Trnava je známa ako futbalové mesto. Okrem tohto športu hrajú najvyššiu súťaž ešte trnavské volejbalistky. Kvôli naliehaniu športových klubov povolil štát spustenie druhej najvyššie ligy v hokeji, čo ocenili trnavskí gladiátori. Opäť mohli začať trénovať a odohrať hokejovú sezónu. Pandémia najviac uškodila amatérskemu športu, ktorý zastavila na dlhý čas a nikto nevie, kedy príde k jeho opätovnému spusteniu.

Futbalový klub FC Spartak Trnava stratil len na vstupnom približne 500-tisíc eur

Trnavský Spartak obsadil v základnej časti 4. miesto a postúpil do skupiny o titul. Klub však výrazne pociťuje dôsledky pandémie. Keďže tím vykonáva svoju činnosť, nemohol znížiť prevádzkové ani mzdové náklady. Problém predstavujú výrazne menšie príjmy kvôli opatreniam, ktoré nedovoľujú divákom vstup na štadión. Ďalšie výpadky sú spôsobené v rámci sponzorského plnenia a klub nemôže počítať ani so ziskom z bufetov počas futbalových zápasov.

„Presúvame väčšinu aktivít do online priestoru. Všetky naše zápasy boli vysielané v priamom prenose v televízii, alebo streamované cez internet. Okrem toho prinášame prostredníctvom našich sociálnych sietí viac informácií a audiovizuálnych príspevkov ako inokedy,“ povedal Patrik Velšic, PR manažér FC Spartak Trnava.

Klub si však pochvaľuje spoluprácu s mestom, ktorá je na veľmi dobrej úrovni. Súkromná spoločnosť, ktorá vlastní Štadión Antona Malatinského, ponechala rovnakú výšku nájmu pre klub, aká bola v predchádzajúcom roku. Podľa Velšica si klub nevie predstaviť pokračovať v tomto režime aj v ďalšej sezóne. Už teraz fungujú v krízovom režime a bez pomoci od štátnych alebo zväzových orgánov budú mať problémy vôbec dokončiť túto sezónu.

Najhoršie sú na tom mladí futbalisti, ktorí nemôžu trénovať ani hrať zápasy v mládežníckych kategóriách. Ako fungujú vysvetlil PR manažér FC Spartak Trnava: „V súčasnej situácii nám neostáva nič iné, iba tréning v domácich podmienkach formou online tréningových jednotiek.“

Volejbalistky extraligového družstva Hit UCM Trnava vymenili mestskú športovú halu za telocvičňu

„Hitky“, to je prezývka trnavských volejbalistiek, ktoré reprezentujú mesto v najvyššej volejbalovej súťaži. Podmienky fungovania ich ligy upravuje Manuál Slovenskej volejbalovej federácie (SVF). Hráčky sa musia testovať každých 7 dní, aby sa mohli zúčastniť na zápase. V prípade, že je niekto pozitívny, musí ísť do 14-dňovej karantény. Antigénové testy si platí klub a dodať mu ich pomáha SVF.

Ako iné kluby, volejbalistky tiež výrazne zasiahla pandémia. „Pokles príjmov sa pohybuje až na úrovni 40 %. Musíme povedať, že sa znížili aj náklady, avšak iba o 10–15 %. V kontexte týchto faktov je ťažké uvažovať o nákupe finančne náročnejších posíl. Stále sa však riadime našou dlhoročnou filozofiou – vychovávať vlastné kvalitné a konkurencieschopné hráčky,“ povedal Miloslav Duchoň, predseda Volejbalového oddielu (VO) Hit Trnava.

Klub musel zmeniť i halu, kde bude hrať domáce zápasy. Mestská športová hala je v súčasnosti využívaná ako veľkokapacitné očkovacie centrum. Vďaka pomoci Trnavského samosprávneho kraja sa tím presťahoval do telocvične na Strednej odbornej škole elektrotechnickej.

