová masť?

Pokiaľ chceme tepelne využiť tuk alebo olej, definujú sa dôležité charakteristiky, ktoré hovoria o vhodnosti použitia oleja. Napríklad bod dymivosti hovorí o tom, do akej miery olej znesie teploty a kedy sa začne rozkladať na nežiadúce produkty. Rastlinné oleje nie sú veľmi vhodné na tepelnú úpravu. Vhodnejšie sú na studenú kuchyňu.

Keď sa pozrieme do budúcnosti, majú v nej zdravé a funkčné potraviny svoje miesto?

Z môjho pohľadu určite áno. V životnom štýle ľudí dnes prevažuje rýchlosť, chceme veľa, v mnohých ohľadoch aj pohodlnosť. Funkčné potraviny nám pomáhajú toto životné tempo zvládať.

doc. RNDr. Michaela Havrlentová, PhD. 

Vyštudovala biológuiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí v rámci Ústavu biológie a biotechnológie na Fakulte prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Od skúmania rastlín v laboratóriu v sterilných podmienkach prešla na výskum rastlín pre človeka ako konzumenta. Jej výskum sa zameriava najmä na aplikáciu rastlín pre človeka. V spolupráci s kolegami sa tiež venuje vývoju funkčných potravín a hľadá spôsoby, ako je možné šetrne pôsobiť na rastliny, ktoré budú produkovať pre človeka prospešné látky.

Pri depresii, alebo úzkosti majú deti a adolescenti často znížené sebavedomie a sebahodnotenie, nadmerne sa obviňujú, majú smutnú náladu, alebo sa dokonca objavujú samovražedné myšlienky. World Health Organization (WHO) predpokladá, že na svete žije cez 300 miliónov ľudí, ktorí trpia depresiou. Medzi rokmi 2005 – 2015 sa zvýšilo množstvo obyvateľov žijúcich touto poruchou o 18,4 %. Spolu s úzkosťou sa považujú za jeden z hlavných faktorov úmrtnosti z hľadiska samovrážd, ktorých je kvôli depresii takmer 800 tisíc ročne. Toto sú najčastejšie príčiny depresie.

1. Nezamestnanosť

Fakt nezamestnanosti prináša so sebou stres a napätie, pokles sebadôvery, vedie ku zníženiu pocitu vlastnej hodnoty a môže to viesť k apatii a depresii. Mnohokrát ľudia, ktorí prídu o prácu, hľadajú prácu a nevedia ju nájsť, sa cítia byť neúspešní, nenaplnení, mnohí sa aj za to hanbia, majú pocit ostychu a zlyhania v živote. Psychiatrička Dana Šedivá sa pre sme.sk vyjadrila, že v súčasnosti sme svedkami „maskovanej“ formy nezamestnanosti, keď naše školstvo chrlí absolventov, ktorí nemajú reálnu šancu nájsť uplatnenie na trhu práce vo vyštudovanom odbore. Tak sa stáva, že absolventi univerzít pracuje za pásom, ich frustrácia je neúmerná.

2. Genetika

Pri genetických faktoroch ide o genetickú dispozíciu. Depresia sa často vyskytuje u niektorých príbuzných. To, že ste zdedili predispozíciu, však neznamená, že sa u vás choroba zákonite prejaví. K tomu sú potrebné vždy nejaké príčiny a záleží na danej osobnosti človeka. Napríklad veľa matiek vníma narodenie dieťaťa ako dar, u iných je táto udalosť spúšťačom pochmúrnych nálad, pocitov straty ženskosti, či slobody. Ak je človek biologicky náchylnejší na depresiu, jeho spojenia v mozgu nemusia správne fungovať. V takomto prípade môže pomôcť liečba antidepresívami, ktoré dopomôžu k správnemu fungovaniu mozgu.

3. Závislosť na alkohole

Účinky alkoholu môžu vytvárať depresívne príznaky priamo v období intoxikácie ale aj počas abstinenčných príznakov. Pre ľudí s touto závislosťou je ťažké uzdraviť sa z traumatizujúcich udalostí. Alkohol má schopnosť vyvolávať spomienky z minulosti na nepríjemnú životnú príhodu alebo priniesť na povrch potlačené pocity. Tieto spomienky vedia byť tak silné, že môžu vytvoriť úzkosť a depresiu.

