Pozvanie prijali absolventky Patrícia Čertek , ktorá pôsobí v Zaraguze, Katarína Sopková z Istropolitana Oglivy, Marika Tisoňová z agentúry TRIAD a aktuálna študentka FMK Klaudia Némethová z This is Locco. Dievčatá sa podelili o skúsenosti z prvého roka v reklamných agentúrach, ale aj o to, či padli do kolotoča práce alebo či vyhoreli.

O tom, aký bol prvý rok v reklame

S nástupom do novej práce sa tiahnu otázky dostatočnosti. V agentúre sú totiž ľudia, ktorí toho vedia značne viac ako juniori zo začiatku. Patrícia o svojom prvom roku povedala: „Určite presiahol moje očakávania v tom, čo môže človek robiť hneď od nástupu.“ Už ako juniorka mohla pracovať na veľkých zadaniach. Nebola len osobou, ktorá sedí v kancelárii a pripravuje podklady, ako si mnohí môžu myslieť.

Marike už zo začiatku dávali veľkú zodpovednosť a dôveru. „Hneď mi zverili podcasty, pretože vedeli, že pochádzam z rádiového prostredia,“ povedala Marika, ktorá pôsobila päť rokov v našom študentskom rádiu Aetter. Aj v rámci zaúčania ju hneď vzali vymýšľať na brainstorming. Brali ju ako úplne rovnocennú, veľmi ju podporovali a posúvali rýchlo dopredu.

Pred prácou vo veľkej A-čkovej agentúre si Katarína vyskúšala stáže v malej digitálnej a v PR agentúre. Až keď sa dostala do Saatchi & Saatchi ju práca začala viac baviť a napĺňať. „Prvý rok bol o tom, že som sa učila procesy, nakúkala som, ako sa čo robí, ako sa robí digitálna a potom aj printová časť.“ Začiatky sú vždy o tom, že sa človek do toho potrebuje dostať a rozkukať sa. Najskôr dostávala hlavne malé a až postupne väčšie práce. Samozrejme, postupy a prejavená dôvera sa v každej agentúre mierne líšia.

Úvodné faily neboli veľké

Klaudia je v reklamnej agentúre od apríla 2023, čiže svoj prvý rok stále prežíva. Hľadala prácu, v ktorej sa bude rozvíjať. „Je dôležité ísť tam s tým, že sa chceš učiť. Bude to často ťažké, budeš sa sama seba pýtať, prečo si to robíš, ale nakoniec to stojí za to.“ Tvrdí, že ak čokoľvek neviete, pýtajte sa. Tí ľudia sú tam na to, aby pomohli.

Kombinácia praxe a skúšania pomáha.

Keď ste junior, máte okolo seba tím ľudí, ktorý vám pomáha. Nie je to o tom, že niečo urobíte a hneď to dáte von. Vždy to vidí niekto ďalší zo seniorov, čím sa riziko failov eliminuje. „Občas sa mi stalo, že som niečo zabudla publikovať načas. Nikdy sa mi však nestalo nič také, že by som namiesto 50 € minula 500 €,“ hovorí Marika. 

Z komunikačného hľadiska sa môžu vyskytnúť brepty na prezentáciách a nervozita. Patrícia si preto prešla hlasovým koučingom. Tvrdí, že kombinácia praxe a skúšania taktiež pomáha. Na rôznych vzdelávacích kurzoch rozvíjala svoje jemné zručnosti a stretávala inšpiratívnych ľudí. 

Začiatočné makanie a kolegiálne vzťahy spolu súvisia

Práca v agentúre, špeciálne v začiatkoch, trvá dlhšie. Neskôr, keď naberiete prax, to už ide jednoduchšie a rýchlejšie, lebo viete, čo máte kde hľadať. Ste si viac vedomí toho, čo sa od vás očakáva, aký má byť výstup a ako si to celé vyskladať. Pomerne kľúčové je počas voľného času vzdelávať sa vo vami vybranej oblasti. Katarína sa učila kresliť podľa rôznych návodov a po večeroch sa zdokonaľovala v Adobe Illustratore, InDesigne a Photoshope. V agentúre sa už skôr učila celkovo vnímať reklamu.