Podľa Duchoňa je na tom najhoršie mládež, ktorá nemôže trénovať: „Obávame sa, že nastane odliv záujmu detí o pravidelné športovanie. My sa snažíme o neprerušenie kontaktu medzi trénermi a hráčkami. V rámci možností pripravujú jednotliví tréneri pre svoje zverenkyne individuálne tréningové plány. Vieme však, že v kolektívnom športe nič nenahradí pravidelné tréningy.“

Keďže diváci nemôžu prísť na stretnutie, tím pre nich pripravil možnosť sledovať domáce zápasy prostredníctvom online streamu. Zvýšili aj aktivitu na sociálnych sieťach, kde sa snažia priniesť informácie nielen zo zápasov a tréningov, ale tiež z bežného života hráčok.

     Pokles príjmov sa pohybuje až na úrovni 40 %. Musíme povedať, že sa znížili aj náklady, avšak iba o 10–15 %.

Mesto Trnava je dlhoročným partnerom volejbalového klubu. Predseda Volejbalového oddielu Hit Trnava hovorí, že s predstaviteľmi mesta sú v úzkom kontakte a spolu riešia situácie, v rámci ktorých dochádza ku kríženiu záujmov mesta a klubu. Predstavitelia volejbalového oddielu chcú počas leta využiť Centrum plážových športov v Trnave na prípravu pred nadchádzajúcou sezónou.

V najhoršej pozícii je chlapčenský basketbalový klub Slávia Trnava, kde čakajú na uvoľnenie opatrení

Amatérski športovci a mládež nemôžu vykonávať svoju činnosť. Tento problém je spojený práve s chlapčenským tímom. Predseda občianskeho združenia Juraj Lipták vysvetlil aktuálnu situácie v klube: „Keďže nie sme profesionálny klub, tak nás sa testovanie netýka. Ako mládežnícky klub nemôžeme trénovať. Fungovanie klubu je ťažké udržať, ak by situácia bola rovnaká. Viac nás trápi, aký bude odliv mládeže po skončení pandémie.“

Tréneri sa snažia nahradiť chlapcom osobné tréningy online formou a aspoň takto ich udržiavať v kondícii. Tím patrí pod AŠK Slávia Trnava a halu máme, rovnako ako mestskú halu a telocvične, uzavretú.

Rozpočet tímu sa znížil o jednu tretinu oproti predchádzajúcim sezónam. S fanúšikmi komunikujú cez webovú stránku www.trnavabasket.sk a sociálnu sieť Facebook. Podobne ako s ostatnými klubmi, pri basketbale tiež funguje spolupráca s mestom. „Aj napriek ťažkej situácii nám „odklepli“ rovnakú dotáciu ako po ostatné roky,“ priblížil Lipták.

Trnavskí hokejoví gladiátori, ktorí hrajú prvú hokejovú ligu (SHL), skončili v tejto sezóne na 10. mieste

Po úspešnom začiatku sezóny sa trnavskí hokejisti nakoniec neprebojovali do playoff. Koncom januára klub vymenil aj trénera tímu. Po českom trénerovi Alešovi Bachánekovi prebral tím Martin Baran. Napriek tomu sa hráči nezlepšili natoľko, aby postúpili do vyraďovacej časti. Situácia je zúfalá, keďže deti nemôžu trénovať.

„To, čo momentálne páchame na mladých športovcoch a deťoch, bude mať pre nás fatálne následky. V zahraničí, ak sa aj nehrajú súťaže, môžu mladí hokejisti aspoň trénovať. U nás prakticky od jesene nesmú vstúpiť na zimný štadión. Priznám sa, že ak sa partnerom vlády, teda športovým zväzom nepodarí niekomu vysvetliť, že deti sa musia hýbať, šport na Slovensku bude mať obrovský problém,“ uviedla Adriana Hosťovecká, prezidentka HK Trnava.

To, čo momentálne páchame na mladých športovcoch a deťoch, bude mať pre nás fatálne následky.

Klub robil počas základnej časti živé prenosy z domácich zápasov a aspoň takouto formou priblížil hokej svojim fanúšikom. Spolupráca s mestom funguje rovnako ako minulý rok. Veľmi pozitívnou správou pre tím je, že už druhý rok neplatí mestu za ľad na zimnom štadióne. Financovať si musia len čas nad rámec pridelených hodín. Hosťovecká priblížila, že sa to stane jedenkrát až dvakrát, čo predstavuje sumu od 500 do 800 eur ročne.

