Menovanie novej vlády prebehlo 25. októbra. Odvtedy už niektorí poslanci stihli spraviť množstvo rozhodnutí alebo krokov, ktoré média zaznamenali a komentovali. O niektorých zas píšu, že nerobia nič a svoje sľuby nedodržali.

Ktoré mená a témy najviac rezonujú? Toto je sedmička tých, ktorých slovenské médiá najčastejšie spomínajú. Odsledovali sme osem médií (Aktuality.sk, SME, Denník N, Pravda, Nový Čas, Hospodárske noviny, Pluska, Postoj) a dva dezinformačné weby (Infovojna a Zem a Vek) v rozmedzí 25. októbra až 13. novembra.

7. Milan Majerský

Pre média bol v priebehu 20 dní najmenej zaujímavým opozičný predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Milan Majerský. Z desiatich médií sa v titulkoch vyskytol len 19-krát, z toho najčastejšie o ňom písali v Novom Čase.

Najčastejšie témy boli zväčša tie bulvárne. Písalo sa o tom, ako mu zmizli veci alebo o jeho výlete do prírody. Nechýbali však ani dôležitejšie témy, napr. o možnej zmene predsedu hnutia či kritike koalície.

6. Richard Sulík

Na predposlednom mieste sa umiestnil predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík. Ocitol sa na titulkách 46-krát, z toho najčastejšie v Pluske.

Články sa najčastejšie týkali ukončenia jeho postu ako šéfa strany SaS, no prevládala aj téma ohľadom jeho kontroverzného syna Filipa Sulíka.

Ten sa totiž netajil tým, že je rád, že voľby vyhral Smer, a okrem iného sa snaží dokázať, že influencerka Ráchel Karnížová klame o sexuálnom zneužívaní.

5. Michal Šimečka

Progresívne Slovensko (PS) si síce z volieb odnieslo druhý najväčší počet hlasov, no z opozície ich hlas zatiaľ veľmi nepočuť.

Svedčí o tom aj fakt, že predseda strany Michal Šimečka sa ocitol v titulkách za 20 dní len 54-krát. Na rozdiel od Milana Majerského a Richarda Sulíka sa o ňom píše viac v serióznych médiách.

Tie o ňom však nepísali najpozitívnejšie. Kritizovali jeho aj jeho stranu, že ich z opozície málo počuť. Po týchto článkoch sa zvýšili počty ich kritiky voči vládnej koalícii a do popredia sa začali dostávať ich vyjadrenia a taktiež aj záznamy z politických debát.

4. Igor Matovič

V počte titulkov sa z opozície najvyššie ocitol Igor Matovič, a to s počtom zmienok 71. Podobne ako Richard Sulík sa najčastejšie vyskytoval hlavne v bulvárnom médiu, v Pluske.

Zo začiatku sa o ňom písalo kriticky, keďže svoje sľuby o päťsto eurách pre každého, kto príde voliť, nedodržal. Taktiež bola témou aj zmena názvu jeho strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) na hnutie SLOVENSKO.

3. Peter Pellegrini

Okrem tretieho miesta vo voľbách si predseda strany Hlas Peter Pellegrini odniesol aj tretie miesto počtu jeho mena v titulkoch. Ocitol sa na nich až 261-krát.

Články sa najviac zaoberali témou prezidentských volieb. Hovorí sa o ňom totiž ako o možnom víťazovi prezidentských volieb, čo potvrdzuje aj prieskum agentúry Ipsos pre Denník N.

2. Andrej Danko

Slovenská národná strana (SNS) sa síce do parlamentu dostala z posledného miesta, no miesto v koalícii si miesto našla. Predsedu strany Andreja Danka spomenuli vybrané médiá v titulkoch 280-krát za posledných dvadsať dní.

Zároveň ho hneď po Robertovi Ficovi spomenuli najčastejšie aj konšpiračné weby Zem a Vek spolu s Infovojnou. Zatiaľ čo iné mienkotvorné médiá kritizujú jeho poslancov v parlamente alebo jeho niektoré nápady, ako napríklad národné menu, tie konšpiračné si tieto témy pomerne pochvaľujú.

1. Robert Fico

Okrem prvého miesta vo voľbách obsadil predseda strany SMER – slovenská sociálna demokracia (SMER – SSD) prvé miesto aj v počte zmienok v titulkoch desiatich médií. Jeho meno sa v nich objavilo až 696-krát, čo je viac ako dvojnásobok počtu u Andreja Danka, ktorý sa umiestnil hneď pod ním.

Tomuto vysokému počtu vďačí najme jeho kontroverzným krokom. Za posledných 20 dní totiž vzniklo množstvo politických komentárov od rôznych novinárov. Vysoko medializované sa stali aj jeho čistky v polícii, stráženie štátnych hraníc pred utečencami, ale aj nesplnené sľuby ako trináste dôchodky či zastavenie pomoci Ukrajine.

Jeho miesto v rebríčku sa však môže zmeniť. Premiér totiž oznámil, že dá preveriť akreditácie na vstup do úradu vlády pre Aktuality, Denník N, SME aj Markízu. Zároveň ich označil za „nepriateľské“ médiá.