4. Sociálne siete

Nadmerné používanie sociálnych sietí môže prispievať k depresiám a iným psychickým problémom, a to najmä u dievčat. Celý systém sociálnych sietí je do veľkej miery založený na porovnávaní. Problémom je, že takéto porovnávanie s priateľmi, známymi a často aj cudzími ľuďmi vyvoláva v človeku neustálu potrebu dokazovať niečo iným aj sebe. Akoby prítomnosť a to čo máme, boli len nudnou a nehodnotnou kulisou. Pritom je to úplne naopak. Kto upadne do virtuálneho sveta nenaplnených možností, nemôže očakávať šťastný život. Skôr či neskôr si ho nájde depresia.

5. Obeť šikanovania

So šikanou sa najčastejšie môžeme stretnúť v škole, na pracovisku alebo aj na internete. Kyberšikanovanie často prebieha medzi deťmi a dospievajúcimi. Stáva sa aj to, že žiaci takýmto spôsobom šikanujú učiteľa. Rovnako sa môže kyberšikanovanie objaviť aj medzi dospelými. Deti častejšie vytvárajú posmešné profily, stránky a fotomontáže, natáčajú posmešné a ponižujúce videá alebo sa nabúrajú do profilu. Dospelí sa skôr uchyľujú ku kybernetickému prenasledovaniu, vydieraniu, ohováraniu a poškodení povesti obete.

6. Samota

Aj samota patrí medzi príčiny depresie. Človek je tvor spoločenský. Potrebuje blízkeho človeka a prirodzenú ľudskú podporu. Vyžaduje kontakt s okolím, priateľstvo a pochopenie. Nikomu sa nežije dobre v samote a izolácii. Sme prepracovaní, často sedíme v práci iba preto, že nám už nezvýšila dovolenka, no sme absolútne bez motivácie, keď vidíme prázdne kancelárie absentujúcich kolegov. Pracovné napätie sa prenáša aj do našich domácností. Samotu nazývajú epidémiou medzi mladými ľuďmi najmä v Anglicku. Mladí ľudia vo veku od 18 do 34 rokov častejšie pociťujú samotu, boja sa jej a prepadajú depresiám. Experti predkladajú ako riešenie no zároveň aj ako problém internet a sociálne siete. Internet je užitočný v prípade komunikácie so vzdialenou osobou, ak však nahrádza ľudský kontakt, stáva sa nebezpečným.

7. Nepríjemná životná udalosť

V živote zažívame príjemné udalosti, ale i tie, ktoré by sme najradšej vymazali zo svojho života. Deti, ktorých rodičia mali problém s hľadaním práce alebo zápasili s drogami či alkoholom prežili škodlivý stres. Za veľmi stresujúce sú považované zažívanie rodičovského rozvodu, smrť rodiča, súrodenca alebo dieťaťa, nevera, či vážny konflikt. Problémy s peniazmi, vrátane bankrotu či výpovede z práce taktiež zanechajú na človeku vážne dôsledky, aj keď si to časom neuvedomuje.

Viem, že nič neviem

„Uvedomenie si toho, že nič neviem, nás dáva na úroveň filozofa Sokrata, ktorému sa tento výrok pripisuje. Takýto úsudok je teda prejavom intelektu,“ začal s miernym nadľahčením a povzbudením pán Demčišák. Následne však dodáva, že naše poznatky sú a vždy budú obmedzené, pretože ak by tomu tak nebolo, učenie by strácalo zmysel. Je ale jasné, že ak študent k príprave na skúšku pristúpil svedomito a dával pozor na prednáškach, niečo sa musel naučiť. Ján Demčišák však tvrdí, že to nie je vždy iba o poznatkoch: „Veľmi dôležitá je aj sebadôvera, a tak trochu aj dôvera v pedagóga.“ Netreba sa preto nechať vystresovať spolužiakmi, ktorí nám zarecitujú tucet poučiek alebo faktov. Neznamená to, že ich vedia aj správne aplikovať. Veľakrát na skúške pomáha práve zdravý „sedliacky“ rozum.

Ja sa z tej skúšky zbláznim!