Finančné dopady sú veľmi výrazné a chýbajú financie zo súkromného sektora. Aktuálnu situáciu viac opísala prezidentka klubu: „Pri mužoch je príjem zo súkromného sektora, sponzorov na úrovni 30-tisíc namiesto 200-tisíc eur. Niečo vykompenzoval športový zväz, ale výzvy na dotácie zo športu nastavuje ministerstvo hospodárstva, a to nie je to pre nás v poriadku. Nie kvôli neschopnosti vyplniť výzvu, ale športový klub nefunguje ako podnik v strate a toto si niekto neuvedomil.“  

Hokej sa hrá na ľade, takže mladí športovci potrebujú tréningy priamo na štadióne, čo sa nedá nahradiť stretnutiami cez počítač. Hosťovecká dodala, že prácu s hokejkou možno natrénovať aj na suchu, ale bez korčuľovania, riadnych tréningov a budovania kolektívu v kabíne hokej nemôže fungovať .

Mladú športovú redaktorku spoznali hokejoví fanúšikova v roku 2017, keď začala pracovať pre hokejovú Tipsport Ligu. Rodená Bratislavčanka Simona Leskovská v rozhovore hovorí o svojich pracovných skúsenostiach športovej moderátorky a redaktorky. Zaspomínala si tiež na projekty, v ktorých pôsobila a vrátili sme sa aj k jej účasti v súťaži Miss Slovensko.

Pred tromi rokmi si začala pracovať ako redaktorka pre našu najvyššiu hokejovú súťaž. Ako sa bývalá účastníčka súťaže krásy dostane na podobnú pozíciu?

Už od pätnástich rokov som mala sen byť športovou moderátorkou. Vysnívala som si to, ale osud ma zavial viac do modelingu, preto som sa zdržala chvíľku v tejto sfére. Poslala som životopis do Tipsport ligy s plánom robiť marketing. Potom som bola na pohovore s vtedajším šéfom Richardom Lintnerom a on mi povedal, že hľadajú redaktorku. Bola to zhoda náhod a okolností.

Dostala si teda prácu snov.

Áno, vždy keď moderujem alebo robím rozhovory, hovorím, že je to viac hobby ako práca. Nie je to však vždy ľahké. Bolo veľmi vyčerpávajúce, keď sme nakrúcali v Poprade alebo v Košiciach. Dôležité je mať správny časový harmonogram a byť zodpovedný sám k sebe.

Mnohí, ktorí nerobia v tomto sektore a len to sledujú, ani netušia, koľko práce je za rozhovorom. Musím si všetko pripraviť, mať scenár a odsledovaných hráčov. Samozrejme myslieť aj na plán B, ak náhodou vypadnú naplánovaní hráči. Preto je dôležité mať prehľad aj o tých ostatných. Robiť rozhovor s Mariánom Hossom, Ľubom Višňovským alebo Miroslavom Šatanom ale stojí za prípravu.

Tvoj úplne prvý rozhovor bol s Petrom Bondrom a Miroslavom Šatanom. Mala si trému?

Extrémnu. Doteraz si pamätám, že Richard Lintner ma prijal a hovoril, že o dva týždne máme All Star Cup v Poprade. Bola to prvá veľká akcia a strašne veľa hokejistov. Pamätám si, že nominovali okolo 46 hráčov. O všetkých som si zisťovala čo najviac informácií cez portál eliteprospects.com. Vypisovala som si highlity a učila som sa ako na skúšku.

Richard mi poradil, aby som bola sama sebou a pýtala sa ako fanúšik. Vôbec mi nedali pocítiť, že som nováčik alebo žena. Navyše, rozhovory s ľuďmi, ktorí sú na to zvyknutí, nie sú ťažké. Hokejistom z NHL položím otázku a oni rozprávajú. Sú ale aj takí, ktorí na všetko odpovedajú jednoslovne. Vtedy to musím zachraňovať.

Pravdepodobne vtedy prišli prvé ohlasy divákov, aké boli?

Ľudia ma vďaka rozhovoru začali vnímať ako novú tvár Tipsport Ligy. Takto som bola aj prezentovaná v médiách. Myslím, že z toho boli ľudia najprv v šoku. „Misska“ ide do športu, čo ona vie o hokeji?