Na sobotu 30. septembra budú všetci Slováci ešte dlho spomínať. Práve v tento deň mohli občania demokraticky rozhodnúť o budúcnosti Slovenska na nasledujúce štyri roky. Volebná účasť bola najvyššia od roku 2002 a dosiahla rekordných 68,5 %.

Redakciu atteliér zaujímalo:
1. Komu dali svoj hlas trnavskí študenti vo voľbách a či vôbec využili svoje volebné právo?
2. Ako volili ľudia z ich okolia?
3. Sú spokojní s výsledkami?

Boris, Inštitút manažmentu

Parlamentných volieb som sa, samozrejme, zúčastnil. Volil som Borisa Kollára zo strany Sme Rodina. S výsledkami moc nie som spokojný, ale teraz s tým už nič nespravím, takto sa, bohužiaľ, spoločnosť rozhodla. Z môjho okolia, čo viem, tak sa spolužiaci väčšinou prikláňali k Progresívnemu Slovensku. Nepoznám zatiaľ asi nikoho, kto by volil Smer. Zatiaľ. (smiech)

Milan, Fakulta prírodných vied

Tieto parlamentné voľby som dal svoj hlas OĽaNO. Nechal som si poradiť aj od rodičov. Neviem či som úplne spokojný so svojim výberom, ale podľa mňa Igor Matovič odhalí viac vecí ako ostatní. Väčšina mojich spolužiakov ale určite volila PS.

Júlia, Fakulta masmediálnej komunikácie

Bohužiaľ, som nebola voliť. Neplánovane som musela ísť do práce mimo môjho mesta. V celej našej domácnosti som ale aktívne rozširovala myšlienku, aby nezabudli ísť voliť. Rodina aj spolužiaci väčšinou volili PS, ale nájdu sa aj inak myšlienkovo orientovaní. Z výsledkov som sklamaná. Očakávala som trochu iné čísla. Ale ako sa hovorí, mohlo byť aj horšie, preto momentálne musíme pracovať s tým, čo máme.

Naďa, Filozofická fakulta

Nebola som voliť, pretože som akurát bola odcestovaná. S výsledkami ale určite nie som spokojná. Niekoľkokrát som uvažovala s priateľom o odchode zo Slovenska. Radi by sme najskôr dokončili školu a potom nás tu už asi nikto neuvidí. Išli by sme lietadlom do Ameriky, Afriky alebo hocikde odtiaľto. Pre mňa novozvolená vláda patrí starej generácii, ktorá by už nemala chodiť ani voliť a mala by nás mladých nechať žiť. Neviem pochopiť, že tu bude zas vládnuť mafia, ktorá zabíjala ľudí.

Patrícia, Fakulta masmediálnej komunikácie

Volila som Progresívne Slovensko. So svojím výberom som spokojná, čo sa o výsledkoch volieb už nedá povedať. Úprimne si myslím, že je to katastrofa. Najväčší problém je strana Smer, ktorý si také množstvo ľudí zvolilo, ako keby sme sa vrátili naspäť do minulosti. Príde mi to hrôzostrašné a úplne ma to privádza do frustrácie.

Martin, Fakulta prírodných vied

V parlamentných voľbách som dal svoj hlas Progresívnemu Slovensku. Výsledok ma ale sklamal. Ľudia okolo mňa, kamaráti, rodina väčšinou volili PS alebo Republiku. Pre mňa pri výbere bola dôležitá pomoc Ukrajine, pretože si nemyslím, že je dobrý smer vydávať sa na východ. Myslím si, že Slovensko veľmi rýchlo zabudlo, čo spravil Smer za 12 rokov a na všetky kauzy, ktoré mali. Premýšľal som aj nad tým, že by som zo Slovenska odišiel, ale zatiaľ ma tu drží štúdium.

Bohdan, Fakulta prírodných vied

Nevolil som, lebo nie som občan Slovenska. Rád by som však v parlamente Slovenska videl zástupcu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, pretože podporuje LGBT+ komunitu a je za liberálne hodnoty, ktoré by sa podľa mňa mali na Slovensku presadzovať. Nepovedal by som, že Slovensko je bezpečná krajina pre túto komunitu a iné kultúry. Absolútne nepodporujem stranu Smer. Dôvod je jednoduchý, som občan Ukrajiny.

Študentka si chcela zachovať svoju anonymitu

Nebola som voliť, pretože sa moja rodina nestotožňovala s mojou voľbou a pre zachovanie dobrých vzťahov som radšej nešla. Očakávala som, že sa Slovensko poučilo a občania nespravia opäť chybu. Lenže to sa nestalo. Napriek tomu som vďačná, že hlavne mladí ľudia volili Progresívne Slovensko. Určite očakávam, že sa budú diať zmeny. Slovensko mieri do záhuby. Školstvo, kultúra, diaľnice, všetko zlyháva.

Počas prieskumu mnohí študenti nechceli odpovedať na otázky hlavne kvôli strachu z odsúdenia ich voľby. Redakcia rešpektovala ich rozhodnutie.