Stačí vopred kúpený lístok, skoršie vykročenie z postele, trochu plánovania a chuť objavovať. Viedeň je ideálna na jednodňový výlet – od tichej rannej kávy, cez ruch metra a pokoj záhrad Schönbrunnu až po sladké zavŕšenie v cukrárni Demel. Alebo sa dá len tak zatúlať cisárskymi uličkami. Prinášam vám môj overený itinerár a tipy, ako cestovať lacno a čo určite nevynechať.

Lístok za 19 eur, ktorý sa oplatí

Cesta do hlavného mesta Rakúska vôbec nemusí byť drahá, oplatí sa rovno si kúpiť spiatočný lístok za 19 eur. Odporúčam ho zakúpiť v okienku na stanici. Platí totiž až na pätnásť dní, takže sa na cestu späť nemusíte fixovať časom. Deň si vždy naplánujem vopred a ráno skoro vstávam, aby som stihla vlak o 6:39 z Trnavy do Bratislavy.

Tam to však kvôli zdĺhavej výluke nekončí. Vlaky do Viedne momentálne nejazdia priamo z hlavnej stanice, a tak prestupujem na bratislavskú MHD, konkrétne na autobus číslo 93, ktorý ma odvezie na stanicu Petržalka. Odtiaľ o 8:16 odchádza vlak priamo na hlavnú stanicu Wien Hbf, kam prichádzam pohodlne za necelú hodinu. Na stanici si hneď po príchode kúpim 24-hodinový lístok za 8 eur, vďaka ktorému môžem pohodlne cestovať po meste.

Kávička a raňajky, ktoré si nikdy neodpustím

Aj keď zvyčajne raňajky vynechám, vo Viedni si ich nikdy neodpustím. Začínam deň skvelým pečivom a voňavou kávou v pekárni Ströck, ktorá má pobočky po celom meste. Najradšej chodím do pekárne v 1. obvode, kde si vyberám skvelé slané aj sladké pečivo. Posedím pri výbornom cappuccine v príjemnom prostredí. Tento malý ranný rituál ma vždy nakopne. Za raňajky zaplatím okolo päť eur, je to skvelý začiatok dňa.

Metro – najrýchlejšie spojenie v meste

Vo Viedni sa naozaj oplatí jazdiť metrom, je to najrýchlejší spôsob dopravy a vlaky chodia každú chvíľu. Zo stanice Hauptbahnof nasadám na linku U1, prestupujem na U4 a pohodlne sa vezieme až na stanicu Schönbrunn.

Za pár minúť som pri jednom z najkrajších a najnavštevovanejších miest v meste. Cesta síce zabrala pol hodinku, no aspoň sme si trochu užili dopravu metrom. Cisársky zámok Schönbrunn je obklopený nádhernými záhradami. Už len prechádzať sa v jeho okolí je zážitkom, a čo je najlepšie – vonkajšie priestory sú úplne zadarmo, čo ocení každý študent a jeho peňaženka.

V minulosti bol zámok letným sídlom cisárskej rodiny, a keď si užívate pohľad na honosné záhrady, ľahko si predstavíte, ako sa tu kedysi prechádzala princezná Sisi. Na kopci za zámkom sa týči slávna Gloriette, z ktorej je výhľad na celý areál, po ceste sa dá obdivovať Neptúnova fontána, pávie voliéry či dokonca bludisko. Aktuálne to tu žije ešte o čosi viac – na nádvorí prebiehajú každoročne v zime vianočné a v jari veľkonočné trhy, kde nájdete remeselné výrobky, tradičné dekorácie, ale aj niečo malé pod zub. Atmosféra je sviatočná, voňavá a pokojná, presne taká, akú chcete zažiť počas jarného výletu.

Obed v centre, čo poteší chuťové bunky (a peňaženku trochu menej)

Prejdem sa okolo Stephansdomu, jedného z najkrajších kostolov v celej Viedni, a hneď ma prepadne chuť na niečo chutné – a bez viedenského schnitzla to ani nejde. Objavila som tradičnú reštauráciu Figlmuller (1905) s autentickou atmosférou. Ponúkajú klasické rakúske jedlá, ako je Wiener Schnitzel či teľací guľáš. Na obed som si teda dala viedenský rezeň, originál od roku 1905, s tradičným zemiakovým studeným šalátom, vyšlo ma to na 28 eur. Ale rezeň je väčší ako tanier a nemôže sa stať, že ostanete hladný. Ak si chcete raz dopriať niečo poriadne, táto reštaurácia je dobrá voľba – len počítajte s tým, že z denného vreckového ubudne trošku viac.

Ak však nechcete tráviť čas dlhým sedením v reštaurácii alebo ušetriť pár eur na ďalšie zážitky, odporúčam vyskúšať typický rakúsky fast food – Leberkäse Semmel. Ide o teplý plátok mäsového nárezu vložený do chrumkavej žemle. Hovorí sa tomu obed na stojáka, za pár minút máte v ruke sýte jedlo, za ktoré nezaplatíte viac ako štyri eurá. Kúpite ho vo Wurstelstande alebo v pekárni Strock. Ideálne, ak sa chcete najesť rýchlo, chutne a po viedensky.

Historická línia mesta – krok za krokom po Ringu

Po obede je ideálny čas na prechádzku okolo viedenského Ringu – elegantného bulváru, ktorý obopína historické centrum, kam sa dostaneme od Stephansdomu aj pešo. Začíname pri budove Štátnej opery, odkiaľ sa presúvame popri majestátnej budove parlamentu a o pár minút neskôr už vidíme rozprávkovo pôsobiacu radnicu Radhaus, pred ktorou to vždy žije. Trhmi, klziskom alebo pódiom na letné koncerty.