Ignorovala si to?

Na začiatku som si všetky komentáre čítala, pretože som na seba veľmi prísna. Ak je tá kritika adekvátna, rada ju prijmem. Boli tam aj veľmi ostré slová a všetko som si brala k srdcu. Nakoniec som si povedala, že to nemôžem čítať, lebo sa z toho zbláznim. Počúvam kritiku od profesionálov, športovcov a ľudí z brandže. Našli sa ale aj pozitívne ohlasy na to, že aj v KHL či NHL je bežné, že ženy moderujú šport.

Boli aj nejaké ohlasy od redaktorov?

Vraj vidno, že chcem, no musím sa uvoľniť, aby to bolo spontánne, nie sme predsa v redakcii hlavného televízneho spravodajstva. V skutočnosti som veľmi bláznivá a spontánna, doslova komediant. Na obraze som však bola vážna. Chcela som si získať väčší rešpekt aj preto, že som žena. Každý tvrdil, že sa to zlepší praxou. Mali pravdu a postupne to zo mňa opadlo.

Snažím sa nehovoriť po „bratislavsky“, lebo je to príšerné.

Počas troch rokov si urobila aj niekoľko rozhovorov so zahraničnými hráčmi. Na čo hokejisti nechcú odpovedať a ktorým témam sa vyhýbajú?

Hráči sú veľmi citliví na to, keď sa ich novinári pýtajú na pochybenia v zápase. „Prehrali ste 0:1 a mali ste šancu v poslednej minúte, čo nato hovoríte?“ Toto sú otázky, ktoré vedia nahnevať. Snažia sa byť diplomatickí, ak ide o trénerove či rozhodcove chyby.

Novinár je tak trochu aj psychológ. Nie sme tam nato, aby sme hráča ešte viac zneistili. Chceme len urobiť interview. Hráč musí cítiť dôveru. Akonáhle vidí, že na neho niekto útočí, stáva sa nepriateľom a neodpovie.

Aký si mala vzťah k hokeju predtým?

Dobrý, no milovala som futbal. Keď som prišla zo školy alebo z volejbalového tréningu domov, pozerala som futbalové zápasy. Samozrejme, ako správna Slovenska som vždy fandila našim hokejistom. Hokej a futbal boli pre mňa dva obľúbené športy z pohľadu fanúšičky.

Obľúbila si si hokej viac, keď si sa mu začala pracovne venovať?

Po príchode do hokejového sveta som si prechádzala všeličím. Bola som na tréningoch či rozkorčuľovaní, keď sme pripravovali Winter classic. Veľa času sme trávili s hráčmi. Videla som, čo všetko musia obetovať a koľko je za tým práce. Nie je to je len sláva a zábava. Sedem rokov som profesionálne hrávala volejbal a vedela som, čo šport obnáša. Hráči nemajú víkendy ani sviatky, niekedy ani Vianoce.

Vyštudovala si marketing a mediálnu komunikáciu na Рaneurópskej vysokej škole v Bratislave. Máš bližšie k médiám alebo k marketingu?

Myslím si, že k médiám, no moje kamarátky hovoria, že by som predala aj mačku vo vreci.

Pochádzaš z Bratislavy. Ako sa ti darí eliminovať miestny prízvuk?

Na začiatku som s tým mala problémy. Na mediálnych tréningoch sme sa ale učili pekne ľudovo rozprávať. Keď moderujem alebo natáčam video, snažím sa dávať si pozor hlavne na mäkčene a nehovoriť po bratislavsky, lebo podľa mňa Je to príšerné. Avšak keď som s kamarátmi či rodinou opäť vkĺznem do svojho nárečia. Je to prirodzené, pretože prostredie nás veľmi ovplyvňuje a formuje.

Spomínala si, že si sa aktívne venovala volejbalu. Robila si aj nejaký iný šport?

Bola som veľmi hyperaktívne dieťa. Rada som tancovala a robila som gymnastiku. Od jedenástich rokov som hrávala volejbal za Sláviu UK Bratislava, najprv ako smečiarka a potom libero až do svojich osemnástich. Pre problém s obličkami som ale musela skončiť s profesionálnym športom.