Veľa ľudí na otázku, či je ich duševné zdravie stabilné a nenarušené, odpovedajú striktným áno. Nikto sa predsa nepovažuje za blázna. V zlomových momentoch či skúškach však vidíme, že bláznom sa môžeme stať aj bez toho, aby nám diagnostikovali nejakú psychickú chorobu. Podľa pána Demčišáka neexistuje univerzálny recept na to, ako zostať pred skúškou či inou stresujúcou situáciou v duševnej pohode a rovnováhe. „Každému vyhovuje niečo iné, najlepšie je spoľahnúť sa na vlastné inštinkty a signály svojho tela. Človek by nič nemal siliť. Ak cíti únavu, stráca koncentráciu alebo je nervózny a podobne, je určite potrebné vypnúť. Mne osobne pomáha spánok,“ podelil sa o svoj recept Ján Demčišák. Každý z nás si musí nájsť niečo, čo mu dá impulzy z úplne iného súdka a znova ho nabije energiou. Môže to byť šport, stretnutie s priateľmi, prechádzka alebo len také krátke „ničnerobenie“.

Mýliť sa je ľudské a smiať sa je zdravé

Počas rokov svojej praxe sa pán Demčišák stretol s kopou zábavných príhod na skúškach. Súcitne hovorí, že momenty s vystresovanými študentmi nepokladá za príliš vtipné. „Keďže pracujem s germanistami, vtipné momenty vznikajú najčastejšie nesprávnym použitím slov, či zámenou slovíčok – niekedy z nevedomosti, niekedy zo stresu. Dobré však je, ak sa na tom dokážeme spolu so študentom zasmiať.“ Smiech je podľa Jána Demčišáka výborným spôsobom, ako sa uvoľniť. Pri smiechu sa zrýchľuje tlkot srdca, čím sa mozog okysličuje až  päťkrát viac ako pri klasickom dýchaní. Buď sa desaťkrát zasmejeme, alebo budeme 10 minút chodiť po schodoch. Na naše telo to má rovnaký vplyv.

Dôležitá je poctivá príprava

„Čoraz častejšie sa stretávam s tým, že študenti venujú minimálnu alebo žiadnu pozornosť priebežnej príprave,“ priznáva Ján Demčišák a jedným dychom dodáva: „Keď sú potom pred skúškou konfrontovaní s pomerne veľkým rozsahom učiva, na ktoré majú len krátky čas, niet divu, že prepadnú stresu a panike.“ Veľmi dôležité je preto učenie si naplánovať. Avšak aj pri tom treba byť obozretný a hlavne realistický. Deň má síce 24 hodín, ale okrem učenia je tu vždy aj nejaký ten každodenný rituál. Niekedy je potrebné zbehnúť do obchodu, ísť sa naobedovať alebo byť v kontakte s priateľmi. To, že sa učím, ešte neznamená, že musím všetko ostatné ignorovať. Práve to by vás mohlo dostať do nepohody.

Pán Demčišák ponúka na záver pre študentov zaujímavú radu. Týka sa opakovania učiva jeden alebo dva dni pred skúškou s človekom, ktorý je vám blízky po ľudskej stránke. „Počas môjho štúdia sme sa s niektorými spolužiakmi a spolužiačkami stretávali na internáte pred skúškou a prechádzali sme si jednotlivé otázky. Každý sa snažil zodpovedať na jednu otázku a navzájom sme sa dopĺňali. Bolo to o učení sa, ale zároveň aj o živom sociálnom kontakte – čiže spojenie príjemného s užitočným.“ 

Infoblok:

Prokrastinácia je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr. Ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická. Je to problém napríklad vysokoškolákov a ďalších, ktorí nie sú vonkajším prostredím nútení zorganizovať si svoj čas a majú vo zvyku ho tráviť nepodstatnými činnosťami (surfovanie na internete).

Ako neprokrastinovať?

1.  Musíte vedieť, čo od života a od svojej práce očakávate a čo chcete dosiahnuť.
2.  Plánujte si povinnosti deň dopredu a vykonajte ich.
3.  Prekonajte strach z neúspechu.
4.  Vytvorte si systém odmien.
5.  Naučte sa odpočívať.