Takmer všade je aj nejaký absolvent FMK, čo ponúka skvelú možnosť small talku. Agentúry stále potrebujú ľudí, treba len využiť príležitosť. Talent sa vychováva, nebudete hneď pripravení a vedieť všetko. Marika si prácu domov nenosila, svoj voľný čas venovala kope iných projektov. „V agentúre som makala najviac, ako som vedela. Chcela som im ukázať, že som šikovná a potvrdiť, že si dobre vybrali. Tento pocit som však mala pri všetkom a zamotala som sa v hore povinností.“

Klaudia začala pracovať počas školy, čiže tam nebola zo začiatku každý deň. „Viac som sa začlenila do kolektívu hlavne počas leta a teambuildingov. Pokiaľ si extrovert, ide to rýchlejšie. Ja som však introvertnejšia a trvalo to dlhšie.“ Teambuildingy majú aj v TRIADe. Nových kolegov sa hneď snažia zapájať, ukazovať, vysvetľovať a pristupovať k nim ľudsky.

„Povedala by som, že je iné, ako teba berú kolegovia verzus to, ako ty vnímaš samú seba v danom prostredí. Keď prídeš do práce ako junior, máš pocit, že všetci okolo teba sú veľmi seniorní ľudia a že k niektorým veciam je príliš skoro sa vyjadrovať, lebo si príliš juniorná,“ tvrdí Patrícia. Bolo pre ňu prekvapivé, že sa zaujímali o to, čo si myslí. Púšťali ju k veciam skôr, než si myslela, že budú.

Ako na dobrý životopis?

Rada, ktorú dostanete od každého, je prepracovaný životopis. Najhoršie, čo môžete urobiť, je poslať čistý dokument z Wordu. Zaujímavejšie vyzerá, keď je graficky prepracovanejší. Druhou esenciálnou zložkou je portfólio, do ktorého môžete pridať aj školské práce. Nie je na škodu pridať motivačný list, video alebo prezentáciu, z ktorých vidno váš záujem. Dôležité je predať sa.

Nemala takmer žiadny voľný čas a ak aj náhodou bola s kamarátmi, mala výčitky svedomia, že nepracuje.

Marika si vytvorila videoprezentáciu, kde bol posledný slide skutočný životopis. Aj ten však nebol typický, pretože si vo Photoshope prerobila profil na Instagrame a každé okienko niečo predstavovalo. Hlásila sa do TRIADu na pozíciu copywritera, kde nemala žiadne požadované skúsenosti. „Keď ich však zaujmeš, je možné, že sa ti ozvú s nejakou inou otvorenou ponukou, ktorá by bola pre teba vhodnejšia,“ dodáva. Neskôr sa jej naozaj ozvali s inou ponukou: junior social media manažér.

„Radšej zapálení ako vyhorení“ znie slogan v TRIADe

Podľa prieskumu od spoločnosti Fishbowl z roku 2019 až 65 % dopytovaných z reklamných a PR agentúr priznalo, že pociťujú príznaky vyhorenia. Štúdia z roku 2020 od Blindu hovorí o tom, že až 75 % dopytovaných z marketingových a komunikačných profesií zažilo vyhorenie.

„Veľmi som sa zľakla, keď som si začala predstavovať, že sa mi niečo stane. Že nemocnica je už dosť silný argument na to, aby som nemusela robiť,“ popisuje svoje vyhorenie Marika. V piatom ročníku sa jej povinnosti nakopili tak, až nakoniec pracovala 16 hodín denne.

Nemala takmer žiadny voľný čas a ak aj náhodou bola s kamarátmi, mala výčitky svedomia, že nepracuje, či už na školských, pracovných alebo dobrovoľných projektoch. Medzi jej príznaky vyhorenia patrili panické ataky, vypadávanie pamäte, neustály plač a nábeh na tetániu (svalové kŕče v dôsledku nedostatku horčíka a vápnika, pozn. red.).

„Stále som mala pocit, že to dám. Sama. Bez pomoci. Že je toho len veľa a musím si niečo nastaviť inak. Prešli týždne a nič sa nestalo,“ objasňuje ďalej. Preto využila bezplatné psychologické poradenstvo na UCM. Vyhorenie ale nemusí byť len o nakopenej práci. V Marikinom prípade sa k tomu pripočítala nízka sebahodnota, kvôli ktorej potrebovala pracovať stále viac, aby ostatní videli, že zvládne všetko.