Zdravie si vážim, ale rekreačne sa venujem fitnessu, joge, pilatesu aj behu. V lete hrám plážový volejbal. Stále však obdivujem profesionálnych športovcov. Motivujú ma lebo viem, čím všetkým si museli od malička prejsť, aby boli tam, kde sú.

Ženy na postoch športových redaktoriek a moderátoriek nie sú také bežné, aj keď si všímame progres v RTVS či na Markíze. Športové noviny tam moderujú Mariana Ďurianová a Jana Hospodárová.

V dnešnej dobe už nie je nič, čo by žena nemohla robiť. Myslím si, že ženy do športu jednoznačne patria. Ženy ako moderátorky tohto odvetvia sú v zahraničí absolútne rešpektované. Nájdeme ich v každom klube hokejovej NHL, podobne je to aj vo futbalovej Serii A, La Lige alebo v nemeckej Bundeslige. Motivujú ma a myslím si, že sú ozdobou športu.

Kto je tvoj pracovný vzor?

Španielska moderátorka Sara Carbonero. Je veľmi uznávaná a moderuje hlavne La ligu. V podstate ju sledujem od svojich pätnástich rokov.

Pracovala si aj v relácii OVERTIME na youtubovom kanáli Ticketportal TV. Tam ste spolu s Borisom Valábikom komentovali dianie v našej súťaži.

Magazín OVERTIME bol súčasťou Tipsport ligy. Vymysleli sme to spolu s Rišom Lintnerom, ktorý vedel, ako sa podobné magazíny robili v NHL. Najprv som chodila po celom Slovensku a z každého tímu som vyspovedala dvojicu hráčov. Neskôr sme si povedali, že do debaty zapojíme odborníka, ktorý sa vie vyjadriť k hernej stratégii. Na toto sa Boris absolútne hodil. Veľmi rada spomínam na OVERTIME, bol to úspešný projekt.

Ako sa ti spolupracovalo s Borisom Valábikom ?

Boris je veľký profesionál a odborník. Všetko, čo hovorí, má hlavu a pätu. Vyzná sa do toho a ľudia ho majú radi. V súkromí je presne taký, ako na obraze.

Ľudia majú predsudky. Stále som musela dokazovať, že naozaj športu rozumiem.

Okrem aktívnych hokejistov si robila rozhovory aj s funkcionármi. V čom je príprava na takýto rozhovor iná?

Ak sa hokejistom darí, sú uvoľnení a kamarátski. Niekedy mám pripravených viacero otázok, ale použijem dve a potom improvizujem.

Pri funkcionároch treba byť naozaj obozretný. Dopredu som im povedala, čo ideme rozoberať a vždy som mala rešpekt. Našťastie sa so všetkými v Tipsport Lige dalo porozprávať. Niektorí odpovedali veľmi stručne, iní mi dali pocítiť dôležitosť ich funkcie. Hlavný rozdiel je v tom, že hokejista na rozhovor musí ísť, lebo to má v zmluve, funkcionár nemusí.

Po skončení relácie OVERTIME si pokračovala v spolupráci s Ticketportalom v relácii Prihraj lístok. Okrem hokeja si robila reportáže aj o futbalových kluboch či dokonca o MMA. Je náročné venovať sa viacerým športom naraz?

Musím sa priznať, že chce to maximálnu sústredenosť. Predtým som bola tri a pol roka v hokeji a už som mala prehľad v Tipsport lige. Do futbalu som išla od nuly, zisťovala som si a učila sa všetky mená. Bola som prekvapená, že vo futbale majú ešte lepšie priestory na rozhovory či tlačové konferencie ako v hokeji. Pre novinárov majú pripravené zázemie. Pred MMA som mala asi najväčší rešpekt. Nastúpila som do rozbehnutého vlaku, ale keďže milujem výzvy, povedala som si, prečo nie.

Minulý rok si robila si reportáž z Majstrovstiev Európy vo volejbale, ktoré sa konali aj na Slovensku. Vnímala si to intenzívnejšie ako bývalá volejbalistka?

