Sloboda zvierat vznikla v roku 1993, kedy organizovali kampaň proti iniciatíve českého podnikateľa, organizovať na Slovensku býčie zápasy. V roku 1995 bol založený útulok v Bratislave, dovtedy jeho činnosť nahrádzala šarhovská služba.

V súčasnosti prevádzkuje aj Linku proti krutosti, ktorá slúži na pomoc týraným, zraneným alebo zanedbaným zvieratám.

Miera adopcií závisí aj od ročného obdobia

„Počas prvej vlny sme v rámci adopcií zaznamenali akýsi ‚boom’. Zrazu ľudia zistili, že majú viac času a asi sa aj viac zamýšľali nad tým, aké sú ich priority,“ vraví koordinátorka kampaní Slobody zvierat Kristína Devínska.

Napriek tomu je ročná miera adopcií v rámci štruktúr Slobody zvierat porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi. Nárast sa teda vyskytol len v niektorých mesiacoch. Pani Devínska ešte dodáva, že všeobecne platí, že sa v zimných mesiacoch psíky adoptujú horšie. V lete je záujemcov viac.

Hovorí: „Samozrejme, ale nechcem o tých zvieratkách hovoriť ako o číslach. Každý psík je originálny, má svoj domov a my sme veľmi vďační za každého jedného.“ 

Na svojom webe organizácia dlhodobo prevádzkuje online prehliadač zvierat prístupných na adopciu. Nájdete tam zvieratá, ktoré sa stratili alebo im pôvodní majitelia hľadajú nový domov.

Záujemcovia o adopciu môžu útulok kontaktovať buď telefonicky, alebo emailom. Pre pracovnú vyťaženosť zamestnancov sa odporúča využívať najmä email.

Koordinátorka ďalej informuje: „Ak si záujemca vyberie konkrétneho psíka, môže prísť k nám do útulku medzi dvanástou a šestnástou hodinou. So psíkom sa môžu stretnúť, porozprávať sa s ošetrovateľmi a potom sa následne rozhodnúť.“

Pandémia obmedzila aj venčenie

Pred pandémiou Sloboda zvierat ponúkala aj možnosť venčenia. Záujemca sa teda mohol so zvieraťom bližšie zoznámiť aj prostredníctvom prechádzky. Pre bezpečnostné opatrenia a stále trvajúcu pandémiu toto zatiaľ nie je možné.

Návštevníci sú pre psíkov istou formou rozveselenia a socializácie, ktorá im teraz chýba.

Momentálne to funguje tak, že si záujemca môže vziať psíka na tzv. „dlhé venčenie“, teda si ho vezme domov. Ide o formu skúšobnej adopcie, počas ktorej má človek možnosť zistiť, ako sa zviera správa v domácom prostredí, mimo útulku.

Vo všeobecnosti pre Slobodu zvierat v Bratislave funguje všetko po starom. Počet zamestnancov ani starostlivosť o zvieratá sa nijako nezmenili. Avšak teraz napríklad verejnosť nemá prístup do priestorov útulku – toto sa týka najmä „venčiarov“. Pred pandémiou bola aj možnosť vyplnenia online formulára na venčenie, na základe ktorého vám potom v útulku vystavili preukaz. Aktuálne však vzhľadom na situáciu nové venčiarske preukazy nevydávajú.

Nával „venčiarov“ býval v Slobode zvierat obzvlášť cez víkendy enormný. Niektoré psíky išli na prechádzku aj trikrát za deň. Teraz má v rámci kapacít útulku Sloboda zvierat výbehy a niekoľko dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú s venčením.

V súvislosti s prechádzkami Devínska dodáva: „Naši dobrovoľníci a ošetrovatelia berú psíkov aj na prechádzku. Aspoň tak, aby sa každý psík dostal v priebehu dňa von. Samozrejme, aj návštevníci sú pre psíkov istou formou rozveselenia a socializácie, ktorá im teraz chýba.“

Sloboda zvierat naďalej potrebuje našu pomoc

Výjazdy a odchyty fungujú v bežnom režime. Ľudia nahlásia zranené/túlavé zviera na mestskej polícii a tá následne kontaktuje útulok. Ide prevažne o psy a mačky, výnimkou však nie sú ani zranené holuby.

Čo sa týka materiálnych darov, aktuálne útulok ponúka možnosť bezkontaktného boxu pred budovou útulku. Ľudia tam môžu aj mimo otváracích hodín vložiť granule, deky alebo hračky. Zamestnanci box priebežne počas dňa kontrolujú.

Väčšina príjmov organizácie závisí od 2 % z daní, ktoré im ľudia darujú. Preto je momentálne ťažké konštatovať, či sa finančná situácia Slobody zvierat pre pandémiu zhoršila.

„Očakávame, že tento rok budú percentá nižšie – aj pre pandémiu. Veľa ľudí prišlo o zamestnanie, čo sa odzrkadlí aj na 2 %,“ uzatvára Devínska.