Ako teda nevyhorieť v kreatívnej oblasti?

Dôležitá je podľa nej aj sebaláska a dopriať si voľno. Hlúpe je myslieť si, že si nezaslúžime oddych, kým nevidíme výsledok. Nesmieme vynechať aktívnu komunikáciu s nadriadeným a pokiaľ nevládzeme, treba to povedať. Neznamená to, že dostaneme týždeň neplateného voľna, ale nebudeme napríklad dostávať práce, ktoré horia. „Mozog nevypneš, on bude zapnutý stále. Len si musíš vytvoriť podmienky, aby to bolo príjemné,“ dodáva.

Patrícia sa učí spomaliť a hovoriť nie niektorým projektom, aj keď vyzerajú byť zaujímavé. „Keď je toho veľa, snažím sa nezabúdať na to, že sa treba starať aj o telo. Dať si nejaký šport a trochu to vybalansovať,“ hovorí. Katarína sa zas snaží cvičiť jógu, chodiť na prechádzky a relaxovať pri filme alebo hudbe. Tiež tvrdí, že nemá rada, keď sa slovo vyhorenie zneužíva, pretože nie každý nadbytok práce a únava je vyhorenie.

Stretli sme sa s ním napoludnie v Bratislavskej meštianskej pivárni, kde si zaspomínal na študentské časy, porozprával niečo o svojej práci, ale aj o tom, čo chýba absolventom.

Prečo práve FMK? Bola to tvoja prvá voľba?

Bol som prijatý aj na právo a rozmýšľal som, čo so životom. Nakoniec padlo rozhodnutie, že sa mi nechce desať rokov študovať (smiech). Vždy ma to viac ťahalo k reklame a ku kreativite.

Takže prednosť dostal marketing pred právom. To sa nevidí často. Na druhej strane chápem, že právo nie je ľahká škola.

Nebolo to o tom, či je ľahká alebo ťažká. Skôr išlo o ten kravaťácky štýl, ktorý nasleduje potom a nie je mi až taký blízky, ako to naše vysedávanie v tulivakoch (smiech).

Čo sa dalo odfláknuť, to som odflákol, ale keď som našiel hodinu, ktorá ma vyslovene bavila, tak som na tom zamakal.

To máme všetci radi. Aký si bol študent?

Ako som hovoril už na konferencii, nebol som práve ukážkový študent. Čo sa dalo odfláknuť to som odflákol, ale keď som našiel hodinu, ktorá ma vyslovene bavila, tak som na tom zamakal. Nebol problém robiť do noci. Boli to také praktické veci s Ivanom Kasajom alebo Arturom Bobovnickým, ktorý nám dával case studies. Narozdiel od Všeobecnej ekonomickej teórie, ktorá nebola mojou šálkou kávy.

Myslím, že tak to funguje u niektorých študentov, respektíve u tých, ktorých škola aj baví, čo sa nevidí často.

O tom sa strhla konverzácia aj na konferencii, že študentom chýba motivácia.

Myslím si, že tam tá motivácia je, len sa im nechce.

Potom je to asi na jednotlivých pedagógoch, aby to z nich nejakým spôsobom vybičovali a zapálili to v nich. Mám pocit, že veľa študentov chodí na výšku a pritom sa iba opíjaju, neriešia vôbec nič. Potom sa akosi zo školy “vyfľusnú” a zistia, že všetci chcú, aby mali nejakú prax, aby mali nejaké portfólio, aby už niečo robili a tam je ten problém. Preto je podľa mňa najdôležitejšie, aby tie decká robili buď priamo na škole vrámci školských aktivít alebo začali pracovať.

FMK toho ponúka pre študentov dosť, aby sa tam človek realizoval.

Súhlasím.

Mám pocit, že veľa študentov chodí na výšku a pritom sa iba opíjaju, neriešia vôbec nič.

Na čo najradšej spomínaš na FMK?

Na ľudí, ktorí tam chodili. Myslím, že my sme sa ako ročník stretli vcelku taký silný tím a našli sme si tam takú partiu, s ktorou fungujeme aj teraz. Pred dvomi mesiacmi sme boli tak, že ja s Klemom, ktorý teraz aj učí na FMK, aj s ďalšími našimi spolužiakmi sme sa stretli úplne mimo školy päť rokov ako sme všetci skončili a stále si máme čo povedať a každý robí niečo v tom marketingu. Ďalej sú to všetky tie školské akcie čo boli ako majáles, beánie a tá school spirit, ktorú má FMK.