Bola som v prvom rade veľmi prekvapená. Šampionát sa niesol v skvelej atmosfére a naše baby hrali dobre.  Zaspomínala som si na časy, keď som hrávala. Hovorila som si, že by som hneď vybehla na palubovku. Vyvolalo to vo mne veľmi pekné spomienky.

Ktoré rozhovory bol pre teba najnáročnejšie na prípravu?

So zahraničnými hráčmi, keďže hokejová terminológia v angličtine je pre mňa stále ešte náročná. Okrem toho si najlepšie spomínam na posledný rozhovor, keď bol mojím a Borisovým hosťom Marián Hossa. Ako prvým nám verejne rozprával o zdravotných problémoch na konci jeho hokejovej kariéry. Bolo to dych berúce, keď o tom hovoril.

Pamätám si aj prípravu. Napísala som si body a povedala som si, že to nechám voľne plynúť. Marián je profesionál a úžasný človek. Vie dať veľmi diplomaticky najavo, kedy stačí alebo sa naopak sám rozrozpráva. Bol to osobnejší a hlbší rozhovor.

Veľa ľudí ťa poznalo už skôr. Bola si finalistkou Miss Slovensko 2015 a vyhrala si aj Miss Pierot. Prečo si sa prihlásila do súťaže o najkrajšiu Slovenku?

Je to možno klišé, ale od malička som sledovala súťaže krásy. Veľmi sa mi to páčilo. Okolie ma presviedčalo, aby som sa prihlásila a skúsila to.

Teraz, keď vieš, čo všetko dievčatá čaká, urobila by si to znovu?

Určite áno. Keby som mohla ísť ešte na jeden ročník, hneď by som sa prihlásila. Je to vysoká škola pre dievčatá. Naučia sa zvládať stresové situácie či vyjadrovať sa. Počas celej Missky som bola na druhej strane rozhovoru a sama som si uvedomila, čo by som sa nikdy neopýtala. Projekt MISS Slovensko bude pre mňa navždy veľká srdcovka.

Takže ti táto skúsenosť pomohla aj pri práci v médiách?

Myslím si, že v rámci športu mi to sťažila. Vnímala som, že ľudia majú predsudky. Stále som musela dokazovať, že naozaj športu rozumiem. Mňa ale tieto dva svety veľmi bavili a fascinovali. Zároveň som to vnímala ako svoju najväčšiu zbraň, že nikto odo mňa nič neočakáva.

Predminulý rok si pracovala ako content creator na domácich Majstrovstvách sveta v hokeji, po tom, čo ťa oslovili organizátori cez sociálne siete. Čo ti napísali?

V podstate mi prišla správa na Instagrame od IIHF. Napísali mi: „Ahoj Simona, vidíme, že pracuješ v Tipsport Lige a blížia sa hokejové Majstrovstvá sveta na Slovensku. Veľmi radi by sme ťa privítali v našom tíme a ak súhlasíš dáme si konferenčný hovor.“ Skoro som spadla zo stoličky.

Čo bolo v tvojej náplni práce?

Sledovať všetky zápasy zo skupiny, ktorá sa hrali v Bratislave. Bolo nás osem alebo deväť ľudí z celého sveta, ktorí pracovali ako content creator zo šiestich krajín: Kanada, Švédsko, Fínsko, Nemecko, Švajčiarsko a Slovensko. Každý mal za úlohu vyberať napríklad highlity stretnutí.

Najdôležitejšie bolo sledovať zápasy a nakrúcať krátke videá, ktoré zdieľali na stránke IIHF. Všetko to bolo v angličtine, takže som sa veľa naučila. Chodili sme tiež medzi fanúšikov a porovnávali niektoré fankluby. 

Počas celej Missky som bola na druhej strane rozhovoru a sama som si uvedomila, čo by som sa nikdy neopýtala.

Skúsenosti si teda nazbierala aj zo zahraničných spoluprác. Akým chybám by sa mali začínajúci redaktori či moderátori vyhýbať?

Mali by byť v prvom rade ľudskí, chápaví, čestní a menej stresovať. Všetci sme ľudia a mýliť sa je prirodzené. Užívať si svoju prácu, lebo my novinári máme jedno z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších povolaní na svete.

