Magnet držal v ruke azda každý, v rozhovore sa dozviete, o čo ide pri molekulovom magnatizme. Profesor hovorí o chémii nadšene, ale jeho slová pochopí aj laik. Veď len málokto ju prirovnáva k sci-fi literatúre.  

Venujete sa anorganickej chémii, konkrétne som si prečítala v charakteristike vašej osoby v sekcii Významní absolventi UCM: „Výskumne sa zameriava na oblasť molekulového magnetizmu. Aplikuje metódy anorganickej chémie, spektroskopie a teoretickej magnetochémie v oblasti výskumu špeciálnych magnetoaktívnych molekúl, predovšetkým jednomolekulových magnetov. Využíva moderné výpočtové metódy na identifikáciu vzťahov medzi molekulovou štruktúrou, elektrónovou štruktúrou a magnetickými vlastnosťami koordinačných zlúčenín.“ Vysvetlite, prosím, po lopate, čomu sa venujete?

S našou výskumnou skupinou sa venujeme skúmaniu látok, ktoré majú, aspoň pre nás, zaujímavé magnetické vlastnosti. My takéto látky priamo pripravujeme v našich laboratóriách. Magnetizmus takýchto látok je, samozrejme, odlišný od magnetického prejavu klasických magnetov, napr. magnetky, ktorá nám visí na chladničke. Avšak, majú isté podobné črty. Preto takéto látky nazývame napr. jednomolekulové magnety. Kľúčový je v tomto prípade výraz jednomolekulové, pretože priamo vyjadruje podstatu skúmaného problému, ktorým je magnetizmus na úrovni jedinej molekuly. A práve táto skutočnosť prináša tie zaujímavé magnetické vlastnosti. Skúmanie vlastností látok na úrovni molekúl je pre nás fascinujúce, pretože tu nachádzame javy, ktoré vyzerajú ako výplody nejakého sci-fi románu. Sú však reálne, a hlavne, môžu byť základom pre nové typy materiálov a technológie budúcnosti. 

Čím vás zaujala práve táto oblasť?

Pre mňa už samotná podstata magnetizmu látok je nesmierne zaujímavá vec. Pracujem v oblasti, ktorej cieľom je dizajn nových magnetických materiálov. Pripravujeme nové látky, využívame sofistikované experimentálne techniky a aplikujeme fascinujúce teórie. V podstate sa snažíme „vylepšovať“ vlastnosti látok. Popritom objavujeme nové javy, ktoré sa snažíme pochopiť. Chémia je jednoducho úžasná. 

Človek nemôže prestať pracovať a čakať, kým sa mu „v hlave rozsvieti žiarovka“.

Vedeli by ste mi opísať príklad praktického použitia vášho výskumu?

Samozrejme, každé vedecké úsilie sleduje cieľ, ktorým sú predovšetkým praktické aplikácie jeho výsledkov. Nie je tomu inak ani v našom prípade. Predpokladáme, že materiály na báze zlúčenín, ktoré skúmame, môžu v budúcnosti nájsť praktické využitie v oblasti informačných technológií. Hovoríme napr. o vysokokapacitných pamäťových zariadeniach schopných uchovávať enormné množstvo dát alebo o konštrukčných prvkoch pre nové typy počítačov. Aplikačný potenciál, ktorý v sebe ukrýva takýto výskum, je mimoriadne bohatý. 

Kto vás ovplyvnil vo vašom smerovaní?

K skúmaniu molekulových magnetov som sa dostal už v rámci riešenia diplomovej práce. Mojím školiteľom bol prof. Boča (pozn. red. aktuálny rektor), ktorý ma nadchol pre tento výskum a poskytol mi množstvo príležitostí, ako sa výskumne realizovať. Patrí mu odo mňa v tomto smere veľká vďaka. 

Čo vás pri práci inšpiruje? 

Vo vede sú, samozrejme, inšpirácia alebo dobrý nápad neoceniteľné. Neprichádzajú však tak často, ako by sme si želali. Človek však napriek tomu nemôže prestať pracovať a čakať, kým sa mu „v hlave rozsvieti žiarovka“. To by asi nebolo ideálne. Práve práca, aj keď možno na niečom menej zaujímavom, môže byť sama osebe inšpiratívna a postupne môže priniesť aj dobré, nové nápady. Samozrejme, neustále vzdelávanie, nasávanie informácií a nových vedomostí je tiež nesmierne dôležité. 

Záujem o prírodné vedy by sa mal prehlbovať už v detstve, hlavne na základných školách.