Cesta pokračuje k Hofburgu, bývalému sídlu cisárskej rodiny, ktorého nádvorie dýcha históriou a eleganciou. Celý okruh sa dá zvládnuť za menej ako hodinu, ale ak máte čas, určite sa oplatí niekde pristaviť, sadnúť si na lavičku a len tak nasávať atmosféru mesta, kde sa minulosť stretáva s prítomnosťou.

Sladké finále ako z cisárskej kuchyne

Po objavovaní a histórie si na záver vždy doprajem niečo výnimočné. Moja posledná zastávka patrí cukrárni Demel, jednej z najtradičnejších a najelegantnejších v celom meste. Bývalá cisárska dvorná cukráreň nie je len o zákuskoch – je to zážitok. Už samotný interiér vás prenesie do čias monarchie a vôňa, ktorá sa nesie priestorom, vám nedovolí odísť bez objednávky.

Hoci by voľba mohla padnúť na Sacher tortu, tentokrát siaham po inom rakúskom tradičnom dezerte – Keiserschmarrn. Nadýchaný trhanec s kúskami karamelizovaného cesta, posypaný práškovým cukrom a podávaný so slivkovým kompótom je dokonalý. Teplý, sladký, jemný – ideálny spôsob, ako sa ešte na chvíľu zdržať a rozlúčiť sa s Viedňou pomalšie.

Namiesto dezertu nákup na Mariahilfer Straße

Ak vás viac ako zákusky lákajú výklady, zamierte z centra rovno na Mariahilfer Straße – najznámejšiu nákupnú ulicu Viedne. Nájdete tu všetko od známych módnych reťazcov, cez rakúske značky až po malé butiky so zaujímavými kúskami. Aj keď necestujete s úmyslom nakupovať, prechádzka touto pulzujúcou ulicou vás určite naladí na mestskú vlnu a možno neodídete len s magnetkou, ale aj s novou kabelkou či knižkou.

Na konci dňa plná hlava zážitkov

Cestou domov vlakom, ktorý chodí do Bratislavy každú hodinu, rekapitulujem, čo všetko som stihla vidieť za jeden deň. Viedeň dokáže za pár hodín ponúknuť viac, než by človek čakal – od rána pri šálke kávy, cez cisárske zámky, historické ulice až po moderné nákupné uličky. Nie je to len výlet, ale malý reset – kultúrny, vizuálny aj gurmánsky. Stačí pohodlná obuv, vreckové a chuť objavovať. A hoci deň zbehol rýchlejšie, než by som chcela, z Viedne sa nikdy neodchádza naposledy.

Vo vlaku mám tiež čas porozmýšľať, čo navštívim vo Viedni nabudúce. Možno s kamarátmi zájdeme do Prátru – legendárneho zábavného parku s ikonickým Riesenradom, kde sa aj dospelí na chvíľu cítia ako deti, vybehneme k Belvederu, elegantnému bavorskému zámku so záhradami a galériou. Alebo možno dáme prednosť tichšej prechádzke čarovnými uličkami Spittelbergu – historickej štvrti plnej kaviarní, remeselných obchodov a útulnej atmosféry. Tento výlet bol len predjedlom a ja už viem, že sa čoskoro vrátim po ďalší chod.

Multikultúrny Londýn aj tento rok pohltila vianočná nálada. Preplnené ulice sviatočne naladených ľudí, výkriky z horských dráh, rozprávková atmosféra a ako čerešnička na torte dlho očakávaný Winter Wonderland v Hyde parku. Toto vianočné šialenstvo v Londýne, v čase od 18. novembra do 3. januára, je najväčšou zimnou atrakciou v krajine. Človek by preto očakával niečo nezabudnuteľné, čo sa len tak niekde nevidí. Zlatý stred – to sú tie pravé slová pre tohtoročnú kúzelnú udalosť v centre Londýna.

Americké donuts aj španielske churros
Londýn je mesto prisťahovalcov, takže snaha nájsť niečo tradične anglické je veľmi nízka. Rovnako teda aj celý Winter Wonderland sa dá opísať ako zmes rakúsko-nemeckého Weihnachtsmarkt a slovenských vianočných trhov. Jedinečným ho robia atrakcie od výmyslu sveta, ktoré na Slovensku ani vo Viedni rozhodne nenájdete. Od klobások cez škoricové víno, španielske churros, slávne donuts s rôznymi príchuťami až po sladkosti gigantických rozmerov. Týždeň strávený vo vianočnom Hyde parku sme si spríjemnili ochutnávkou týchto rozvoniavajúcich dobrôt. Sviatočne sa dalo vyblázniť aj na rôznych atrakciách cez horské dráhy, ruské kolá až po detské kolotoče.

Čarovné klzisko
To, čo však robilo Winter Wonderland čarovným, bola najväčšia a jednoznačne najlepšia atrakcia uprostred Hyde parku – obrovské klzisko. Každý dostal svoj pár modrých korčúľ a hor sa do korčuľovania. Pod vyzdobenou oblohou sa dalo korčuľovať za nemalý poplatok, pre ktorý však človek musel siahnuť hlbšie do vrecka. Starí, mladí, veľkí, malí všetci sa snažili čo im sily stačili.

Návšteva anglickej metropoly bola pre nás skvelým zážitkom. To, čo však Londýnu chýbalo bol rozhodne sneh a domáce tradície. Väčšina ľudí je totiž zvedavá, ako to na sviatky v Anglicku chodí. No a my sme neboli výnimkou. Možno sa toho veľkého tresku dočkáme o rok.