Nakoniec, moderátor by nikdy nemal byť nadradený nad človekom, s ktorým robí rozhovor, lebo nedostane informáciu, ktorú chce. Za najväčšiu chybu považujem učiť sa naspamäť texty alebo si dopredu pripraviť presné znenie otázok.

Predpokladám, že koronakríza ovplyvnila tvoje pracovné plány. Čo chystáš do budúcnosti?

Raz túžim mať vlastnú reláciu v televízii, ktorá bude úspešná, sledovaná a fanúšikmi obľúbená. Tiež by som chcela moderovať štúdio futbalovej Champions League.

Ticketportal pre pandémiu stopol reláciu Prihraj lístok, takže minulý rok bol pre mňa náročný. Som však človek, ktorý sa nikdy nevzdáva a ďalej pracujem na vlastnom projekte. Verím, že ho v roku 2021 predstavím. Budem na ňom spolupracovať s významnou futbalovou osobnosťou.

Simona Leskovská (29)
Vyštudovala marketing a mediálnu komunikáciu na Рaneurópskej vysokej škole v Bratislave. Od roku 2017 pracovala tri roky ako moderátorka a redaktorka pre našu najvyššiu hokejovú súťaž na Slovensku. V roku 2019 pôsobila ako content creator na domácich Majstrovstvách sveta v hokeji. Pracovala aj pre youtubový kanál Ticketportal TV v reláciách OVERTIME a Prihraj lístok. Venovala sa aj modelingu, bola finalistkou Miss Slovensko 2015 a vyhrala aj cenu Miss Pierot.

Volejbalový klub HIT UCM Trnava otvoril v roku 2011 Volejbalovú akadémiu a tréneri začali pracovať s dievčenskými a ženskými družstvami. Seniorský tím pred štyrmi rokmi postúpil do najvyššej slovenskej volejbalovej súťaže, do Extraligy žien.

V aktuálnej sezóne súperí v lige sedem družstiev a dopĺňa ich mládežnícky projekt Slovenskej volejbalovej federácie, v ktorom hrajú prevažne členky národného tímu do 17 rokov. Cieľom Projektu RD SVF je umožniť mladým volejbalistkám hrať proti seniorským družstvám, a tak sa pripraviť na medzinárodné podujatia.

Klub potrebuje 120-tisíc ročne

V extraligovom družstve pre najvyššiu súťaž je veľa hráčok, ktoré študujú na vysokých školách v Trnave. „V A-tíme je šesť študentiek Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM). Dve sú na Trnavskej univerzite, jedna na Strednej športovej škole v Trnave a jedna v Nitre. Máme aj hráčku z extraligového kádra, ktorá zároveň trénuje mládež,“ povedal Miloslav Duchoň, predseda Volejbalového oddielu Hit Trnava.

Podstatné je aj zabezpečenie ubytovania a stravy pre celý tím. Podľa nami zistených informácií sú náklady rozdelené na polovicu medzi sponzorov a partnerov. Jedným z nich je aj UCM. Dobré fungovanie klubu si vyžaduje adekvátny rozpočet na celú sezónu. Minimálna suma na jeden hrací rok pre klub s desiatimi mládežníckymi a tromi seniorskými družstvami je 120-tisíc eur.

Predseda Miloslav Duchoň priblížil fungovanie tímu v tejto sezóne: „Oproti ostatným družstvám v extralige máme najnižší rozpočet. Hit UCM Trnava je v sezóne 2020/2021 jediným klubom bez legionárky. Minimum profesionálnych hráčok znamená nižší podiel finančných nákladov na odmeny volejbalistiek.“

Trnava dlhodobo nemá vo svojom družstve žiadnu hráčku zo zahraničia, pretože filozofiou klubu je dávať priestor dievčatám, ktoré prešli mládežníckymi kategóriami. Okrem odchovankýň doplňujú tím študentkami z trnavských univerzít. Cieľom je zároveň konkurovať najlepším družstvám ligy. V najbližšom období neplánujú získať žiadnu legionárku, hoci im mnohí agenti ponúkajú hráčky na základe priaznivých podmienok v klube.