Aké sú podmienky na FPV UCM? Máte dostatočné prístrojové vybavenie?

Myslím, že podmienky na vedeckú prácu na FPV UCM sú dobré. Ak by tomu tak nebolo, asi by sme neboli schopní publikovať také množstvo prác vo vysoko impaktovaných časopisoch. Takéto práce musia mať adekvátnu kvalitu, ktorá sa dá dosiahnuť len pri vhodných podmienkach. S prístrojovým vybavením to samozrejme nie je ideálne, ale situácia sa postupne zlepšuje. V ostatnom období pribudlo na fakulte niekoľko nových prístrojov, ktoré nám pomáhajú pri výskume. Ak sa bude v tomto trende pokračovať aj naďalej, tak výskum na FPV UCM pôjde výrazne hore. 

Kam vaša vedná oblasť, v ktorej bádate, bude pokračovať? Má nejaké limity?

Do budúcnosti je zložité predpovedať, akým smerom bude výskum v našej oblasti pokračovať. Nemyslím si tiež, že v blízkej budúcnosti narazíme na nejaké limity. Vo všeobecnosti si nemyslím, že nejaká oblasť výskumu má svoje hranice. Z minulosti existujú príklady, keď si ľudia mysleli, že daná vedná oblasť už dosiahla svoj limit, a že už sa nič nové objaviť nedá. Opak bol pravdou. Zrazu prišli objavy, ktoré definovali úplne nové, fundamentálne teórie. Ľudská myseľ sa ohraničiť asi nedá. 

Môže sa stať, že výskum, ktorému sa venujete, sa v istom momente skončí. Vyčerpajú sa možno vaše nápady alebo narazí na finančnú alebo inú bariéru. Viete si takúto situáciu predstaviť?

Nápady nakoniec vždy prídu a v podstate aj peniaze. Náš výskum financujeme z grantových peňazí. A to je ďalší dôležitý prvok vedeckej práce – získavanie grantov. Projekt, samozrejme, najskôr musí byť napísaný, a to je vlastne ten nápad, ktorý tam potrebujeme implementovať. Ak je potom projekt úspešný, prichádzajú peniaze. 

Nápady nakoniec vždy prídu a v podstate aj peniaze.“

Viete vycítiť, keď sú študenti perspektívni a pre vedeckú prácu akoby stvorení?

Myslím si, že perspektívny študent je taký, ktorý oplýva predovšetkým záujmom o oblasť, ktorú študuje. Vedomosti sú, samozrejme, tiež dôležité, ale to ide ruka v ruke s tým záujmom. Keď študenta baví to, čo študuje, tak pristupuje k povinnostiam podstatne zodpovednejšie. A hlavne, ide aj za hranice základných požiadaviek štúdia, samostatne si naštuduje problematiku, ktorá ho zaujíma, číta, vzdeláva sa. Takíto študenti sú pre nás mimoriadne dôležití. 

Hypoteticky, ak by ste stáli na prahu profesijného života a rozhodovali sa, ako ďalej, zvolili by ste si inú vedeckú oblasť?

Asi by som zostal verný chémii. 

Čo by, podľa Vás, pomohlo zvýšiť záujem mladých ľudí o prírodné vedy?

Záujem o prírodné vedy by sa mal prehlbovať už v detstve, hlavne na základných školách. Každého ale baví niečo iné, a je to tak podľa mňa v poriadku. Každá oblasť ľudskej činnosti je dôležitá, musí sa však vykonávať čo najlepšie. 

A jedna otázka na záver, zo súkromnej sféry. Ako relaxujete?

Relaxujem, hlavne keď spím. Keď nespím pracujem alebo sa venujem deťom. Pri deťoch si človek síce od práce oddýchne, ale je to tiež dosť namáhavá činnosť. Aktuálne je pre mňa komplexným relaxom naozaj až spánok. 

prof. RNDr. Ján Titiš, PhD. (41)
V súčasnosti pôsobí na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave ako vysokoškolský pedagóg a výskumník. Absolvoval tu aj magisterské štúdium v odbore chémia, následne PhD. štúdium v odbore anorganická chémia. V roku 2020 sa stal profesorom v odbore anorganická chémia a vôbec prvým profesorom z absolventov UCM. Publikoval 75 vedeckých prác, prevažne v zahraničných, vysoko impaktovaných časopisoch, jeho práce sú citované 1 578-krát a jeho citačný h-index je 22. Je riešiteľom a koordinátorom viacerých projektov zameraných na molekulový magnetizmus.

Autor: Jana Štefánková, oddelenie práce s verejnosťou UCM