Presne to som chcel povedať, že tá škola má toho ducha. Nie nadarmo sa hovorí, že sme jedna veľká rodina. Netýka sa to len študentov, ktorých spoznáš aj z iných ročníkov a odborov, ale aj doktorandov. Na iných školách si musia niečo dokazovať a tváriť sa dôležito, ale tí naši to nemajú za potrebu.

Tak by to aj malo byť, aj keď je to možno dané brandžou. Právnici musia byť fair and square a títo ľudia sú otvorenejší, kreatívnejší, radšej komunikujú a získavajú nové pohľady na svet. Vlastne aj študenti dajú doktorandom veľmi veľa, nový pohľad, nový prístup, udržujú ich v trendoch istým spôsobom, minimálne v tej komunikácii.

Snažíme sa o prepojenie online a offline reklamy.

Teraz pracuješ ako creative team leader v agentúre This Is Locco. V čom spočíva tvoja práca?

Mám na starosti vedenie celého kreatívneho tímu. Takisto robím idea makeing, copywriting a všetky tieto slovné záležitosti. Prebieha to takto: príde nám zadanie, sadnem si s kopíkmi, vymyslíme, čo sa má robiť, a potom sa stretneme s arťákmi, pozrieme sa akým spôsobom by sa to dalo buď nakresliť alebo urobiť po vizuánej stránke. Potom musím dať pozor, aby bola robota rozdelená tak, aby sa všetko stíhalo a aby mal ten výstup takú kvalitu, akú má mať.

Čím je špecifická reklamná agentúra, v ktorej pracuješ?

Hovoríme, že sme prvá crossline agentúra. Veríme v to, že sa reklama nedelí na ATL, čo sú klasické printy, televízie a rádiá, a BTL, čo často bývajú online-y, ale že keď je jedna dobrá idea, dobrá stratégia, tak to musí fungovať aj tam, aj tam, aj tam. Hľadáme také nápady, ktoré sú univerzálne funkčné. Náš tím je vystavaný z ľudí, ktorí robili v rôznych digitálnych agentúrach alebo ako online-oví freelanceri, z ľudí, ktorí majú roky za sebou vo veľkých agentúrach ako Istropolitana alebo Wiktor Leo Burnett. Je to teda nehomogénna zmes ľudí, ale práve v takýchto tímoch vie vzniknúť dobrá chémia a vznikajú také nápady, ktoré v iných agentúrach nevzniknú.

Snažíme sa o prepojenie online a offline reklamy. Pred pár rokmi sa totiž v reklamnom svete stalo, že boli veľké agentúry, ktoré robili napríklad T-Mobile spoty, printy a tak alebo Orange, teda obrovských klientov a robili im ATL-ká. Popritom začal byť stále silnejší internet, čiže začali vznikať malé štúdiá, ktoré sa zameriavali iba na internet. Trendom sa stalo, že veľká ATL-ková agentúra vytvorila dcérsku spoločnosť, ktorej zadávala tie digitálne veci. Postupne sa to mení na to, že aj z tých digitálnych dcér sa stávajú full servis agentúry, ktoré zvládajú oboje. Jeden z našich zakladateľov Tomáš Rosputinský, mimochodom tiež absolvent FMK, robil v Zaraguze, čo je vlastne digitálna sféra Istropolitany a predtým robil v samotnej Istropolitane. Mal teda skúsenosti aj odtiaľ, aj odtiaľ a vedel porovnať tie dva svety a skombinovať ich.

Zaujalo ma na tom, že to bola mladá, dravá agentúra. Keď som tam prišiel bolo tam sedem ľudí, teraz, o rok a pol neskôr, nás je asi 27.

Ako si sa dostal do This Is Locco?

Už počas školy som začal robiť freelance, rôzne webky, grafiku a idey. Potom som chvíľu robil marketing pre mamine interiérové štúdio. Keď som tam pomaly končil, vedel som, že už je tam všetko v poriadku a začína to fungovať ako má, Made By Vaculik, TRIAD a SCR vyhodili, že hľadajú kreatívca. Do všetkých troch som poslal svoje portfólio a životopis a čakal som. Prvý sa ozvali z SCR, išiel som k nim na pohovor, veľmi sme si sadli a chceli ma hneď prijať. Mal som však dohodnuté druhé kolá pohovorov v TRIADE a Made By Vaculik.