Antigénové testy kupujú každý týždeň

Pandémia koronavírusu zmenila plány aj športovcom. Dnes sú zápasy bez divákov a nikto nevie, kedy sa situácia zmení. Všetky družstvá v Extralige žien sú povinné rešpektovať a dodržiavať Manuál Slovenskej volejbalovej federácie (SVF).

Hráčky a ostatní členovia tímu sa preto musia pravidelne testovať na klubové náklady. So zabezpečením antigénových testov pomáha federácia. Klub sa postaral aj o dezinfekčné prostriedky a byt, ktorý slúži ako karanténa pre hráčky A-tímu.

Testy majú platnosť sedem dní. Po nich sa musia všetci aktéri zápasu opäť otestovať. Testovanie vykonáva zdravotnícky pracovník a výsledok okrem neho potvrdzuje aj autorita klubu. Testy navyše skontrolujú rozhodcovia pred zápasom.

Hráčka, ktorá ma pozitívny výsledok, ide na desať dní do karantény. Funkcionári zabezpečujú aj online prenosy, čo je aktuálne jediný spôsob, akým si diváci môžu pozrieť zápas. Zmenila sa tiež marketingová komunikácia klubu.

Svoje pocity zo zápasov pred prázdnymi tribúnami opísala kapitánka tímu Nina Vasková: „Samozrejme to veľmi cítime. Na našich zápasoch síce nebývajú úplne plné tribúny, no aj menší počet fanúšikov má svoje čaro a dokáže urobiť atmosféru, ktorú každá z nás vníma veľmi pozitívne.“ Líderka družstva na druhej strane dodáva, že je rada, keď jej diváci za dobrý výkon zatlieskajú, avšak snaží sa fanúšikov nevnímať a úplne sa sústrediť na hru.

Fanúšikovia si kupujú virtuálne vstupenky

Od zákazu organizácie hromadných podujatí sú tréningy a zápasy všetkých volejbalových družstiev prerušené. Jediná výnimka platí pre A-tímy Extraligy žien. Volejbal totiž patrí do skupiny 5 športov, kde je dovolené hrať najvyššie súťaže.

Diváci a fanúšikovia si môžu kúpiť virtuálnu vstupenku na akýkoľvek zápas a podporiť svoj obľúbený tím. Miloslav Duchoň priznáva, že klub v poslednom čase trápia aj ďalšie veci: „V posledných týždňoch sme riešili problém s tréningovými priestormi pre extraligový tím, keďže Mestská športová hala ako i náhradné haly sa využívali pri celoštátnom testovaní. Aby sme volejbalistkám zabezpečili tréningovú kontinuitu, museli sme sa na čas presunúť mimo Trnavy.“

Družstvo začalo sezónu tesnou prehrou 2:3 na pôde Brusna po veľmi napínavej koncovke, keď posledný set skončil pomerom 15:13. V ďalšom zápase Hitky potvrdili úlohu favorita a porazili Prešov bez straty setu. V októbri hrali trnavské volejbalistky tri zápasy. Najprv nestačili na tímy UKF Nitra a Slávia EU Bratislava, ktoré majú ambíciu bojovať o titul.

Naopak v zápase proti Novému Mestu nad Váhom predviedli veľký obrat, keď otočili zápas zo stavu 0:2 na sety a nakoniec sa tešili z víťazstva v tajbrejku. Počas posledného víkendu hrali „Hitky“ dva zápasy a uspeli na 50 percent. Doma privítali zatiaľ predposledné Brusno a zápas vyhrali 3:0 na sety. V opakovanom stretnutí piateho kola trnavské družstvo prehralo na pôde Strabagu VC Bilíkova Pezinok bez zisku setu. Aktuálne sú v tabuľke na 5. mieste so ziskom deviatich bodov.

Tu si v exhibičnom zápase proti sebe zahrali učitelia FMK a tím športového spravodajstva RTVS. Celý turnaj mal aj benefičný charakter. Cieľom bolo aby sme my, študenti z Trnavy, poslali správu tým ukrajinským a v rámci novovytvorenej medziuniverzitnej spolupráce pomohli ľuďom, ktorí žijú kvôli vojne za hranicou ľudskej dôstojnosti.

Autor: Diana Veizerová

Foto: Monika Hurbanová, Matúš Pastor