Kým sme to však zosynchronizovali, musel som povedať SCR či áno alebo nie, takže som tam nakoniec skončil. Pracoval som tam rok a pol tiež na pozícií kreatívneho lídra. Počas práce v SCR-ku ma začali oslovovať aj iní ľudia a nakoniec ma zlomili, aby som išiel do Locca. Zaujalo ma na tom, že to bola mladá, dravá agentúra. Keď som tam prišiel bolo tam sedem ľudí, teraz, o rok a pol neskôr, nás je asi 27.

To znamená, že dopyt po absolventoch marketingu je veľký.

Je, po kvalitných absolventoch je naozaj veľký. Aj my stále hľadáme grafikov a copywriterov, lebo tej roboty je veľa. Hovorí sa, že je veľa reklamných agentúr, ale podľa mňa je klientov trikrát viac.

Čo by si odporučil našim študentom, aby boli kvalitní absolventi?

V prvom rade snažiť sa pochytať čo najviac z praxe, či už sú to rôzne stáže alebo tie case studies, ktoré sa robia na hodine. Keď dostanú zadanie, nech sa nad ním ten človek zamyslí, vypracuje ho podľa seba, dá tam svoj kód alebo niečo také. Keď mi príde na pohovor niekto, kto má v portfóliu pokojne aj školské práce, vidím na tom, ako rozmýšľa. Čiže čo najviac robiť, všímať si kampane, ktoré sa mu páčia a rozmýšľať nad tým prečo a ako fungujú a sledovať ľudí okolo seba. Celá reklama je o tom, že máme niečo, čo chceme dosiahnuť v ľuďoch, niečo, čo si majú myslieť alebo čo chceme aby si mysleli a treba nájsť unikátnu cestu, ako sa k nim dostať. A to je podľa mňa z 90% psychológia, poznať to užívateľské správanie. Jednoducho povedané, treba na sebe makať už počas štúdia.

Čo chýba uchádzačom o miesto, s ktorými robíš pohovory?

Často kontakt s realitou (smiech). Je tam rozkol medzi tým, čo si predstavujú a čo sa reálne robí v reklame. A tak ako sme hovorili aj na konferencii, chýba im kritické myslenie. Napríklad, keď im zadáme urobiť takú hlúposť ako je facebookový status, vyhodia spakruky prvé, čo im napadne a nerozmýšľajú nad tým, či to je vhodné pre klienta, či to niekoho zaujíma a či to pochopí cieľový facebookový užívateľ. Čiže double check toho čo robia.

Ocenil by som aj predmet, na ktorom by sa študenti učili, ako sa správne vyjadrovať a ako poskladať argument. V agentúre to totiž funguje tak, že keď príde absolvent, musí najskôr svojmu kreatívnemu nadriadenému predať svoj nápad a už to býva veľakrát problém. Často nevie vysvetliť, čo tým myslel. Nápad síce môže byť úplne super, ale keď ho nevie predať svojmu nadriadenému, tak už tam je problém. Nehovoriac o tom, aký problém by bol predať to klientovi.

Čo sa týka práva, ktoré sme sa učili, tak som ho nikdy v živote nepoužil.

Keby si mohol, čo by si zmenil na FMK?

Osobne ma hnevalo neustále presúvanie sa z Herdu na Skladovú.

Aby toho nebolo málo, tak teraz sa vyučuje ešte aj v Jame.

To je “super”. Okrem toho, čo sa týka práva, ktoré sme sa učili, tak som ho nikdy v živote nepoužil. Aj keď som chcel ísť na právo a bolo to pre mňa zaujímavé, považujem to zbytočné pre túto prax.

Juraj Kováč (28)

FMK vyštudoval v roku 2009. Počas školy začal pracovať ako freelancer, neskôr robil marketing pre interiérové štúdio Zirkon. Od apríla 2012 pôsobil ako creative team leader v agentúre SCR Interactive. V apríli roku 2013 začal pracovať v agentúre This Is Locco, kde pôsobí dodnes.